V poslednej dobe sa veľa hovorí o tom, že deti málo čítajú. Motivácia k čítaniu je kľúčová pre ich rozvoj. Výber textu je veľmi dôležitý. Dôležité je vybrať niečo, čo si dieťa bude chcieť prečítať.
Zapojte zmyslové vnemys
Keď si čítate báseň, poviedku, román, alebo čokoľvek iné pravdepodobne sa Vám vybavujú určité vnemy v mysli. V závislosti od toho, čo čítate vybavujú sa Vám určite chute, vône, obrazy, zvuky. Tieto zmyslové vnemy sú ako film, ktorý sa odohráva v mysli a robia zážitok z čítania zaujímavejší. Pre deti sú zmyslové vnemy počas čítania veľmi dôležité, lebo robia čítanie sviežim a zábavným. Je to práve toto neustále tvorenie zmyslových vnemov, ktoré spôsobujú, že deti sú „závislé“ na čítaní. Ak si dieťa netvorí tieto vnemy počas čítania je to ako by trpelo určitou senzorickou depriváciou. Deti sa potrebujú naučiť, že slová, ktoré čítajú môžu vytvoriť film v ich mysli. Bez nich sú to často len nudná kolekcia slov na papieri.
Ak si dieťa netvorí zmyslové vnemy ako mu v tom môžete pomôcť? Zdieľajte s dieťaťom obrazy, zvuky, chute, vône, ktoré sa vybavujú v mysli Vám. Priamo povedzte čo sa Vám vybavuje v mysli počas čítania. Potom si vymeňte úlohy. Prečítajte mu pár odstavcov a povedzte, aby Vám povedal všetko, čo vidí. Dovoľte mu fantazírovať, smejte sa, môžete schválne ísť až do absurdnosti. Takto rozvíjate jeho predstavivosť a ukážete mu , že knihy sú viac než len nejaké slová. Vymieňajte si zážitky. Môžete mu dovoliť nakresliť čo vidí, keď číta. Oceňte jeho fantáziu. Môžete skúsiť zahrať to, čo čítate, predstierať. Vymeňte si úlohy a nechajte hrať jeho. Nedovoľte, aby sa s čítania stala ďalšia domáca úloha a nestavajte sa do role učiteľa. Skúste prísť na spôsob ako urobiť z čítania čistú zábavu. Porovnávajte si obrázky, ktoré máte v mysli.
Pomôžte dieťaťu doplniť si informácie
Predstavte si, že čítate knihu o počítačoch, alebo medicíne. Ak nemáte určité informácie, alebo znalosti z týchto oblastí, bude pre vás ťažké porozumieť o čom kniha je. Existujú informácie, ktoré dieťa nemá, ale keby malo rovnaká informácia by zrazu bola zaujímavejšia? Ukázala by sa v inom svetle? Ako zaujímavejšia?
Pomôžte dieťaťu nasledovať jeho vášeň. Čo ho zaujíma? Fascinuje? Ak je blázon do koní, zožeňte mu knihu o koňoch a čítajte mu ju, čítajte ju s ním, spájajte čítanie s vlastnými skúsenosťami dieťaťa, dajte mu priestor na sebavyjadrenie. Zdieľajte svoje zážitky v spojení s knihou.
Hľadajte súvislosti
Pomôžte dieťaťu nájsť súvislosti. Ako to čo číta súvisí s ním, s jeho životom, so svetom okolo, s jeho záujmami, ašpiráciami? Čo mu to pripomína? Kedy sa s niečím podobným stretol? V nejakom filme, knihe? Zdieľajte, čo to pripomína Vám. Povedzte zaujímavý príbeh - tým dieťaťu ukážete, že čítanie je viac než len slová na papieri. Keď vysvetľujete nové, prirovnajte to k niečomu, čo už poznajú, vychádzajte z toho, čo vedia. Dieťa si omnoho pravdepodobnejšie zapamätá zmysluplný príbeh, pretože sa mu nejakým spôsobom spája s inými vecami v jeho živote. Pomôžte dieťaťu nájsť tieto spojenia.
