Ako oznámiť ľuďom, že nechcete zverejniť svoju národnosť

V dnešnej dobe, keď je informovanosť a zdieľanie osobných údajov na dennom poriadku, môže byť pre niekoho výzvou rozhodnúť sa, ktoré informácie o sebe chce zdieľať a ktoré nie. Jednou z takýchto citlivých informácií môže byť aj národnosť. Či už z osobných dôvodov, alebo kvôli špecifickým okolnostiam, môže nastať situácia, kedy si želáte túto informáciu nechať pre seba. Tento článok vám poskytne prehľad o tom, ako postupovať v prípade, že nechcete zverejniť svoju národnosť, a aké kroky sú s tým spojené.

Národnosť ako osobná voľba

Je dôležité si uvedomiť, že národnosť je vnímaná ako osobná deklarácia a pocit príslušnosti k určitému národu. Ústava Slovenskej republiky tiež deklaruje, že každý sa môže slobodne rozhodnúť, akú národnosť bude mať. Táto sloboda voľby znamená, že nikto vás nemôže donútiť k deklarovaniu konkrétnej národnosti, ak si to neželáte. V podstate otázka národnosti je už v názve, doplním iba, že sa nepýtam na občianstvo. Pýtam sa na národnosť, keď sa chcem hlásiť k jednej menšinovej. Ak je táto zmena možná, treba ísť na matriku? Ďakujem za odpovede 😊 Je možná zmena. K nár.menšine alebo inej národnosti sa môžeš nahlásiť pri najbližšom sčítaní obyvateľstva.

Národnosť môžete prejaviť navonok jazykom a kultúrou. V minulosti sa národnosť uvádzala napríklad v škole, ale táto prax sa mohla meniť. Ak máte pocit, že chcete zmeniť svoju národnosť alebo sa prihlásiť k inej, je to vaša slobodná vôľa a nikam to nemusíte formálne udávať, ak to nie je explicitne vyžadované.

Môžeš mať aj každý deň inú národnosť to nikoho nezaujíma. Aj som si myslela, či to nie je moja slobodná voľba, ale nebola som si tým istá 😊 Národnosť môžeš prejaviť navonok jazykom a kultúrou. Tak mi to písala všade mama, vtedy som to neriešila. Ja sa chcem opýtať, že viem že národnosť sa uvádza napr v škole. Národnosť je len subjektívny pocit/postoj človeka k danému národu. A aj ústava SR deklaruje, že každý sa môže slobodne rozhodnúť akú bude mať národnosť.

Prípady, kedy môže byť národnosť vyžadovaná

Hoci je národnosť osobnou záležitosťou, existujú situácie, kedy môže byť táto informácia vyžadovaná. Jedným z takýchto prípadov je napríklad vybavovanie dávok v zahraničí. V takýchto situáciách sa od vás môže žiadať potvrdenie o vašej národnosti. Voni ma pravdu, narodnost je vecou tvojho aktualneho citenia (kludne mozes byt jeden rok Slovenka a dalsi Madarka, ak zmenis nazor 😉). zrejme chcu osvedcenie o statnom obcianstve - este par rokov dozadu ho vydavali okresne urady..a ako pozeram link od marcelatje, je to tak aj teraz. plati sa z toho poplatok, par eur, presne neviem.

Nezamieňajte si národnosť so štátnou príslušnosťou. Zatiaľ čo národnosť je otázkou osobného pocitu a kultúrnej identity, štátna príslušnosť je právny vzťah k určitému štátu. Ak od vás potrebujú potvrdenie o národnosti, je to úplná blbosť, národnosť je vec deklarácie pocitu príslušnosti, žiaden úrad ti nepotvrdí, čo cítiš. Chcú od vás potvrdenie o štátnej príslušnosti. Mimochodom, toto potvrdenie plne nahrádza cestovný pas (v Rakúsku, inde neviem), ale mala by ho vydávať aj matrika.

