Ťažkosti s dýchaním: Príčiny, príznaky a liečba

Ťažkosti s dýchaním, známe aj ako dýchavičnosť alebo dyspnoe, predstavujú subjektívny pocit nepohodlia pri dýchaní, ktorý sa môže vyskytnúť u jednotlivcov s rôznou intenzitou. Tento stav je výsledkom kombinácie účinkov viacerých fyziologických, psychologických, sociálnych a environmentálnych faktorov a sám o sebe môže viesť k ďalším komplikáciám. Z tohto dôvodu hovoríme o dýchavičnosti ako o multifaktoriálnom probléme.

Hlavným príznakom dýchavičnosti je pocit nedostatku vzduchu, resp. nedostatku kyslíka. Môže sa prejaviť aj modrým sfarbením pier či koncov prstov. Zdravý dospelý človek sa nadýchne a vydýchne približne 20-krát za minútu, čo predstavuje asi 30,000 nádychov a výdychov za deň. Ak ste mali intenzívne cvičenie alebo máte bežné nachladnutie, tieto čísla sa pravdepodobne trochu zmenia.

Hoci ide o bežný zdravotný problém, nemali by ste ho ignorovať, ak pretrváva. Pravdepodobne sa u vás vyskytne dýchavičnosť v dôsledku nadmerného namáhania, nadmernej fyzickej aktivity alebo pobytu vo vysokohorskej oblasti. Mnoho zdravotných stavov a súvisiacich scenárov môže viesť k dýchavičnosti. Musíte zabezpečiť, aby ste neignorovali dýchavičnosť, pretože by to mohlo naznačovať vážnejší problém.

Typy dýchavičnosti

Existujú dva hlavné typy dýchavičnosti:

Akútna dýchavičnosť

Akútna dýchavičnosť sa dá charakterizovať ako náhle vzniknutý pocit ťažkosti, resp. neschopnosti dýchať. Môže sa objaviť v priebehu niekoľkých minút alebo hodín a zvyčajne si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Chronická dýchavičnosť

Chronická dýchavičnosť je definovaná ako stav, kedy má osoba dlhodobý pocit dychovej tiesne, a to niekoľko týždňov až mesiacov. Stav môže byť stály, prípadne sa môže postupom času zhoršovať. Zvyčajne je prejavom ochorenia.

Príčiny dýchavičnosti

Dýchavičnosť môže byť spôsobená širokým spektrom príčin, od relatívne neškodných až po život ohrozujúce stavy.

Bežné príčiny

• Zvýšená fyzická aktivita
• Obezita alebo nadváha - v takom prípade sa skúste schudnúť.
• Blokáda na úrovni dýchacích ciest (napr. brušná hernia)

Ochorenie dýchacích ciest

Výskyt ochorení dýchacích ciest (respiračného traktu) u detí je nepomerne vyšší ako u dospelých. Akútne ochorenia dýchacích ciest sú nebezpečnejšie pre mladšie deti - novorodencov, dojčatá, batoľatá, deti v predškolskom veku, a to jednak z dôvodu nižšej imunity, jednak tieto deti ešte nevedia popísať problém, ktorý ich trápi. Mladšie deti zvyknú mať ochorenia dýchacích ciest aj niekoľkokrát do roka (5-8-krát), hlavne v jesenných a zimných mesiacoch.

Medzi najčastejšie patria:

• Infekcie dýchacích ciest: Vírusové alebo bakteriálne infekcie, ako napríklad bežné prechladnutie, chrípka, bronchitída alebo pneumónia, môžu spôsobiť opuch a zápal dýchacích ciest, čo vedie k ťažkostiam s dýchaním. Bronchitída spôsobuje zápal v prieduškách. Pneumónia je infekcia pľúc, ktorá sa vyznačuje prítomnosťou hnisu a tekutiny v pľúcnych mechúrikoch.
• Astma: Chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré spôsobuje ich zúženie a produkciu nadmerného množstva hlienu. Astmatické záchvaty sa môžu prejaviť dýchavičnosťou, sipotom, kašľom a pocitom tlaku na hrudi.
• Laryngitída: Zápal hrtana, ktorý často postihuje deti v jesenných a zimných mesiacoch. Laryngitída je akútne ochorenie dýchacích ciest, teda zápal hrtana s veľmi výrazným suchým kašľom a predovšetkým sťaženým dýchaním. Toto ochorenie spôsobuje opuch hrtana, hlasiviek a zúženie dýchacích ciest dieťatka. Dieťatku sa najčastejšie zle dýcha alebo sa nevie nadýchnuť. U detičiek, ktoré trpia oslabenou imunitou sa môže toto ochorenie opakovať omnoho častejšie.
• Bronchiolitída: Ide o ťažkú akútnu obštrukčnú infekciu dýchacích ciest, ktorá postihuje polovicu detí vo veku do dvoch rokov. Ide o opuch malých dýchacích ciest v pľúcach. Skoré príznaky bronchiolitídy sú podobné príznakom bežného prechladnutia, ako je nádcha a kašeľ.

