V súčasnom svete, ktorý je čoraz viac prepojený prostredníctvom digitálnych technológií, sa mení aj samotná podstata medziľudských vzťahov, vrátane priateľstva. Je dôležité pochopiť, ako tieto zmeny ovplyvňujú naše vnímanie priateľstva a ako môžeme pestovať skutočné vzťahy založené na dôvere, rešpekte a tolerancii.
Význam priateľstva v rôznych obdobiach života
Priateľstvo zohráva v živote detí kľúčovú úlohu. Pre desať- až dvanásťročných žiakov (5. - 6. ročník ZŠ) sa priateľstvá stávajú obzvlášť dôležitými. Ak budú žiaci vedieť rozlíšiť, čo vedie k skutočnému priateľstvu, pomôže im to rozvíjať pevné vzťahy s kamarátmi aj vzťahy v rámci rodiny. Pomôže im to pochopiť skupinovú dynamiku a vyhnúť sa negatívnemu tlaku vrstovníkov. Toto obdobie je časom rozširovania spoločenských horizontov a žiaci si chcú plne stáť za svojimi hodnotami.
Odborník W. Hartup zdôrazňuje: „Priateľstvá medzi vrstovníkmi podstatne prispievajú k spoločenskému a kognitívnemu rozvoju a k efektívnosti, ktoré potrebujeme ako dospelí ľudia. Najlepším ukazovateľom adaptácie dieťaťa na dospelého človeka nie sú výsledky v škole ani jeho správanie v triede, ale skôr jeho schopnosť vychádzať s inými deťmi. Deti, ktoré si nevedia nájsť miesto v skupine vrstovníkov, sú vážne ohrozené.“
Deti vo veku 10 - 12 rokov to nemajú vždy ľahké. Musia sa učiť porozumieť základným hodnotám priateľstva a osvojiť si zručnosti, ktoré im to umožnia. Učiť deti tohto veku ceniť si dar priateľstva je najlepšia príprava, ktorú im môžeme dať, a neskôr vytvára základy - či už vedome, alebo nevedome - lásky, ktorá je najdôležitejším ľudským bohatstvom - lásky manželského páru a rodiny.
Už 3-ročné deti, najmenší škôlkari, si v rámci socializácie vyberajú na detských ihriskách kamarátov na šantenie, komunikujú s rovesníkmi a obohacujú seba v mnohých ohľadoch. „Priatelia sú pre deti dôležití, a to pre rozvoj sociálneho správania, prispievajú k emocionálnemu aj kognitívnemu vývinu. Dieťa sa prostredníctvom priateľov učí, aké dôsledky má jeho prežívanie a správanie na druhých. Učí sa tak empatii. Prostredníctvom sociálnej interakcie sa učí komunikovať, spolupracovať ,ale aj riesiť konflikty,“ popisuje dôležitosť nadviazania takýchto vzťahov už v ranom veku Romana Mrázová.
Samozrejme, školáci a adolescenti už nadväzujú priateľstvá odlišným spôsobom a majú pre nich oveľa hlbší význam. „Pri starších deťoch kamarát predstavuje zdroj opory a porozumenia, ale aj prijatia a spolupatričnosti. V teenagerskom veku pomáhajú priatelia k budovaniu identity dieťaťa.“
Skutočný priateľ? V každom veku má pre dieťa iný význam. Samozrejme, školáci a adolescenti už nadväzujú priateľstvá odlišným spôsobom a majú pre nich oveľa hlbší význam. „Pri starších deťoch kamarát predstavuje zdroj opory a porozumenia, ale aj prijatia a spolupatričnosti. V teenagerskom veku pomáhajú priatelia k budovaniu identity dieťaťa.“
Digitálny svet a jeho vplyv na priateľstvo
Samotné slovo „priateľstvo“ dnes kvôli sociálnym sieťam dostalo trochu nový význam. Podľa môjho úsudku je priateľstvo recipročný vzťah dvoch ľudí, ktorý prináša pozitívnu emočnú odpoveď na oboch stranách a z oboch strán je tento vzťah aj (aspoň vedome) nezištný. Preto si ho natoľko vážime. Priateľstvo tiež veľmi úzko súvisí s altruizmom, teda ide nám o dobro druhého bez nutného ohľadu na náš vlastný prospech. Avšak pridanou hodnotou priateľstva v porovnaní s altruizmom je tesnosť kontaktu. Priatelia sa naozaj dobre poznajú a majú voči sebe láskyplný vzťah, avšak nie v zmysle lásky erotickej, ale medziľudskej.
