Poruchy reči u detí môžu mať rôzne príčiny a prejavy. Oneskorený vývin reči (OVR) sa týka detí, ktorých reč sa nevyvíja podľa štandardných vývinových noriem. Aj keď majú normálny intelekt, nemajú postihnuté zmysly, ich motorika sa vyvíja správne, nemajú poškodené rečové orgány, žijú v primerane stimulujúcom prostredí a vedia vhodne reagovať na podnety z okolia (aj keď na začiatku len bez slov, gestami).
Vývinová jazyková porucha (VJP) je diagnostikovaná klinickým logopédom po 3. roku života. Vo vývine reči sa nemusí dieťa oneskorovať, ale jednotlivé rečové míľniky si neosvojuje v primeranej kvalite alebo poradí. Vývinová jazyková porucha sa môže prejaviť napríklad v zlom rozlišovaní zvukov reči, rozdielom medzi aktívnou slovnou zásobou (dieťa jej rozumie a aktívne ju v reči využíva) a pasívnou slovnou zásobou (dieťa jej síce rozumie, ale samo ju nevie používať), pasívna môže výrazne prevládať nad aktívnou.
Narušením komunikačných schopností, teda vývinovou dysfáziou, trpí približne 4 až 7 % detí. Ak sa vám zdá, že vaše dieťa v komunikácii výrazne zaostáva za rovesníkmi, vývin reči je spomalený, tvorba viet či gramatických konštrukcií predstavuje problém, slovná zásoba nepribúda a objavuje sa tiež problém s porozumením, je potrebné spozornieť. Diagnostika vývinovej dysfázie je však relatívne komplikovaná a komplexná záležitosť. Narušený vývin reči - vývinovú dysfáziu možno diagnostikovať až zhruba medzi 3. až 4. rokom života, niekedy diagnostika prebieha dokonca až neskôr (5. - 7. rok). Rozlišovať tiež treba, či narušený vývin reči nie je sprievodným symptómom inej poruchy u dieťaťa. V súvislosti s poruchami reči a rečovým vývinom u detí je pre rodičov niekedy veľmi náročné určiť, s akou komplikáciou sa v určitom období u dieťaťa stretávajú. Ak pozorujete u dieťaťa výrazné nedostatky v reči, najlepšie je obrátiť sa na odborníka - pediatra či logopéda, vykonať prvotnú diagnostiku a stanoviť postup. V určitých fázach je totiž prirodzené, že u niektorých detí je vývin reči spomalený a komunikačné schopnosti oslabené. Chronologicky a s prispením rečových cvičení sa tieto nedostatky redukujú.
Pre vývinovú dysfáziu sú typické problémy (príznaky), ako náročná tvorba viet a súvetí, nezrozumiteľné slová, malá slovná zásoba, problémom je aktívna komunikácia i porozumenie hovorenej reči. Definícia pojmu dysfázia má niekoľko špecifík. V jednoduchosti by sa dalo povedať, že dysfázia predstavuje oneskorený vývin reči, neprimeraný veku dieťaťa. Z komplexného hľadiska je však definícia tejto poruchy omnoho rozsiahlejšia. Primárna vývinová dysfázia je charakteristická tým, že vývin reči u dieťaťa zaostáva za ostatnými oblasťami a dôvodom pritom nie je iná vývinová porucha. Zatiaľ čo mentálny vek, telesný a dušený vývin napreduje, rečové schopnosti dieťaťa stagnujú.
Narušený vývin reči môže byť tiež symptómom inej zdravotnej komplikácie - diagnózy (detská mozgová obrna, mentálna retardácia, autizmus, porucha zraku či sluchu, operácia lebo úraz mozgu, trauma). Samotné príznaky dysfázie sú veľmi variabilné, pretože existuje viacero typov dysfázií. Receptívna dysfázia - dieťa vníma akustické znaky reči, no nedokáže ich rozlišovať, objavujú sa preto problémy s porozumením. Dieťa sa ťažšie orientuje, nevníma asociácie, jednoduché protiklady, zaostáva abstraktné myslenie a dožaduje sa opakujúcich sa rituálov. Zmiešaná dysfázia - diagnosticky sa objavuje najčastejšie, pretože spája expresívne, fonologické i receptívne symptómy narušeného vývoja reči.
