Trasenie, odborne nazývané tremor, je mimovoľný a rytmický pohyb tela. Hoci sa môže vyskytnúť v rôznych častiach tela, najčastejšie postihuje ruky. Trasenie môže mať rôzne príčiny, od bežných fyziologických reakcií až po vážne neurologické ochorenia. V kontexte detí môže trasenie vyvolávať obavy u rodičov, preto je dôležité vedieť, kedy ide o bežný jav a kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
Tento článok sa zameriava na rôzne príčiny trasenia, vrátane syndrómu traseného dieťaťa, nočného desu, esenciálneho tremoru a ďalších faktorov, ktoré môžu prispievať k traseniu u detí.
Syndróm traseného dieťaťa (SBS)
Syndróm traseného dieťaťa (Shaken Baby Syndrome - SBS) je vážne poranenie mozgu, ktoré vzniká v dôsledku prudkého trasenia novorodenca alebo malého dieťaťa. Pri trasení dochádza k tomu, že mozog dieťaťa naráža na steny lebky.
Príčiny a Mechanizmus
Trasenie spôsobuje, že hlavička dieťaťa podstupuje zrýchlenie a spomalenie, čo vedie k zotrvačnému pohybu mozgu v lebečnej časti. Toto poranenie hlavy sa líši od poranení spôsobených pádmi alebo nehodami. V kontexte SBS ide o trasenie dieťaťom použitím fyzickej sily, najčastejšie zo strany rodiča alebo osoby, ktorá sa o dieťa stará. Osoba drží dieťa pod pazuchami a silno ním trasie, čo spôsobuje nekontrolovateľný pohyb hlavy. K syndrómu môže dôjsť aj pri fyzickom násilí páchanom na dieťati.
Najväčšie riziko je u detí do šiestich mesiacov, pričom riziko pretrváva do veku dvoch rokov. Je to spôsobené tým, že krčné svaly dieťaťa nie sú dostatočne silné, aby podopreli hlavu, a anatómia tela dieťaťa nie je uspôsobená na prudké pohyby.
Príznaky a Rizikové Faktory
Príznaky SBS sú rôzne a závisia od miery poškodenia. Niekedy nemusí byť poškodenie sprevádzané zjavnými príznakmi. K vysokému riziku trasenia dieťaťom dochádza najmä v situáciách, keď dieťa dlho a neutíšiteľne plače.
Všetky deti plačú, pozná to každý rodič. Vieme, že to je spôsob, ako nám dieťa komunikuje svoje potreby. Inak ako plačom nevie dať najavo, že je hladné, že ho bolí bruško, že mu je príliš teplo alebo trpí iným nepohodlím. Plaču môže byť naozaj veľa a vtedy len máloktorý rodič ostáva nad vecou. Dá sa povedať, že telo rodiča je zosynchronizované s bábätkom. Tep sa zrýchľuje, zvyšuje sa tlak, dlane sa začínajú potiť, a za všetkým je nutkavá potreba upokojiť bábätko. Dnešným rodičom však chýba skúsenosť, ako s bábätkami zaobchádzať a ako ich utíšiť. Ak sa opakujú záchvaty plaču deň čo deň, z týždňa na týždeň, či ak toto plačlivé obdobie trvá mesiace, vtedy začnú pochybovať o svojich rodičovských kompetenciách a schopnostiach. V kombinácii s vyčerpanosťou a absenciou spánku môže prichádzať k depresívnym epizódam. V rodičovi rastie presvedčenie, že nezvláda svoju rolu, že si nevie poradiť, že sa nedokáže postarať o dieťa, že ho dieťa nemá rado, že plače naschvál, že s ním manipuluje. Keď dieťa nezastaviteľne plače, frustrovaný a vystresovaný rodič môže stratiť sebakontrolu a v afekte s dieťaťom zatrasie. Mozog človeka, ktorý dlhodobo trpí spánkovou depriváciou, funguje ako mozog človeka pod vplyvom alkoholu. Nie je úplne pri zmysloch, neuvedomuje si dôsledky svojho konania, ktoré nedokáže ovládať. Nanešťastie, keď bábätko konečne prestane plakať a rodič príde k sebe, už je obyčajne neskoro.