Ďalšie príčiny

• Alergie: Alergické reakcie na potraviny, lieky, hmyzí jed alebo vdychované alergény (napr. peľ, prach, plesne) môžu vyvolať opuch dýchacích ciest a spôsobiť dýchavičnosť.
• Cudzie teleso v dýchacích cestách: Vdýchnutie malých predmetov, ako sú koráliky, hračky alebo kúsky jedla, môže spôsobiť upchatie dýchacích ciest a viesť k duseniu.
• Respiračný afekt: Ide o reflexnú reakciu na nejaký podnet, často spojenú s hnevom, frustráciou alebo bolesťou. Dieťa sa nemôže nadýchnuť, zmodrie a môže odpadnúť. Tento stav je síce hrôzostrašný, ale zvyčajne nie je nebezpečný.
• Astma a CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc): Ide o zápalové ochorenia, ktoré je niekedy ťažko odlíšiť, ale sú tu niektoré typické rozdiely, ako napríklad vek, v ktorom sa ochorenie vyskytne, či sezóna zhoršenia prejavov v rámci ročných období.
• Dýchavičnosť počas tehotenstva: Je to bežný stav a môže ju spôsobiť niekoľko faktorov priamo súvisiacich s tehotenstvom.

Dýchavičnosť ako príznak vážnych ochorení

V niektorých prípadoch môže byť dýchavičnosť príznakom vážnejších zdravotných problémov, ktoré si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc:

• Srdcové zlyhávanie: Dýchavičnosť je jedným z hlavných príznakov srdcového zlyhávania, ktoré je spôsobené opuchom pľúc.
• Pľúcna embólia: Krvná zrazenina, ktorá sa dostane do pľúc a upchá pľúcnu tepnu. Medzi príznaky patrí náhla dýchavičnosť, bolesť na hrudi a kašeľ.
• Epiglotitída: Bakteriálny zápal hrtanovej príchlopky, ktorý spôsobuje opuch a takmer kompletnú obštrukciu dýchacích ciest.
• Nádory pľúc: Nádory v pľúcach môžu tlačiť na dýchacie cesty a spôsobovať dýchavičnosť.

Diagnostika dýchavičnosti

Diagnostika dýchavičnosti pozostáva z anamnézy, z dôkladného fyzikálneho vyšetrenia a RTG (röntgenového) vyšetrenia hrudníka. V prípade podozrenia na ochorenie pľúc sa podstúpia ďalšie vyšetrenia. Medzi ne patria spirometria a PFT (pulmonary function test), ktorými sa zisťuje funkčná kapacita pľúc. Okrem toho sa môže vykonať aj záťažový test na bežiacom páse alebo na bicykli za účelom merania výmeny pľúcnych plynov, fyzickej zdatnosti a funkcie srdca.

U detí lekár vykoná fyzikálne vyšetrenie a zistí anamnézu dieťaťa. Môže tiež nariadiť ďalšie testy, ako napríklad:

• Pulzná oxymetria: Meranie saturácie krvi kyslíkom.
• Röntgen hrudníka: Zobrazenie pľúc a srdca.
• Spirometria: Meranie funkcie pľúc.
• Krvné testy: Zistenie prítomnosti infekcie alebo iných zdravotných problémov.
• Alergické testy: Identifikácia alergénov, ktoré môžu spôsobovať dýchavičnosť.

Liečba dýchavičnosti

V prvom rade je dôležité zabezpečiť dostatočné okysličenie organizmu a liečiť príčinu. Ak je to nutné, uvoľnia sa dýchacie cesty, a to mechanicky alebo liekmi, a teda farmakologicky. V prípade zníženej saturácie hemoglobínu kyslíkom sa za pomoci masky aplikuje oxygenoterapia.