Naučte dieťa techniky sebakorekcie
Veľa detí si neuvedomuje, že sa stratili v texte, keď čítajú. Myslia si, že keď prefičia slovami a otáčajú strany, že si text prešli. Prešli, ale nič z neho nezískali. Potrebujú stratégie, aby sa im to nestávalo často. Ak sa im to totiž stáva často, čítanie ich neuspokojuje, pretože z neho nič nemajú. Najlepšou stratégiou ako sa nestratiť v texte je pestovať sebauvedomenie, čiže schopnosť ihneď si uvedomiť, keď ich zaangažovanosť v texte začína ochabovať a urobiť, čo je treba, aby sa dostali na správnu cestu. Ak ich zmyslové kino prestane premietať vedia, že majú spomaliť, znova si to prečítať. Ak si nekladú žiadne otázky, vedia, že musia prestať snívať s otvorenými očami a začať sa sústrediť. Ak sa nič nezdá dôležité, musia sa zamyslieť prečo je tomu tak. Ak si nevytvárajú súvislosti musia sa zastaviť a dôkladnejšie sa zamyslieť čo už vedia. Dieťa si nepamätá, čo prečítalo.
Rozvoj grafomotoriky a jemnej motoriky
Grafomotorické zručnosti sú jedným z kritérií pri posudzovaní školskej zrelosti dieťaťa. Je to dôležité pre neskoršie čítanie a písanie. Deti môžu začať s kreslením čiar, ktoré si dopredu nakreslíme na veľký hárok papiera výraznou tmavou fixkou. Tieto cvičenia, kde je pohyb zaznamenaný graficky, pomáhajú rozvíjať psychomotorické schopnosti. Tieto aktivity by sa mali robiť formou hry, aby boli pre deti zábavné a prinášali im uspokojenie.
Základným cvikom je kruh (klbko). Pri kreslení kruhov je dôležité, aby dieťa kreslilo celou rukou, nie len prstami. Používanie rôznych kresliacich materiálov, ako sú ceruzky, voskovky alebo hrubé farbičky, podporuje rozvoj rôznych techník a zároveň stimuluje detskú predstavivosť. Obkresľovanie patrí medzi ďalšie uvoľňovacie cviky, na ktoré si pripevníme tenký papier. Vyskúšajte aj kreslenie do piesku, či maľovanie hubkou, ktoré rozvíjajú jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka.
Pri práci s farbičkami je dôležité, aby sa snaha dieťaťa pri práci hodnotila viac než samotný výsledok. Deti potrebujú pri práci povzbudenie ako základ motivácie. Dávka činnosti sa prispôsobuje individuálnym potrebám dieťaťa. Ak dieťa uprednostňuje temperové farby pred vodovými, môžeme to využiť ako motiváciu pre ďalšiu činnosť.
Magické vyfarbovanie pre najmenších
Malá kreatívna sada s obrázkami na magické vyfarbovanie je ideálna na vzbudenie záujmu detí o kreslenie a na rozvoj jemnej motoriky. Vyfarbovanie týchto obrázkov je magické: dieťa môže voľne čmárať, ale pekne vyfarbené zostanú len určité miesta! Na obrázkoch sa objavia ďalšie línie, vzory a kresbičky. Obrázky majú špeciálnu povrchovú úpravu. Hrubá farbička je ideálna pre malé rúčky detí, ktoré sa učia držať ceruzku.
Táto aktivita umožňuje deťom experimentovať s farbami a formami bez stresu z toho, že by výsledok nebol dokonalý. Hrubá farbička sa dobre drží malým ručičkami a motív domácich zvieratiek je deťom blízky. Papier a lepenka sú vyrobené z materiálov so zodpovedným pôvodom (FSC).