Pandémia koronavírusu priniesla zvýšený počet prípadov. Pandémia postavila mnohé rodiny do ťažkej situácie. Rodičia uväznení doma, zvýšený stres z ekonomickej neistoty a strachu o zdravie - to všetko prispelo k väčšiemu riziku vypätých situácií a skratových reakcií vrátane trasenia dieťaťom. Počas pandémie boli podľa viacerých zdrojov prípady syndrómu traseného dieťaťa oveľa vyššie oproti predošlým rokom. Celkovo častejšie dochádzalo k násiliu v rodinách, vrátane násilia na malých deťoch.
Následky Syndrómu traseného dieťaťa
Pri násilnom trasení sa hlava bábätka, ktorú za normálnych okolností musíme podopierať, lebo je ťažká a bábätko ju nevie udržať, sa zrazu nekontrolovane pohybuje dopredu, dozadu, či doľava a doprava, pričom mozog silno udiera o lebku, čím dochádza k prasknutiu krvných ciev a poškodeniu mozgového tkaniva. Platí, že čím silnejšie sa s dieťaťom trasie, tým horšie môže byť poškodenie. Treba samozrejme rozlišovať násilné trasenie od toho, keď v rámci hry s bábätkom poskakujeme na kolenách, dvíhame ho do vzduchu, a pod., v týchto prípadoch sa hlava myká len veľmi málo a je v rovine s telom, na rozdiel od zatrasenia.
Trasenie dieťaťa môže mať rôzne následky, v extrémnych prípadoch, žiaľ, aj smrteľné. Môže viesť k celkovému poškodeniu mozgu alebo ťažkým postihnutiam - k slepote, strate sluchu, zaostávaniu v rozvoji, mentálnej retardácii, cerebrálnej paralýze. Odzrkadliť sa môžu na problémoch s rečou, s učením, správaním a pozornosťou.
Dieťa sa po násilnom trasení môže správať zdanlivo normálne a rodič vyhodnotí, že sa nestalo nič, čo by vyžadovalo návštevu pediatra. Letargiu, apatiu, nervozitu, problémy s dojčením, prípadne vracanie, pripisujú „viróze“ alebo kolike. Ľahšie následky trasenia sa však nemusia objaviť hneď, ale rodiča „dobehnú“ v školskom veku dieťaťa, keď sa začnú prejavovať poruchy učenia a správania. Dieťa sa nevie samostatne obuť, normálne rozprávať, držať v ruke lyžicu… a to všetko ako následok pár sekundového trasu, ktorým síce na chvíľu ustal plač dieťaťa, ale s doživotnými následkami.
MUDr. Eva Hanáčková, primárka oddelenia neurológie v Komárne, uviedla: „...stretávam sa aj so stavmi u detí po rôznych úrazoch, v mojom prípade po úrazoch hlavy alebo chrbtice. Syndróm traseného dieťaťa je zriedkavá diagnóza. Ide väčšinou o deti týrané rodičmi alebo inými osobami, väčšinou o deti do jedného roka života, ale aj staršie. V prípade podozrenia na takýto stav indikujeme očné vyšetrenie, nakoľko jeden z prejavov môže byť drobné krvácanie na sietnici oka, s možným následkom poruchy zraku alebo aj oslepnutia. Ďalším veľmi vážnym dôsledkom z neurologického hľadiska môže byť krvácanie v lebečnej dutine. Dieťa je nutné v týchto prípadoch hospitalizovať, detailne vyšetriť všetky orgány, monitorovať celkový zdravotný stav, liečiť a informovať sociálnu sféru s cieľom prešetrenia sociálnych podmienok v rodinnom prostredí. Rovnako je v týchto prípadoch zaangažovaná aj polícia pre podozrenie z ublíženia na zdraví zverenej osoby do opatery.“
Následky pre dieťa, ktoré zažije syndróm traseného dieťaťa, teda bývajú rôzne. Tým najhorším je smrť, v menej závažných (ale stále vážnych) prípadoch môže dôjsť k poškodeniu zraku až slepote, poškodeniu sluchu, poškodeniam mozgu a rôznym mentálnym postihnutiam alebo upadnutiu do kómy.
