Zdravý vývoj chôdze a výber správnej obuvi pre deti

Správny vývoj chôdze a výber vhodnej obuvi pre deti sú kľúčové pre ich celkové zdravie a pohybový aparát. Mnoho rodičov sa stretáva s dilemami ohľadom prvých topánočiek, chôdze naboso či používania rôznych podporných pomôcok. Odborníci zdôrazňujú, že netreba nič urýchľovať a je dôležité podporovať prirodzený vývoj dieťaťa.

Vývoj nôžky a prvé kroky

Noha dieťaťa sa formuje od prvých krokov a nemalo by ju nič obmedzovať. Ideálne je, aby dieťa zapájalo nohy naboso alebo v capačkách. Topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr.

Veľmi zdravý pohyb je chôdza po štyroch. Už vtedy bábätko nohu namáha, rotuje s ňou a pekne si ju tvaruje. Ako inak pomôcť dieťaťu v správnom vývoji chodidla? Čo ako rodič môžete urobiť, sledovať, podporiť, a naopak eliminovať?

Rozprávali sme sa s fyzioterapeutkou Mgr. Editou Vlkovičovou, ktorá pracuje ako Fyziomama. Určite odporúča a za dôležitú prevenciu považuje:

1. Neurýchľujte psychomotorický vývoj dieťatka
   Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť, platí však, že by sme nemali nič urýchľovať, ale podporovať a motivovať, a to napríklad v štvornožkovaní či obchádzaní nábytku. Tieto pohyby formujú klenby a členky. Vyhýbať by ste sa mali predčasnému sedeniu, používaniu chodítok, hopsadiel a vodeniu za ruku.
2. Neponáhľajte sa s prvými topánkami a dajte pozor pri ich výbere
   Tvar, veľkosť a ohybnosť. To je najdôležitejšie pri výbere obuvi pre dieťa! Kedy mu dať jeho prvé topánky? Až vtedy, keď súvisle prejde istú dĺžku, vie sa zastaviť, drepnúť si, otočiť sa a ísť ďalej. Tieto signály znamenajú, že už je jeho noha súca na prvú obuv. Vyhýbajte sa pri kupovaní topánok neohybným podrážkam, obuvi bez nadmerku (miesto v topánke od prednej strany vnútra topánky k palcu a prstom u detí minimálne 1,2 cm) s predpísanou klenbou a zaokrúhlenou špičkou. Nepoužívame topánky s vyvýšenou podpätkom či členkom, negatívne ovplyvňujú prenesenie ťažiska a noha v nich stráca svalovú silu. Je vhodné nechávať dieťatko často chodiť naboso a v letnom období je na to ideálny čas nielen doma, ale aj vonku. Topánky by mali plniť hlavne protichladovú a ochrannú funkciu.
3. Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity
   Čo si pod tým predstaviť? Jednoducho meňte terén, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu. Ideálne na túto aktivitu sú napríklad senzorické koberčeky, rôzne podložky, koberčeky, kamienky, prekážky, nafukovačky a pod. Detská noha by mala mať dostatok stimulov na to, aby sa naučila zapájať všetky svaly a väzy potrebné k chôdzi. Iba tak môže raz dieťa dospieť k zdravej a správnej chôdzi.

Prinášame vám pomocný návod s aktivitami, ktoré prospešne rozvíjajú detskú chôdzu. Inšpirujte sa a trénujte s dieťatkom doma formou hry.

Problémy detských nôh a ich prevencia

Ach, tie milované nôžky. Občas sa stane, že neposlúchajú alebo si rodič všimne, že nemajú prirodzený tvar, sklon a podobne. Fyziomama priznáva, že mamičky sa často predčasne boja a obracajú sa na ňu najmä s prosbou o posúdenie členkov detí z fotografií. Z nich sa však dá len ťažko určiť, či dieťa problém vôbec má.

V prvom rade je podstatné podotknúť, že akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú. Vhodné je dieťatko sledovať dlhší čas počas dňa, no uvedomte si, že postavenie päty či členka sa zhoršuje napríklad, ak je dieťa unavené alebo po prekonaní choroby, kedy je telo vyčerpané. Takisto sú rozdiely v postavení členka v zimnom období, kedy nosíme vyššie zatvorené topánky ako v letnom, kedy sme viac na boso a v ľahkej obuvi.

