Ešte donedávna prevládal názor, že sedenie s nohami v tvare písmena "W" je pre deti škodlivé. Dnes sa však pohľad na túto problematiku mení. Čo na to hovoria odborníci a aké sú riziká spojené s týmto typom sedenia?
Obľúbená poloha, ktorá vyvolávala obavy
Malé deti obľubujú sedenie na zemi s nohami v polohe do "W". V tejto polohe sa im pohodlne hrá a ľahko dosiahnu na všetky hračky a predmety okolo seba. Štúdia z roku 2020 nezistila žiadny rozdiel v miere dysplázie bedrového kĺbu medzi deťmi, ktoré sedeli v polohe "W", a tými, ktoré tak nesedeli. Väčšina odborníkov tvrdí, že myšlienka, že sedenie v polohe "W" môže spôsobiť posturálne, ortopedické alebo svalové problémy, je mýtus.
Odborníci neustále rodičov odhovárajú od tohto spôsobu sedenia, výskum ale tieto obavy nepotvrdzuje. Štúdia z roku 2020 v skutočnosti nezistila žiadny rozdiel v miere dysplázie bedrového kĺbu medzi deťmi, ktoré sedeli v polohe W, a tými, ktoré tak nesedeli. Okrem toho väčšina odborníkov tvrdí, že myšlienka, že sedenie v polohe W môže spôsobiť posturálne, ortopedické alebo svalové problémy, je mýtus.
Malé deti veľmi radi sedia na zemi s nohami v polohe do W. Dá sa povedať, že ide o najobľúbenejšiu polohu na zemi, kedy sa pohodlne dokážu hrať a dosiahnu všetky svoje veci vo svojom okolí. Odborníci sa ale obávali, že tento sed môže spôsobiť dyspláziu bedrového kĺbu alebo ďalšie problémy spojené s fyzickým vývojom dieťaťa, píše magazín Parents.
Čo je to sedenie do "W"?
Poloha do "W" je sed, pri ktorom má dieťa zadok na zemi a nohy v kolenách ohnuté do strán s chodidlami na boku. Deti touto fázou sedenia plynule prechádzajú, keď sa učia sedieť. Najčastejšie sa vyskytuje pri batoľatách, no niektoré deti tak zvyknú sedieť aj vo veku 8 či 9 rokov. Deti prechádzajú rôznymi polohami sedu, no vzhľadom k tomu, že sa deti rodia s mierne otočenými stehennými kosťami, čo sa nazýva anteverzia stehennej kosti, je poloha do "W" pre ne pohodlná.
Ide o sed, pri ktorom zadkom sedia na zemi, kolenami k sebe a lýtka majú vytočené do strán, tak, že tvoria ramená pomyselného písmena W. Dieťa sa v tejto polohe cíti príjemne a bezpečne, pretože nohy mu takto dávajú širokú základňu.
Nesprávny je takzvaný W-sed - známy ako sed medzi pätami, kedy dieťatko má nohy pokrčené v kolienkach a päty vedľa zadku z každej strany. Pri pohľade zhora nohy tvoria písmeno W, preto sa takémuto sedu hovorí W-sed.
V tomto type sedu má dieťa zadok položený na zemi medzi pätovými kosťami, kolená sú vytočené do strany tak, že vytvárajú písmeno “W“. Ak si dieťa tento pohybový stereotyp zautomatizuje a pri sede preferuje iba tento spôsob sedu, nenahrádza ho aj inými formami sedu (napr. pozdĺžny sed, vysoký šikmý sed, turecký sed), tak si buduje zlý pohybový návyk, z ktorého vyplývajú rôzne riziká.
Anteverzia stehennej kosti a sedenie do "W"
Deti sa rodia s mierne otočenými stehennými kosťami, čo sa nazýva anteverzia stehennej kosti. Poloha do "W" je pre ne preto pohodlná. Ako deti rastú, anteverzia sa postupne zmenšuje a väčšina z nich sa naďalej normálne vyvíja.