Prevencia
Je potrebné poznať svoje limity a naučiť sa požiadať o pomoc, lebo aby sme sa vedeli postarať o svoje dieťa, musíme sa vedieť postarať o seba a aby sme vedeli ochrániť svoje dieťa, musíme vedieť ochrániť seba. Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí.
Je na vás toho veľa a vaše dieťa do toho stále plače a vy už neviete ako ho utíšiť? Veľakrát s bábätkom natriasame, šklbeme ale to nie je správne. Na to ako zaobchádzame s dieťaťom si treba dať pozor aj pri zápale hry, keď dieťa nadhadzujeme do vzduchu.
S dieťatkom nikdy netraste! Z toho vyplýva, že trasenie dieťatkom by malo byť pre rodičov i iné opatrujúce osoby absolútnym tabu. Pediatrička MUDr. Špániková z Bratislavy vysvetľuje: „S dieťaťom nie je dovolené triasť, ani vyhadzovať ho nad hlavu, je potrebné ho správne držať, prenášať už od narodenia.“ Podľa detskej lekárky je teda veľmi rizikové aj vyhadzovanie dieťatka nad hlavu, čo mnohí rodičia (hlavne ockovia) často v rámci bláznenia sa s bábätkom robia. Je potrebné si uvedomiť, že ide o malé krehké telíčko, ktorému takéto otrasy môžu veľmi ľahko ublížiť.
Vo vypätých situáciách, kedy máme pocit, že hrozí ublíženie dieťaťu, lebo sme pod veľkým tlakom, je vždy lepšie uložiť dieťa napríklad do postieľky či ohrádky a odísť. Upokojiť sa, predýchať, napiť sa vody - urobiť čokoľvek, čo pomôže k upokojeniu situácie a vypätých emócií.
Iné príčiny trasenia u detí
Okrem syndrómu traseného dieťaťa existujú aj iné dôvody, prečo sa dieťa môže triasť. Je dôležité rozlišovať medzi neškodnými javmi a potenciálnymi zdravotnými problémami.
Nočný des (Pavor Nocturnus)
Nočný des alebo nočný úľak (lat. pavor nocturnus) je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje u detí v predškolskom veku. Prípady u školákov alebo dospelých sú ojedinelé. Záchvat nočného desu zvyčajne trvá od 5 do 20 minút, no výnimočné nie sú ani dlhšie epizódy. Dieťa sa v noci posadí, kričí, plače a nereaguje na okolie. Oba stavy, nočný des aj nočná mora, sa dejú počas hlbokej fázy spánku, v takzvanej NREM fáze. Na rozdiel od nočných môr, pri nočnom dese si dieťa po prebudení nič nepamätá.
Nočné desy trápia deti s bohatým citovým životom. Je dôležité, aby malo dieťa príležitosť pretaviť podnety do hry alebo ich znova prežiť a spracovať inou formou. Hra je pre dieťa najlepšou prevenciou a buduje psychickú odolnosť.
Tremor (Trasenie Rúk)
Tremor, teda tras, je mimovoľný rytmický pohyb, ktorý je vytvorený kontrakciou svalov. Môže sa vyskytnúť aj u zdravej osoby, v prípade určitých faktorov ako zvýšený stres, abstinenčný syndróm či intoxikácia návykovými látkami.
Tras môže prekážať pri obyčajných činnostiach ako je ručné písanie, klepanie na klávesnici, manipulácia s príborom, nosenie okuliarov, tanierov, držanie telefónu a iných predmetov. Niekedy toto spoločenské znemožnenie dokáže poriadne potrápiť aj psychiku.
Tremor môže signalizovať rôzne neurologické ochorenia. Môže ísť napríklad o dedičné ochorenie nazývané esenciálny tremor (Minorova choroba) a prejaviť sa môže v akomkoľvek veku.
Medzi najčastejšie príčiny patria: dedičný esenciálny tremor, Parkinsonova choroba, vedľajšie účinky liekov, stres, kofeín, toxíny, problémy s pečeňou, obličkami alebo štítnou žľazou, mozgové lézie.
