Výživa v nemocničnom prostredí zohráva kľúčovú úlohu nielen v procese uzdravovania pacientov, ale aj v ovplyvňovaní nepriaznivých patologických stavov. Cieľom nemocničnej stravy je zabezpečiť pacientom fyziologickú a klinickú výživu, ktorá zodpovedá ich individuálnym potrebám. Terapeutický účinok stravy spočíva v náhrade chýbajúcich látok v organizme a podpore rekonvalescencie. Strava je neoddeliteľnou súčasťou života a má významný vplyv na fungovanie organizmu.
Faktory ovplyvňujúce výživu pacienta sú komplexné a zahŕňajú najmä jeho individuálny zdravotný stav, psychický stav, kultúru, náboženstvo, spoločenské skupiny, v ktorých sa pohybuje, účinky liekov, alkohol a samozrejme aj osobné preferencie. Pri výbere a podávaní jedla sa kladie dôraz na dobrú stráviteľnosť, technologickú úpravu, vhodný výber potravy, špecifické zloženie, chutnosť, estetickú zložku, hygienu, pestrosť, priania pacienta a pravidelnosť podávania. Po výbere vhodnej diéty sa potrava objednáva žiadankou. Jedlo sa hygienicky balí a následne sa rýchlo prepravuje k pacientovi. Teplá strava musí k pacientovi doraziť ešte teplá.
Jednotný diétny systém v zdravotníckych zariadeniach
Vo zdravotníckych zariadeniach existuje jednotný diétny systém, pričom konkrétnu diétu predpisuje lekár alebo odborník na výživu. Diéty sa delia do kategórií s kódovým označením. Základných diét je 15 typov a sú označené číslami 0 až 14. Štandardizované diéty nemajú kódové označenie. Nutričné terapeutky zohrávajú kľúčovú úlohu v edukácii pacientov o správnom stravovaní, čo pomáha predchádzať komplikáciám a zabezpečiť plnohodnotný život aj po prepustení z nemocnice.
Základné princípy a druhy nemocničných diét
Základnými zložkami potravy sú voda, sacharidy, vláknina, bielkoviny, tuky, vitamíny a minerálne látky. Všetky tieto zložky sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Každá diéta má presne vymedzené zloženie a indikácie a býva označená číslom alebo písmenom.
Štandardizované diétne postupy
Nemocnice ponúkajú štandardizované diétne postupy, ktoré umožňujú individuálne prispôsobenie jedálneho lístka pre pacientov s rôznymi potrebami, ako sú alergie, intolerancie alebo špecifické zdravotné stavy (napr. pankreatitída, histamínová intolerancia).
Základné princípy stravovania pri špecifických ochoreniach
Liečebná výživa je často zameraná na pacientov s diabetom I. a II. typu. Cieľom diabetickej diéty je zlepšiť priebeh ochorenia, predísť výkyvom hladiny cukru v krvi, normalizovať krvný tlak, udržať primeranú hmotnosť a zabrániť vzniku komplikácií. Dôležité je dodržiavať pestrý jedálny lístok a sledovať množstvo prijatých sacharidov. Počítanie sacharidových jednotiek (SJ) pomáha diabetikom kontrolovať príjem sacharidov.
Zásady správneho stravovania diabetika zahŕňajú:
- Pravidelný režim: Pacienti by mali mať pravidelný režim s minimálne 3-4 jedlami denne, ideálne 5-6, v menších porciách.
- Vyvážená strava: Strava by mala byť vyvážená, pestrá a obsahovať obmedzené množstvo cukrov a tukov.
- Vitamíny a minerály: Dôležitou súčasťou stravy sú vitamíny (najmä skupiny B, C a E), minerály (chróm, zinok) a vláknina.
- Zdravý tanier: Vyvážené jedlo by malo obsahovať bielkoviny, tuky a cukry, doplnené o vlákninu a dostatočný príjem tekutín.
Prehľad najčastejších nemocničných diét
Nemocnice poskytujú rôzne druhy diét, ktoré sú prispôsobené špecifickým potrebám pacientov. Medzi najčastejšie patria:
- Diéta 0 - Štandardná (energeticky a biologicky neplnohodnotná): Uvarená strava je zmixovaná do tekutej podoby.
- Diéta 0 - ND - Nutrične definovaná: Uvarená strava je zmixovaná do tekutiny, môže byť energeticky a biologicky plnohodnotná.
- Diéta 1 - Kašovitá: Podáva sa po operáciách tráviaceho systému, najmä žalúdka, na kratší čas.
- Diéta 2 - Šetriaca: Podáva sa pri ochoreniach kardiovaskulárneho systému, tráviaceho systému a po operáciách žalúdka.
- Diéta 3 - Racionálna: Podáva sa všetkým pacientom, ktorí nepotrebujú osobitnú diétu.
- Diéta 4 - S vyšším obsahom bielkovín: Predpisuje sa po akútnych hnačkových ochoreniach.
