Sýria už viac ako desať rokov čelí ničivej občianskej vojne, ktorá zanechala hlboké rany na štáte, jeho obyvateľstve a infraštruktúre. Konflikt, ktorý sa začal v marci 2011, prerástol do komplexnej a brutálnej vojny s účasťou domácich aj zahraničných aktérov. Dôsledky sú katastrofálne a sýrsky ľud čelí obrovským výzvam v snahe o prežitie a dôstojný život.
Rozvrátený štát a kolaps zdravotnej starostlivosti
Štrnásť rokov trvajúca občianska vojna a skorumpovaná diktatúra Bašára Asada zanechali po sebe rozvrátený štát, čo sa prejavuje aj v katastrofálnom stave zdravotnej starostlivosti. Viac ako polovica sýrskych nemocníc skolabovala a ďalšie čelia rovnakému osudu kvôli nedostatku financií a liekov, ktoré sú nedostupné aj pre embargo. Ako uviedol hlavný lekár nemocnice Al-Mouwasat Nawal Najma: „Sýrčanov počas konfliktu zabíjali buď priame následky vojny alebo nepriame: nedostatok potravín a nedostatok zdravotnej starostlivosti.“
Situáciu komplikuje aj embargo, ktoré obmedzuje dovoz prístrojov a liekov. Farmaceutka Batoul Mohammed konštatuje: „Sýria nemá žiadny priemysel, a preto sa môžeme spoliehať iba na dovoz. Veľmi veľa liekov nie je v krajine vôbec.“ Slovenka, Sestra Judita, riaditeľka Francúzskej nemocnice v Damasku, ktorá pomáha liečiť Sýrčanov, sa sťažuje: „Tým, že je embargo v Sýrii, niektoré veci vôbec nie sú alebo sa dovážajú za drahé peniaze. Sú totiž určité sprostredkovateľské firmy, ktoré vám to dovezú, ale samozrejme si berú vysoké percento za dovoz.“
Neistota a nedostatok bezpečnosti
Okrem zdravotnej starostlivosti nefunguje v Sýrii ani bezpečnosť a poriadok. „Stále pretrváva neistota. Aj dnes sme mali problém, že z jednej štvrte neprišli zamestnanci do práce, lebo sa tam strieľalo. Štvrť je uzavretá. Nikdy nevieme, čo sa kde vyskytne a ako tú situáciu potom riešiť. Nefungujú poriadne zložky, ktoré by sa mali starať o poriadok,“ dodáva Sestra Judita.
Nová vláda Sýrie síce tvrdí, že chce dosiahnuť zrušenie embarga, Západ je však opatrný a vyčíta im prenasledovanie menšín. Sýrski Kurdi a ďalšie menšiny sa preto radšej spoliehajú na seba a trénujú obranu.
Ekonomická kríza a humanitárna pomoc
V Sýrii nefunguje ani ekonomika. Dve tretiny Sýrčanov, takmer 17 miliónov, je odkázaných na humanitárnu pomoc. Sestra Annie Demerjian z Kongregácie Ježiša a Márie v Aleppe píše: „S vašou pomocou môžeme našim ľuďom dať nielen duchovnú, ale aj materiálnu pomoc.“
Rok 2023 priniesol pre krajinu prehĺbenie humanitárnej krízy, a to nielen v dôsledku vojny, ale tiež ničivých zemetrasení, ktoré zasiahli Sýriu vo februári 2023. Zemetrasenia pripravili o život 5900 ľudí, zranili 12800 osôb, zničili 2260 budov a v ich dôsledku bolo vysídlených 97 400 domácností. Humanitárnu pomoc bude v roku 2024 podľa odhadov potrebovať 16,7 milióna ľudí, čo predstavuje 71% z celkovej populácie - najviac od začiatku vojny v roku 2011.
Pomoc zo Slovenska
SAVIO o.z. nie je ľahostajné potrebám sýrskeho obyvateľstva. V roku 2016 Slovensko navštívil don Alejandro León Mendoza SBD, provinciál saleziánskej blízkovýchodnej provincie, ktorý rozprával o situácii v Sýrii. Vďaka zbierke Tehlička sa pre Sýriu vyzbieralo rekordných 166 886,92 EUR, ktoré boli použité na materiálnu, zdravotnú a potravinovú pomoc pre viac ako 400 rodín, zabezpečenie školských pomôcok pre viac ako 2000 detí a mladých a opravu bombou poškodeného centra v Damasku.
