Autizmus alebo porucha autistického spektra (PAS) je vývinový stav, ktorý ovplyvňuje to, ako osoby ním postihnuté vnímajú svet. Vyznačuje sa ťažkosťami v komunikácii a sociálnej interakcii, opakujúcim sa správaním a vysokou mierou sústredenosti na konkrétne záujmy. Autizmus je spektrum, čo znamená, že každý ho prežíva inak. Aj keď sa termín „typy autizmu“ v klinickej definícii bežne nepoužíva, pacienti s touto diagnózou môžu mať rôzne úrovne potrieb. Porucha autistického spektra zahŕňa celý rad stavov charakterizovaných problémami v komunikácii, sociálnej interakcii a správaní.
Autizmus je vývinové ochorenie, ktorého povedomie celosvetovo narastá. Prejavy autizmu sa môžu líšiť, ale často zahŕňajú ťažkosti so sociálnou interakciou a komunikáciou, ako aj opakujúce sa správanie spojené s limitovaným množstvom stereotypných činností.
Čo sú poruchy autistického spektra (PAS)?
Poruchy autistického spektra (PAS), autistický syndróm alebo pervazívne vývinové poruchy (PVP) sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch. Patria sem:
- Detský autizmus
- Atypický autizmus
- Rettov syndróm
- Detská dezintegračná porucha
- Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi
- Aspergerov syndróm
- Iné pervazívne vývinové poruchy
- Pervazívna vývinová porucha nešpecifikovaná
Z pohľadu medicíny má vplyv na vznik týchto porúch genetika, ale uvažuje sa aj o psychogénnych faktoroch prostredia, vplyve imunitného systému, metabolizmu, veku rodičky… Autizmus je najpravdepodobnejšie spôsobený kombináciou vyššie uvedených činiteľov. Očkovanie autizmus nespôsobuje - rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra.
Kedy si všímať prvé varovné príznaky?
Včasné varovné príznaky autizmu sa obvykle objavia pred tretím rokom veku. U niektorých detí je to už okolo roka, u iných dokonca aj omnoho neskôr. Podľa odborníčok sú niekedy prítomné prvé varovné príznaky už v prvých mesiacoch života, napríklad keď dieťa nereaguje na ich mimiku, hlas, neplače za rodičmi, nenadväzuje očný kontakt. Inokedy môže byť v prvom roku života všetko zdanlivo v poriadku, no potom sa dieťa akoby „stráca“, prestane javiť záujem o ľudí, sústreďuje sa skôr na predmety či bezcieľne pobehuje, nenapreduje v reči (používa stále pár slov, alebo ich prestáva používať), nereaguje na pokyny a podobne. Najčastejšie k tomu dochádza vo veku medzi 12. a 18. mesiacom života.
Horšie to môže byť u ľahších foriem autizmu (vysokofunkčný autizmus, Aspergerov syndróm), pretože prejavy sú v ranom veku mierne a ťažkosti sa prejavia skôr pri nástupe do kolektívu napr. MŠ, alebo v rámci ZŠ, keď vzrastajú požiadavky hlavne v sociálnej oblasti. Nie je nezvyčajné, že podstata ťažkostí a vášho „zlého, neposlušného, zle vychovaného“ dieťaťa sa odhalí až na 2. stupni ZŠ či neskôr.
Skoré príznaky u detí s poruchami autistického spektra
Vo všeobecnosti možno povedať, že diagnózy PAS pokrývajú ťažkosti detí v troch oblastiach: v sociálnej interakcii, flexibility a verbálnej a neverbálnej komunikácie. Toto sú prvé príznaky PAS, ktoré sa ďalej môžu vyvíjať alebo naopak odoznieť, preto je potrebná konzultácia s odborníčkami a odborníkmi, špecializovanými centrami.
1. Reč dieťaťa
Najčastejšie rodičia spozornejú, keď dieťa nezačne rozprávať, prípadne je jeho reč veľmi slabá - hovorí iba pár slov, alebo hovorí nezrozumiteľnou hatlaninou, alebo síce opakuje rôzne riekanky a pesničky, prípadne celé časti rozprávok (opakuje/napodobňuje počuté slová, frázy), ale vôbec nevie reč použiť v bežnej situácii alebo komunikácii s nami. Napríklad vypýtať si jesť, povedať, kam chce ísť, odpovedať na jednoduchú otázku (ako sa voláš?). Reč býva monotónna, bez intonácie (alebo s abnormalitami vo výške hlasu, rytme, intonácii), dieťa nie je spontánne v používaní jazyka, dokonca nesprávne používa zámená (o sebe nehovorí ako o JA, namiesto TY používajú JA a podobne).
2. Reakcia dieťaťa na vlastné meno
Čo sa týka oblasti komunikácie, dieťa s PAS nereaguje na oslovenie. Obráti sa k vám, keď ho oslovíte, zavoláte menom? Dá najavo inak, že zaregistrovalo, že ste naň volali? Urobí tak vždy alebo len niekedy? Bežné dieťa na svoje meno zareaguje takmer vždy na prvýkrát. Ak dieťa svoje meno ignoruje, treba spozornieť.