Prístup k učeniu a rozvoju
V poslednej dobe sa častejšie spomínajú skratky ADD/ADHD. IMPULZÍVNE SPRÁVANIE - konanie bez premýšľania, vnucovanie sa ostatným napr. Práca - neusporiadaná, nestarostlivá a nepremyslená. Ťažkosti udržať pozornosť dlhodobo, pri plnení úloh, ale i pri hre. Ťažko dokážu pracovať na úlohe do jej úplného splnenia. Keď sa do niečoho pustia, o chvíľu od toho utečú k niečomu inému. Sú spoľahlivo nespoľahliví. Problémy s organizovaním činností. V rozhovore s druhými sa ich nepozornosť prejavuje tým, že často odbiehajú od témy. Ťažkosti počkať, kým na nich príde rad. Prekrikovanie ostatných, skákanie do reči, nepočúvanie pokynov. Deti zakopávajú, narazia do okoloidúceho, chytia rozpálenú panvicu. Púšťajú sa do nebezpečných činností bez toho, aby zvážili následky (napr. V prvom rade je dôležitá dôkladná diagnostika. Uvedené príznaky sa vyskytujú aj u iných duševných porúch v detskom veku, a preto je dôležité bližšie poznať dieťa a zistiť, čím môžu byť tieto prejavy správania zapríčinené. Dieťa môže mať tieto príznaky aj v období zvýšenej záťaže (napr. v období, keď sa rozvádzajú rodičia, smrť blízkeho člena rodina, presťahovanie, zmena školy, trauma…). Uvedené príznaky môžu taktiež súvisieť so zdravotným stavom dieťaťa, osobnosťným, sociálnym a emocionálnym vývinom dieťaťa, rodinnými vzťahmi, citovou väzbou ku rodičom, ťažkosťami v školskom prostredí, ťažkosťami v učení.
Rogers vychádza z toho, že vyučovanie alebo odovzdávanie vedomostí má zmysel v nemennom prostredí. V dnešnom meniacom sa svete musí byť cieľom vzdelávania facilitovanie (uľahčenie) zmeny a učenia sa, ak máme vôbec prežiť. Jediný človek, ktorý je vzdelaný, je ten, čo sa naučil učiť sa; človek, čo sa naučil adaptovať a meniť sa, človek, ktorý si uvedomil, že žiadne vedomosti nie sú isté a že len proces hľadania poskytuje základ istoty. O čo teda ide pri „facilitovaní“ učenia? Facilitovanie učenia a cieľ vzdelávania Rogers chápe ako jeden a ten istý proces. Začína sa to určitými postojmi, ktoré existujú v osobnom vzťahu medzi facilitátorom a učiacim sa.
Charakteristiky, ktoré facilitujú učenie sa:
- Skutočnosť (Autenticita): Facilitátor je autentickou osobou, ktorá prijíma svoje pocity a nemusí ich premietať do žiakov. Stáva sa pre žiakov človekom, nie len „chodiacou učebnicou“.
- Úcta: Facilitátor má úctu voči učiacemu sa, jeho pocitom, názorom a celej osobnosti. Je to nemajetnícky záujem a bazálna dôvera.
- Empatia: Schopnosť vcítiť sa do druhého človeka, vidieť svet jeho očami. Keď učiteľ porozumie žiakovi zvnútra, zvyšuje sa pravdepodobnosť významného, zmysluplného učenia.
Ak facilitátor vytvorí v triede atmosféru na základe svojej ozajstnosti, úcty a empatie, ak dôveruje konštruktívnej tendencii jednotlivca alebo skupiny, potom začne dochádzať ku kvalitatívne inému učeniu sa u žiakov.
Nie je to vždy jednoduché - bystrí a zároveň tvoriví žiaci mávajú skôr ťažkopádnu, „hranatú“ osobnosť, bývajú nevypočítateľní, spôsobujú viac problémov. Môžem dovoliť takýmto žiakom žiť a nachádzať „potravu“ vo svojej triede?