Spánok bábätiek: Ako ho pochopiť a nastaviť

Porozumenie spánku bábätiek

Spánok patrí medzi najdiskutovanejšie témy medzi rodičmi. Už počas tehotenstva sa mamy a otcovia pripravujú na to, že prvé mesiace s dieťaťom budú spojené s nevyspatosťou. A naozaj - spánok bábätiek je spočiatku veľmi nepravidelný. Aj keď je každé dieťa jedinečné, existujú odporúčania, ktoré rodičom pomáhajú zorientovať sa. Spánok je nevyhnutný pre zdravý vývoj detí vo všetkých oblastiach. Počas spánku sa regeneruje mozog, spracovávajú sa nové podnety a upevňujú sa spomienky. Pre bábätká je spánok zároveň časom, kedy ich telo rastie - práve v spánku sa totiž vyplavuje rastový hormón. Dostatočný spánok podporuje správny fyzický rast, pomáha deťom rozvíjať kognitívne schopnosti a schopnosť učiť sa nové veci, ovplyvňuje aj emocionálnu stabilitu a celkovú náladu a zároveň posilňuje imunitný systém. Ak deti nespia dostatočne, môžu byť podráždené, plačlivé, majú problém so sústredením a často sa stáva, že sú náchylnejšie na choroby.

Spánok novorodencov sa podľa odborníkov plánuje veľmi ťažko. Niektoré deti pokojne potiahnu tri hodinky, iné si spánok predstavujú ako kratšie polhodinové odpočinky. V prvých mesiacoch života je to celkom normálne, preto sa snažte prispôsobiť vášmu bábätku.

Z pohľadu spánku považujeme za novorodenca bábätká od narodenia až do obdobia prvej veľkej spánkovej regresie v 3.-4. mesiaci života. Spánok novorodenca je iný ako spánok napríklad ročného bábätka alebo nás dospelých. Spánok novorodenca sa v období 0-4 mesiacov života bábätka vyvíja a postupne mení. Veľká zmena v spánku nastáva v období prvej veľkej spánkovej regresie v období 3-4. Novorodenci potrebujú v priebehu dňa približne 14 až 17 hodín spánku. Dieťatko má rozdelený spánok počas dňa do viacerých časových úsekov. Dieťatko potrebuje prijímať kalórie a papať nielen počas dňa ale aj v noci. Sú bábätká, ktoré majú len krátke spánky, iné vedia pekne spinkať aj dlhší časový úsek. Bábätká nemajú vnútorné hodiny a nerozlišujú medzi dňom a nocou.

Jeden obrovský mýtus okolo spánku bábätiek súvisí s tým, že čím je bábätko unavenejšie, tým bude lepšie spať. Preunavané bábätko má vysoké hodnoty kortizolu, stresového hormónu. Dostáva sa do stavu hyperaktivity.

Malinké bábätká novorodenci do 6 týždňov nemajú takmer žiadne bdenie, okolo veku 5-6 týždňov začínajú pomalinky bdieť medzi jedným a druhým spánkom. Okolo 2-4 mesiacov môžu zvládnuť 60-75-90 minút bdenia. Okolo 5.-6. týždňa sa postupne z tela bábätka začína vytrácať materský melatonín a začína sa tvoriť v jeho tele pomaličky vlastný melatonín. Je to také “hluché” obdobie (kedy bábätka nemá tohto hormónu v tele dostatok), kedy mnohé maminky pozorujú, že dieťatko začína byť menej spavé, je ťažšie ho uspať a horšie spí.

Spánkové cykly a ich vývoj

Do tretieho mesiaca života dieťa nemá vyvinuté biologické hodiny, preto sa môže ľahko stať, že najdlhší časový úsek prespí cez deň a v noci vás potrápi krátkymi zdriemnutiami. Jeho spánok je typický ľahkým nástupom, ktorý neskôr prechádza do hlbšieho štádia. Netreba však čakať, že novorodenec bude spať až do rána. Niektoré bábätká potrebujú kontakt s rodičom maximálne raz - dvakrát za noc, iné vás zobudia aj desaťkrát. „Všetky možnosti sú správne a netreba sa ich zľaknúť alebo považovať za problém“, upozorňuje zdravoteka.sk.

