Vrodená vývojová chyba, vrodená malformácia a vrodená anomália sú synonymné termíny používané na opis štrukturálnych, behaviorálnych, funkčných a metabolických porúch prítomných pri narodení. Štúdiou týchto anomálií sa zaoberá teratológia, ktorá skúma abnormálny embryonálny a fetálny vývoj. Záujem o teratológiu sa zvýšil, pretože pomáha pochopiť abnormálny vývoj embryí, odhadnúť riziko, určiť príčiny vrodených chýb a zistiť, ako sa im dá predchádzať.
Vrodené vývojové chyby predstavujú heterogénnu skupinu abnormalít, ktoré sa môžu vyskytnúť u novorodencov a detí. Tieto stavy si vyžadujú komplexnú a špecializovanú starostlivosť, pričom ošetrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v celkovom manažmente dieťaťa a jeho rodiny. S vrodenými abnormalitami sa rodia približne 3 percentá detí. Aj keď sa často rodia zdravým matkám bez rizikových faktorov, predsa len existujú. Vrodené chyby sú hlavnou príčinou úmrtnosti dojčiat, čo predstavuje približne 25 % úmrtí dojčiat. U 40 % až 45 % osôb s vrodenými chybami je príčina neznáma. Genetické faktory, ako sú chromozómové abnormality a mutantné gény, predstavujú približne 28 %, faktory prostredia 3 % až 4 % a kombinácia genetických a environmentálnych vplyvov (multifaktorová dedičnosť) produkuje 20 % až 25 %.
Príčiny a rizikové faktory vzniku vrodených vývojových chýb
Príčina vzniku vrodených vývojových chýb je často multifaktoriálna a zahŕňa genetické faktory, vplyvy vonkajšieho prostredia a interakciu medzi nimi. Vrodené vývojové chyby sú definované ako štrukturálne alebo funkčné abnormality, ktoré sa vyskytujú počas vnútromaternicového vývoja. Môžu postihovať rôzne orgánové systémy a majú rôznu závažnosť. Niektoré vrodené chyby sú zjavné už pri narodení, zatiaľ čo iné sa môžu prejaviť až neskôr v živote.
Genetické faktory
Genetické znaky sú uložené v každej bunke v chromozómoch. Každá bunka obsahuje 46 chromozómov, polovicu od otca a polovicu od matky. V chromozómoch je uložených okolo 25 000 génov, ktoré obsahujú informácie od dĺžky prstov, tvaru nôh až po farbu očí či vlasov. Chýbajúci alebo zmenený chromozóm, alebo chýbajúci a zmenený gén môže spôsobiť vývoj vrodenej chyby. Chromozomálne poruchy sa dajú zistiť vyšetrením na každom genetickom pracovisku odberom krvi zo žily a vyšetrením chromozómov mikroskopicky. Rovnako sa dajú zistiť z plodovej vody u tehotnej ženy. Pri niektorých vrodených chybách je tvar, veľkosť a štruktúra chromozómov normálna, avšak zmeny sú v jemnejších štruktúrach v génoch, ktoré chromozómy obsahujú. Ochorenia spôsobené chybným génom sa volajú génové ochorenia. Môže sa jednať o zmenu poradia génov alebo zmeny v ich štruktúre. Tieto odchýlky sú oveľa ťažšie zistiteľné ako chromozómové, vyžadujú špeciálne prístrojové vybavenie. Takýmto ochorením je napríklad cystická fibróza, Prader Willy syndróm, svalové dystrofie a iné.
Chromozomálne poruchy
Táto skupina vrodených abnormalít je vyvolaná chýbajúcim alebo prebytočným chromozómom. Takéto tehotenstvo často končí potratom, existuje však niekoľko chromozomálnych stavov, ktoré plod prežije.
- Downov syndróm je najbežnejším z nich, vyskytuje sa približne u jedného dieťaťa zo 600. Riziko rastie s vekom matky. Pozitívne je, že dnes existuje mnoho služieb pre deti narodené s Downovým syndrómom, ktoré zlepšujú kvalitu ich života.
- Patauov syndróm (Trizómia 13) a Edwardov syndróm (Trizómia 18) Sú menej časté ako Downov syndróm, vyskytujú sa približne u 1 zo 4 000 novorodeniatok. Avšak deti s týmito poruchami majú zvyčajne viacnásobné zdravotné problémy vrátane srdcových vád a nedožijú sa ani jedného roku.