Saleziáni don Bosca v Sýrii pôsobia v Damasku, Kafroune a Aleppe, kde spravujú mládežnícke centrá, ktoré poskytujú doplnkové vzdelávanie, voľnočasové aktivity a kurzy praktických zručností. V rokoch 2022-2024 realizovali projekt v spolupráci so saleziánskou misiou v Damasku, zameraný na budovanie praktických zručností pre trh práce.
Školiace centrum SAVIO
V rámci projektu bolo v prenajatých priestoroch zriadené školiace centrum SAVIO, ktoré ponúka kurzy praktických zručností v rozličných oblastiach relevantných pre miestny trh práce. Za rok a pol bolo v centre vyškolených spolu až 440 ľudí, z toho 231 žien, 217 vnútorne vysídlených osôb, 274 mladých ľudí do 29 rokov a 7 osôb so špeciálnymi zdravotnými potrebami. Účastníci získali zručnosti v oblasti digitálnych zručností, anglického jazyka, e-marketingu, programovania, tvorby webových stránok, účtovníctva, elektrotechniky, vodoinštalatérstva, kúrenia a klimatizácie, ako aj rekonštrukčných prác.
Do SAVIO centra prišla aj Nadia, ktorá s rodinou prišla o svoj domov v dôsledku vojny. Vzhľadom na veľký záujem o kurzy praktických zručností sa plánuje presťahovať školiace centrum SAVIO do novej vzdelávacej budovy v Damasku a rozšíriť ponuku kurzov na 27 rôznych typov, zameraných na ženy, mladých ľudí a ľudí so zdravotným znevýhodnením. Celkovo sa plánuje vyškoliť minimálne 550 osôb. Projekt v Sýrii z rokov 2022-2024 podporilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR cez nástroj SlovakAid.
Život bez vody a elektriny
Zo Sýrie utieklo celkovo viac ako 6,7 milióna ľudí a ďalších 7,2 milióna je vnútorne vysídlených. V samotnom Damasku a jeho okolí žije 1,5 milióna vnútorne vysídlených osôb. Nedostatok vody je vážnym problémom. Ľudia sú chudobní a nemajú peniaze na jej kúpu. Ľudia tu mali k dispozícii 10 litrov nezávadnej vody na osobu denne. Teraz je to trojnásobok.
Chýba tu aj elektrina. V odľahlejších oblastiach je to po väčšinu dňa. Preto boli k zrekonštruovaným systémom dokúpené výkonné generátory, ktoré v prípade výpadku zabezpečia elektrinu na osem hodín. Vodné systémy tak môžu pracovať dlhší čas a ľuďom z kohútikov potečie voda takmer pol dňa.
Obstaranie vody majú na starosti ženy a dievčatá. „Zháňať vodu a ísť po ňu niekoľkokilometrové vzdialenosti nie je jednoduché, lebo ich to vystavuje nebezpečenstvám. Jeden kanister vody váži aj 20 kilogramov, čo je dosť ťažké bremeno. Navyše, osamotená žena je lákadlom pre mužov, ktorým sa nedokáže sama ubrániť,“ vysvetľuje nám Haidi, miestna sociálna pracovníčka.
Ťažká ekonomická situácia
Sýrska libra stratila v priebehu posledných dvoch rokov 80 percent svojej hodnoty. Priemerný plat je tu 57 dolárov mesačne, životné náklady sú deväťkrát vyššie. Rodiny sú dnes nútené vyberať si medzi nákupom potravín, pohonných hmôt a liekov.