Ako deti rastú, anteverzia sa postupne zmenšuje a väčšina z nich sa naďalej normálne vyvíja. Pokiaľ sa tak nedeje, pediater vám odporučí vhodnú liečbu.
Obavy "starej školy"
V 60. a 70. rokoch 20. storočia existovala "stará škola" ortopédov, ktorí upozorňovali, že vbočovanie prstov na nohách, teda smerovanie prstov pri chôdzi smerom dovnútra, je problémom svalov či mäkkých tkanív, a že je možné deti odnaučiť polohám sedenia v tvare písmena "W". Malo sa tak zabrániť natiahnutiu svalov, ktoré im umožňovalo našľapovanie do špičky. Výskumy od 80. rokov 20. storočia ale ukázali, že chodenie na špičkách je jednoducho normálna odchýlka a netreba sa obávať, že problém sa bez nutnosti liečby vyrieši.
V 60. a 70. rokoch 20. storočia existovala stará škola ortopédov, ktorí upozorňovali, že vbočovanie prstov na nohách, teda smerovanie prstov pri chôdzi smerom dovnútra, je problémom svalov či mäkkých tkanív, a že je možné deti odnaučiť polohám sedenia v tvare písmena W. Malo sa tak zabrániť natiahnutiu svalov, ktoré im umožňovalo našľapovanie do špičky. Výskumy od 80. rokov 20. storočia ale ukázali, že chodenie na špičkách je jednoducho normálna odchýlka a netreba sa obávať, že problém sa bez nutnosti liečby vyrieši.
„Navyše, ak pozorujete ľudí pri chôdzi, všimnete si, že väčšina z nich tak nerobí v dokonalej, priamočiarej línii. Namiesto toho väčšina ľudí trochu vkladá alebo vyťahuje prsty a u detí je to len výraznejšie. Aj keď vaše dieťa výrazne chodí s prstami na nohách dovnútra, jeho chôdza sa s najväčšou pravdepodobnosťou vekom vyrovná,“ uviedol pre portál Parents doktor Greg Hahn, detský ortopéd z nemocnice Johns Hopkins All Children's Hospital v St. Petersburg na americkej Floride.
Vyjadrenia odborníkov
Doktor Greg Hahn, detský ortopéd z nemocnice Johns Hopkins All Children's Hospital v St. Petersburg na americkej Floride, uviedol, že nevie o žiadnej štúdii, ktorá by polohu do "W" spájala s problémami s osteoartrózou.
Doktor Charles T. Price, detský ortopéd a riaditeľ Medzinárodného inštitútu pre dyspláziu bedrového kĺbu, dodal, že ich „výskum preukázal, že zvýšená anteverzia stehennej kosti nespôsobuje vykĺbenie bedrového kĺbu a nepoškodzuje bedrovú jamku.“ Deťom by dokonca mala byť táto poloha dovolená, ak je im pohodlná. K spontánnej korekcii dochádza rastom takmer vo všetkých prípadoch. „Zatiaľ čo vbočenie do prstov je u malých detí veľmi časté, u dospelých sa vyskytuje zriedkavo bez ohľadu na návyky pri sedení,“ dodal doktor.
Doktor tiež poznamenal, že nevie o žiadnej štúdii, ktorá by polohu do W spájala s problémami s osteoartrózou.
Rodičovský server ďalej cituje doktora Charlesa T. Pricea, detského ortopéda a riaditeľa Medzinárodného inštitútu pre dyspláziu bedrového kĺbu, že ich „výskum preukázal, že zvýšená anteverzia stehennej kosti nespôsobuje vykĺbenie bedrového kĺbu a nepoškodzuje bedrovú jamku.“ Deťom by dokonca mala byť táto poloha dovolená, ak je im pohodlná. K spontánnej korekcii dochádza rastom takmer vo všetkých prípadoch. „Zatiaľ čo vbočenie do prstov je u malých detí veľmi časté, u dospelých sa vyskytuje zriedkavo bez ohľadu na návyky pri sedení,“ dodal doktor.