S akými chybami detských nôh či chôdze sa fyzioterapeutka stretáva?

• „U starších detí ako 3 roky sú najčastejšími problémami plochá noha, vpadnuté vbočené členky, špičkovanie s následným skrátením Achillových šliach, vytáčanie špičiek pri chôdzi von alebo naopak zakopávanie o padajúcu sa špičku smerom dnu.
• Tiež pozorujeme vbočené kolienka dnu alebo von, hypermobilitu členkov a kolien alebo deformácie v oblasti chodidla.“

Všetkým týmto chybám sa deti budú vyhýbať vhodnou prevenciou spomínanou vyššie, ako aj chôdzou vo vhodnej obuvi.

Ideálna obuv pre dieťa

„Dôležité je vyberať topánky dôkladne. Chodidlo treba najskôr dobre zmerať a topánku vyberať nie podľa čísla, ale vnútornej dĺžky, šírky či výšky priehlavku. Nie každá značka detskej obuvi sadne na každú nôžku. Barefoot sú z tohto pohľadu vhodné na leto aj zimu, pretože napríklad čižmy sú vo vnútri a okolo členka výborne zateplené, ale podrážka ostáva tenká a pružná, vďaka čomu je nôžka aktívna a nie je jej zima,“ vysvetľuje Fyziomama.

Čo je najdôležitejšie na správnej obuvi podľa fyzioterapeutky?

1. Tvar špičky
   Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať. Ak je špička guľatá, tak palec nemá dostatok miesta a zatáča sa pri došľape smerom k prstom, čo má za následok nesprávne rozloženie váhy, a tým sa ovplyvňuje aj postavenie zvyšku tela. Často dochádza k deformácii detskej nožičky, v dôsledku čoho môže vzniknúť nepríjemný halux valgus. Bolestivá deformita palca.
2. Dostatočná šírka topánky v oblasti prstov
   Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika, preto dávame pri výbere topánky pozor na tvar špičky a dostatočnú šírku podľa typu nožičky.
3. Dĺžka topánky
   Topánky nekupujeme na doraz, detská obuv by mala mať minimálne 1,2 cm nadmerok, čo znamená odmeraná dĺžka nožičky plus 1,2 cm navyše. Vyjde vám vnútorná dĺžka topánky potrebná pre vaše dieťa. Pri nadmerku menšom ako pol CM je potrebné topánky vymeniť. Opäť môžme pozorovať, že vo fáze odrazu sa nôžka môže predĺžiť aj o viac ako pol cm. V prípade, že na to nie je miesto, prsty sú deformované.
4. Hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm
   Je to dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plochy chodidiel, aby receptory na chodidlách mohli adekvátne reagovať na zmeny terénu, tým sa svaly na chodidlách ostávajú aktívne a posilňujú.
5. Ohybnosť podrážky
   Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami, aby bola zachovaná plná mobilita nôžky. Tá bude adekvátne reagovať na zmeny práve prechádzaním povrchu a zostane aktívna.
6. Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou
   To znamená žiadny podpätok, žiadny vankúšik pod pätou. Ak je päta vyššie ako prsty, celé ťažisko dieťaťa je nahnuté vpred. Potom tieto detičky nevedia zastaviť, lebo neustále naháňajú ťažisko. Okrem toho dochádza k skracovaniu Achilových šliach a následnému obmedzeniu pohybu v členku.
7. Hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby
   Vankúšiky sú v detskom veku kontraproduktívne a nôžka v nich stráca schopnosť aktivity, namiesto toho sa oprie do predpísanej klenby a svaly ochabujú. Platí pravidlo - topánka sa má prispôsobiť nohe, nie noha topánke.
8. Bez pevného zovretia členka
   Členok by mal pri pohybe pracovať a reagovať na postavenie nôžky, a tým sa stabilizovať a posilňovať svaly potrebné na osové postavenie.

Všetky spomínané atribúty spĺňa tzv. barefoot obuv.

Čo ešte trápi rodičov?

Nosenie topánok s pevnou pätou, používanie ortopedickej obuvi či vložiek či chôdze doma naboso. Aj tieto otázky trápia mnohých rodičov a my sme hľadali na ne odpovede. Mnohí odborníci sa vo svojich názoroch odlišujú, fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová, ktorá sa zaoberá hlavne deťmi a ich vývojom, nám ponúkla svoj pohľad na tieto problematiky.