V prípade, že potrebujete potvrdenie o štátnej príslušnosti, je potrebné obrátiť sa na príslušné úrady. V Slovenskej republike môže byť vydané osvedčenie o štátnom občianstve. Tento proces môže byť spoplatnený a vyžaduje predloženie relevantných dokladov.

Stratenie a nadobudnutie štátneho občianstva

Zo štátneho zväzku možno prepustiť osobu, ktorá preukáže, že má štátne občianstvo iného štátu, alebo prísľub jeho udelenia pre prípad prepustenia zo štátneho zväzku. O prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky rozhoduje okresný úrad v sídle kraja do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti. Strata občianstva Slovenskej republiky nastáva dňom prevzatia listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Žiadateľ si musí túto listinu osobne prevziať na jednom z miest, na ktorých môže aj podať svoju žiadosť.

Občan Slovenskej republiky automaticky stráca slovenské občianstvo dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle (t.j. žiadosti, vyhlásenia alebo iného úkonu smerujúceho k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva) dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. Štátny občan SR, ktorý takto stratil slovenské občianstvo, je povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť okresnému úradu v sídle kraja a predložiť doklad o nadobudnutí cudzieho občianstva.

Štátny občan SR je povinný písomne oznámiť nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva do 90 dní od jeho nadobudnutia ministerstvu vnútra. S oznámením musí predložiť aj doklady preukazujúce nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva a ďalšie doklady preukazujúce, že nedošlo k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky.

Overovanie a legalizácia dokladov

Pri vybavovaní rôznych záležitostí, najmä v zahraničí, sa často stretávame s potrebou overenia a legalizácie rôznych dokladov. Listiny vydané súdmi a úradmi v Slovenskej republike, ktoré sú platné v SR ako verejné listiny, majú dôkaznú moc verejných listín v cudzine, ak sú opatrené predpísanými osvedčeniami.

Slovenská republika pristúpila k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín. Dohovor nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť. Ak verejné listiny, vydané v SR, hodláte použiť v krajine, ktorá nie je členským štátom Haagskeho dohovoru, je potrebné, aby každá listina bola, ako poslednou štátnou inštitúciou, osvedčená na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR = legalizácia. Následne je potrebné listinu predložiť k tzv.

Matričný doklad - len originál rodného listu, sobášneho listu, úmrtného listu vydáva matričný úrad. Rodný list, sobášny list a úmrtný list vydaný Osobitnou matrikou osvedčuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Osvedčenie matričných dokladov určených na použitie v zahraničí možno vykonať výlučne na origináloch dokladov, vydaných matričnými úradmi Slovenskej republiky.

Značná časť cudzích štátov uznáva len matričné doklady, ktoré nie sú staršie ako 6 mesiacov odo dňa ich vydania. Bez prvotného overenia Ministerstva školstva SR, resp. Pre ostatné štáty Ministerstvo školstva Slovenskej republiky potvrdí doklady k legalizácii konzulárnym odborom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Doklad treba predložiť na preklad súdnemu prekladateľovi, toho osvedčí krajský súd opäť Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

Výpis z registra trestov vydáva Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, prípadne pobočky Slovenskej pošty. Ak bude výpis z registra trestov použitý v zahraničí, je treba pri podávaní žiadosti o výpis z registra trestov požiadať o osvedčenie výpisu z dôvodu použitia v zahraničí. Justičné verejné listiny vydané súdmi, notármi a exekútormi v obvode krajského súdu overujú príslušné krajské súdy. Právoplatné rozsudky o rozvode manželstva, rozhodnutia o osvojení, notárske zápisnice, čestné vyhlásenia, splnomocnenia podliehajú v prvom stupni osvedčeniu krajským súdom.