Konflikt a jeho aktéri
Sýrski aktivisti vo štvrtok uviedli, že jednotky prezidenta Baššára al-Asada pokračujú vo vojenskej ofenzíve na povstalcami obsadených predmestiach východného Damasku, kde podľa opozície útok chemickými zbraňami zabil viac ako 100 osôb. Vláda obvinenia označila za "absolútne nepodložené". USA, Francúzsko a Británia žiadali, aby tímu expertov OSN, ktorí sú už v Sýrii, bol umožnený okamžitý prístup na miesta útoku. Opozícia a aktivisti uviedli, že pri údajnom chemickom útoku vládnych síl zomrelo 136 až 1300 ľudí. Sýrsky režim prostredníctvom štátnej televízie informácie o takomto útoku odmietol.
Použitie chemických zbraní proti povstalcom v čase, keď inšpektori OSN pracujú v Sýrii, by bola "politická samovražda". Vo štvrtok to povedal vysokopostavený zdroj z prostredia sýrskych bezpečnostných síl. Streda bola "prvým dňom práce misie OSN v krajine a použitie chemických zbraní v tomto čase by bola politická samovražda," uviedol zdroj pod podmienkou anonymity. Cieľom týchto obvinení je podľa neho len "podkopať prácu expertov a rozmútiť vody".
Inšpektori OSN pricestovali v nedeľu do Damasku s mandátom vyšetriť tri miesta údajného použitia chemických zbraní. OSN v stredu oznámila, že šéf tímu Aake Sellström začal rokovať so sýrskou vládou o možnom vyšetrení najnovšieho incidentu. Sýrska opozícia obviňuje sily prezidenta Baššára al-Asada z chemického útoku, ktorý si v stredu vyžiadal údajne až do 1 300 obetí vrátane žien a detí.
UN arms experts resume Syria chemical weapons probe
Nezávislé novinárky Lenka Klicperová a Markéta Kutilová sa vydali do vojnových oblastí v Sýrii. Cieľom ich cesty bolo na vlastnej koži zdokumentovať, ako prebiehajú krvavé boje medzi džihádistami z Islamskému štátu a partizánmi z kurdských milícií YPG (mužské oddiely) a YPJ (oddiely žien). Navštívili aj mesto Kobani na severe Sýrie, kde vyrastal pred odchodom do Turecka utopený chlapec Aylan. Jeho telo našli minulý týždeň na tureckom pobreží, keď sa mu s rodinou nepodarilo na lodi preplávať na grécky ostrov Kos.
Bojovníci Islamského štátu (IS) neuznávajú pravidlá a ich cieľom je rozsiať po Sýrii strach a brutalitu. Používajú samovražedných atentátnikov, znásilňujú ženy a snažia sa naberať za bojovníkov aj deti. Na severe Sýrie je situácia najkritickejšia a práve z tejto oblasti pochádza najviac utečencov, ktorých stretávame momentálne v Európe.
Proti džihádistom sa postavili kurdské milície YPG, ktoré operujú v okolí mesta Kobani. Ide o akýchsi partizánov, medzi ktorými sú aj ženy. Združené sú vo vojenských oddieloch YPJ, ktoré sa snažia aj o zvrhnutie prezidenta Baššára al-Asada.
S armádou prezidenta ich spája len spoločný nepriateľ v podobe Islamského štátu. Kým Asadove vojská bojujú modernými zbraňami a majú k dispozícii letectvo, ktoré im dodávajú Rusko a Čína, ľudová armáda YPG a YPJ nemá za sebou žiadnu pomoc. Bojujú bez nároku na žold a jedinú akú-takú pomoc im poskytujú západní spojenci náletmi na základne Islamského štátu.
Situáciu ohrozuje okrem radikálov aj chaos v opozícii proti prezidentovi, vyčerpanosť sýrskeho režimu a ideová stagnácia zahraničnej politiky USA a jeho spojencov. Západ a rovnako Turecko, ktoré na oddiely YPG a YPJ útočí rovnako ako na islamistov, cielenú pozemnú inváziu odmietajú.
Ruskej diplomacii sa podaril minulú sobotu husársky kúsok, keď doviedla do konca svoju iniciatívu z predošlého týždňa, aby Sýria odovzdala medzinárodnému spoločenstvu chemické zbrane. Z rusko-amerického rokovania v Ženeve vzišla šesťbodová dohoda, že sýrska vláda pripraví do týždňa zoznam zásob a umožní inšpektorom OSN neobmedzený prístup k svojim skladom. Zozbieraný arzenál sa má zlikvidovať do polovice budúceho roka.