- Diéta 5 - Žlčníková: Indikácie: Choroby žlčníka, pankreasu po odznení akútneho štádia.
- Diéta 6 - Hnačková: Indikácie: Po akútnych hnačkových ochoreniach každého druhu.
- Diéta 7 - Nízkocholesterolová: Strava s obmedzením cholesterolu pre pacientov s poruchou metabolizmu tukov.
- Diéta 8 - Redukčná: Znížený energetický prísun živín pre pacientov, ktorí potrebujú znížiť telesnú hmotnosť.
- Diéta 9 - Diabetická: Strava s obmedzením sacharidov pre pacientov s cukrovkou.
- Diéta 10 - Neslaná šetriaca: Podáva sa pacientom s chorobami srdca a ciev, aj so zvýšeným krvným tlakom.
- Diéta 11 - Výživná: Podáva sa pri stavoch, kde je žiaduce, aby chorí opäť nadobudli telesnú silu a zvýšili svoju hmotnosť.
- Diéta 12 - Strava batoliat: Racionálna strava pre deti, ktorých zdravotný stav si nevyžaduje diétne obmedzenia.
Podrobnejší popis vybraných diét
Diéta 0 (Štandardná/Nutrične definovaná)
Podáva sa po operáciách tráviaceho systému, pri poleptaní pažeráka, ezofagitíde, stenóze, achalázií a karcinóme pažeráka. Je energeticky a obsahovo plnohodnotná, s pomerom základných živín blízkym fyziologickému pomeru. Strava má šetriaci charakter, kašovitú konzistenciu. Vylučujú sa dráždivé a ťažko stráviteľné potraviny.
Diéta 2 (Šetriaca)
Podáva sa pri poruchách tráviaceho systému s dlhodobým priebehom, funkčných poruchách žalúdka, chronickej gastritíde, vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika, chronických ochoreniach žlčníka a dvanástnika v pokojovom období. Je plnohodnotná obsahom živín i energetickou hodnotou. Podávame teľacie, hovädzie, chudé bravčové mäso, pečeň, kurča, holuba, morku, králika, sladkovodné ryby. Z údenín: hydinovú šunku, diétnu alebo jemnú salámu, jemné alebo hydinové párky. Strava sa upravuje varením, dusením, bez tuku, podávajú sa malé porcie 5 až 6krát denne. Nesmie sa konzumovať alkohol, káva, údeniny, vyprážané jedlá, silný vývar, čokoláda, zmrzlina, strukoviny, čerstvá zelenina, ktorá nafukuje.
Diéta 5 (Žlčníková)
Indikácie: Choroby žlčníka, pankreasu po odznení akútneho štádia, pri chronických ochoreniach žlčníka v štádiu záchvatu najmä pri sklonom k záchvatovým stavom. Ďalej sa predpisuje na prechodný čas pacientom po operácií žlčníka a pacientom so zníženou funkčnou schopnosťou pankreasu. Na prechodný čas sa indikuje aj po vírusovom zápale pečene. Vhodná je aj pri ústupe dyspepsie črevných katarov, ak nie sú sprevádzané výraznejšími hnačkami. Charakteristika: Diéta je plnohodnotná, vhodná na prechodné obdobie i na dlhší čas. Obsah bielkovín i sacharidov je fyziologický, obsah tukov je dostatočne znížený. Jedlá upravujeme varením, dusením, málo korenín, nie mastné a ľahko stráviteľné. Mimoriadne dôležitý je výber tukov i technologická príprava, pri ktorej sa vylučujú prepaľované tuky, obmedzujú sa potraviny s nižším obsahom cholesterolu. Povoľuje sa čerstvé maslo a olivový olej. Mäso podávame hovädzie, teľacie, chudé bravčové, kurča, morčacie prsia, králika, sladkovodné ryby, morské filé. Z údením podávame chudú šunku, hydinovú šunku, hydinovú salámu. Vylučujeme potraviny ťažko stráviteľné, najmä s vyšším obsahom celulózy, nafukujúce jedlá, čerstvé kysnuté pečivo, oleje, žĺtky, vnútornosti, pečeň, huby, surová zelenina, ktorá nafukuje, paprika, cibuľa, cesnak, koreniny, mastné koláče, vyprážané jedlá. Zásadou je vylúčiť príjem potravín s vyšším obsahom tuku.