- Turnerov syndróm Ďalšia zriedkavá porucha, ktorá sa vyskytuje iba u žien, postihuje 1 zo 4 000 dievčat. Nedá sa jednoznačne povedať, že Turnerov syndróm neovplyvňuje inteligenciu. Sú prípady kedy majú postihnuté ženy normálnu inteligenciu, ale sú aj prípady kedy nie, často sa u nich vyskytujú poruchy učenia, taktiež majú výrazne ovplyvnenú empatiu a s tým súvisiace veci (emočné IQ). I keď prináša určité zdravotné problémy, pri monitorovaní a liečbe môžu postihnuté ženy viesť dlhý a zdravý život.
- Klinefelterov syndróm Táto porucha pohlavného chromozómu sa týka len mužov a prejavuje sa približne u 1 z 500 až 1 000 chlapcov. Produkujú menej testosterónu, často sú vysoký a mávajú poruchy učenia. Mnohí chlapci a muži s Klinefelterovým syndrómom majú iba mierne problémy, ktoré negatívne neovplyvňujú ich život.
Dedičné poruchy
Poznáme rôzne druhy dedičných porúch. Zavisí od toho, aký majú spôsob dedičnosti. Pri autozomálnej dominantnej dedičnosti stačí jeden gén od rodiča a dieťa bude trpieť na dané ochorenie. Napríklad Huntingtonova choroba. Pri autozomálnej recesívnej dedičnosti, dieťa potrebuje mať gény od oboch rodičov, aby sa prejavilo ochorenie, napríklad pri cystickej fibróze. V tomto prípade je dieťa prenášačom/nosičom keď má len jeden taký gén. Ak sa jedná o autozomálne dominantné vtedy má každé dieťa 50% šancu trpieť na dané ochorenie, keď má jeden rodič chybný gén. Ak sa jedná o autozomálne recesívne a obaja rodičia sú nositeľmi, každé dieťa má 25% šancu. Taktiež sú formy dedičnosti viazané na pohlavné X alebo Y chromozómy. Pokiaľ sa jedná o dedičnosť viazanú na X chromozóm, tak všetci chlapci budú postihnutí ale s dievčatami je to komplexnejšie.
- Kosáčikovitá anémia Najbežnejšia dedičnou poruchou u ľudí afrického pôvodu. Kosáčikovité ochorenie postihuje červené krvinky a vyskytuje sa približne u 1 zo 500 Afričanov.
- Tay-Sachsova choroba Dedičné ochorenie, ktoré postihujúce najmä osoby židovského pôvodu. Spôsobuje poškodenie nervov v mozgu a mieche. V všeobecnej populácii sa s týmto ochorením rodí len 1 z 320 000 detí.
- Beta thalassémia Genetická porucha, ktorá sa vyskytuje častejšie u ľudí zo stredomorského regiónu. Je to ochorenie krvi, ktoré vedie k anémii, pretože ovplyvňuje spôsob, akým telo vytvára červené krvinky. V Európskej únii sa vyskytuje približne u 1 z 10 000 pôrodov.
Vplyvy vonkajšieho prostredia (Teratogény)
Teratogén je faktor vonkajšieho prostredia, ktorý môže vyvolať nededičnú vrodenú chybu. Môže byť chemickej, fyzikálnej či biologickej povahy. Vonkajší faktor sa stáva teratogénnym alebo embryotoxickým od určitej výšky expozičnej dávky. Vplyvom teratogénov v kritickom období vývoja zárodku (3.-9. týždeň) zárodok buď umrie alebo vznikajú ťažké vývojové vady. Vystavenie matky pesticídom a iným chemikáliám, ako aj určitým liekom, alkoholu, tabaku a ožarovaniu počas tehotenstva, môže zvýšiť riziko postihnutia plodu alebo novorodenca vrodenými anomáliami.
Environmentálne abnormality
Vývoj dieťaťa v maternici ovplyvňujú aj látky a infekcie, s ktorými príde matka do kontaktu: alkohol, drogy, určité lieky, ovčie kiahne, rubeola, syfilis alebo toxoplazmóza. Od čoho záleží ako ovplyvní dieťa? Od fázy tehotenstva, v ktorej sa matka nachádza (prvý trimester je zvyčajne najzraniteľnejší), od množstva toxínu, ktorej je vystavená a od doby, koľko trvá expozícia. Vystavenie toxínom z prostredia môže ovplyvniť každý systém tela dieťaťa vrátane hlavy, rysov tváre, funkcie mozgu, nervového systému, srdca, zraku, sluchu a kostí.