Podľa charakteristiky trasu lekár zhodnotí, čo môže byť jeho príčinou. Tremor vyvoláva patologické ložisko v mozgu, ktoré aktivuje príslušné nervy a dochádza k trasu na zodpovedajúcej časti tela. Prejavuje sa predovšetkým na horných končatinách, môže však postihnúť aj hlavu, dolné končatiny či hlasivky.
Ak prežívate dlhodobý každodenný stres alebo úzkosť, sú to stavy, ktoré môžu tras spôsobený inou príčinou zhoršiť, alebo samotný tras vyvolať. Pomôcť by mohli relaxačné techniky alebo aj starostlivosť psychológa. Najlepšie ako zvládnuť takýto stav je vyhľadať svojho lekára a porozprávať sa s ním.
Na liečbu trasu sa využívajú rôzne lieky v závislosti od príčiny. Liečba esenciálneho tremoru je symptomatická, zameraná na príznaky. V niektorých prípadoch trasu sa využívajú na zmiernenie trasu nové techniky ako injekcie botulotoxínu, gama nôž, ultrazvuk či elektrická stimulácia. Ak sa tras zhorší natoľko, že ovplyvňuje kvalitu života pacienta a farmaceutická liečba nezaberá, lekár môže odporučiť operačný výkon, pri ktorom sa odstráni ložisko patologickej aktivity. Je to však zriedkavý úkon.
Trasenie rúk u detí
Keď si rodičia všimnú, že sa ich dieťaťu trasú ruky, často to vyvoláva obavy. Môže ísť o nevinný a prechodný prejav, ale v niektorých prípadoch môže signalizovať zdravotný problém, ktorý si vyžaduje pozornosť. Tras rúk u detí sa môže objavovať z rôznych dôvodov - niekedy ide o reakciu na stres, inokedy je dôsledkom fyziologických zmien v tele alebo súčasťou neurologickej poruchy.
V detskom veku dochádza k intenzívnemu vývoju nervového systému. Mozog a svaly sa stále učia spolupracovať, a preto môžu byť niektoré pohyby nekoordinované. U malých detí sa tras môže objaviť napríklad po dlhom sústredení alebo pri jemnej motorike, keď sa snažia udržať ceruzku či lyžicu.
Silné emócie, ako sú radosť, strach alebo vzrušenie, môžu rovnako spôsobiť tras. U niektorých detí sa tras rúk prejavuje napríklad pred vystúpením v škole alebo pri napätí z očakávanej udalosti. Nervová sústava reaguje na zvýšenú hladinu adrenalínu, čo môže vyvolať dočasný tras. Detský organizmus je veľmi citlivý na psychické napätie. Stres môže mať rôzne fyzické prejavy, medzi ktoré patrí aj tras rúk. Niektoré deti sú vnímavejšie k stresovým situáciám a ich telo na ne reaguje výraznejšie. Môže sa jednať o tiky, tras rúk alebo dokonca bolesti brucha a hlavy. Dlhodobý stres môže viesť k rozvoju úzkostných porúch. Dieťa môže byť plačlivé, podráždené, mať problémy so sústredením alebo trpieť poruchami spánku.
V niektorých prípadoch môže byť tras rúk u detí spojený s neurologickými ochoreniami. Esenciálny tremor, ktorý sa často dedí v rodine, je charakterizovaný nekontrolovaným trasom rúk, ktorý sa zhoršuje pri pohybe. Ďalšou možnou príčinou trasu rúk je detská mozgová obrna, čo je neurologická porucha ovplyvňujúca svalovú kontrolu. Tras rúk môže byť tiež príznakom iných neurologických porúch, napríklad niektorých typov epilepsie alebo genetických ochorení postihujúcich nervový systém.
Detský organizmus potrebuje dostatok vitamínov a minerálov pre správnu funkciu nervovej sústavy. Nedostatok niektorých látok, ako je horčík alebo vitamín B12, môže spôsobiť tras rúk. Niektoré deti môžu mať nízku hladinu cukru v krvi, čo je stav známy ako hypoglykémia. Tá sa prejavuje trasom, slabosťou, závratmi a niekedy aj nevoľnosťou. Tras rúk môžu tiež vyvolať niektoré látky, napríklad kofeín, ktorý sa nachádza v čokoláde, niektorých limonádach alebo energetických nápojoch.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Tras rúk u detí nie je vždy dôvodom na obavy, zvlášť ak sa objavuje len občas a v určitých situáciách, napríklad pri strese alebo únave. Varovné signály, ktoré by nemali byť prehliadané, zahŕňajú tras, ktorý sa objavuje aj v pokojovom stave, problémy s koordináciou, slabosť končatín, zmeny správania alebo nezvyčajnú únavu. Včasná diagnostika je dôležitá pre správne riešenie prípadných zdravotných problémov.