Liečba dýchavičnosti závisí tiež od základnej príčiny, ktorá ju vyvolala. V prípade astmy alebo CHOCHP lekár pravdepodobne odporučí záchranné inhalátory a bronchodilatanciá. Siaha sa po liekoch znižujúcich zápal (napr. kortikosteroidy) a po liekoch s bronchodilatačným účinkom.

Liečba dýchavičnosti u detí môže zahŕňať:

• Lieky: Bronchodilatanciá (na rozšírenie dýchacích ciest), kortikosteroidy (na zníženie zápalu), antibiotiká (na liečbu bakteriálnych infekcií), antihistaminiká (na liečbu alergických reakcií).
• Oxygenoterapia: Podávanie kyslíka pomocou masky alebo nosovej kanyly.
• Inhalácia: Podávanie liekov priamo do dýchacích ciest pomocou inhalátora alebo nebulizátora.
• Hospitalizácia: V závažných prípadoch môže byť potrebná hospitalizácia na monitorovanie a intenzívnu liečbu.

Prevencia dýchavičnosti u detí

Existuje niekoľko opatrení, ktoré môžete urobiť, aby ste znížili riziko dýchavičnosti u svojho dieťaťa:

• Očkovanie: Pravidelné očkovanie proti infekčným ochoreniam, ako je chrípka a pneumokokové infekcie, môže pomôcť predchádzať infekciám dýchacích ciest.
• Hygiena: Dôkladné umývanie rúk a vyhýbanie sa kontaktu s chorými ľuďmi môže znížiť riziko prenosu infekcií.
• Nefajčiť v blízkosti detí: Fajčenie v blízkosti detí zvyšuje riziko respiračných ochorení a astmy.
• Kontrola alergénov: Ak má dieťa alergiu, snažte sa minimalizovať kontakt s alergénmi, ktoré ju vyvolávajú.
• Bezpečné prostredie: Uistite sa, že dieťa má bezpečné prostredie, kde nehrozí vdýchnutie cudzích predmetov.
• Pravidelné lekárske prehliadky: Pravidelné lekárske prehliadky môžu pomôcť včas odhaliť a liečiť zdravotné problémy, ktoré môžu spôsobiť dýchavičnosť.

Afektívne respiračné záchvaty u detí

Afektívne respiračné záchvaty sú pomerne častým problémom u detí, ktorý môže rodičov veľmi vystrašiť. Tieto záchvaty sa najčastejšie vyskytujú u detí vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov, ale môžu sa objaviť aj u starších detí. Záchvat je vyvolaný silnými emóciami, ako je hnev, frustrácia alebo bolesť.

Existujú dve formy afektívnych respiračných záchvatov:

• Cyanotická forma (s omodraním dieťaťa): Dieťa začne plakať, zadrží dych, omodrie a môže stratiť vedomie.
• Palidná forma (so zblednutím dieťaťa): Dieťa zbledne a môže stratiť vedomie.

Pri objavení sa respiračného afektu zachovajte chladnú hlavu. To sa ľahko povie, ťažko urobí, avšak pri troche tréningu sa to môže začať dariť. Ak má dieťa lekárom vylúčené iné príčiny a potvrdený respiračný afekt, treba si uvedomiť, že ide o neškodnú epizódu a k obnove dýchania dôjde.

Čo robiť:

• Pri hroziacom afekte je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač.
• Pri stupňovaní plaču, prípadne už vo fáze kedy sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre, často pomôže už len tento jednoduchý manéver.
• Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou.
• Ak sa záchvat rozvinie, dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety. Táto poloha podporuje prekrvenie mozgu, aby nedošlo k svalovým zášklbom.
• Dieťatkom netraste.
• Určite dieťaťu nepodávajte lieky na upokojenie.
• Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil. Nespoliehajte sa na vlastný odhad času, lebo sa môže zdať, že to trvá večnosť.
• Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime.

Volajte záchranku, ak:

• Zástava dychu trvá viac ako 1 minútu.
• Ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote.

Navštívte pohotovosť, ak:

• Dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré.
• Máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne.

Navštívte svojho lekára, ak:

• Sa záchvat objavil bez vyvolávajúcej príčiny (t.j. alergická reakcia, vdýchnutie cudzieho telesa).

Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.

tags: #dieta #sa #tazko #nadychuje