Infekčné agens a hypertermia
Infekčné agens, ktoré spôsobujú vrodené chyby, zahŕňajú množstvo vírusov a baktérií. Medzi najčastejšie infekčné teratogény patria patogény zo skupiny TORCH - infekcie sú spôsobené Toxoplasmou gondii, vírusom Rubeolly, CMV, HSV 1,2, HBV, HIV a ostatné ako syfilis, Parvovírus B19, Varicella, Zika vírus a Listeria monocytogenes. Prenos patogénov je prenatálne transplacentárnym obehom, perinatálne krvou alebo vaginálnym sekrétom. Rubeolle a Varicelle sa dá predchádzať imunizáciou matky. Cytomegalovírus je vážnou hrozbou. Často matka nemá žiadne príznaky, ale účinky na plod môžu viesť k potratu. Infekcia môže spôsobiť vážne ochorenie pri narodení. Niektoré deti sú pri narodení asymptomatické, ale neskôr sa u nich môžu objaviť abnormality, vrátane straty sluchu, zrakového postihnutia a mentálnej retardácie. Malformácie sa nevyskytujú po infekcii matky osýpkami, mumpsom, hepatitídou, poliomyelitídou, vírusom Coxsackie a chrípkou, ale niektoré z týchto infekcií môžu spôsobiť spontánny potrat alebo sa môžu preniesť na plod. Napríklad vírus Coxsackie B môže spôsobiť zvýšenie spontánnych potratov. Komplikujúcim faktorom spôsobeným týmito a inými infekčnými agens je, že väčšina z nich je pyrogénna (spôsobuje horúčky) a zvýšená telesná teplota (hypertermia) spôsobená horúčkami alebo prípadne vonkajšími zdrojmi, ako sú vírivky a sauny, je teratogénna. Charakteristicky je neurulácia (vývoj miechy a mozgu) ovplyvnená zvýšenými teplotami a vznikajú defekty neurálnej trubice, ako je anencefália a spina bifida.
Žiarenie
Ionizujúce žiarenie zabíja rýchlo proliferujúce bunky, takže je to silný teratogén, ktorý spôsobuje prakticky akýkoľvek typ vrodenej chyby v závislosti od dávky a štádia vývoja plodu v čase expozície. Žiarenie z jadrových výbuchov je tiež teratogénne. Spomedzi žien, ktoré prežili tehotné v čase výbuchu atómovej bomby nad Hirošimou a Nagasaki, 28 % spontánne potratilo, 25 % porodilo deti, ktoré zomreli v prvom roku života a 25 % porodilo deti, ktoré mali vážne vrodené chyby centrálneho nervového systému. Žiarenie je mutagénne činidlo a môže viesť ku genetickým zmenám zárodočných buniek a následným malformáciám.
Lieky a chemické látky
Jedným príkladom je Talidomid, liek proti nevoľnosti a na spanie. V roku 1961 bolo v západnom Nemecku zaznamenané, že frekvencia amélie a meromélie (úplná alebo čiastočná absencia končatín), sa náhle zvýšila. Toto pozorovanie viedlo k vyšetreniu o prenatálnej anamnéze postihnutých detí a objavu, že veľa matiek užívalo Talidomid na začiatku tehotenstva. Príčinný vzťah medzi Talidomidom a meroméliou bol objavený len preto, že liek vyvolával takú nezvyčajnú abnormalitu. Objav, že liek ako Talidomid môže preniknúť cez placentu a spôsobiť vrodené chyby, bol revolučný a viedol priamo k vede o teratológii. Dnes sa Talidomid stále používa ako imunomodulačné činidlo pri liečbe ľudí s AIDS a inými imunopatologickými ochoreniami. Medzi ďalšie liečivá s teratogénnym potenciálom patria fenytoín, kyselina valproová a trimetadión, ktoré užívajú ženy so záchvatovými poruchami. Antidepresíva, ktoré fungujú ako selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu, spôsobujú vrodené chyby, najmä srdcové, a môžu tiež spôsobiť zvýšenie spontánnych potratov. Warfarín je tiež teratogénny. Antihypertenzíva, ktoré inhibujú angiotenzín-konvertujúci enzým, spôsobujú spomalenie rastu, renálnu dysfunkciu, smrť plodu a oligohydramnión. Existuje dobre zdokumentovaná súvislosť medzi požitím alkoholu matkou a vrodenými abnormalitami. Pretože alkohol môže vyvolať široké spektrum defektov, od mentálneho postihnutia až po štrukturálne abnormality mozgu, tváre a srdca, termín fetálna porucha alkoholového spektra sa používa na označenie akejkoľvek vady súvisiacej s alkoholom. Ukázalo sa, že izotretinoín, analóg vitamínu A, spôsobuje charakteristický vzor malformácií známych ako izotretinoínová embryopatia. Liek sa predpisuje na liečbu cystického akné a iných chronických dermatóz, je však vysoko teratogénny a môže spôsobiť prakticky akýkoľvek typ malformácie.