„Pevnú pätu u začiatočných chodcov neodporúčam, pretože jej tvar a prepadávanie členka smerom dnu je viditeľný u každého dieťaťa, ktoré sa prvýkrát postaví. Až postupným naberaním svalovej sily a rozvojom rovnovážnych systémov tela za pomoci obchádzania nábytku, vytáčania sa do priestoru, neopomenuteľným štvornožkovaním a ďalšími prirodzenými krokmi psychomotorického vývoja sa postavenie päty dostáva do stredného postavenia. V štádiu, keď je dieťatko už stabilný chodec, ale jeho chôdza sa stále vyvíja, môže byť topánka so spevneným opätkom (nie podpätkom) využiteľná na nastimulovanie prenesenia váhy pri chôdzi na stred päty a oslovenie receptorov. Pevná päta môže byť fajn pri striedaní nízkych, respektíve nespevnených topánok, aby mal aj členok šancu naďalej reagovať na zmeny terénu a stabilizovať sa prirodzene.“

„Podľa môjho názoru trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Noha v tomto veku nemusí vyzerať úplne ideálne, u niektorých detí ešte len začal ustupovať ochranný tukový vankúšik v strede chodidla, a len vtedy sa začína ukazovať tvar klenby. Využitie vidím až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka. Vtedy môže táto obuv pomáhať napríklad kompenzovať záťaž z nosenia školskej tašky, ktorá by bez korekcie mohla spôsobovať zhoršenie stavu. Aj tomto prípade treba myslieť na dostatok voľného pohybu pre nôžky aj mimo topánok, aby svaly uzatvorené a skorigované v topánke nezleniveli.“

„Často sa stretávam s názorom že po vonku naboso, ale doma pevné topánky. Prečo? Pevné topánky majú zmysel vtedy, ak dospelý človek stojí 8 hodín na jednom mieste pri páse a jeho nohy nemajú ideálne postavenie, a tým pádom by naboso mohlo dochádzať k zhoršeniu stavu. Deti predsa na jednom mieste nie sú ani chvíľku. Raz sú na štyroch, v drepe, prenášajú váhu tam a tam, behajú, skáču, menia svoju polohu a hoc aj na plávajúcej podlahe, ale stále sú aktívne. Preto nevidím dôvod, prečo by aj v domácom prostredí nemohli byť naboso, a to aj kvôli teplotnému vplyvu a otužovaniu najlepšie bez ponožiek.“

Netreba robiť paniku

Ľudské nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité, pretože ho budú nosiť celý život. To, ako ich používame a ako sa o ne staráme, sa neskôr môže odraziť napríklad na kolenách, chrbtici, bedrách či panve. Mali by sme preto od začiatku myslieť na zdravie nožičiek svojho dieťaťa a dohliadnuť na ich správny vývoj i čo sa chôdze týka. Netreba však robiť paniku hneď, ako sa dieťatko postaví na vlastné a urobí pár krokov. Správne postavenie totiž detská noha získava v období 6-8 rokov života! Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelej.

Už spomínanú klenbu si treba všímať okolo 3.-6. roku života dieťaťa.

Vývojové míľniky a čo sledovať

Vo vývine malých detí sú isté míľniky, ktoré by dieťatko do určitého veku malo zvládnuť. Ak nie, treba ich konzultovať s pediatrom.

Širšia vývinová norma

Malé deti od narodenia zhruba do tretích narodenín prejdú dlhú cestu. Všeličo sa naučia, zdokonalia, vypestujú rôzne návyky. Tento ich vývin nebeží rovnomerne, ani rovnako. Hoci máte doma viacero detí, pravdepodobne každé začne rozprávať, chodiť, odplienkuje sa v inom veku. To je úplne v poriadku a hovoríme tomu širšia vývinová norma. Teda na každý stupienok vo vývine dieťatka je isté obdobie, aby na pomyselný schodík dieťa vyliezlo a dokonale ho ovládlo. Napríklad také sedenie: deti sa naučia sedieť bez opory niekedy medzi 6. - 10. mesiacom.

Pomyselné červené vlajočky

V vývine malých detí sú však isté míľniky, ktoré by dieťatko do určitého veku malo zvládnuť. A pokiaľ nie, mali by rodičia túto skutočnosť konzultovať s pediatrom. Prípadne sa obrátiť na centrum včasnej intervencie.

