Tomáš Garrigue Masaryk, významný filozof, sociológ, politik a štátnik, sa narodil 7. marca 1850 v Hodoníne. Jeho život a dielo zanechali nezmazateľnú stopu v histórii Československa, ktorého bol prvým prezidentom. Jeho úmrtie si pripomíname 14. septembra 1937, teda pred 80 rokmi.
Masaryk bol tvorcom novodobej teórie "čechoslovakizmu", pričom považoval Čechov a Slovákov za jeden národ. Hoci jeho osobný vzťah k Slovákom bol srdečný, tento postoj sa nepretavil do politickej roviny a svojich čechoslovakistických predstáv sa držal celý život.
Počiatky a vzdelanie
Tomáš Masaryk sa narodil v skromných pomeroch. Jeho otec, Jozef Maszárik, bol pôvodom Slovák z Kopčian, pracujúci ako kočiš na cisárskych majetkoch v moravskom Slovácku. Matka, Terezie Kropáčková, pochádzala z Hustopečí a pracovala ako kuchárka. Po absolvovaní základnej školy v Hodoníne a krátkom štúdiu na strednej škole v Hustopeči, Masaryk krátko pracoval ako zámočník vo Viedni a neskôr ako kováč v Čejči. Následne sa venoval štúdiu filozofie na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity, kde získal doktorát v roku 1876 za prácu "O podstate duše u Platona". Okrem filozofie študoval aj psychológiu, sociológiu, estetiku a ekonómiu.
Počas študijného pobytu v nemeckom Lipsku (1876-1877) spoznal svoju budúcu manželku, Američanku Charlotte Garrigueovú. V roku 1878 sa v Spojených štátoch amerických (USA) zosobášili a Tomáš prijal k svojmu menu aj priezvisko manželky. Z ich manželstva sa narodilo šesť detí: Alice, Herbert, Jan, Eleanor, Olga a Hana.
V roku 1879 sa Masaryk habilitoval prácou "Samovražda ako hromadný spoločenský jav súčasnosti" a na Viedenskej univerzite získal docentúru. Od roku 1882 pôsobil ako docent a neskôr profesor dejín filozofie, základov psychológie, logiky a dejín sociológie na českej časti pražskej univerzity.
Politická dráha a boj za národné práva
Masaryk formuloval svoje názory na problematiku českých dejín a predložil český politický program. V rokoch 1891-1893 a 1907-1914 pôsobil ako poslanec rakúskeho Ríšskeho snemu. Na začiatku svojej politickej kariéry obhajoval existenciu demokratického Rakúsko-Uhorska, ktoré by rešpektovalo záujmy všetkých svojich národov. V rokoch 1909-1911 však ostro kritizoval zahraničnú politiku monarchie.
Masaryk sa stal známym bojom proti rasovému a politickému bezpráviu. Dôkazom jeho angažovanosti bola aj jeho podpora Žida Leopolda Hilsnera v tzv. Hilsnerovej afére v roku 1899, kde sa postavil proti antisemitizmu. Podobne bránil aj srbských a chorvátskych vlastencov v Friedjungovom procese.
Jeho politické zmýšľanie sa profilovalo ako politický realizmus, ktorý sa usiloval o reformovanie kapitalizmu prostredníctvom sociálneho zákonodarstva a zmierňovania triednych rozporov. V roku 1900 založil Českú stranu pokrokovú (neskôr Realistická strana), ktorej bol predsedom až do roku 1914.
Prvá svetová vojna a vznik Československa
Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 sa Masaryk rozhodol postaviť proti Rakúsko-Uhorsku. Videl možnosť oslobodenia Čechov a Slovákov a v decembri 1914 odišiel do emigrácie (Švajčiarsko, Francúzsko, Veľká Británia), kde pôsobil ako predstaviteľ protihabsburského odboja. Jeho činnosť viedla k presvedčeniu štátov Dohody o potrebe zrušenia Rakúsko-Uhorska a vzniku samostatného československého štátu.
V máji 1918 sa T. G. Masaryk podieľal na príprave Pittsburskej dohody o samostatnom československom štáte medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami v USA a stal sa jedným z jej signatárov. Jeho úsilie v USA vyvrcholilo vydaním Washingtonskej deklarácie 18. októbra 1918, ktorá deklarovala vznik samostatného a demokratického česko-slovenského štátu.
Vznik Československa
Prvý prezident a jeho odkaz
Dňa 14. novembra 1918 zvolilo revolučné Národné zhromaždenie Československej republiky (NZ ČSR) v Prahe Tomáša Garrigua Masaryka za prvého prezidenta ČSR počas jeho neprítomnosti. V decembri 1918 sa vrátil do Prahy a slávnostne prevzal prezidentský úrad. Do prezidentského úradu bol znova zvolený aj v rokoch 1920, 1927 a 1934. Vo funkcii prezidenta ČSR pôsobil do 14. decembra 1935, kedy abdikoval zo zdravotných dôvodov.
Tomáš Garrigue Masaryk zomrel 14. septembra 1937 v Lánoch vo veku 87 rokov. Jeho odkaz je dodnes živý. Bol ideológom čechoslovakizmu, hoci jeho postoj k slovenskej otázke vyvolával aj kritiku. Neustále zdôrazňoval zodpovednosť, mravnosť, náboženstvo, vedecké poznanie a nutnosť sebavzdelávania.
Filozof Karl Popper ho spolu s Winstonom Churchillom považoval za najväčšieho štátnika 20. storočia. Jeho prezývky ako „tatíček“ či „prezident osloboditeľ“ svedčia o úcte a obdive, ktoré si vyslúžil svojou prácou pre československý národ.
Prvý československý prezident T. G. Masaryk mal na Slovensku tri letné sídla, pričom známe sú najmä Topoľčianky a Bystrička pri Martine, kde sa často zdržiaval.
| Funkcia | Obdobie |
|---|---|
| Predseda Dočasnej vlády Česko-Slovenska | 14. október 1918 - 14. november 1918 |
| 1. prezident Československej republiky | 14. november 1918 - 14. december 1935 |