Nie je jedno, s čím sa dieťa hrá, ani koľko hračiek má v detskej izbe. Vedci vysvetlili, prečo sú dôležité aktívne pomôcky na hranie a koľko hračiek je ideál. Ak chcete, aby sa deti dokázali pohrať bez pomoci rodičov či prizvali k hre rovesníkov, potrebujú mať doma správny typ hračiek. Pokiaľ radi podporujete rozvoj kreativity, myslenia či motoriky, je čas spraviť medzi plyšákmi a autíčkami veľké upratovanie.
Najviac deti baví drevo
Profesori na Univerzite v Indiane, ktorí sa venujú téme predškolského vzdelávania, dospeli k zaujímavému záveru. Základom aktívnej hry sú kvalitné, správne zvolené hračky. Pri pozorovaní detí si všimli, že chlapci aj dievčatá, ktorí pri hre preukazovali najviac kreativity, a ktorí mali aj najväčší počet interakcií či už smerom k hračke alebo medzi sebou, používali konkrétny typ pomôcok na hranie. Šlo o drevené skladačky, autíčka, dopravné značky a bloky (napríklad koľajnice). Drevené hračky používali opakovane na rôzny účel hry, či už prebiehala hra spoločne, alebo samostatne. Zaujímavosťou je, že tieto hračky uprednostnili deti z rôznych kultúr a nezáležalo na tom, či išlo o chlapcov alebo dievčatá.
Chlapčenská hra zvyčajne prebiehala o niečo zložitejšie, keďže chlapci dávali prednosť konštrukčným hrám. Všeobecne platilo pravidlo, že deti pri drevených hračkách a pomôckach vydržali dlhšie ako pri iných hračkách.
Koľko hračiek je dosť hračiek?
Ďalšia vedecká informácia z detského sveta prišla z Ohia. Vedci pri pozorovaní detskej hry zistili, že dieťa pracuje kreatívnejšie a častejšie využíva námetový spôsob hry, ak má menej hračiek. Koľko herných pomôcok podľa odborníkov stačí? Možno budete prekvapení, ale vedci sa zhodli, že stačí mať v detskej izbe od 4 do 16 hračiek. Výsledný počet sa by sa mal odvíjať od veku a záľub dieťaťa.
Vedci sa domnievajú, že menej hračiek umožňuje najmä malým deťom väčšiu variabilitu hry. Dieťa môže mať všetky svoje hračky rozložené okolo seba, rôzne ich kombinuje, a keď vyčerpané obľúbené spôsoby, mozog automaticky skúša hľadať nové možnosti využitia. Dieťa je tak motivované nielen radosťou zo samotnej hračky, ale z potreby skúšať a objavovať, ktoré hra prináša. Jedným z dôležitých aspektov je podľa vedcov aj čistý priestor okolo dieťaťa, ktorý nezaťažuje myseľ neustálymi podnetmi. Aj preto mnohí odborníci odporúčajú najmä pri veľmi živých deťoch čisté, nezaťažené prostredie, ktoré ho zbytočne viac nerozptyľuje.
Aktívne a pasívne hračky
Internet, preplnené regále a tlak, ktorí cítime, keď vojdeme do detskej izby kamarátov nášho dieťaťa. To všetko rodičov vedie k tomu, aby pravidelne dopĺňali detskú izbu ďalšími a ďalšími novinkami z hračkárstiev. Ktoré hračky mali úspech a na ktoré len padá prach? To záleží najmä od vkusu dieťaťa a obľúbeného spôsobu hry. Pokiaľ chcete, aby hračky slúžili nielen v rámci upratovacieho tréningu, vyberajte také, ktoré stimulujú jeho predstavivosť a pozornosť. To však neznamená, že musíte automaticky vyberať len predražené edukačné pomôcky, spievajúce knižky ani puzzle, s ktorými si nebude vedieť poradiť ani ocino.
Medzi aktívne hračky, teda tie, ktoré umožňujú variabilitu a pomáhajú rozvoju motoriky aj pozornosti, patrí okrem drevených stavebníc napríklad lego, magnetické a kovové skladačky, tvary určené na skladanie, skladacie koľajnice, penové puzzle či obyčajný papier a pastelky.