3. Nenasleduje inštrukcie, javí sa, že nerozumie
Máte pocit, že nerozumie, keď od neho niečo požadujete. Je oveľa ťažšie vysvetliť mu niektoré situácie než jeho rovesníkom alebo mladším deťom, javí sa, že vôbec nerozumie. Ide o to, že dieťa s PAS nerozumie abstraktným pojmom (ľúbiť, neskôr...), má problém v porozumení reči druhých, pokiaľ nemá napríklad vizuálne ilustrácie toho, o čom komunikujete. Nedokáže sa zapojiť do konverzácie typu otázka-odpoveď. Je bežné, že sa počas konverzovania napríklad od vás odvráti.
4. Žiadny očný kontakt
V oblasti neverbálnej komunikácie dieťa nenadväzuje očný kontakt, alebo len veľmi málo. Malé deti majú tendenciu pozerať sa do očí blízkym aj cudzím, ale dieťa s autizmom sa tomu vyhýba. Svoje požiadavky dáva najavo pre vás zvláštnym spôsobom - namiesto ukázania prstom a nadviazania zrakového kontaktu vás ťahá za ruku želaným smerom (pritom vašu ruku používa ako nástroj).
5. Neukazuje prstom, nevyužíva gestá
Dieťa nezdieľa svoj záujem tak, že by ukázalo prstom na to, čo ho zaujalo alebo by chcelo získať. Na komunikáciu nevyužíva gestá - mávnutie, privolanie, odoslanie vzdušného bozku… Nie je schopné vás privolať ani zvukmi.
6. Nesleduje predmety očami
Dieťa nedokáže sledovať pohyb objektu alebo vaše gestá pohľadom. Napríklad hračku, ktorú držíte v ruke, mávanie rukou. Nepozrie sa smerom, ktorým mu niečo ukazujeme. Deti zvyčajne začnú venovať pozornosť veciam, ktoré im ukazujeme, okolo 14-teho mesiaca života. Ak neukazuje lietadlá ani psy alebo iné zaujímavé veci, môže to byť signálom, že má poruchu autistického spektra.
7. Kontakt s druhými deťmi
Nevyhľadáva ani dospelého človeka, ani iné deti do spoločnej hry. Skôr deti len pozoruje, alebo sa naopak snaží neprimeraným spôsobom o kontakt - je sociálne neobratné. Ak sa predsa len „hrá“ s iným človekom, ide len o „bláznenie“. Dieťa nie je schopné takto nadväzovať priateľstvá, nevyhľadáva možnosti, ako sa spojiť s inými deťmi. Samostatná hra však môže byť ukazovateľom autizmu. Dieťa s autizmom nemusí vedieť, ako sa k ostatným deťom priblížiť alebo sa viac zaujíma o svoje vlastné aktivity. Ak sa ďalšie dieťa pokúsi s ním komunikovať alebo hrať, nemusí vedieť, ako reagovať. U menších ratolestí je to celkom bežné, ak sa to však stane u 6 či 7-ročného dieťaťa, je to silný varovný signál.
8. Samota
Vyššie sme spomínali, že nevyhľadáva ani dospelého človeka ani iné deti do hry alebo celkovo vlastnej spoločnosti. Tento záujem o sociálne prostredie je veľmi slabý - reaguje málo na snahu druhého človeka zaujať ho, nereaguje na prihováranie aj gestá, nezapája sa do ponúkaných aktivít. Vystačí si samé so sebou, alebo sa môže stať aj presný opak - že sa od neho nemôžete ani pohnúť.
9. „Nehra“ dieťaťa
Rodičov prekvapí hra, respektíve „nehra“ dieťaťa. Nedokáže sa s ničím zabaviť na dlhší čas, väčšinu voľného času trávi pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním do radu, presnej línie, triedením. Nejde o hru v pravom zmysle slova, skôr o manipuláciu s hračkami ako objektami (nie symbolmi postáv, zmenšeninami predmetov...). Dieťa o hračky nemusí vôbec prejaviť záujem, alebo sa skôr zameriava na detaily hračky, fascinujú ho napríklad kolesá autíčka, textília hračky, zvuky, ktoré hračka vydáva. Dieťa sa nevie hrať „na“ lekára, učiteľku, pilotku, baltku - teda imaginatívna hra je nepredstaviteľná. Chýba teda hra „akože“, neimituje ostatných. Deťom s autizmom často chýba predstava zručnosti. Nepoužívajú predmety na predstieranie hry. Napríklad malá škatuľka nikdy nemôže byť akože mobilom alebo palička zbraňou.
10. Stereotypné činnosti
Dieťa miesto klasickej imaginatívnej hry dáva prednosť stereotypným činnostiam (prelievanie vody, presýpanie piesku, točenie...), alebo vyhľadáva iba jeden typ podnetov (často sa deti už v útlom veku úzko zamerajú len na písmenká, čísla, značky áut a podobne). S hračkou/objektom sa hrá opakujúcimi sa pohybmi.