Nakoľko môže digitálny systém, v ktorom teraz žijeme, priateľstvo modifikovať, alebo ho dokonca nahrádzať, je zložitá otázka. Osobne sa domnievam, že priateľstvo na sociálnych sieťach plnohodnotnou náhradou vzťahu, ktorý priateľstvom nazývame historicky, byť jednoducho nemôže. V generácii dnešných násťročných možno pozorovať aj formu priateľstva, keď dotyčného poznajú skutočne len zo sociálnej siete, takmer denne si píšu, ale nikdy sa nestretli osobne. Aby priateľstvo naplnilo to, čo od neho očakávame, musí byť vzťahom dvoch ľudí. Dokážem si teda predstaviť, že ak si tí dvaja píšu, telefonujú, zaujímajú sa navzájom jeden o druhého a ich vzťah je nezištný okrem dobrého pocitu, ktorý z neho majú, čiastočne to asi náhrada byť môže. Ale niečo iné je, keď na sieťach iba zbierame „lajky“ takzvaných priateľov. Niečo také plnohodnotnou náhradou priateľstva určite nie je.
Rizikom vzťahu na diaľku je to, že druhého nepoznáme tak úplne ako pri osobnom stretávaní. Preto sa ľahšie môže stať, že si na druhom vážime viac vlastnú ilúziu o ňom ako to, aký skutočne je.
Medzi dospievajúcimi deťmi a mladými ľuďmi extrémne narastá počet tých, ktorí sa stretávajú so psychickými problémami. Skokovo narástli prípady úzkosti a depresie. Veľmi. Opakovane bolo vedecky potvrdené, že za problémy s duševným zdravím u detí a dospievajúcich do značnej miery môže digitálny svet, v ktorom prevažne komunikujú. A opäť, je veľký rozdiel, ak si dotyčný píše a rozvíja vzťah s jedným konkrétnym človekom, alebo komunikuje s tisíckami ľudí. To jednoducho nie je priateľstvo, ale sebaprezentácia. A to je problém.
Zásadný psychologický problém, aký sociálne siete všeobecne prinášajú všetkým, a najmä mladým ľuďom, spočíva v tom, že digitálny svet, v ktorom sa pohybujeme, funguje okrem iného ako nástroj sebapotvrdenia našej vlastnej hodnoty. Lenže naša vlastná hodnota je krehká, musíme na nej pracovať a musíme ju hľadať predovšetkým sami v sebe. V okamihu, keď sa na seba pozeráme očami ľudí, s ktorými sociálnu sieť zdieľame, vedie to nutne po prvé k spovrchneniu pohľadu na seba samého a tiež k tomu, že sa stávam závislým od toho, čo si o mne myslia ostatní. Výsledkom je to, že si ľudia skrášľujú fotky a prezentujú sa nie takí, akí sú, ale akí by si priali byť. Nejde o nič nové, bolo to takto vždy, ale digitálny ekosystém túto prirodzenú tendenciu zásadným spôsobom zosilňuje, pretože nemá rad mechanizmy spätnej väzby, ktoré sa vyvinuli ako brzda počas dlhého obdobia ľudskej spoločnosti priameho kontaktu.
Spomeňme si, ako sme si predtým „uťahovali“ z niekoho, kto sa správal ako snob. Podobné „brzdy“ v digitálnom prostredí veľmi nefungujú a vedie to nielen k povrchnosti, ale predovšetkým k strate predstavy o tom, kto naozaj sme.
Ako je možné, že predtým sme sa bez tohto hodnotenia druhých obišli? Tak stále ešte je nás dosť takých, ktorí sociálne siete nemáme ani dnes a nijako nám nechýbajú. A čím sa ľudia saturovali v minulosti? Medziľudským kontaktom.
Budovanie zdravých vzťahov: Kľúč k tolerancii a priateľstvu
Pozoruhodnú knihu Ja a Ty o tom napísal izraelský filozof rakúskeho pôvodu z prelomu 19. a 20. storočia Martin Buber. Dokonale v nej opisuje, aký zásadný je okamih stretnutia dvoch ľudí, keď sa dve duše otvoria, ľudia sa na seba napoja a začnú jeden druhého obohacovať.