Pasívne hračky - to sú autíčka, bábiky, plyšové medvedíky, zvieratká, výbava do kuchynky a všetky maličkosti, ktoré dostane dieťa pre radosť. O tom, či hračka v detských rukách nadobudne aktívnu alebo pasívnu úlohu, rozhodujú v konkrétnom veku aj jeho záujmy.
Niektoré hračky ako postieľku, domček pre bábiky či futbalové bránky kupovať nemusíte. Dieťa si ich dokáže vyrobiť z obyčajnej papierovej krabice alebo zapojiť fantáziu v rámci podmienok, ktoré mu ponúka detská izba.
Pasívne hračky - kedy sú problém?
Úlohou hračky je okrem motoriky či fantázie rozvíjať emocionálnu stránku osobnosti. V troch rokoch mnoho detí miluje svojho medvedíka viac ako člena rodiny. Láskou k hračke sa pripravuje na nezištnú lásku k ostatným. Starostlivosťou o bábiku si dievčatká trénujú úlohu, ktorú prináša materstvo. Ak je bábik príliš, buď používajú jednu a ostatné ležia v prachu, alebo sa k nim správajú nešetrne. Ak sa jedna pokazí, je ich doma ešte desať. Pasívna hračka má zmysel, pokiaľ k nej dieťa priliplo, hrá sa s ňu, stará sa o ňu. Niekedy si tak zamiluje všetkých desať bábik. Ak však vidíte doma nešetrné správanie, alebo deti hračky bavia len pri rozbaľovaní, je čas spozornieť. Hračky majú svoj účel, jedným z nich je odovzdávať deťom hodnotu. Ak si ich nevážia, pokojne na čas zastavte nakupovanie. Dáte tak dieťaťu šancu, aby sa znovu učilo hrať a objavovať.
Vývojové hračky pre najmenších
Dvojročné deti si potrebujú overovať, že začínajú dobre chápať svet okolo seba a že všetko do seba zapadá. Je pre ne kľúčové skladať prvé puzzle či mozaiky. Naviac pri hre rozvíjajú jemnú motoriku, veľmi dôležitú v neskoršom predškolskom období. Dvojročné deti postupne opúšťajú úchop dlaňou a čím ďalej tým viac používajú svoje prstíky. Niektoré deti už dokonca skúšajú držať ceruzku (ale s touto schopnosťou sa netreba ponáhľať, zakorenené zlozvyky sa odbúravajú ťažko). Jemnejšia práca prstíkmi tiež vyžaduje istú trpezlivosť a sústredenie, čo sú schopnosti, ktoré je u malých detí veľmi žiaduce rozvíjať. Odporúčame teda skladať s nimi puzzle či farebné mozaiky.
Aj u hračiek pre dvojročné deti platí, že by mali byť dostatočne odolné a variabilné. Veľmi praktické začínajú byť hry, ktoré majú niekoľko úrovní náročnosti. Vaše dieťa sa začne po intelektuálnej stránke rozvíjať rýchlo a bude ho baviť zvládať stále ťažšie a ťažšie úlohy. Deti sa tiež začínajú odlišovať v svojich záujmoch: niektoré smerujú skôr k fantazijnému hraniu, iné sa ukazujú ako viac systematické a tiež také hračky vyžadujú.
Klasickou hračkou pre dvojročné deti sú prvé puzzle. Medzi dvojdielnymi puzzle od francúzskeho výrobcu Djeco si určite vyberiete také, ktorého téma bude vášmu dieťaťu vyhovovať. Všetky sú vkusne ilustrované a vyrobené z veľmi pevného kartónu z veľkých dielikov. Pokiaľ vaše dieťa rado skladá v priestore, môžete mu namiesto puzzle ponúknuť stavebnicu SmartMax. Pre dvojročné deti odporúčame Môj prvý totem. Stavebnica obsahuje osem stavebných dielikov s rôznymi zvukmi a textúrami. Dieliky deti potešia hlavne tým, že sú na nich páčivé obrázky zvierat. Deti si stavajú zo stavebných dielikov totem. Môžu postupovať podľa priložených predlôh alebo popustia uzdu fantázii a totem si vymyslia. Skladanie farebných mozaík je tradičná rozvíjacia hra, ktorú vrele odporúčajú pediatri i logopédi. Pri tvorbe mozaík sa totiž rozvíja nielen jemná motorika, ale i koncentrácia, vnímanie detailov či fantázie. Veľa rodičom sa osvedčila mozaika talianskej rodinnej firmy Quercetti (vyrábaná priamo v Taliansku) Fantacolor Junior, ktorú sa navyše môžete vybrať v niekoľkých variantoch.