Aj ku nám do ambulancie sa občas dostanú rodičia, ktorí si nevšimli, že dieťa niečo „nerobí.“ Neprikladali tomu význam, neprišlo im to dôležité. Neupozornil ich na to ani pediater, napriek tomu, že v prvom roku života sú pravidelné poradne u pediatra pomerne časté. Vysvetlenie je jednoduché. Rodičia nemusia mať dostatok informácií o vývine dieťaťa a pediater nemusí počas 15 minútovej prehliadky odhaliť všetko, s ohľadom na čas, ktorý má k dispozícii. Preto by rodičia mali sami pediatra upozorniť, ak sa im čokoľvek nezdá v poriadku. Ak teda čokoľvek z nižšie uvedeného vaše dieťa nerobí alebo ste si uňho všimli náhlu „stratu zručností“, neváhajte to konzultovať s vašim pediatrom. Môže sa jednať o oneskorenia vo vývine, ale aj o iné problémy, ktoré je vhodné u detí zachytiť čo najskôr. A to preto, aby dieťatko dostalo primeranú intervenciu a mohlo sa ďalej rozvíjať primerane svojim možnostiam.

Míľniky vo vývine detí od narodenia do 4. mesiaca

• Dieťa má problém s pohybom očí,
• Dieťa nereaguje na hlasné zvuky, neotočí sa za nimi,
• Nezačne si „objavovať vlastné rúčky“ (cca 2. mesiac),
• Očami nesleduje pohybujúce sa objekty/hračky (do 3. mesiaca),
• Nenaťahuje sa za predmetmi (do 3. mesiaca),
• Neusmieva sa na ľudí (do 3. mesiaca),
• Nedrží hlavu bez opory (cca 3. mesiac),
• Nezačne hrkútať, vydávať zvuky (agúú ..) alebo napodobňovať zvuky (do 4. mesiaca),
• Nevkladá si hračky/predmety do úst (do 4. mesiaca),
• Ak ho podržíte v zvislej polohe, neodráža sa nožičkami od podložky (do 4. mesiaca).

Čo sledovať vo vývine bábätka od 5. do 7. mesiaca

• Telo dieťatka sa zdá veľmi tuhé, s pevnými svalmi,
• Telo dieťatka sa zdá veľmi poddajné, ako handrová bábika,
• Ak dieťatko za ruky vytiahnete z ľahu do sedu, hlava stále padá dozadu,
• Za predmetmi/hračkami sa naťahuje len jednou rukou,
• Dieťatko odmieta maznanie,
• K osobe, ktorá sa oň stará, neprejavuje emócie,
• Má neprestajne mokré, akoby uslzené oči a zdá sa byť citlivé na svetlo,
• Len s ťažkosťami si vkladá predmety do úst,
• Neprevaľuje sa zboka na bok ani v jednom smere (cca 5. mesiac),
• Nedokáže sedieť s oporou (cca 6. mesiac),
• Nesmeje sa, ani nevydáva výskavé zvuky (cca 6. mesiac).

Odchýlky vo vývine detí. Od 8. do 12. mesiaca - najneskôr okolo 1. narodenín

• Dieťatko neštvornožkuje, ani pri plazení nepriťahuje jednu stranu tela,
• Nestojí s oporou,
• Nehľadá predmety, ktoré sme mu ukázali a potom skryli,
• Nehovorí ani jedno slovo,
• Nepoužíva gestá (namiesto slov), ani základné gesto pre NIE - nepokrúti hlavou zľava doprava, ak chce vyjadriť NIE,
• Neukazuje prstom na obrázky, či predmety/hračky.

Na čo dávať pozor, aby dieťa „zvládlo“ do 2. narodenín

• Nechodí samostatne (do 18. mesiaca),
• Aj po niekoľkých mesiacoch samostatnej chôdze stále špičkuje (chodí po špičkách),
• Nepoužíva aspoň 15 slov,
• Nepoužíva vety zložené z 2 slov (slová nemusia byť jasne zrozumiteľné, napr. Auto jazdí. Musia to však byť slová/zvuky, o ktorých opatrovateľ/mama/otec jasne vedia, že ich dieťa konzistentne používa na označenie tej istej veci. Dieťa napr. hovorí: ato brrrrrrrrrrm (auto jazdí), mao haa (macko hajá/spinká).
• Dieťa nesleduje jednoduché inštrukcie (akoby ignoruje, čo sa mu povie) - prines knižku, poď papať,
• Dieťa nevie tlačiť hračku, ktoré má kolieska.