Dôvera a úprimnosť sú hlavným symbolom stability vzťahov. Keď dieťa žije v prostredí, v ktorom vládne úprimnosť, priateľstvo, dôvera, spolupráca, rešpektovanie a tolerancia, bude sa aj ono v dospelosti snažiť o vytvorenie vzťahov na podobných princípoch. Cieľom každého rodiča je mať s dieťaťom úprimný a dôverný vzťah, ktorý by mohol vyústiť do celoživotného priateľstva. Priateľstvo s dieťaťom však neznamená prechod na partnerský vzťah, v ktorom nie je priestor pre autoritu rodičov. Musí ísť o skutočný vzťah dôvery založenej na vzájomnej láske a poznaní sa.
Psychológovia na základe svojich pozorovaní, výskumov a práci s klientami zistili, ktoré kroky vedú k spomínanému vzťahu.
1. Buďte ústretoví
Rodičia chcú vždy pre svoje deti iba to najlepšie. Z tohto dôvodu sa snažia viesť svoje deti správnym smerom a vytvárajú aj vlastné súbory pravidiel. Namiesto toho je vhodnejšie deťom pozorne načúvať a zamyslieť sa nad pravidlami z ich uhľa pohľadu. To znamená, snažiť sa pochopiť význam ich slov. Pri budovaní úprimnosti je potrebné byť aj ústretovým rodičom a dať deťom priestor i čas pre vlastné premýšľanie. Psychológovia odporúčajú, aby sa rodičia zbavili pozície len prikazujúcich a ukázali skutočné emócie. Vzájomné rešpektovanie sa medzi rodičom a dieťaťom umožňuje vytvoriť skutočný vzťah, v ktorom deti i rodičia vzájomne vnímajú svoje pocity a činy.
Kým je dieťa malé, jeho problémy sa vám často javia ako malicherné. Nepodceňujte ich však a pristupujte k nim s celou vážnosťou. Pomoc pri riešení týchto mikroproblémov vnímajte ako príležitosti na budovanie vzťahu či vzájomnej blízkosti a nie ako niečo negatívne, otravné, únavné. Keď deti pocítia, že ich problémy rodičia nepodceňujú a vážia si ich ako jedinečné bytosti, vzájomná väzba sa ešte viac upevní. Snažte sa oddeliť skutok od človeka, ktorý ho urobil.
2. Snažte sa vytvoriť v rodine rešpektujúce prostredie
Dôležité je vedieť si rešpekt u dieťaťa získať, nie si ho vyžadovať alebo v horšom prípade vynucovať. Donucovanie môže viesť k upevneniu vzťahu, ale nebuduje skutočnú vzájomnú úctu. Deti nie sú rodičom rovnocenné vo vedomostiach ani v zručnostiach, ale určite sú si navzájom rovní v rámci ľudskej dôstojnosti. Získať si rešpekt svojich potomkov je možné tak, že samotní rodičia budú medzi sebou komunikovať s rešpektom a sami sa zamerajú na rozvíjanie vzájomného vzťahu. V rámci budovania rešpektu je dobré zamerať sa na spoluprácu. Spolupráca vyvoláva dojem vzájomného úsilia a prispieva k vypočutiu si názoru druhého. Keď s deťmi vytvárate len dohody bez spolupráce, môže to u nich vyvolávať dojem podriadenosti.
Nerobte za svoje dieťa to, čo samo dokáže. Prehnané napomáhanie môže byť vnímané voči dieťaťu neúctivo. Snažte sa oddeliť skutok od človeka, ktorý ho urobil. Nutné je zamerať sa na problém a následne spoločnou diskusiou dospieť k prijateľnému riešeniu. Nezabúdajte tiež na jednotu vašich slov a skutkov. Keď vaše slová budú v súlade s vašimi skutkami, deti budú veriť vašim slovám, lebo budú vedieť, že to, čo hovoríte, myslíte vážne. Keď je dieťa presvedčené o pravdivosti vašich slov, zostáva mu menej priestoru na vyjednávanie a skôr začína spolupracovať. Rodič nemusí byť dokonalý. Deti nepotrebujú bezchybných rodičov, ale takých, čo si vedia chybu priznať a poučiť sa z nej.