Od štvrtého mesiaca sa spánkový cyklus začne meniť. Dieťa najprv vstupuje do hlbokého spánku, ktorý prechádza niekoľkými fázami a až následne sa dostáva do „ľahkej“ formy. Práve vtedy najčastejšie dochádza k prebudeniu - pokiaľ však drobec nájde rovnaké podmienky na spánok, aké malo na začiatku, je pomerne veľká šanca, že bude nerušene pokračovať v odpočinku.

Spánok novorodenca je iný, ako spánok napríklad ročného bábätka alebo nás dospelých. Pred prvou veľkou spánkovou regresiou v období 3-4 mesiacov, spánok delíme na dve fázy. Rozlišujeme tzv. aktívny spánok a tichý spánok. Okrem toho môžeme hovoriť ešte o prechodovej fáze, ktorá sa objavuje v momente, keď dieťatko uspávame. Spánok novorodenca ešte nie je taký vyzretý, aby sme mohli hovoriť o viacerých fázach ako je to napr. pri spánku dospelého. Následne dieťatko vstupuje do aktívneho spánku, ktorý má určite prvky REM spánku (ale neplní ešte všetky jeho funkcie). V aktívnom spánku dieťatko hýbe očkami, alebo má očká pootvorené, myká dieťatkom a pod. Následne dieťatko vstupuje do tichého spánku, v ktorom je bábätko ťažko zobuditeľné.

Štúdie o spánku a ich interpretácia

Majú azda bábätká spať od 4. mesiaca v samostatnej izbe? Majú naozaj bábätká spať od 4. mesiaca v samostatnej izbe? Médiami prebehla správa o štúdii Iana M. Paula týkajúcej sa večnej otázky rodičov: V akom veku má bábätko spať v samostatnej izbe? Odpoveďou tejto štúdie s názvom Mother-Infant Room-Sharing and Sleep Outcomes in the INSIGHT Study sa zdanlivo javí byť, že bábätká, ktoré spia v samostatnej izbe od 4. mesiacov veku, sú na tom vlastne lepšie ako iné bábätká, ktoré spia s rodičmi v spoločnej izbe viac ako 4 mesiace. Pozrime sa na to detailnejšie.

James McKenna, svetový expert na spánok, už pred mnohými rokmi poukázal na to, prečo je vykonávanie výskumov o spánku bábätiek také ťažké a od podstaty neobjektívne. Vysvetlil, že sa to celé odvíja od paradigmy - teda od toho, s akými kultúrnymi predstavami o „dobrom a kvalitnom spánku“ výskumníci do prípravy štúdií vstupujú.

James McKenna uvádza, že prvé výskumy o spánku bábätiek sa začali v 20. storočí robiť a doteraz sa robia na modeli bábätiek, ktoré sú málo dojčené alebo sú úplne kŕmené umelou výživou, ktoré spia mimo spoločnej rodičovskej postele a mimo spálne rodičov a ktoré sa za „dobré“ považujú vtedy, keď sú rýchlo „samostatné“ a ich „dobré“ spánkové návyky sú definované ako neprerušovaný spánok v noci bez potreby toho, aby sa o ne rodičia v noci starali.

Vedci už pri prvých štúdiách o spánku namiesto pozorovania a opisovania toho, ako v skutočnosti bábätká spia a aké sú ich potreby v noci, použili svoje vlastné predpojaté predstavy o tom, ako by podľa nich bábätká mali správne spať, a za „správne“ a „vhodné“ označovali to správanie, ktoré zodpovedalo ich predstave o spánku - teda myšlienke, aby bábätko bolo čo najskôr zo spálne rodičov preč a aby ich svojou prítomnosťou v noci neotravovalo. Toto boli kritériá, ktorým výskumy o spánku podliehali a podliehajú. Podľa nich sa v štúdiách hodnotí, či bábätko spí „kvalitne“ alebo nie.

V najnovšej štúdii vedci rodičov bábätiek vo veku od 4 do 9 mesiacov vyzvali, aby si spomenuli na posledný týždeň a uviedli, koľko minút si spomínajú, že počas „typickej noci“ v danom týždni bábätko spalo. Pre vedcov bolo jedným z kritérií kvality spánku napríklad to, či 4- až 9-mesačné bábätká išli večer spať o 20:00 alebo až po 20:00. Ďalším kritériom kvality bolo, či rodičia majú alebo nemajú vytvorený večerný rituál pred spánkom. A ďalším, či rodičia boli schopní bábätko položiť do postieľky bdelé a následne samo zaspalo alebo či to tak nerobili.