Čo môže signalizovať na problém vo vývine v troch rokoch

• Dieťa často padá a má problém chodiť do a zo schodov,
• Reč dieťaťa je stále veľmi nejasná,
• Nevie postaviť vežu z viac než 4 kociek,
• Má problém narábať s malými objektami/hračkami (mozaiky, puzzle …),
• Nevie pri kreslení napodobniť kruh/elipsu,
• Nekomunikuje v krátkych frázach,
• V jeho hre sa neobjavuje „hra na niečo“,
• Nerozumie jednoduchým inštrukciám,
• Nejaví záujem o iné deti,
• Má slabý očný kontakt,
• Má malý záujem o hračky (vo všeobecnosti).

Chôdza naboso a jej benefity

Je ideálne nechávať dieťa často chodiť naboso. V letnom období je na to ideálny čas nielen doma, ale aj vonku. Topánky by mali plniť hlavne protichladovú a ochrannú funkciu.

Chodením bez topánok sa dieťa učí udržiavať rovnováhu, lepšie si tiež rozvíja svoje koordinačné a pohybové schopnosti.

Motivujte svoje dieťa, aby denne skúšalo chôdzu naboso po prirodzene dráždivých a nepravidelných povrchoch. Hoci je táto metóda odlišná od „uzavretia“ chodidla do pevnej topánky či inej pomôcky, podľa štúdií dosahuje prekvapivo priaznivé výsledky. Nechajte preto svojho drobca behať bosky doma alebo vonku a vytvorte mu vhodné podmienky pre dráždenie receptorov na spodku chodidiel. Podľa odborníkov, rôznorodý a nepravidelný povrch funguje ako výzva pre jemné koordinačné a rovnovážne mechanizmy v tele, ktorých integrácia je pre zdravý pohyb kľúčová.

Chodítka a "pavúky"

Niektorým deťom sa do chodenia príliš nechce, preto ich možno vkladáte do takzvaného pavúka či iného chodítka. „Rozvoj chôdze ani motorický vývoj to nepodporuje ani neurýchľuje. Dieťa sa totiž spolieha na stabilitu chodítka. Keď ho však z neho mama alebo otec vyberú, musí sa znova učiť, ako udržať rovnováhu a nespoliehať sa na to, že ho stále niečo chráni a obkolesuje,“ vysvetľuje odborníčka.

Častejšie pády. Preťaženie chrbtového svalstva a osvojenie si nesprávneho nášľapu bývajú ďalšie negatívne dôsledky používania takzvaného pavúka. Na túto pomôcku však nemusíte úplne zanevrieť. Deti ho bez spomínaných rizík vedia využívať aj inak. Môže im pomôcť pri vstávaní a pri chôdzi, keď si ho budú tlačiť pred sebou a opierať sa oň.

Nosenie detí v šatkách a nosičoch

Sú veľmi populárne, lebo rodičom uľahčujú život. Zároveň deťom umožňujú mať s mamou alebo otcom blízky kontakt. Nosenie dieťaťa v nich prospieva aj zdravému vývoju bedrových kĺbov.

Napriek tomu, že pomáhajú hlavne vtedy, keď si potrebujete nakúpiť alebo niečo rýchlo zariadiť, buďte opatrní. Lekárka tvrdí: „Kým si dieťa nedokáže samo udržať hlavičku vo vzpriamenej polohe bez podpory niekoľko minút, nie je vhodné vkladať ho do nosičov. Zvislá poloha totiž nie je dlhodobo dobrá pre dieťa a hlavne jeho chrbát. A navyše, novorodenec uložený do nosiča nie je ešte schopný nájsť si vhodnú polohu, prípadne ju zmeniť, ak mu nevyhovuje. Ak to už inak nejde, nosiče pri týchto drobcoch využívajte len na nákup alebo krátke presuny. Nie je dobré ho v nosiči nosiť celý deň alebo ho naučiť v ňom spávať. Spať by totiž malo v ľahu. Len vtedy sa môže úplne uvoľniť a povystierať, čo vo zvislej polohe nie je možné dosiahnuť.“

Mnoho mamičiek obľubuje šatky v presvedčení, že dieťa v nich je vo fyziologickej polohe, podobnej, akú malo v maternici. „Je to síce pravda, ale ono sa už narodilo práve preto, lebo mu bol tento priestor malý.“

Kedy dieťa nechodí a čo robiť?