Upratovanie hračiek ako výchovný nástroj
Upratovanie hračiek nie je len o poriadku. Je to spôsob, ako deti učíme zodpovednosti, organizovanosti a rešpektu k veciam. Deti, ktoré sa od útleho veku učia starať o svoje veci, si neskôr ľahšie osvoja aj iné domáce povinnosti. Už dvojročné deti sú schopné zvládnuť jednoduché úlohy - napríklad vložiť kocky do krabice alebo upratať plyšáky do koša. Kľúčom je správny prístup - hravý, pokojný a pravidelný.
Hravý prístup
Kto uprace viac kociek? Kto nájde správne miesto pre bábiku? Organizéry na drobnosti (napr. Časovač - hra na rýchlosť (napr.
Trpezlivosť a očakávania
Buďte trpezliví a nesnažte sa dosiahnuť dokonalý poriadok hneď. Malé deti sa učia cez opakovanie - možno bude treba desaťkrát pripomenúť, kým sa niečo stane automatickým. Ak dieťa niekedy neuprace, netreba sa hneď hnevať.
Riešenie odmietania
Ak dieťa reaguje vzdorom alebo neochotou, zrejme vníma upratovanie ako nepríjemnú povinnosť. Skúste zmeniť spôsob - namiesto príkazov navrhnite hru („Zvládneme to do zvonenia?“, „Upracme hračky podľa farby“). Niekedy pomáha aj menší počet hračiek - keď sú všetky dostupné naraz, je ťažké udržať poriadok.
Otázky a odpovede
V akom veku by malo dieťa začať upratovať?
Mám upratovať s dieťaťom alebo nechať ho samé? V začiatkoch určite spolu.
Čo ak dieťa upratovanie odmieta úplne?
Mám dieťaťu hračky zobrať, ak neuprace? Tresty môžu viesť k odporu. Lepší je prirodzený dôsledok.
Ako dlho trvá, kým si dieťa zvykne upratovať? Zvyčajne niekoľko týždňov pravidelného trénovania.
Naučte sa upratovať pre batoľatá | Najlepšie vzdelávacie video pre batoľatá | Vzdelávacie videá pre deti
Praktické tipy a metódy
- Stanovte si pravidelný čas na upratovanie: Napríklad pred večerou alebo pred spaním.
- Použite časovač: Vyzvite deti, aby upratali všetky hračky pred zazvonením časovača. Môžete tiež použiť obľúbené piesne a spoločne tancovať alebo spievať počas upratovania. Kto dokáže upratať najviac hračiek do konca piesne?
- Systém odmien: Každý deň, keď si dieťa uprace hračky, môže získať bod alebo hviezdičku.
- Chváľte ich: Za každý krok, aj za ten najmenší. Oceňte ich snahu a vyzdvihnite, ako pekne sa im podarilo hračky usporiadať.
- Spoločné upratovanie: Napríklad raz za týždeň si môžete všetci spoločne upratať obývačku alebo detskú izbu.
- Vysvetlite hodnotu hračiek: Pomôžte deťom pochopiť, že hračky sú cenné a je dôležité sa o ne starať.
Vzor a napodobňovanie
Postupne by sa však mala z hry stávať krátka, ale reálna povinnosť. V tomto veku vás už dieťa vie napodobňovať a behať za vami napríklad s metličkou. Nechajte ho, aby skúsilo pozametať, pochváľte ho a potom doupratujete. Dôležité je, aby ste boli pre malé deti vzory pri upratovaní, musia vás napodobňovať. Keď robíte nejakú činnosť v domácnosti, komentujte ju. Napríklad, keď prídete domov, komentujte svoje vyzliekanie, vyzúvanie, ukladanie vecí do poličiek či vešanie kabáta na vešiak. Ukážte aj vášmu dieťatku, kde si môže vešať vetrovku, vytvorte mu priestor, kde si môže odložiť veci.