Kedy vyhľadať logopedickú pomoc?
V 2. roku dieťaťa, ak:
- má dieťa slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov)
- rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva
- rozumie - dostatočne nereaguje na pokyny rodičov
- netvorí dvojslovné vety (mama daj, mama poď…)
- má problémy s príjmom potravy - odmieta viacero jedál, prijíma len kašovitú stravu, má problémy so spracovaním tuhej stravy
- hrá sa prevažne osamote, hra je stereotypná, nenadväzuje očný kontakt
V 3. roku dieťaťa, ak:
- má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč
- reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie
- má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku
- má nesprávnu výslovnosť hlások - napr. velárne “hrdelné” R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ) vyslovuje s jazykom medzi zubami, prípadne problémy s vyslovovaním hlások K, T, M, N, P
- dýcha ústami
- má problémy s jemnou a hrubou motorikou
V 4. roku dieťaťa, ak:
- komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná
- má hrdelné R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ), alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami
- netvorí súvetia a má zlú gramatiku
- sa objavia neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to
- dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou
V tomto období by mala byť reč dieťaťa už ľahko zrozumiteľná aj keď ešte nemusí byť úplne gramaticky správna a hlásky L, R môže buď vynechávať, alebo ich v reči nahrádzať napríklad hláskami U, V, J.
Klamstvo ako míľnik v kognitívnom vývoji
Začalo vaše dieťa klamať? Oslavujte, ide o míľnik v jeho kognitívnom vývoji! Klamstvo nie je strata nevinnosti! Veda hovorí, že schopnosť dieťaťa povedať lož je dôležitý míľnik v jeho živote a dieťa je OK. Pokročilo totiž v kognitívnom vývoji mozgu. Preto nelámte palicu nad malými klamármi...
Vedci spravili hneď niekoľko experimentov, v ktorých skúmali detskú schopnosť klamať ako neklamný znak ich napredovania v kognitívnom vývoji. Jeden z nich odvysielala aj National Geographic. 4 deti vo veku 4-7 rokov posadili pred obrovskú, vábivo vyzerajúcu čokoládovú tortu. Mali vydržať 15 minút bez toho, aby sa jej dotkli, ovoňali, ochutnali - ak to splnia, dostanú z nej. Po 15 minútach si k deťom sadol bývalý expert z CIA, vyšetrovateľ Barry McManus. Bol fascinovaný tým, ako sa ho deti snažili rozptýliť - odviesť pozornosť od dotieravých otázok ako: „Ochutnal si? Ovoňal si koláč? Určite si sa ho nedotkol? Zjedol si?“
Sedel pred troma chlapcami a jedným dievčatkom. Ktorý z nich klamal a kto vravel pravdu? Všetci štyria popreli, že by na koláč čo len pomysleli. Jeden chlapček dokonca tvrdil, že čokoládu vlastne neje. Výsledok? Jediné dievčatko vravelo pravdu, že sa koláča nedotklo a skutočne sa ho nedotklo (tajne ich nakrúcali). Ostatní ochutnávali, ovoniavali, odštipkávali si na ochutnávku z lákavej torty. No aj dievčatko robilo gestá, cez ktoré si predstavovalo, že tortu pojedá. McManus bol fascinovaný. „Musel som sa znovu a znovu zamerať na to, prečo som tam vlastne prišiel. Boli fantastické,“ reagoval na pokus detí rozptýliť ho.
75% ľudí klamalo v podobnom experimente. 76% ľudí v podobnom experimente podľa expertov urobili, čo nemali a 75% z nich klamali o tom, že „to nespravili“. U detí prvé klamstvá začínajú už vo veku 2-3 rokov a vedci upozorňujú, že sú znakom skorého kognitívneho vývoja - poznávania a porozumenia, ako svet vôkol nás funguje a ako sa myseľ od tohto sveta „oddeľuje“.
Čo to znamená?
Deti schopné klamať sú úspešnejšie. Rodičia aj lekári, psychológovia kladú dôraz na fyzický, sociálny a emocionálny vývoj detí. No rovnako dôležitý je často opomínaný vývoj kognitívny. Klamstvo pre deti nie je klamstvom, je to experiment, v ktorom sa snažia pochopiť, že ľudská myseľ nie je presnou kópiou reality, ale skúseností, ktoré človek každý deň prežíva a formujú jeho presvedčenie a vieru o svete.