Všetky tieto 3 kritériá patria pod hlavičku „paradigmy“, teda kultúrnych a spoločenských predstáv o tom, „ako by to malo byť správne“ a predstavy, že tieto kritériá sú správne pre všetkých rodičov. A obzvlášť v USA, odkiaľ štúdia pochádza, je predstava toho, že bábätko má mať samostatnú izbu čo najskôr, mimoriadne silne zakorenená.

Vedci sa nezaujímali, či sú toto kritériá, ktoré boli dôležité aj pre daných rodičov. Nesledovali, ako na nočnú separáciu od rodičov reagujú 4-mesačné bábätká napríklad tým, že by sledovali ich hladinu stresových hormónov. Nezaujímalo ich, či sa v noci dané bábätká v inej izbe prebudili a rodičov plačom volali, ale rodičia ich nepočuli - toto vedci v diskusii uvedenej v štúdii sami uvádzajú, pričom podotýkajú, že je možné, že rodičia tieto prebudenia a plač jednoducho neuviedli.

Vedci do štúdie nezahrnuli myšlienku, ako reálne vyzerala noc rodičov 4-mesačných bábätiek, ku ktorým museli v noci vstávať a ísť za nimi do inej izby, ak sa prebudili, a ani neopisovali proces, akým rodičia 4-mesačných bábätiek dospeli k tomu, že ich bábätká spali v inej izbe.

Sami vedci ako problém uviedli aj to, že si uvedomujú, že mnoho rodičov nevlastní dostatočne veľký byt či dom na to, aby každé ich dieťa mohlo mať samostatnú izbu.

Okrem toho vedci hovorili o tom, že rodičia bábätiek, ktoré sa v noci viac budia, s vyššou pravdepodobnosťou budú spať v ich rovnakej izbe. Inými slovami, v samostatnej izbe spali tie bábätká, ktoré samy od seba spali „dobre“ a „samostatne“.

Vedci, ktorí túto štúdiu robili, mali predsudky voči tomu, aby bábätko spalo v rovnakej izbe ako rodičia. Je to vidieť aj z tejto vety v štúdii: „spanie v spoločnej izbe môže mať za následok nepotrebné reagovanie na to, že sa bábätko v noci budí, alebo to, že bábätko bude očakávať, že sa rodičia oň v noci budú starať...“

Spánok a dojčenie

Spánok a dojčenie sú úzko späté. Do takej miery, že James McKenna zaviedol termín "laktospánok", pretože udržanie dojčenia ako takého je do veľkej miery späté s nočným dojčením a spoločným spaním, ktoré dojčenie uľahčuje.

Príjem materského mlieka v noci môže tvoriť pri bábätkách, ktoré Paulova štúdia skúmala (teda vo veku 4 - 9 mesiacov) významnú časť príjmu a môže rozhodovať aj o bezproblémovom dojčení cez deň. Zachovanie alebo ukončenie dojčenia môže priamo súvisieť s tým, či sa rodičia rozhodnú dieťa dať napríklad v 4 mesiacoch spať samo do inej izby alebo či ho matka prestane v noci dojčiť. Skutočnosť, že bábätko zaspáva pri dojčení na prsníku, môže taktiež byť rozhodujúci faktor pre udržanie dojčenia z dlhodobého hľadiska.

Okrem toho sa v štúdiách tohto typu poukazuje na to, že spánok sa meria na minúty, a „prespatá noc“ sa tak stala konceptom, ktorý v noci máta mnoho rodičov ako nedosiahnuteľný míľnik, ktorý im každý večer pripomína, že „už by so spánkom svojho bábätka mali niečo urobiť“. Navyše sa tieto štúdie prihovárajú unaveným rodičom maličkých bábätiek, ktorí by oprávnene túžili spať bez vyrušovania čo najdlhšie.

Vedci síce v úvodnej časti štúdie zisťovali, či boli bábätká dojčené alebo nie, ale nijako nesledovali, ako spanie 4-mesačných bábätiek v samostatnej izbe vplývalo na dojčenie, či takéto spanie dojčenie uľahčovalo alebo znemožňovalo, a nevšímali si pokračovanie dojčenia v neskorších mesiacoch.