Domáce práce a zapojenie
Malé deti okrem zametania zvládnu napríklad odložiť štipce pri zbieraní bielizne, môžu pomáhať pri vyberaní bielizne z práčky, môžu občas odhodiť odpadky do koša, poodkladať hrnčeky zo stola a podobne. Aj keď to možno nebude vyzerať najlepšie, upravte to po ňom vtedy, keď vás nevidí. Pri týchto činnostiach je potrebná trpezlivosť, lebo deťom tieto úkony väčšinou trvajú dlhšie, ale oplatí sa počkať.
Trpezlivosť a motivácia
Dieťa nedokáže upratovať tak, ako dospelý človek, a preto aj jeho práca nemusí byť dokonalá. Ak knihy nie sú v poličke ako vojaci, nevadí. Časom, keď vyrastie, naučí sa robiť prácu detailnejšie. Dôležité je, aby dieťa izbu upratalo a aby boli veci na svojom mieste. Neopravujte jeho prácu, drobné nedokonalosti sa pokúste prehliadnuť. Ak vám dieťa v polovici práce oznámi, že už sa mu nechce, pokúste sa ho k dokončeniu motivovať pozitívne. Priebežne dieťa pochváľte. Bude sa mu pracovať ľahšie. Povedzte mu napríklad: „No ty ale šikovný. Pozri, ako veľa si toho už upratal. Tie autíčka si krásne poukladal do police.“
Odmeny a povinnosti
Snažte sa za plnenie domácich povinností vyhnúť akýmkoľvek odmenám. Odborníci radia, že to má negatívny dopad na vnímanie takýchto povinností. Vytvára to dojem, akoby sa ich táto činnosť netýkala a robia niečo navyše. Naopak od útleho veku je potreba učiť deti, že vykonávaním domácich prác si v rámci rodiny všetci vzájomne prejavujeme láskavosť. Je to prejav vzájomnej starostlivosti, pretože sa máme radi. Jedinou odmenou by mala byť slovná pochvala. Ak sa domáce práce pre deti stanú pravidelnou povinnosťou, môžete si pripraviť tabuľku, kde si budete zaznamenávať splnené povinnosti, aby na ne dieťa nezabúdalo. Ako by mala taká tabuľka vyzerať, je len na vás.
Upratovanie hrou
Možností, ako dieťa učiť upratovať, je viac. Všetko si treba dôkladne premyslieť a prispôsobiť povahe dieťaťa. Upratovanie hračiek nie je len o poriadku. Je to spôsob, ako deti učíme zodpovednosti, organizovanosti a rešpektu k veciam. Deti, ktoré sa od útleho veku učia starať o svoje veci, si neskôr ľahšie osvoja aj iné domáce povinnosti. Už dvojročné deti sú schopné zvládnuť jednoduché úlohy - napríklad vložiť kocky do krabice alebo upratať plyšáky do koša. Kľúčom je správny prístup - hravý, pokojný a pravidelný.
- Hravý prístup: Kto uprace viac kociek? Kto nájde správne miesto pre bábiku?
- Organizéry na drobnosti
- Časovač: Hra na rýchlosť.
Pozitívny prístup a motivácia
Kľúčom je pozitívny prístup, zapojenie fantázie a rutina. Polámané kolieska na autíčkach, bábiky bez rúk a knižky počmárané fixkami. Vyzerá to podobne aj vo vašej detskej izbe? V tom prípade vitajte medzi rodičmi, ktorých deti si nevážia svoje hračky. Takýto prístup k materiálnym veciam v detstve je však základom nevďačnosti a laxného postoja k hodnote peňazí v staršom veku. S výbavou hračiek jedného dieťaťa by sa ešte pred pár rokmi vyhrala celá škôlka. Je všeobecne známe, že dnešné deti majú niekoľkonásobne viac hračiek ako potrebujú. Skúste ich množstvo nejakým spôsobom redukovať. Kupujte dieťaťu hračky len pri príležitosti sviatku alebo za zásluhy. Dieťa by malo vždy vedieť, prečo hračku dostalo. Ak mu kupujú darčeky aj iní členovia rodiny, dohodnite sa s nimi. Môžu mu okrem hračiek darovať iné užitočné veci ako oblečenie alebo školské potreby. Dieťaťu nechajte k dispozícii len niekoľko hračiek, s ktorými sa hrá. Všetky ostatné odložte. Po čase mu môžete niektorú z nich dať alebo ich darujete iným deťom. Vždy keď pribudne nová hračka, jednu by ste mali odložiť.