3. Prejavujte skutočný záujem o dieťa a empatiu
Rodičia by sa mali snažiť byť nablízku svojim deťom, spoznávať ich problémy a radosti a mali by byť schopní vedieť rozpoznať zmeny vyplývajúce z rôznych fáz vývoja každého dieťaťa. K tomuto poznaniu je nevyhnutné venovať dostatok času rodine - čas strávený v rozhovore s každým z detí. Dobrá komunikácia je základným aspektom pre dobrý vzťah s každou osobou. Jej prvou podmienkou je dokázať skutočne počúvať. Ak chcete skutočne počúvať vaše dieťa, je potrebné zamerať na neho všetku svoju pozornosť, počúvať ho až do konca toho, čo vám chce povedať. Ak nie ste momentálne schopní ho počúvať, úprimne mu to povedzte a požiadajte ho o preloženie rozhovoru na iný konkrétny čas. Bez preukázania dobrej vôle inej osobe nie je možné budovať nielen priateľstvo, ale ani komunikáciu. Každé dieťa, a najmä v tínedžerskom veku, si musí byť vždy isté, že ho budete počúvať a že oceňujete jeho dobrú vôľu a že chcete jeho dobro.
Dôležitá je aj empatia. Vďaka empatii sa snažíme vžiť do pocitov druhého človeka a pozrieť sa na problém jeho očami, ukázať pochopenie pre jeho pocity a emócie. Ak chcete vyjadriť empatiu, je dobré pozerať priamo do očí, prikyvovať na znak porozumenia, zopakovať vlastnými slovami to, čo nám dieťa povedalo. Musíte pritom myslieť na to, že úloha rodičov nie je nachádzať riešenia problémov detí, ale pomáhať im v nachádzaní ich vlastných riešení.
4. Vytvárajte prostredie, v ktorom deti necítia strach
Hlavným dôvodom, prečo sa v rodine nekomunikuje priamo alebo vládne neúprimnosť, je strach. Vo všeobecnosti sa obávame dvoch vecí, ktoré nám nedovolia byť úprimní. Je to strach zo straty lásky a strach z odplaty. Bojíme sa, že ak budeme o svojom hneve a bolesti úprimne hovoriť, ostatní k nám budú odmeraní alebo sa nahnevajú. Klinickí psychológovia H. Cloud a J. Townsend odporúčajú rodičom, že vďaka nasledujúcim princípom môžu pomôcť deťom prekonať strach a priviesť ich k väčšej úprimnosti. Kľúčové princípy týchto pravidiel sú: Všetky pocity sú vítané a je správne prejavovať ich. Prejavovanie pocitov má však svoje hranice. Hádzanie vecí alebo bitka sú už nevhodné spôsoby. Najprv prejavte súcit, aby ste s dieťaťom nadviazali vzťah. Prijímajte a milujte pocity dieťaťa a až potom hľadajte porozumenie. Nájdite rovnováhu medzi láskou a hranicami. Buďte láskyplní a vľúdni, ale zároveň dosť silní na to, aby dieťa videlo, že jeho pocity vás nezničia alebo neodoženú preč. Po konflikte sa uzmierte, a to aspoň prejavom náklonnosti. Deti takto budú vidieť, že vaše spoločné puto je pevné aj keď sa hádate. Svoje pocity pomenujte. Deti sú zodpovedné za svoje pocity. Ak dokážu vysvetliť a pomenovať pocity, uvedomia si, že sú to len pocity, že sa dajú zmeniť a nepredstavujú konečnú realitu. Nepoučujte deti, pokiaľ si nie ste istí, že dieťa sa so svojimi pocitmi vyrovnalo. Inak vás nebude vnímať. Hlavný princíp spočíva v tom, že vzťah je vždy pevnejší ako konflikt, pocit či zážitok. Dieťa si musí byť isté, že vzájomné puto a náklonnosť pretrvajú aj po hádke.