Nastavenie spánkového režimu

Väčšine detí vyhovuje, keď má vo svojom živote poriadok. Niektoré bábätká fungujú ako hodinky ihneď od začiatku, iným musia vhodné návyky nastaviť rodičia. Hoci to nepôjde hneď, skúste vášmu drobkovi postupne meniť jeho spánkový režim tak, aby bol kompaktnejší s fungovaním celej rodiny. Podľa odborníkov je ideálny vek na zavádzanie pravidiel okolo piateho až šiesteho mesiaca života.

Okrem nočného spánku novorodenec potrebuje 2 až 3 kratšie spánky počas dňa. Skúste ho preto ukladať na prvý odpočinok približne dve hodiny po zobudení sa po noci, pritom obedňajší spánok nasleduje opäť 2 až 3 hodiny po tom rannom. Rátajte s tým, že vytvorenie nového spánkového režimu môže niekoľko dní trvať a nie vždy budete úspešní.

Existuje mnoho faktorov, vrátane boľavého bruška alebo rastúcich zúbkov, ktoré vedia vaše novozavedené pravidlá dokonale narušiť. Malé dieťa potrebuje ísť spať vždy, keď prejavuje prvé známky únavy, ideálne ešte chvíľu predtým. Skúste preto sledovať drobné znamenia, medzi ktoré patrí sklenený pohľad, šúchanie si očiek a ušiek alebo zívanie.

Tipy na lepší spánok

Pokiaľ máte pocit, že vám (ne)spánok vášho bábätka dáva zabrať až príliš, nehabnite sa poradiť s pediatrom. Skúsený lekár dokáže odhaliť rôzne zdravotné problémy, ako je napríklad reflux, tráviace ťažkosti, rastúce zúbky alebo rôzne alergie. Tieto faktory môžu znemožňovať vášmu dieťatku poriadne si oddýchnuť.

Existuje niekoľko tipov, ktoré naopak spánku napomáhajú:

• Buďte aktívni. Ak má drobec najviac energie v noci, snažte sa ho počas dňa udržiavať čo najviac v bdelom stave. Spievajte si, rozprávajte sa a hrajte sa s ním aj po tom, keď sa nakŕmi, aby vám hneď nezaspal.
• Keď sa vaše dieťa zobudí uprostred noci kvôli dojčeniu, ešte pred nakŕmením ho skúste prebaliť do suchej plienky. Je možné že zaspí ihneď po jedle a prebaľovaním by ste ho zbytočne zobudili.
• Namiesto veľkého svetla používajte radšej nočné svetielko. Počas spánku udržiavajte detskú izbu tmavú a dobre vyvetranú.
• Dobrou investíciou je kvalitný matrac, ktorý vášmu drobcovi zabezpečí nielen kvalitný, ale aj bezpečný odpočinok.
• Vankúš skúste postriekať sprejom s uvoľňujúcou vôňou levandule.
• Nastavte si opakujúci sa rytmus každodenných činností, ktoré predchádzajú ukladaniu bábätka do postieľky. K overeným tipom patrí upokojujúci kúpeľ pred spaním, ktorý môžete spojiť s príjemnou masážou bruška, napríklad s použitím masážneho balzamu.
• Od šiesteho mesiaca je možné podporiť detský spánok aj užívaním špeciálnej čajovej zmesi anýzu, medovky, mäty piepornej a levandule či sirupu na báze rastlinných výťažkov s obsahom pomaranča, levandule, rumančeka, majoránky, medovky a hlohu na ľahšie zaspávanie už od 4. mesiaca.

Najčastejšie chyby a mýty

Niekedy sa môže stať, že to, čo považujete za problematické zaspávanie, môže byť prirodzená zmena spánkového cyklu vášho bábätka. Je preto vhodné počkať zopár dní, či sa jeho režim nevráti späť do starých koľají, prípadne hľadať spôsob, ako nastaviť vaše fungovanie tak, aby lepšie zodpovedalo novým požiadavkám dieťatka na oddych.