Tras rúk u detí môže mať mnoho príčin, od neškodných fyziologických reakcií až po vážnejšie zdravotné stavy. Dôležité je sledovať celkový stav dieťaťa, jeho psychickú pohodu a prípadné sprievodné príznaky. Vo väčšine prípadov ide o prirodzený jav, ktorý s vekom vymizne. Rodičia by mali venovať pozornosť tomu, kedy sa tras objavuje a aké faktory ho môžu ovplyvňovať. V prípade akýchkoľvek pochybností je vždy lepšie obrátiť sa na odborníka, ktorý pomôže odhaliť príčinu a navrhnúť vhodné riešenie.
Príklad z praxe:
"Dobrý deň, pani doktorka chcela by som sa opýtať na vec ktorú som si všimla na mojom 17 mesačnom synčekovi. Stáva sa, že po prebudení z poobedňajšieho spánku sa trasie, chveje sa mu telíčko ako pri zimnici, no netrvá to dlho. Poobede spáva 2-3 hodiny. Ráno po prebudení sa to nestáva. Všimla som si to za posledný mesiac niekoľkokrát a začal sa triasť aj keď niečo veľmi chce a už sa nevie akoby dočkať, napríklad hračky, alebo nejakej dobrôtky. Chcela by som sa opýtať, či je to u malých detí v poriadku, alebo treba vyhľadať neurológa? Ešte dodám, že sa Tomáško narodil v 35. týždni s hmotnosťou 2400g."
Odpoveď lekára (zjednodušená interpretácia na základe kontextu): V takomto prípade je dôležité sledovať, či trasenie nie je sprevádzané inými príznakmi, ako sú problémy s dýchaním, zmenené správanie alebo iné neurologické prejavy. Ak sa tras objavuje len krátko po prebudení alebo pri silnom vzrušení, môže ísť o bežnú reakciu. Vzhľadom na predčasný pôrod a sledovanie u neurológa je však vhodné konzultovať to s lekárom, aby sa vylúčili vážnejšie príčiny.
Shaken Baby
Respiračný Afekt
Respiračný afekt je stav, ktorý sa prejavuje plačom, zadržaním dychu, zmodraním (alebo zblednutím) a niekedy aj stratou vedomia. Hoci vyzerá hrôzostrašne, vo väčšine prípadov nie je nebezpečný.
Tejto príhode predchádza udalosť, ktorá dieťa naštve, frustruje, vyľaká alebo bolí, napríklad ide o rodičovský zákaz, ktorý sa dieťaťku nepáči alebo sa malý výmyselník potkne a spadne na zem. Následne zo seba vylúdi 1 až 2 dlhé plačlivé výkriky a potom akoby nedokáže chytiť dych. Preto zmodrie (niekedy zbledne) a často odpadne (nie vždy). K obnove dýchania dochádza v časovom úseku kratšom ako 1 minúta, k úplnemu prebratiu musí dôjsť do 2 minút. Niekedy sa objavia svalové zášklby či odchod moču a stolice. „Modrý“ záchvat je častejší, tvorí cca 85% respiračných afektov a obyčajne sa spája s hnevom či frustráciou dieťaťa. „Biely“ záchvat, kedy dieťa zbledne a nezmodrie, je menej častý a spája sa skôr s nejakým zranením či úľakom. Dôležité je, že vždy k tejto príhode dôjde len ak je dieťa bdelé, nikdy k nej nedochádza v spánku! Najčastejšie sa respiračný afekt objavuje u detí vo veku 1-2 rokov, ale vek výskytu sa udáva od 6 mesiacov a môže pretrvávať až do 6 rokov. Bežne sa udáva výskyt u 5% zdravých detí, niekedy sa tento jav objavuje častejšie v rámci rodiny. Častejšie sa tiež objavuje u detí s anémiou (u zdravých detí je anémia najčastejšie spôsobená nedostatočným prísunom železa).