Dôsledky nesprávneho sedenia
Nesprávny je takzvaný W-sed - známy ako sed medzi pätami, kedy dieťatko má nohy pokrčené v kolienkach a päty vedľa zadku z každej strany. Pri pohľade zhora nohy tvoria písmeno W, preto sa takémuto sedu hovorí W-sed.
Čo si dnes povieme? Aj to, že: správne sedenie podporuje rozvoj svalov trupu a bedrového kĺbu, sed typu W môže naznačovať oslabenú brušnú stenu alebo iné fyzické poruchy, dlhodobé praktizovanie W-sedu vedie k problémom s kĺbmi a svalmi dolných končatín, vedie k deformácii chôdze a držania tela, čo môže spôsobiť bolesti a obmedzenia pohybu, je potrebné podporovať a trénovať správne sedacie polohy u detí na prevenciu následných problémov...
V čom sú riziká nesprávneho sedu? Krkolomná poloha nožičiek, ktorá pre nás dospelých už od pohľadu pôsobí nepohodlne, má svoje riziká pre ďalší vývoj držania tela a vývoj kĺbov dolných končatín.
Fyzioterapeutka Pam Versfeldová upozorňuje, že časom sa vyvinie nadmerná vnútorná rotácia bedrových kĺbov. Za normálnych okolností dosahuje 45 stupňov, tu však môže dosiahnuť až 80-90 stupňov. Naopak, vonkajšia rotácia je obmedzená, čo opäť spôsobuje, že normálny sed je pre dieťa nepohodlný.
Pri vyvýšenom sede napríklad na stoličke sedí dieťa s kolenami od seba a stehno je vbočené dovnútra, takže nohy nevisia priamo dole a predkolenia sa rozchádzajú. Dieťa má taktiež ťažkosti sedieť v tureckom sede. Je to v dôsledku obmedzenej vonkajšej rotácie bedrového kĺbu. Aby dieťa vykompenzovalo tento nedostatok, v tureckom sede panvu posunie dozadu a ohne trup.
U týchto detí sa často objavuje laterálna tibiálna torzia. Je to vytočenie píšťaly smerom von. Chodidlá preto smerujú špičkami od seba pri jabĺčkach smerujúcich dopredu, čo sa prejavuje aj pri chôdzi.
Ak dieťa sedí a nohy mu visia, za normálnych okolností majú chodidlá smerovať priamo dopredu. V tomto prípade však smerujú do strán. Problémom býva bolesť nôh, obzvlášť kolien. Často sa objavuje v noci. Môže sa zhoršovať po aktívnom dni.
Z dlhodobého hľadiska vedie tibiálna torzia k nadmernému naťahovaniu kolien a z toho vyplývajúcim neskorším ťažkostiam s kolenami. Vybočené chodidlá vplývajú na vzorec chôdze a dieťa nedokáže naplno využívať členok. To môže ovplyvňovať výkon pri chôdzi či behu. V dospelosti môžu tieto deti trpieť syndromom tzv. bežeckého kolena a skorým nástupom artrozy kolena.
Dieťa poznačené W-sedom nestojí správne na jednej nohe. Namiesto vzpriameného postoja na jednej nohe trup uhýba do strany, koleno nohy, ktorá stojí, smeruje dovnútra. Dieťa v snahe udržať rovnováhu nepoužíva pohyby chodidla, ale rúk.
Pri chôdzi takéto dieťa kráča s chodidlami vbočenými dovnútra. Je to dôsledok stuhnutosti bedrového kĺbu a svalov. Svaly otáčajúce bedro smerom von slabnú.
Ak má dieťa laterálnu tibiálnu torziu, kedy je predkolenie vykrútené smerom von voči kolenu, pri chôdzi majú vbočené kolená, ale chodidlá môžu smerovať rovno alebo smerom von práve kvôli vykrúteniu píšťaly. Takýto typ chôdze môže spôsobovať bolesti kolien, často sa objavujúce v noci a obzvlášť po aktívnom dni.