Má vaše dieťa 1 rok a nechodí? Nestresujte sa a nechajte to na prírodu. Ani vtedy, ak už v postieľke stojí na nôžkach a rúčkuje po jej bočniciach. „Vhodné je, ak sa dieťa najprv naučí samo postaviť napríklad pri nábytku alebo gauči, a potom začne postupne chodiť, pričom sa pridržiava okolitých vecí. Chôdzou za ruky vtedy dieťaťu netreba pomáhať. Rodičovskú pomoc síce drobec uvíta, ale na druhej strane sa tým učí spoliehať sa pri chôdzi na druhých a nie na vlastnú silu aj koordináciu,“ upozorňuje lekárka. Ruku dieťaťu pri chôdzi ponúknite až vtedy, keď naberie istotu. V tom prípade to bude len pomôcka pri prekonávaní nových prekážok.

Niektoré detičky sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné až po roku života. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času.

V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém. V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabiliácia.

Kedy zbystriť pozornosť a vyhľadať odbornú pomoc

Existujú určité situácie, kedy je potrebné zbystriť pozornosť a vyhľadať odbornú pomoc.

Rastové bolesti nôh

Mnohí rodičia poznajú situáciu, kedy dieťa večer v postieľke s plačom referuje, že ho bolia nožičky. Niekedy kvôli týmto bolestiam aj uprostred noci dokáže svojím krikom zobudiť a vystrašiť rodičov. Rastové bolesti nôh sú pomerne častým javom, ktorý postihuje 3-37% detí. Hoci sú neškodné, môžu deťom spôsobovať značný diskomfort. Dôležité je vedieť ich rozpoznať a odlíšiť od iných, závažnejších príčin bolestí nôh. Ide o diagnózu per exclusionem, t.j. stanovenú v prípade, že sú vylúčené iné, závažnejšie príčiny bolestí nôh.

Charakteristika Rastových Bolestí:

• Nepostihujú kĺby.
• Bolesť sa vyskytuje najčastejšie na predkoleniach, prípadne v zakolenných jamách, lýtkach, stehnách.
• Bolesť je takmer vždy obojstranná, vyskytuje sa teda na oboch nohách.
• Trvá niekoľko minút až hodín, typický je výskyt večer a v noci, často môže dieťa zobudiť zo spánku. Ráno sa už bolesť takmer vôbec nevyskytuje.
• Bolesť je epizodická, vyskytne sa počas jednej až niekoľkých nocí a následne nastane obdobie bez bolesti trvajúce týždne či mesiace.
• Na nohách nie je viditeľné zranenie, deformácia končatiny, začervenanie, opuch, kožné zmeny, obmedzenie hybnosti kĺbu či krívanie.
• Klinické, laboratórne aj zobrazovacie vyšetrenia sú všetky v norme.
• Nevyskytujú sa celkové príznaky - t.j dieťa nemá horúčku, bolesti svalov v iných častiach tela, malátnosť, nadmerný vznik modrín, bledosť a podobne. Dieťa však môže byť unavenejšie aj kvôli nedostatočnému nočnému spánku.

Ak ide o rastové bolesti nôh, je potrebné si uvedomiť, že akékoľvek bolesti sú nepríjemné a obťažujúce aj pre dospelého, nieto ešte pre dieťa, preto je potrebné venovať tomuto príznaku náležitú pozornosť a starostlivosť, hoci nejde o závažné ochorenie. Dieťa je potrebné upokojiť, aby sa nebálo - je potrebné dieťatku vysvetliť, že to nie je nič vážne a najneskôr do rána to prejde. Niekedy pomôže pomasírovať boľavé časti nôh či jemne ponaťahovať svalstvo a šľachy (strečing). Ak sa chcete vyhnúť liekom proti bolesti, môžete skúsiť najprv podať neškodné placebo - na lyžičku namiesto sirupu od bolesti dajte napríklad domáci smrekový či cibuľový sirup a dieťaťu vysvetlite, že mu dáte sirup, aby mu bolo lepšie. Bolesti časom pominú. Ak nič z toho nepomáha, môžete skúsiť podať dieťaťu lieky proti bolesti - samozrejme tie, ktoré sú vhodné aj pre deti a vo vhodnej dávke vzhľadom k veku a hmotnosti.