Pri objavení sa respiračného afektu zachovajte chladnú hlavu. Ak má dieťa lekárom vylúčené iné príčiny a potvrdený respiračný afekt, treba si uvedomiť, že ide o neškodnú epizódu a k obnove dýchania dôjde. Pri hroziacom afekte je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač. Pri stupňovaní plaču, prípadne už vo fáze kedy sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre, často pomôže už len tento jednoduchý manéver. Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou. Ak sa záchvat rozvinie, dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety. Táto poloha podporuje prekrvenie mozgu, aby nedošlo k svalovým zášklbom. Dieťatkom netraste. Určite dieťaťu nepodávajte lieky na upokojenie. Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil. Nespoliehajte sa na vlastný odhad času, lebo sa môže zdať, že to trvá večnosť. Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime. Veľa záchvatov vzniká preto, lebo rodič odmietol dieťaťu v niečom vyhovieť. V žiadnom prípade kvôli záchvatu dieťaťu neustupujte, a to ani v snahe sa mu vyhnúť, ako ani po záchvate v snahe dieťa upokojiť. Práve naopak, je vhodné pevne, no láskavo vymedziť hranice tak, aby sa dieťa vedelo v nich orientovať.
Volajte záchranku, ak: zástava dychu trvá viac ako 1 minútu, ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote. Navštívte pohotovosť, ak: dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré, máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne. Navštívte svojho lekára, ak: sa záchvat objavil bez vyvolávajúcej príčiny (t.j. bez predchádzajúceho plaču alebo frustrácie).
Nízky obsah cukru v krvi
Zatiaľ čo nízka hladina cukru v krvi u batoliat je diagnostikovaná len zriedka, tento stav môže byť spôsobený vrodenou chybou pankreasu alebo lymfatického systému. Príznaky možnej hypoglykémie u batoľaťa sú podráždenosť, náhodný plač, potenie, bledosť a chvenie. Môže mať problémy s držaním fľašky, pôsobiť nemotornejšie ako obvykle. Matka si môže všimnúť nečakane zvýšenú chuť do jedla, pretože sa telo pokúša kompenzovať nedostatočné množstvo glukózy.
Hypertyreóza
Ďalší relatívne zriedkavý stav u batoliat a detí je hypertyreóza, ktorá vie spôsobiť akési chvenie, pretože štítna žľaza produkuje nadmerné množstvo hormónov regulujúcich rast a svalový tonus. Nadmerná stimulácia metabolizmu periférnych tkanív môže u hypertyreózy spôsobiť príznaky ako triaška a nervozita, zrýchlené dýchanie a srdcový tep, periodické horúčky a vypúlené oči. Väčšina prípadov hypertyreózy u batoliat je dôsledkom Graves-Basedowovej choroby, autoimunitné ochorenie spojené s hyperfunkciou štítnej žľazy.
Febrilné záchvaty
Febrilné záchvaty u dojčiat, batoliat a malých detí sú výsledkom náhleho zvýšenia telesnej teploty. Obvykle spôsobujú nekontrolovateľné chvenie nôh a rúk, po ktorom často nasleduje strata vedomia. Väčšina febrilných záchvatov netrvá dlhšie ako päť minút a nie sú pre dieťa škodlivé. Ak má však ročné dieťa opakovane febrilné záchvaty, malo by byť vyšetrené pediatrom, ktorý mu predpíše lieky podobné antiepileptickým.
Infekcie a horúčky
Infekcie môžu u batoliat spôsobiť horúčku, ktorá spôsobuje zimnicu, triašku a začervenú tvár. Silné chvenie tela môže byť dôsledkom vírusových infekcií, ako je meningitída, encefalitída alebo iné infekcie nervového systému. Malé batoľatá sa zdajú byť v jednej minúte v poriadku a ďalšiu sú extrémne choré, s náhlym zvýšením telesnej teploty, vracaním alebo inými príznakmi infekcie.