Nutričné faktory
Nedostatok kyseliny listovej, vitamínov skupiny B, alebo nadmerný príjem vitamínu A počas tehotenstva môžu tiež prispieť k vzniku vrodených chýb. Zvýšené riziko výskytu rázštepových chýb bolo pozorované aj pri nedostatku kyseliny listovej, pri nízkom príjme vitamínov skupiny B, pri nedostatočnom, ale aj nadmernom príjme vitamínu A.
Iné faktory
Vek matky je tiež rizikovým faktorom pre abnormálny vnútromaternicový vývoj plodu. Pokročilý vek matiek zvyšuje riziko chromozomálnych abnormalít vrátane Downovho syndrómu. Zdravotný stav matky (napr. diabetes mellitus) a niektoré etnické skupiny môžu tiež ovplyvniť riziko vzniku vrodených chýb. Obezita v tehotenstve je spojená s dvojnásobne zvýšeným rizikom narodenia dieťaťa s defektom neurálnej trubice.
Ochorenie matky
Diabetes mellitus počas tehotenstva spôsobuje vysoký výskyt mŕtvo narodených detí, novorodeneckých úmrtí, abnormálne veľkých detí a vrodených malformácií. Riziko vrodených anomálií u detí narodených matkám s pregestačným diabetom je troj- až štvornásobný. Zvýšené riziko je pre širokú škálu malformácií vrátane defektov neurálnej trubice a vrodených srdcových chýb. Dôkazy naznačujú, že hlavnú úlohu zohrávajú zmenené hladiny glukózy. Zvýšený príjem glukózy plodom zvyšuje sekréciu inzulínu a ten pôsobí ako rastový faktor (abnormálne veľké deti). Tieto deti sú po pôrode ohrozené hypoglykémiou a musia byť ich hladiny prísne kontrolované aby nedošlo k život ohrozujúcim situáciám. V tomto ohľade existuje významná korelácia medzi závažnosťou a trvaním choroby matky a výskytom malformácií. Tiež prísna kontrola hladín glukózy u matky, ktorá sa začína pred počatím a pokračuje počas tehotenstva, znižuje výskyt malformácií na incidenciu približujúcu sa bežnej populácii.
Najčastejšie vrodené vývojové chyby
Vrodené vývojové chyby môžu postihnúť akýkoľvek orgánový systém. Medzi najčastejšie patria:
- Rázštepové chyby tváre: Patria medzi najčastejšie vrodené vývojové chyby. Ide o postihnutie buď len pery, pery a čeľuste, podnebia alebo kompletný rázštep pery, čeľuste aj podnebia. V súčasnosti sa rodí na Slovensku priemerne 1 dieťa s rázštepom na 600-650 novorodencov (celoeurópsky priemer je 1:700-750).
- Vrodené chyby srdca: Ide o najčastejšie vrodené chyby, ktoré postihujú štruktúru alebo funkciu srdca.
- Defekty neurálnej trubice: Zahŕňajú spina bifida a anencefaliu, ktoré vznikajú v dôsledku neúplného uzavretia neurálnej trubice počas vývoja.
- Downov syndróm: Chromozomálna abnormalita spôsobená prítomnosťou extra kópie chromozómu 21.
- Cystická fibróza: Genetické ochorenie, ktoré postihuje pľúca a tráviaci systém.
Diagnostika vrodených abnormalít
Prenatálna diagnostika sa využíva najmä u plodov ohrozených dedičnou chorobou alebo pri rizikových tehotenstvách. Vývojové chyby je možné diagnostikovať viacerými metódami.