Kedy zbystriť pozornosť: Závažnejšie príčiny bolestí nôh

Niektoré príznaky nás vedú k inej diagnóze, než sú rastové bolesti nôh. Ak bolesť nespĺňa charakteristiky uvedené vyššie, je potrebné urobiť ďalšie vyšetrenia, najmä v prípade výskytu týchto príznakov:

• Pri poranení nôh, napríklad v dôsledku pádu.
• Pri horúčke.
• Pri súčasnej strate chuti do jedla.
• Pri krívaní alebo ťažkostiach s chôdzou.
• Pri vyrážkach.
• Pri začervenaní, bolestivosti, opuchu a zvýšení teploty kĺbu.
• Pri únavnosti, slabosti, strate hmotnosti.
• Ak je bolesť jednostranná.
• Ak je bolesť prítomná aj ráno a počas dňa, či dokonca zvyšuje svoju intenzitu.

Na bolesti nôh sa často sťažujú deti, ktoré trpia leukémiou. Závažnou diagnózou je i rakovina kostí, napríklad osteosarkóm alebo Ewingov sarkóm. Bolesťami končatín sa môžu ďalej prejavovať reumatické ochorenia kĺbov na autoimunitnom podklade. Všímajte si preto, či dieťa nemá okrem bolestí končatín aj ďalšie príznaky, ktoré by mohli upozorňovať na iný zdravotný problém (zvýšená teplota, únavnosť, vznik modrín či krvácanie z nosa, opuchy, začervenanie končatín a ďalšie). Niekedy za bolesťou končatín stojí „len” nedostatok horčíka alebo stavy po prekonanej infekcii. Je však na lekárovi, aby to posúdil.

Hypotónia: Znížené svalové napätie

Hypotónia (alebo tiež hypotonus) je patologické zníženie svalového tonusu - napätia svalov. Zjednodušene povedané, ide teda o ochabnuté svalstvo, ktoré sa považuje za neurologickú diagnózu. Lekári a lekárky tvrdia, že hypotónia samotná nie je ochorenie, ale je len prejavom iného možného ochorenia, prípadne oneskoreného vyzrievania mozgu. Zníženie svalového napätia nám však môže signalizovať neurologický alebo genetický problém. Rovnako môže ísť aj o vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal alebo úraz nervového systému, degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie. Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí a najčastejšie sa prejaví do 6. mesiaca života. Hypotónia je rozpoznateľná aj pre laikov, pretože takéto dieťa je veľmi mäkké, ohybné a je akoby z gumy. Častým problémom býva zistenie príčiny, prečo sa hypotónia objavila. Aj prognóza, aké bude mať následky a vplyv na dieťa a tiež na jeho ďalší vývin a neskorší život.

Diagnostika a Prejavy Hypotónie
Diagnostika hypotónie je náročnejšia z pohľadu presného určenia príčiny. Odoberá sa základná anamnéza, informácie o priebehu tehotenstva, pôrode a popôrodnej adaptácii. Časté sú aj komplikácie, ktoré nastanú pri pôrodoch a sú spojené s asfyxiou. Pri hypotónii sa dieťa javí ako handrová bábika, ktorá sa na podložke rozleje a v držaní dieťatko ovisne, je mäkké. Takéto dieťatko často prirovnávam ku kysnutému cestíčku. Hlavička akoby lietala v priestore a často máva problémy aj pri dojčení. Prejavuje sa to najmä problémami so saním z prsníka, pretože saje málo, krátko a slabo kvôli slabým mimickým svalom. Pridružený býva aj gastroezofageálny reflux a v dôsledku oslabenej brušnej dutiny sú často prítomné aj koliky. Pohyby rúk a nôh sú slabé. V dôsledku tohto oslabenia dochádza aj k oneskorenému psychomotorickému vývoju. Dieťa je menej obratné, všetko robí oneskorene - či už je to sed, stoj alebo chôdza. Má problém so zaujatím prvého vzpriamenia alebo symetrickej polohy opory o obe predlaktia.