Doklad osvedčený apostilom príslušným orgánom sa už ďalej neoveruje, je pripravený na predloženie v krajine kde má byť doklad použitý. Po osvedčení je možné u notára vyhotoviť fotokópiu, ktorého oprávnenie potvrdí príslušný krajský súd, následne Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

Informácie o pobyte a rodnom čísle

Ministerstvo vnútra SR, okresné riaditeľstvá Policajného zboru a obce na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby poskytujú oznámenie o mieste pobytu obyvateľa. V zmysle zákona o správnych poplatkoch je poskytnutie oznámenia o mieste pobytu obyvateľa spoplatnené. Vydanie potvrdenia alebo písomného oznámenia o pobyte osoby sa spoplatňuje sumou 7 € za každú požadovanú osobu.

Oddelenie správy registrov ako príslušný útvar Ministerstva vnútra SR vydáva osvedčenie o rodnom čísle podľa zákona o rodnom čísle. Podľa § 7 zákona môže každá osoba, ktorej bolo pridelené rodné číslo, požiadať o overenie rodného čísla. Žiadosť o overenie rodného čísla obsahuje dôvod a nasledujúce údaje žiadateľa: meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia, pohlavie, štátnu príslušnosť a miesto pobytu žiadateľa.

Žiadosť sa podáva v slovenskom jazyku spolu s dokladom o narodení; ak ide o inojazyčný doklad, pripojí sa úradný preklad do slovenského jazyka. Oddelenie správy registrov prideľuje rodné číslo osobe, ktorá nemá pridelené rodné číslo na území Slovenskej republiky, ak o jeho pridelenie požiada. Osoba podá písomnú žiadosť na nižšie uvedenú adresu v slovenskom jazyku spolu s dokladom o narodení; ak ide o inojazyčný doklad, pripojí úradný preklad do slovenského jazyka. K žiadosti sa ďalej predkladá kópia platného pasu; ak sa jedná o občana Európskej únie je možné predložiť kópiu identifikačnej karty.

Podľa zákona o správnych poplatkoch pridelenie rodného čísla pre osobu, ktorá nemá pobyt na území Slovenskej republiky, podlieha správnemu poplatku vo výške 2,- € za každú osobu. Tieto úkony je možné vybaviť aj elektronicky prostredníctvom portálu Slovensko.sk.

Zmena priezviska a osobného stavu

Ak majú manželia spoločné priezvisko, zmenu spoločného priezviska možno povoliť len na základe spoločnej žiadosti oboch manželov. Zmena priezviska sa vzťahuje aj na ich spoločné maloleté deti, aj keď neboli zahrnuté do žiadosti.

Doklad o osobnom stave, ktorým je slovenský sobášny list; ak je žiadateľ rozvedený, k žiadosti prikladá slovenský právoplatný rozvodový rozsudok; ak je žiadateľ vdovec/vdova - k žiadosti prikladá slovenský úmrtný list manžela/ky, ak tento bol občanom SR. Ak nebol, prikladá sa cudzozemský úmrtný list, avšak doklady vydané v zahraničí musia byť doplnené overeným prekladom do slovenského jazyka.

Pri sobáši občana Slovenskej republiky v zahraničí je potrebné informovať sa o potrebných dokumentoch, ktoré treba predložiť k udeleniu povolenia na uzavretie sobáša na konkrétnom matričnom úrade, v kostole a pod. podľa žiadateľa rozvodový rozsudok príp. Osvedčenie o právnej spôsobilosti k uzavretiu sobáša v zahraničí Slovenská republika od 1. februára 2006 nevydáva.

Občan Slovenskej republiky, ktorý je rozvedený, v prípade sobáša v zahraničí predkladá o.i. právoplatný rozvodový rozsudok. Klienti rozvedení v Slovenskej republike môžu požiadať o vydanie „Potvrdenia o rozvode“, (príp. Osvedčenia o rozvode ...) a to na príslušnom okresnom súde.

tags: #ako #oznamit #ludom #ze #nechcem #zverejnit