11. Ťažkosti v oblasti senzorickej integrácie
Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené (alebo naopak hypocitlivé). Autizmus môže spôsobiť, že zmysly dieťaťa sú veľmi citlivé. Dieťa si môže napríklad často vychutnávať jemné alebo mäkké povrchy. Alebo naopak, vyhýba sa všetkému jemnému a mäkkému, prekážajú mu dotyky. Môže precitlivelo reagovať na každodenné zvuky, napríklad ho znepokojuje pustená voda alebo zvuk vysávača. Vtedy si zakrýva uši rukami. Ak mu ponúknete iný typ potravín, odmieta ho, prejavuje silný odpor a to sa týka aj ďalších zmien v jeho zvyklostiach.
12. Citlivé reakcie na zmeny, trvanie na rutine
Dieťa má nemenné, repetitívne (opakujúce sa), stereotypné vzorce správania (rituály a zvyky pred spánkom, pred raňajkami, trasy na prechádzke, pri obliekaní, rituály pri pozdravoch), je abnormálne zamerané na túto rutinnú činnosť a snaží sa nemeniť na nej nič, ale trvá na jej presnom dodržiavaní. V prípade akejkoľvek zmeny reaguje silným odporom, často výbuchmi zlosti, agresiou, dochádzať môže až k sebapoškodzovaniu a ubližovaniu si (búchanie hlavy o zem). Potrebuje mať všetko rovnaké každý jeden deň, potrebuje ten istý systém, rutinu, nemenný režim. Je neflexibilné. Je náročné dieťa upokojiť, keď je vystresované a má záchvat zlosti, kričí. Môže poškodzovať nábytok alebo veci. Dieťaťu sa nezvyčajne mení nálada, má nezvyčajné emocionálne reakcie na udalosti a okolnosti, dokáže sa vydesiť a záchvatom reagovať napr. na verejné obchodné centrum, miesto plné ľudí. Staršie deti so „zanedbaným“ autizmom sa často fixujú na jednu konkrétnu tému či vec. Napríklad je to počasie alebo futbalový tím.
13. Nereaguje na dotyky
Dieťa nielen nereaguje na vaše dotyky, ale ich ani samo nepoužíva na komunikáciu či vyjadrenie svojich pocitov. Nemá dotyky vlastne rado, pretože vstupujete bez pozvania do jeho intímnej zóny (bez toho, aby rozumel zámeru), vzdoruje objatiam, maznaniu, netoleruje ich.
14. Nenapodobňuje výrazy tváre
Dieťa má nielen problém porozumieť výrazom tváre u iných ľudí, ale nedokáže ich ani napodobniť, respektíve to vyzerá, akoby na udalosti reagovalo kamennou tvárou - čo si mnohí vysvetľujú, že môže byť "bezcitné". Keď plačete, nerozumie výrazu tváre ani nesúcití s vami imitáciou pocitov a správania. Či opäť naopak, sú jeho gestá a mimika tváre prehnaná či nevhodná pre udalosť alebo situáciu (nezodpovedá tomu, čo sa vôkol dieťaťa deje). Jeho reč tela je neprimeraná, alebo úplne žiadna. Chýba radostný, šťastný výraz tváre napríklad pri krásnej udalosti. Pri smutnej, tragickej, zlej zase výraz smútku, strachu, nešťastia.
15. Necíti empatiu
Dieťa má výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí, nedokáže odhadnúť reakcie iných detí, ani nerozumie ich zámerom. Nerozumie, prečo iné dieťa plače alebo sa raduje. Nedokáže sa vcítiť, nie je schopné teda cítiť empatiu. Nie je tiež napríklad schopné pozrieť sa na vec z perspektívy druhého človeka.
16. Nezvyčajné pohyby
Dieťa vykonáva až obsesívne určité pohyby stále dokola, napríklad ťapkanie rukami, krúživé pohyby prstami, krútenie prstami. Môže mať nezvyčajné držanie tela, neobvyklú chôdzu, malé deti často chodia po špičkách. Môže chodiť do kruhu stále dokola. Dieťa neustále nosí so sebou nejaký objekt, pokladá ho z miesta na miesto, aby zabránilo záchvatu a cítilo sa bezpečne.
Diagnostika a intervencia
Keď sa nájdu odchýlky vo vývoji, so stanovením diagnózy môže pomôcť detský psychológ/psychiater, ktorý sa špecializuje na diagnostiku autizmu. Včasná, komplexná diagnostika a následná intervencia v podobe efektívnej, individualizovanej terapie (behaviorálnej, fyzickej, logopedickej) má kľúčový vplyv na kvalitu života dieťaťa s PAS. PAS bude sprevádzať vaše dieťa celý život, ale na jeho kvalitu bude vplývať práve kľúčová včasná diagnostika a následná intervencia.
Ak spozorujete oneskorenie vo vývoji alebo niektorý z vyššie spomenutých symptómov, obráťte sa na svojho pediatra. Zájsť môžete ako k prvej svojej pediatričke či pediatrovi, ale aj do Centier včasnej intervencie.
AUTIZMUS - vznik, prejavy, fakty a mýty (ukážky)
Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, nedá sa vyliečiť. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov.