Tolerancia a priateľstvo v praxi
Nezasahujte deťom do kamarátstiev, dosiahnete opak. Vek medzi piatymi a desiatymi narodeninami je obdobie učenia sa sociálnym vzťahom. Rovnako ako nezasahujeme v období motorického vývinu, nemali by sme zasahovať ani v období vývinu sociálnych zručností. Je na mieste ich vypočuť a poradiť im, prípadne pomôcť vymyslieť stratégiu alebo vtipnú odpoveď voči posmeškom, avšak neriešiť za ne detské konflikty o dosiahnutie rovnoprávnosti v kamarátstve alebo ich nútiť kamarátstvo ukončiť, ak samy nechcú. Deti sa v tomto období učia zhodnotiť kvalitu vzťahov, ktoré nadväzujú, uvedomiť si, kedy je vzťah pre ne škodlivý, aké správanie nechcú a nesmú tolerovať, učia sa vyjadriť svoje stanovisko, verbalizovať svoje pocity a potreby, riešiť problémy vo vzťahoch a umeniu komunikácie. Ak chceme, aby deti v neskoršom veku, keď už nebudeme mať možnosť výber ľudí v ich okolí nijako ovplyvniť, vedeli identifikovať toxické vzťahy a nesprávnych kamarátov, musia sa naučiť definovať svoje hranice tolerancie už v detskom veku. Ak sme na ne vytvárali emocionálny nátlak typu, keď niečo neurobia podľa nás, dávali sme im nezdravý návod, že lásku a priateľstvo si treba zaslúžiť a ak chceme, aby nás niekto mal rád, musíme robiť, čo od nás chce. Takéto deti nevedia v kolektíve povedať nie a veľakrát podľahnú nátlaku kamarátov a vykonajú niečo nesprávne, len aby zapadli. Ak však vety typu: „Ak to neurobíš, prestanem sa s tebou kamarátiť!“ nepatria do ich blízkeho vzťahu, veľmi rýchlo si uvedomia, že takýto nátlak nie je v kamarátstve v poriadku a budú vedieť zareagovať. Deti sa potrebujú naučiť čeliť a vychádzať aj s problematickými ľuďmi.
Vzťah je väzba medzi dvoma ľuďmi a vždy sú zaň rovnako zodpovední obaja. Rodič veľakrát neprimerane zasiahne do vzťahu dieťaťa s iným dieťaťom, lebo má o neho prirodzený strach. Alebo na druhej strane ignoruje detské volanie o pomoc, pretože považuje problém za banálny. Kedy teda majú rodičia zasiahnuť? Keď kamaráti nechápu, že svojho priateľa hnevajú, príp. keď si na úkor iných robia „žarty“. Keď je zmyslom hry zábava a sila kolektívu na úkor trápenia a zúfalstva jednotlivca, nejde o hru. Ak je dieťa obeťou takýchto hier, ktoré smerujú k šikanovaniu, je na mieste zasiahnuť. Potrebné je porozprávať sa s pedagógom ako aj deťu a vysvetliť im, že ak sa občas hrdý niekto cíti zle, nejde o hru.
Keď kamaráti priateľa naschvál hnevajú a/alebo ho bijú. Niektoré deti sa vyslovene tešia, ak druhé deti rozplačú a schválne do druhých zapájajú. Cieľene si hľadajú obete a dráždia ich. Keďže sa dieťa takto správa mimo svojej rodiny, musíme očakávať, že jeho rodičia nám nebudú vedieť poskytnúť pomoc, lebo pravdepodobne nemajú silu alebo schopnosti usmerňovať ich správnym spôsobom. Preto je potrebné s takýmito deťmi si vyjasniť konflikt osobne.
Keď kamaráti robia extrémne hlúposti. Fajčenie, alkohol, drogy sú len zlomkom hlúpostí, ku ktorým deti vedia skĺznuť. Kniha Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2, ponúka návod aj na riešenie ťažkých životných situácií v období života dieťaťa a napovedá ako im predchádzať. Človek sa utieka k závislosti, ak nie sú naplnené jeho základné potreby. Človek, ktorý sa cíti osamelý, a preto pije alkohol, možno v opojení zabudne na svoju osamelosť, ale nespraví nič pre to, aby svoju potrebu skutočne uspokojil. Závislosť primárne nevzniká pre návykovú látku, ale preto, že človek sa pokúša uspokojiť si niektorú elementárnu ľudskú potrebu pomocou stratégie, ktorá nevedie do cieľa. Ani v tomto prípade, by sme nemali neadekvátne zasiahnuť do detských priateľstiev a ukončiť ich za ne. Našou úlohou je, aby dieťa malo uspokojené základné potreby a aby vedené našim správaním samo vedelo zhodnotiť, čo je nebezpečné a čo v živote nechce. Napriek tomu, nesmieme mlčať, ale ich vedome upozorniť na hrozby prameniace z takéhoto správania. Úprimný a otvorený rozhovor je naším najdôležitejším pomocníkom v úsilí udržať si s deťmi zdravý a fungujúci vzťah.