Medzi najčastejších uspávačov, ktorých rodičia zvyknú používať, patrí jednoznačne cumlík. Podľa odborníkov na spánok môže byť jeho používanie kontraproduktívne, keďže sa dieťa prebudí pri každom vypadnutí cumlíka z úst. Vzhľadom na vek ho samozrejme nedokáže nájsť samé, preto potrebuje pomoc rodiča.

Ak sa rozhodnete nahrádzať nočné mlieko vodou alebo čajom, často je to pre dieťa neuspokojivé, takže strávite mnoho času držaním fľašky a následným prebaľovaním kompletne pocikaného bábätka, čo môže viesť k nekonečnému kolotoču uspávania pomocou fľašky a následného menenia plienky.

Deti sú veľmi citlivé na vaše emócie, preto sa snažte za každých okolností zachovať pokoj. V prípade, že skúšate uspávanie v postieľke, kde váš drobec iba plače a nakoniec ho aj tak upokojíte na rukách, nesnažte sa stoj čo stoj trvať na tomto mieste, aby sa mu zbytočne nespájalo s negatívnymi zážitkami.

Dôležité je tiež uvedomiť si, že hoci susedove bábätko prespí celý deň a podľa jeho spánkov si môžete nastavovať hodinky, vaše dieťa môže byť úplne iné.

Čas, kedy bábätko začne spávať celú noc, je veľmi individuálny. Približne od 6. mesiaca už deti nepotrebujú v noci jesť, pretože v tomto veku sa rytmus hladu a sýtosti zdravého dieťaťa úplne presunie na obdobie dňa. Krátke epizódy prebúdzania sa sú však normálne. Majte na pamäti, že prebúdzanie sa alebo plač v noci môžu mať veľa príčin. Okrem hladu, smädu alebo plnej plienky sú ďalšie fázy - rast zúbkov, fázy intenzívneho telesného rastu, infekcie alebo po namáhavých dňoch, atď. - keď dieťa prejavuje nezvyčajné spánkové správanie: prebúdzanie sa, džavotanie a dožadovanie sa dojčenia alebo fľaše s mliekom.

Niektoré bábätká plačú a kričia, ak potrebujú poláskať alebo len jednoducho ventilovať stres.

Nanešťastie neexistuje žiadna záruka, že bábätko bude spať celú noc. Môže sa stať aj to, že sa dieťatko, ktoré už spávalo celú noc, náhle začne znovu v noci budiť.

Je dôležité mať každodennú pevnú rutinu s pravidelnými jedlami, ukladaním sa na spánok a ďalšími činnosťami, ako sú vychádzky vonku. Nestrácajte trpezlivosť, ak si Vaše dieťa ihneď nedokáže vytvoriť pravidelné spánkové návyky. Neexistuje na to žiadny čarovný trik. Nemôžete riadiť spánok dieťaťa. Čo však môžete urobiť, je pomôcť bábätku nájsť si pevný rytmus a vytvoriť si zdravé spánkové návyky. Nenechajte sa odradiť, ak Vám iní rodičia hovoria, že ich bábätká už spia celú noc. Definícia spania celú noc je relatívna, pretože sa používa aj u dojčiat, dokonca aj keď spia iba od polnoci do 5. alebo 6. hodiny ráno.

Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať. Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť.

Často sa stretávam až s katastrofickými vecami - hojdanie na rukách dvadsať minút 6-7krát za noc, vozenie sa v aute uprostred noci. Mala som klientov, ktorí o jedenástej v noci vyrážali autom do mesta a vozili chlapčeka, aby zaspal. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.

Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej.

Spánková regresia a separačná úzkosť

Spánok detí môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi. Častým javom je spánková regresia, ktorá sa objavuje vo viacerých fázach vývoja, najčastejšie okolo štvrtého, ôsmeho a dvanásteho mesiaca. Dieťa sa zrazu častejšie budí, plače a odmieta spať samo, aj keď dovtedy spávalo pokojnejšie.

Ďalším dôvodom, ktorý môže narušiť spánok, je separačná úzkosť. Okolo siedmeho až deviateho mesiaca si dieťa uvedomuje, že je oddelené od rodiča, a to mu môže spôsobovať nepokoj. Často odmieta zaspať bez prítomnosti mamy alebo otca, prípadne sa častejšie budí s plačom.