Diéta 9 (Redukčná)
Charakteristika: Je energeticky limitovanou diétou s vylúčením cukru, s obmedzením tuku. Jedlo podávame 5 - 6krát denne v menších porciách. Polievky nepodávame vôbec. Do jedálneho lístka je vhodné zaradiť ovocné a zeleninové dni. Potraviny varíme, dusíme, opekáme nasucho na teflónovej panvici a grilujeme. Zásadne používame rastlinné oleje. Na chlieb a pečivo sa natiera iba rastlinný tuk, ktorý sa používa aj na prípravu nátierok. Obmedzuje sa soľ, korenie sa používa v normálnom množstve. Pokrmy sa nezahusťujú zápražkami ani zátrepkami. Nevhodné sú tučné mäsá, údeniny, tučné syry, cukor, med, džemy, čokoláda a všetky výrobky obsahujúce cukor, cestoviny, alkoholické nápoje (aj pivo). Táto diéta je energeticky ohraničená, preto je vhodné potraviny vážiť. Určovanie množstva „od oka“ zapríčiňuje omyly o 500 až 1500 kJ (t.j. Jedzte 5 - 6 krát denne iba povolené množstvá a to o 7,00 hod., 10,00 hod., 12,30 hod., 16,00 hod., 18,00 hod. Po 18,00 hod. Nefajčite, alebo aspoň obmedzte fajčenie. Takýto režim možno dodržiavať 2 - 3 mesiace, v ďalšom období po konzultácii s lekárom. Diétu si prispôsobujte podľa ročných období a vhodne dopĺňajte sezónnou zeleninou a ovocím.
Diéta 10 (Diabetická)
Charakteristika: Pre diabetikov je základným liečebným prostriedkom. Je energeticky limitovanou diétou s vylúčením cukru, s obmedzením tuku. Jedlo podávame 6-krát denne. Chlieb, pečivo, všetky druhy príloh ako i súčasti stravy obsahujúcich sacharidy (niektoré druhy ovocia a zeleniny), musia byť presne dávkované. V strave platí zákaz cukru ako sladidla. Príjem tuku je znížený a prevažujú tuky rastlinné. Je to dlhodobá diéta.
Klinická výživa: Enterálna a parenterálna výživa
Ak príjem potravy štandardnou cestou nie je z klinického hľadiska možný, využíva sa klinická výživa. Pri enterálnej výžive je presne definovaná potrava vo svojom zložení podaná enterálne alebo parenterálne. Účelom enterálnej výživy je zachovanie anatomickej a funkčnej integrity čreva, ak pacient nemôže, nesmie, alebo nechce jesť (anorexia, sepsa, pred a po operácii a pod.). Enterálna výživa sa podáva bolusovo (striekačkou), kontinuálne po dvadsať hodín, alebo prerušovane po dvoch až troch hodinách. Per os sa enterálna výživa podáva formou „sippingu“ - popíjaním vysoko výživného roztoku (napríklad nutridrinku).
Postup pri podávaní stravy sondou
- Pacienta vysadiť do sedu.
- Pred podávaním odsať žalúdočný obsah.
- Ak je v žalúdku výživa, dávku nepodávať a odčerpaný obsah vstreknúť späť do žalúdka.
- Napojiť striekačku na koniec sondy a pomaly aplikovať dávku nad úrovňou žalúdka.
- So sondou nemanipulovať.
V prípade ošetrovania imobilných pacientov môže byť nutné podávať enterálnu výživu sondou zavedenou do žalúdka cez nosovú dierku. Cieľom je zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a živín. Edukácia rodiny pacienta je dôležitá, aby sa naučila techniku podávania stravy, tekutín a liekov sondou. Pri príprave výživy je potrebné dodržiavať hygienické zásady a skladovať ju v chladničke maximálne 24 hodín.
Zloženie enterálnej výživy by malo obsahovať bielkoviny, tuky, sacharidy, minerály, vitamíny a energetickú hodnotu 4,2 kJ/ml. Dospelý človek potrebuje zvyčajne 300-500 ml zmesi na jedno kŕmenie. Príjem tekutín za 24 hodín je cca 2 litre.
Fenylalanín je aminokyselina nachádzajúca sa v bežných potravinách obsahujúcich bielkoviny, ako sú mlieko, mäso, vajcia a múčne výrobky. Pacienti s fenylketonúriou (PKU) musia dodržiavať nízkobielkovinovú diétu, ktorá je nastavená čo najskôr po narodení a dodržiavaná celoživotne. Neliečení jedinci majú vysoké hladiny fenylalanínu, čo môže spôsobiť nevratné poškodenie mozgu. Bielkoviny je potrebné dodávať prostredníctvom špeciálnych PKU prípravkov, ktoré patria medzi potraviny na zvláštne lekárske účely.
Výživa malých detí v dojčenskom období spočíva predovšetkým v príjme materského mlieka, v druhej polovici dojčenského obdobia je možné diétu rozšíriť o nemliečne zložky.
Nemocničná strava, aj keď nemusí byť vždy taká chutná ako domáca, je dôležitou súčasťou liečebného režimu. Pomáha organizmu v boji s ochorením a zbytočne ho nevyčerpáva. V prípade, že si pacient chce priniesť vlastnú stravu pre seba či dieťa, je možné požiadať o konzultáciu nemocničného asistenta výživy, kontakt s ktorým sprostredkuje sestra na oddelení.