Ak dieťa kráča s chodidlami vytočenými do strán, je narušené normálne pôsobenie tlaku na chodidlo. Dieťa sa pretáča cez bok chodidla smerom dopredu. To spomaľuje chôdzu a spôsobuje únavu a bolesť chodidiel. Tibiálna torzia zvyšuje plochosť nôh, ktorou často trpia deti s hypermobilitou kĺbov.
Sed medzi pätami taktiež negatívne vplýva na držanie tela pri sede na stoličke. Namiesto vzpriameného sedu zaujme dieťa zhrbenú polohu s nohami naširoko od seba a pätami zdvihnutými, aby uvoľnilo stuhnutosť svalov na nohách.
Tento sed nepriaznivo vplýva na postavenie celých dolných končatín, pretože sa mení ich os a biomechanika vo všetkých kĺboch - bedrových, kolenných, členkových a drobných kĺbov chodidla. Dochádza k formovaniu deformít na dolných končatinách v tvare písmena “X”, členkové kĺby prepadajú dovnútra dole a nemí sa svalový ťah.
Dieťa sa pri postavovaní zo sedu medzi pätami stavia cez vnútornú hranu chodidiel a vnútrorotačné a addukčné postavenie kolenných a bedrových kĺbov. Keď potom dieťa pozorujeme v stoji, tak kontakt jeho chodidiel s podložkou je nedostatočný a opiera sa prevažne o vnútorné hrany chodidiel.
Dieťa, ktoré sedí medzi pätami, má tendenciu hrbiť sa, čo je najviac viditeľné v driekovej a dolnej hrudnej oblasti, dochádza k preťaženiu celej chrbtice a svalov, ktoré musia túto polohu udržiavať. Brušné svaly výrazne vo svojej funkcii oslabujú, pretože dieťa sa pri tomto type sedu opiera celou váhou o nohy, ktoré zabezpečujú rovnováhu, a to na úkor svalov brušných a trupových.
Čo robiť, ak vaše dieťa sedáva vo W-sede?
Je preto vhodné dieťa posádzať normálne s nohami pred telom. Vyžaduje si to prax, aby sa rozvinula potrebná flexibilita a kontrola takéhoto sedu. V bežnej praxi môžete napríklad dieťa sediace na pätách jemne dať do správnej polohy a povedať niečo ako: “nožičky dopredu”. Neskôr vám bude stačiť povedať “heslo” a dieťa bude vedieť, že má zmeniť polohu.
Dieťa obľubujúce W-sed zrejme nebude zo zmeny na klasický sed nadšené. Nová poloha je preň nepohodlná a neznáma, pretože vyžaduje vačšiu námahu. Preto trvá dlhý čas, kým si na nový spôsob sedenia zvykne a začne ho uprednostňovať.
Okrem klasického sedu môžete deti “napraviť” do iných polôh, ktoré sa mu možno budú páčiť viac.
Je preto vhodné dieťa posádzať normálne s nohami pred telom. Vyžaduje si to prax, aby sa rozvinula potrebná flexibilita a kontrola takéhoto sedu. V bežnej praxi môžete napríklad dieťa sediace na pätách jemne dať do správnej polohy a povedať niečo ako: “nožičky dopredu”. Neskôr vám bude stačiť povedať “heslo” a dieťa bude vedieť, že má zmeniť polohu.
Dieťa obľubujúce W-sed zrejme nebude zo zmeny na klasický sed nadšené. Nová poloha je preň nepohodlná a neznáma, pretože vyžaduje vačšiu námahu. Preto trvá dlhý čas, kým si na nový spôsob sedenia zvykne a začne ho uprednostňovať.
Okrem klasického sedu môžete deti “napraviť” do iných polôh, ktoré sa mu možno budú páčiť viac.