Dieťa sa učí, že vaša myseľ nemusí obsahovať presne to, čo jeho a ak sa mu podarí vytvoriť falošnú predstavu reality (klamstvo - napríklad „už som oblečený a hrám sa vonku“ alebo „ten cukrík som nezjedol“), ide o míľnik vo vývoji jeho mozgu! Niektoré štúdie dokonca ukázali, že deti schopné klamať majú oveľa lepšie výsledky v testoch kognitívnych schopností (pamäť, slovník, riešenie problémov, logika, uvedomenie si príčiny-následku) a v dospelom živote sú dokonca úspešnejšie! Klamstvo totiž u detí nie je červený alarm, že jednoznačne smerujú k nečestnému životu. A schopnosť klamať neznamená, že jednoznačne vždy a za každú cenu klamú!
Klamstvo je znak bystrého dieťaťa
Ako pochopiť tú hranicu medzi deťmi, ktoré ešte neklamú, a deťmi, ktoré s tým začnú? Ak by ste sa chceli hrať s malým dieťaťom na schovávačku (okolo 2 a menej rokov), bolo by to vlastne zbytočné. Takto malé deti totiž na rovinu povedia, kam sa chystajú skryť - alebo sa rovno ozvú - „tu som“! Je to preto, že ich kognitívny vývoj je v štádiu - moje myšlienky a môj obraz o svete je presnou kópiou reality a všetci tento jediný obraz reality zdieľame. Myšlienky sú realita. Naša viera je obraz reality. Deti nenapadne klamať, pretože veria, že rodičia presne vedia, čo spravia, ako sa oblečú, čo zjedia, aké majú úmysly.
Keď si dieťa začne „vymýšľať“ - v skutočnosti však predstierať inú realitu než tú, ktorú vidí očami a počuje ušami (hrám sa na iné, než čím je realita) - znamená to, že spravilo krok vpred. Uvedomilo si odlišnosti mysle a stým súvisiace odlišnosti pocitov, emócií, myšlienok, presvedčenia, viery ľudí vôkol seba. Pýta sa - prečo to tak je? A to je paradoxne známka prosociálneho správania (psychologička Kang Lee, Torontská univerzita).
Ako pracuje myseľ detí?
Za schopnosťou klamať sa skrýva napríklad schopnosť učiť iné deti, dedukovať... Keď sa ráno začnete obracať na všetky strany a hľadáte peňaženku, no nepoviete to, dieťa sa vám zrazu ozve - „je na komode vpravo“, ide o jednoduchú dedukciu, odhalenie príčiny vášho správania. Dieťa si prekvapujúco uvedomilo, na čom vaša myseľ pracuje a pospájalo si to s každodennou situáciou - predchádzajúcou skúsenosťou.
Schopnosť detí začať niečo učiť svojich rovesníkov alebo mladších súrodencov predpokladá uvedomenie si, že ich myseľ pracuje inak, obsahuje iné veci. Ide o tú istú schopnosť klamať, ktorá to predpokladá - ak deti vedia, že to dokážu ovplyvniť, stáva sa vlastne táto schopnosť koreňom efektívnej komunikácie a úspešnej sociálnej interakcie. Pre „klamstvo“ sú dôležité exekutívne funkcie mozgu ako schopnosť plánovať, udržať pozornosť a schopnosť sebakontroly (zadržať pravdu a prepnúť sa na predstieranie). Prvé klamstvá slúžia zvyčajne benefitom detí („nezjedla som cukrík, preto chcem ešte jeden“, „ja som to nespravil“ alebo „spravil som to omylom“), na rad prídu tzv. biele klamstvá, ktorými sa deti snažia ochrániť city druhého („páči sa mi to, lebo to pekne vonia“ - hoci cíti z darčeka sklamanie či nesplnilo očakávanie).