Anomálie vo vývoji sa vplyvom genetických či rizikových faktorov môžu vyskytnúť v každom systéme ľudského tela a je ťažké ich predpovedať. Asi najznámejšou anomáliou postihujúcou dvojčatá sú spojené - siamské dvojčatá. Vznikajú neúplným rozdelením zárodkového štítu. Rozsah vzájomného spojenia takýchto plodov môže byť rôzny. Vážnou chybou vo vývoji je vznik znetvorených plodov - teratómov. Je to stav, kedy jeden plod obsahuje vo svojom vnútri časti iného plodu. Vývojové anomálie srdca sú celkom časté a predstavujú vážny medicínsky problém. V priebehu vývoja môžu poruchy centrálneho nervového systému vzniknúť v každej oblasti - na úrovni mozgu či miechy. Najznámejšou a najčastejšou anomáliou postihujúcou vývoj tváre sú rázštepy. Okrem rázštepov postihuje tvár veľké množstvo iných vrodených anomálií. Poruchy vývoja môžu postihnúť nielen zovňajšok, ale aj vnútorné orgány človeka. K tým najzávažnejším patrí agenéza - nevyvinutie orgánu. Ďalej to sú vrodené zúženia, chybné uloženia orgánov, cysty, atrézie - nepriechodnosti orgánov, zdvojenia a rázštepy.
Ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s vrodenou vývojovou chybou
Ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s vrodenou vývojovou chybou je komplexná a individuálna, zameraná na uspokojenie potrieb dieťaťa a jeho rodiny. Zahŕňa:
- Komplexné Posúdenie
Dôkladné posúdenie stavu dieťaťa je kľúčové pre plánovanie a poskytovanie adekvátnej starostlivosti. Zahŕňa:- Anamnéza: Získanie informácií o priebehu tehotenstva, pôrodu, rodinnej anamnéze a predchádzajúcich zdravotných problémoch dieťaťa.
- Fyzikálne vyšetrenie: Zhodnotenie vitálnych funkcií, rastu a vývoja, neurologického stavu a prítomnosti pridružených komplikácií.
- Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia: Interpretácia výsledkov laboratórnych testov (napr. genetické testy, krvné testy) a zobrazovacích vyšetrení (napr. RTG, USG, MRI).
- Plánovanie Ošetrovateľskej Starostlivosti
Na základe posúdenia sa vypracuje individuálny plán ošetrovateľskej starostlivosti, ktorý zohľadňuje špecifické potreby dieťaťa. Plán zahŕňa:- Stanovenie ošetrovateľských diagnóz: Identifikácia problémov, ktoré vyžadujú ošetrovateľskú intervenciu (napr. riziko infekcie, porucha výživy, bolesť).
- Stanovenie cieľov: Určenie krátkodobých a dlhodobých cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť ošetrovateľskou starostlivosťou (napr. zlepšenie dýchania, zvýšenie príjmu potravy, zníženie bolesti).
- Výber ošetrovateľských intervencií: Výber vhodných ošetrovateľských postupov a techník na dosiahnutie stanovených cieľov.
- Realizácia Ošetrovateľskej Starostlivosti
Realizácia ošetrovateľskej starostlivosti zahŕňa:- Monitorovanie vitálnych funkcií: Pravidelné sledovanie teploty, pulzu, dýchania a krvného tlaku.
- Podávanie liekov: Podávanie liekov podľa ordinácie lekára a sledovanie ich účinkov a vedľajších účinkov.
- Zabezpečenie výživy: Zabezpečenie adekvátneho príjmu potravy, či už perorálne, sondou alebo parenterálne.
- Hygienická starostlivosť: Udržiavanie čistoty a sucha pokožky, prevencia preležanín.
- Polohovanie: Pravidelné zmeny polohy na prevenciu komplikácií.
- Prevencia infekcií: Dodržiavanie zásad asepsy a antisepsy, očkovanie.
- Podpora dýchania: Zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest, oxygenoterapia, umelá pľúcna ventilácia.
- Zmierňovanie bolesti: Používanie farmakologických a nefarmakologických metód na zmiernenie bolesti.
- Emocionálna podpora: Poskytovanie emocionálnej podpory dieťaťu a jeho rodine.
- Hodnotenie Ošetrovateľskej Starostlivosti
Pravidelné hodnotenie účinnosti ošetrovateľskej starostlivosti je nevyhnutné pre úpravu plánu a dosiahnutie optimálnych výsledkov. Sledovanie pokroku: Monitorovanie dosahovania stanovených cieľov. Identifikácia problémov: Identifikácia nových problémov alebo komplikácií. Úprava plánu: Úprava plánu ošetrovateľskej starostlivosti na základe výsledkov hodnotenia.