USA i Rusko odhadujú, že na sýrskom území sa nachádza okolo tisíc ton otravných látok. Sýria predložila minulý týždeň v OSN prístupovú listinu k Dohovoru o zákaze chemických zbraní. Signatárskym štátom sa stane po tridsiatich dňoch.
Zbavené obáv z amerického útoku obnovili vládne jednotky na predmestiach Damasku protipovstaleckú ofenzívu. V pondelok zostrelilo Turecko sýrsky vojenský vrtuľník, keď vletel do jeho vzdušného priestoru. Eskalácia bojov v Sýrii konvenčnými zbraňami môže ohroziť harmonogram likvidácie. Sýria priznala existenciu ďalších tajných zariadení na výrobu a výskum chemických zbraní.
Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) deklarovala existenciu troch nových zariadení v rámci pokračujúcej previerky sýrskeho chemického arzenálu pre podozrenia niektorých západných vlád, že sýrsky režim nebol v pôvodných priznaniach úprimný. Agentúru Reuters o tom informovali nemenované diplomatické zdroje. Vláda sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada pristúpila minulý rok na chemické odzbrojenie s cieľom odvrátiť prípadný vojenský zásah zo strany USA, ktorý mal byť reakciou na použitie chemických zbraní proti civilistom.
Všetky zariadenia na výrobu a výskum zbraní mali byť zničené. Celkové množstvo deklarovaných látok dosahovalo 1 300 ton, ktoré budú zničené pod dohľadom OPCW. Sýria už však mala zničiť všetky zariadenia na výrobu, výskum či uskladnenie chemických zbraní. Tri doteraz nedeklarované zariadenia zahŕňajú laboratórium na výrobu toxického ricínu, ktoré sa údajne nedalo sprístupniť inšpektorom OPCW pre pokračujúce boje v oblasti. Podľa niektorých správ však bolo toto zariadenie už pred časom zničené. Ďalším je podľa zdrojov zariadenie na výrobu sarínu a tretím experimentálne laboratórium.
Sýria urýchlila nasadzovanie vojenských jednotiek a techniky k hraniciam s Libanonom, pričom v strategických oblastiach miest Homs a Tartús rozmiestnila pechotu a raketomety. Podľa oficiálneho vyjadrenia sýrskej armády je cieľom operácie ochrana pred pašovaním zbraní a drog. Sýria posilňuje svoju vojenskú prítomnosť na hraniciach s Libanonom po eskalácii konfliktu medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh.
V stredu o tom s odvolaním sa na svoje zdroje napísala agentúra Reuters a portál Times of Israel (TOI), informuje TASR. Eskalácia bojov na Blízkom východe urýchlila sýrske presuny jednotiek k hraniciam. Sýrske velenie sústreďuje posily najmä v okolí miest Homs a Tartús. Európski a libanonskí predstavitelia sa obávajú invázie napriek sýrskym uisteniam o opaku.
Oslovení sýrski dôstojníci pre TOI uviedli, že proces posilňovania vojenskej prítomnosti sa začal už v priebehu februára, ale v uplynulých dňoch bol urýchlený vzhľadom na eskaláciu bojov na Blízkom východe. Cieľom je podľa Damasku zabrániť pašovaniu zbraní a drog a preniknutiu Hizballáhu a iných ozbrojených skupín na sýrske územie. Hranicu sýrske velenie posilnilo najmä v okolí miest Homs a Tartús. Do oblastí podľa zdrojov nasadilo pechotu, vojenské vozidlá, ako aj raketomety s krátkym doletom.
Sýrsky bezpečnostný predstaviteľ uviedol, že Damask nemá v pláne vojenské akcie proti žiadnej susednej krajine. „Sýria je však pripravená reagovať na akúkoľvek bezpečnostnú hrozbu voči sebe alebo svojim partnerom,“ povedal. Nasadenie sýrskych vojakov v pohraničí však podľa TOI napriek tomu u niektorých európskych a libanonských predstaviteľov vyvolalo obavy z možného vpádu.