Deti so súrodencom viac podvádzajú
Deti, ktoré majú mladšieho súrodenca zasa viac klamú. Už 30% dvojročných detí dokáže klamať, do troch rokov si túto schopnosť vyvinie polovica z nich a v 4 rokoch narastie číslo na 80%. Do času, keď majú 5-7 rokov vedia klamať všetky deti. Gentská univerzita v Belgicku prišla na to, že tendencia klamať má obrátenú U krivku - začína sa v detstve, vrcholí v adolescencii a klesá k starobe, no nevymizne. Klamstvo zapája do práce aj pamäť - dieťa si ju musí cvičiť, aby si udržalo pravdu aj lož a nezamieňalo si ich, plus vymyslelo falošné teórie. Iná štúdia zistila (pracovali s deťmi od 3 do 8 rokov), že deti, ktoré majú najmenej jedného súrodenca, oveľa viac podvádzali v hrách než deti bez súrodenca.
Deti s mladším súrodencom častejšie klamali o svojom podvádzaní než tie deti, ktoré boli najmladšie, teda mali najmenej jedného staršieho súrodenca.
Sofistikovanejšie klamstvá sa vyvíjajú s vekom
„Otvorila si tie sladkosti?“ „Áno, ale on mi to povedal!“ (výskumník a 4-ročné dievčatko sa obrátia na jeho 4-ročného kamaráta:) „Povedal si to dievčatku?“ „Áno, ale ona ma počúvla.“ Nejde síce o lož, ale veľmi sofistikovaný obrat v popieraní nesenia zodpovednosti za otvorenie zakázaných sladkostí.
Šesťročné deti mali prepracovanejšie verzie klamstva v tomto experimente so sladkosťami: „Bola to nehoda. Ja som bežal a takto som do toho narazil a ono sa to samo otvorilo. Teda je to moja vina.“ Z kamerových záznamov výskumníci zistili, že deti po nasýtení sa sladkosťami začali rozumne plánovať, ako to vysvetliť, čo robiť, aby sa na zámerné porušenie zákazu neprišlo.
Morálna stránka veci
Ako odhaliť klamstvo? U malých detí veľmi ľahko. Mimika (pohyby svalov na tvári hovoria o falošnej a predstieranej emócii), gestá, červeň v tvári, koktanie, rôzne verzie pravdy. Je veľmi ľahké prísť na to, kedy deti klamú (najmä ak niektoré ešte nevedia, že po klamstve treba aj upratať a zamiesť stopy). Iné deti lož nedokážu ukrývať dlho a keď si všímate detaily, ľahko ich odhalíte.
Tento článok nie je obhajobou a kvitovaním klamstva u detí. Je samozrejme dôležité naučiť deti významu pravdy a logickým dôsledkom klamstva.
Klame ti? Toto sú verbálne prejavy a reč tela klamára
V Calme kladieme dôraz na podrobnú diagnostiku rečových aj nerečových schopností dieťaťa. Pri terapii sa zameriavame na rozvoj prekurzorov reči (pre správny rečový vývin ich dieťa musí mať osvojené ešte pred tým ako sa samotný vývin reči začne a môžeme tam zaradiť napríklad schopnosť dieťaťa zamerať pohľad na tváre alebo predmety, vydávanie prvých zvukov, radosť pri interakcii s rodičom a pod.) Zameriavame sa aj na tvorbu gest, ktoré tvoria predpoklad pre vznik prvých slov, na rozvoj aktívnej slovnej zásoby - teda tej, ktorú dieťa aktívne využíva, ale aj pasívnej slovnej zásoby - ktorej dieťa iba rozumie, ale samostatne ju nepoužíva a tvorbu prvých slovných spojení a správnej výslovnosti. Veľmi dôležitou súčasťou, ktorej sa v Calme venujeme, je vzdelávanie rodičov v oblasti komunikačných stratégií.
Aj pri vývinovej jazykovej poruche kladieme dôraz na kvalitnú a podrobnú diagnostiku a jej správne vyhodnotenie, pretože dôležité nie je len určenie správnej diagnózy, ale aj zhodnotenie slabých a silných stránok rečového vývinu dieťaťa.
Oneskorený vývin reči, či vývinová jazyková porucha, môžu prebiehať v rôznych štádiách a rôznych stupňoch. Preto je dôležité konzultovať s klinickým logopédom / logopedičkou ak máte podozrenie, že Vaše dieťa má problémy s komunikáciou.