Špecifické Aspekty Ošetrovateľskej Starostlivosti pri Vybraných Vrodených Chybách
1. Rázštepové Chyby Tváre
Cieľom operačnej liečby rázštepu pery je zošitie kože, sliznice a svalstva pery. Výhody operačného riešenia v novorodeneckom období, často v prvom týždni po narodení, sú nielen v tvorbe jemných a nenápadných jaziev, ale aj v dobrom psychologickom vplyve na rodinu. Správny vývoj zuboradia, lepšie sanie a priberanie na hmotnosti a taktiež znížený počet následných korekčných operácií sú ďalšími výhodami včasnej operácie rázštepu pery. Cieľom operácie je uzatvorenie mäkkého a tvrdého podnebia oproti nosovej dutine. Podľa viacerých štúdií včasné uzatvorenie mäkkého podnebia znižuje výskyt infekcií stredného ucha aj horných dýchacích ciest.
- Výživa: Dieťa s rázštepom pery alebo podnebia môže mať ťažkosti s dojčením alebo kŕmením z fľaše. Je potrebné použiť špeciálne fľaše a techniky kŕmenia.
- Starostlivosť o ranu: Po operácii rázštepu pery alebo podnebia je dôležité udržiavať ranu čistú a suchú a sledovať príznaky infekcie.
- Podpora reči: Dieťa s rázštepom podnebia môže potrebovať logopedickú terapiu na zlepšenie reči.
2. Vrodené Chyby Srdca
- Monitorovanie vitálnych funkcií: Pravidelné sledovanie srdcovej frekvencie, dýchania, krvného tlaku a saturácie kyslíkom.
- Podávanie liekov: Podávanie liekov na zlepšenie funkcie srdca a prevenciu komplikácií.
- Zabezpečenie výživy: Zabezpečenie adekvátneho príjmu potravy, pretože deti s vrodenými chybami srdca majú často zvýšené energetické nároky.
- Prevencia infekcií: Dodržiavanie zásad asepsy a antisepsy, očkovanie.
3. Defekty Neurálnej Trubice
- Starostlivosť o ranu: Po operácii spina bifida je dôležité udržiavať ranu čistú a suchú a sledovať príznaky infekcie.
- Podpora mobility: Dieťa so spina bifida môže potrebovať fyzioterapiu a pomôcky na zlepšenie mobility.
- Starostlivosť o močový mechúr a črevá: Dieťa so spina bifida môže mať problémy s kontrolou močového mechúra a čriev. Je potrebné zabezpečiť pravidelné vyprázdňovanie močového mechúra a čriev.
Emocionálna Podpora Rodiny
Hospitalizácia novorodenca na oddelení intenzívnej medicíny je pre rodičov extrémne náročná situácia. Časom situáciu prijmú a prijmú aj svoje dieťa také, aké je. Rodičom sa snažíme pomáhať, no najviac funguje čas. Preto je dôležité poskytovať rodičom psychologickú podporu a poradenstvo. Rodičia potrebujú informácie o stave dieťaťa, priebehu liečby a prognóze. Je dôležité, aby mali možnosť klásť otázky a vyjadriť svoje obavy. Podpora rodiny je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej starostlivosti o dieťa.
Etické Aspekty Intenzívnej Starostlivosti
Súčasná medicína dokáže zachrániť deti, ktoré by kedysi nemali nádej na prežitie. Je to drahá liečba, veľká výzva pre zdravotnícky systém aj personál. Veda sa naozaj veľmi posunula. Je nutné diskutovať o hraniciach medzi tým, čo medicínsky dokážeme, a tým, čo máme urobiť. Existuje takzvaná „sivá zóna“, ktorú máme na Slovensku stanovenú medzi 24. až 26. týždňom, keď veľmi intenzívne komunikujeme s rodičmi. Stanovenie arbitrážnej vekovej hranice, pod ktorú nepôjdeme, môže „odpísať“ tie 23-týždňové deti, ktoré by inak mali dobrú prognózu. Naopak, prístup, keď zachraňujeme za každých okolností a bez ohľadu na komplikácie, len aby dieťa prežilo, aj vtedy, keď významne znižujeme kvalitu jeho života, kladie veľkú záťaž nielen na zdravotnícky systém, ale predovšetkým na samotné rodiny, ktoré sa o tieto deti potom musia vedieť postarať. Osobne som zástankyňou toho, aby sme s rodičmi neustále komunikovali.