Dieťa sa najviac učí z pozorovania svojich rodičov. Ako sa správate k materiálnym veciam vy, tak sa bude správať i ono. Jeho hračky, ale ani iné predmety v byte nehádžte a nebúchajte s nimi. Vážte si to, čo máte. Ani v návale hnevu sa neuchyľujte k ničeniu a rozbíjaniu. Vaše dieťa si podobné spôsoby veľmi rýchlo osvojí. Ukazujte mu, že sa tešíte z každej maličkosti, ktorú dostanete.
Čo si budeme nahovárať, hračka sa niekedy pokazí i bežným používaním. V takom prípade za to dieťa jednoducho nemôže. Nekarhajte ho, ale vyjadrite svoju ľútosť nad tým, že je hračka zničená. V prípade, že dieťa hračku pokazilo zámerne, malo by toto správanie mať isté, pre dieťa nepríjemné, dôsledky. Nemáme na mysli nijaké závažné tresty. Niekedy len postačí, ak dá rodič jasne najavo, že hračky sa ničiť nesmú. V iných prípadoch môžete pristúpiť k odobratiu inej hračky alebo k pridaniu činnosti. Napríklad za to, že úmyselne rozbil autíčko si musí teraz všetky ostatné autá poumývať a poukladať. Pamätajte, že takéto dôsledky by mali prísť okamžite po tom ako dieťa hračku zničilo. Ak sa ho rozhodnete „potrestať“ až o pár hodín, bude to neúčinné. Dieťaťu vždy celú situáciu vysvetlite. Ak neviete, či dieťa pokazilo hračku nehodou alebo úmyselne, spoľahnite sa na jeho vysvetlenie. Je možné, že vám zo strachu klame, ale neoprávnený trest vnímajú deti ako bezhraničnú nespravodlivosť.
Každú hračku, aj maličkosť, s dieťaťom patrične „oplačte“. Vždy sa pýtajte, ako sa hračka pokazila, vyjadrite svoju ľútosť nad jej zničením, prípadne môžete spomenúť i osobu, ktorá mu hračku darovala. Samozrejme, nezachádzajte do krajností. Nechcete predsa u dieťaťa vyvolať prehnané výčitky svedomia. Len dieťaťu pripomeňte, že hoci ide o materiálnu vec, je to škoda, ak sa zničí. A že človek, ktorý mu ju daroval vynaložil isté úsilie a prostriedky, aby mu ju mohol dať. Tiež mu pripomeňte, že nabudúce by sa malo správať k svojim hračkám inak. V poslednom bode buďte konkrétni. Vyjadrenie „správať sa inak“ deťom nič nehovorí. Deti sa často stretávajú s množstvom predmetov - hračiek, oblečenia, elektroniky - ktoré považujú za samozrejmosť. Už od 2-3 rokov možno dieťaťu ukazovať, ako treba hračky odkladať na miesto a zaobchádzať s nimi jemne. Buďte konzistentní. Ak niečo dieťa zničí alebo stratí, neponúkajte hneď náhradu. Skúmajte dôvod - je to nedostatok pozornosti, nuda, alebo len nedostatok vedenia? Stanovte pravidlá, ktoré budete dodržiavať: ak si vec neváži, ide bokom alebo sa požičia inému dieťaťu.
Od akého veku učiť dieťa vážiť si veci? Už okolo 2-3 rokov môžeme začať s jednoduchými úlohami ako odkladanie hračiek.
Čo ak dieťa úmyselne ničí svoje veci? Môže ísť o pozornosť, frustráciu alebo testovanie hraníc.
Mám dieťa nútiť zúčastňovať sa upratovania?
Je v poriadku, ak dieťa veci daruje iným? Áno, ak to robí dobrovoľne a s pochopením.
Môže mať dieťa príliš veľa vecí? Určite. Priveľa hračiek vedie k preťaženiu a znižuje hodnotu každej z nich.
Učiť dieťa vážiť si veci je cesta, ktorá začína každodennými drobnosťami - odkladanie hračiek, rešpekt k cudziemu majetku, úcta k práci iných. Vďaka vášmu vedeniu môže vyrásť zodpovedný a skromný človek, ktorý si váži nielen veci, ale aj ľudí.