Terapia Hypotónie
V prvom rade je potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie, aby sa u dieťatka diagnostikovalo to, o akú formu hypotónie ide. Následne je dôležité stretnúť sa s detským fyzioterapeutom, prípadne fyzioterapeutkou. Základom zo strany vás rodičov je nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe. Občas dávajú čas na rozbehnutie aj samotní pediatri či pediatričky, lenže pre nás fyzioterapeutov a fyzioterapeutky je to strata času. Je veľmi dôležité začať pracovať čím skôr, či už cestou fyzioterapie, alebo s našou dopomocou v rámci Baby Balanceu.

Oneskorený vývoj chôdze

Niektoré detičky sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné až po roku života. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času.

Kedy upozorniť pediatričku
V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém. V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabiliácia.

Ako urýchliť proces chôdze
V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší. V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť. Vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku. Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť! Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za ober ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené. Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.

Plochonožie: Deformita chodidla

Chodidlo zabezpečuje stabilitu tela, a to nie len v stoji, ale i pri chôdzi. To všetko vďaka dokonalému architektonickému celku nohy. Ideálne postavenie jednotlivých kostí dopĺňajú väzy, fascie a svaly nohy riadené neuromuskulárnou kontrolou. Vďaka proprioreceptorom umiesteným vo svaloch a šľachách a senzorom zmeny tlaku v koži vysiela naše chodidlo do centrálnej nervovej sústavy (miecha a mozog) informáciu o zmene napätia či dĺžky svalov, väzov a kĺbových puzdier, o rozložení tlaku pod chodidlom. Mozog túto informáciu vyhodnotí a odosiela rozkaz všetkým potrebným štruktúram a tak často i nevedome zabráni strate rovnováhy. Preto môžeme povedať, že chodidlo je základňou postoja celého tela.

Príčiny Vzniku Plochonožia
Ochorenie Pes planus, ľudovo nazývané plochá noha, je jednou z najčastejších deformít chodidla. Objavuje sa u detí, ako aj u dospelých. Príčiny môžu byť rôzne. U detí je to najčastejšie chabosť väziva, v menšej miere ju môžu zapríčiniť vrodené chyby chodidla, neuromuskulárne ochorenia (detská mozgová obrna), ochorenia svalov atď. V dospelosti sú ploché nohy pretrvávajúcim problémom z detstva alebo dochádza k vybudovaniu plochonožia na zdravej nohe preťažením chodidiel, dlhodobým nesprávnym státím a nevhodnou obuvou.

Prevencia a Liečba Plochonožia
Základom správnej liečby je prevencia. S prevenciou by sme mali začať už v ranom veku života. Každý rodič by mal svoje dieťa sledovať pri pohybe, avšak nepomáhať mu k nemu. Naše telo sa vyvíja postupne, a preto je pre celkové zdravie pohybového aparátu dôležité, aby si prešlo všetkými štádiami - od otáčania cez plazenie, lozenie, sed, stoj až po samostatnú chôdzu. Pokiaľ vášmu bábätku pomôžete a postavíte ho rovno na nôžky, bez toho, aby sa najprv vedelo samo postaviť, možno sa naučí chodiť skôr, ale jeho svalový aparát nebude dostatočne silný na udržanie správnej polohy tela. Aj takýmto spôsobom môže plochonožie a mnoho iných porúch vzniknúť. Ďalším krokom prevencie, ktorý platí pre všetkých, je prijímať čo najviac signálov z chodidla, kráčať po nerovnom povrchu ideálne bez topánok, nenosiť topánky s hrubou neohybnou podrážkou, ktorá len bráni v pohybe chodidla a vnímaniu signálov z receptorov. Ak je už diagnóza plochonožia stanovená, tak najúčinnejšími prostriedkami na zlepšenie stavu sú pravidelné a vytrvalé cvičenie, ktoré je vhodne doplnené o masáž, stimulácia chodidla, fyzikálna terapiu či individuálne vyrobené vložky do topánok ako pasívna súčasť korekcie tvaru klenby. Dôležité je taktiež klásť dôraz na stereotyp chôdze. U ľudí s nadváhou je potrebnou súčasťou terapie redukcia hmotnosti. Mozog neustálym opakovaním musíme znovu naučiť, aby pri záťaži aktivoval svaly, ktoré držia chodidlo v správnom postavení, a svaly musia zároveň spevnieť, aby tento nápor zvládli.

tags: #dieta #sa #tacka #a #neje