Mojím cieľom je vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresií, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. V drvivej väčšine prípadov viem spánok skutočne zlepšiť a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Pracujem teda v prvom rade s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sme spánok celej rodiny zlepšili.

Podpora kvalitného spánku

Ak chcete podporiť kvalitný spánok u detí, je veľmi prospešné dodržiavať pravidelnú dennú rutinu. Deti sa učia predvídať, čo bude nasledovať, a vďaka tomu sa cítia pokojnejšie. Večer je vhodné prostredie postupne stíšiť, znížiť osvetlenie a dopriať dieťaťu pokojné aktivity, ktoré ho pripravia na spánok. Večerný rituál môže zahŕňať kúpanie, čítanie knižky a uloženie s obľúbeným mojkáčikom. Keď sa tieto činnosti opakujú každý deň, dieťa sa naučí, že prichádza čas spánku, a zaspáva ľahšie.

Pri večernom uspávaní môže rodičom veľmi pomôcť aj správne zvolené vybavenie. Na Pastello.sk nájdete hudobné kolotoče nad postieľku, ktoré jemnými melódiami a pohybom figúrok navodia uvoľnenú atmosféru. Mäkké plyšové hračky a mojkáčiky sú zase ideálnymi spoločníkmi na spanie a pomáhajú dieťaťu cítiť sa v bezpečí, aj keď v izbe nie je rodič. Uspávacie lampičky a projektory vytvárajú príjemné prostredie s jemným svetlom alebo dokonca s premietaním hviezd na strop, čo dokáže deti fascinovať a upokojiť.

Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku. Alebo relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok.

Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex. Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania. Ak máte bábätko, ktoré netrpí kolikou či refluxom, je v poriadku ho zavinuté len tak položiť a čakať, čo sa bude diať. Určite však nie je namieste snaha o pevné rutiny. Malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy.

Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek.

Prvotný režim pravidelných spánkov odporúčam od piateho - šiesteho mesiaca. Najčastejšie sú to maminy od štvrtého-piateho mesiaca, keď je nočný spánok extrémne prerušovaný, dieťa je v noci častokrát hore alebo aj veľmi dlho bdie - dlho sa uspáva, dlho zaspáva, spánky sú krátke a ono je unavené.

Kritické hlasy hovoria o tom, že keď necháme bábätko plakať alebo mu v rámci spánkového tréningu obmedzíme dojčenie, môžeme tým narušiť vzácnu väzbu matka - dieťa. Myslím si, že tak ako v jedení či dojčení, všade existujú rôzne línie prístupov. Viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami vôbec tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie, sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak. Alebo keď nevyspatá mamina dostane popôrodnú depresiu. Mám dosť klientok v popôrodnej depresii, ktoré sa potom nevládzu o dieťatko poriadne starať alebo sa mu nedostatočne venujú.

Práca s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sme spánok celej rodiny zlepšili, je kľúčová. Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nesilím spánok len do postieľky a neignorujem pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Pozerám sa, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu.

Alfou aj omegou mojej činnosti je individuálna forma poradenstva pre rodičov. Vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebujem dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažíme prispôsobiť veku. Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažujem za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.

Všimnite si, že vaše malé bábätko miestami nekontrolovateľne trhá rúčkami a telíčkom. Najmä po zaspatí 10-20 minút ním zrazu mykne. Hovoríte si vtedy, či je to normálne. Áno je. Jedná sa o Morov reflex. Je to primitívny reflex dieťatka a vymizne okolo 4.-5. Mesiaca. Ak bábätko pevne zaviniete s rúčkami pri telíčku počas spánku a zaspávania, tak sa dieťatko nebude budiť na trhanie vlastného telíčka a nekontrolovateľný pohyb vlastných rúčok. Najmä prvé týždne totiž svoje ručičky ako svoje ešte nerozpoznáva. Zavinutie je bezpečné, pokiaľ rešpektuje pravidlá bezpečného spánku. To znamená, že bábätko nezavinujte pokiaľ ste sa rozhodli pre bezpečný spánok a vtedy, keď sa vie samo pretočiť na bruško. Bezpečnosť pri spánku bábätka má byť absolútnou prioritou a nepodceňujte ju.

Tabuľka spánku detí podľa veku (orientačná)

tags: #dieta #spi #kreslene