Nestačí nájsť správneho človeka, priateľstvo treba pestovať. Nie je až taká dôležitá častosť stretávania sa, ako miera zdieľania svojich pocitov a zážitkov. Je ale dôležité zdieľať nie len príjemné veci, ale aj tie nepríjemné, ktoré sa nám udejú. Tak si zachovávame v priateľstvách autenticitu a utužujeme tým náš vzťah. Do takéhoto vzťahu treba vložiť porozumenie a záujem, nie len povrchné "ako sa máš?"......Dlhodobé kamarátstva si vyžadujú veľa rešpektu a tolerancie, lebo človek sa časom mení a názorovo, postojovo, hodnotovo sa môžeme rozchádzať viac ako na začiatku kamarátstva. V neposlednom rade takéto kamarátstvo budujú spoločne prežité chvíle,“ uzatvára Romana Mrázová.
7 praktických tipov na budovanie celoživotných priateľstiev v dospelosti
Priateľstvo je vzájomná príťažlivosť dvoch ľudí, ktorá siaha až ku koreňom bytosti. Je to túžba človeka nebyť izolovaný, a tak si hľadá blízku osobu. Priateľstvo rastie medzi osobami, ktoré nemajú len podobné povahové rysy, ale aj rozdiely. Mala by byť medzi priateľmi vzájomná dôvera, tolerancia a úprimnosť. Ak má byť priateľstvo obohacujúce a pomáhať človeku rásť, musí byť priateľ odlišný, mať niečo, čo tomu druhému chýba. Priateľstvo je dar. Z latinského prekladu amicitia môžeme dedukovať, že pochádza od slova amare čiže amor. A to je už známe slovo /amore - láska/. Prejavy priateľstva sú najciteľnejšie práve v dobre fungujúcej rodine. Taká súrodenecká láska v sebe zahŕňa všetky atribúty priateľstva. Ale je čoraz vzácnejšia a zriedkavejšia. Často počujeme: “Brata si nevyberáme“. Je to trochu smutné, lebo dieťa sa má naučiť pravým hodnotám práve v rodine. Preto je priateľstvo cnosťou. Aj keď sa v súčasnosti z „modernej“ rodiny vytráca. Možno je to preto, že priateľstvo sa sprofanizovalo a používa sa v bežnom živote v omnoho povrchnejšom význame. Na túto cnosť mi viac pasuje slovo amicitia , doslova znamenajúce „chcieť niekomu dobre“. Je to dobro bez výhrad, ale nie je to charita. Musí to byť vzájomné. Skutočný priateľ je bytosť, ktorá inšpiruje k tomu, aby sa človek stal tým, po čom skutočne túži. Láskavosť, povzbudenie a pochvala sú tie atribúty, ktoré pomáhajú priateľom rásť. Pomáhame im tak stávať sa šťastnejšími.
Priateľ nie je človek, ktorý ti dá odpísať polovicu písomky alebo ťa nebonzne učiteľovi, keď nemáš domácu úlohu. Priateľstvo je o dôvere, úprimnosti a o nejakej tolerancii. No nie je to super pocit keď ťa majú určití ľudia radi takého aký si? Príklad tolerancie priateľom je jedno, že trebárs ráčkuješ alebo máš hocijaké inaké chyby. Priatelia nikdy neuveria klebetám čo o tebe šíria ostatní v tvojom okolí, už keď sú tvoji naozajstní kamaráti tak sa ťa zastanú nech sa deje čo sa deje. Počet pravých priateľov vždy spočítaš na jednej ruke. Priateľov si za peniaze nekúpiš a ani ich nijako neoblbneš čo sa týka prvého dojmu. Priateľstvo nevznikne zo dňa na deň priateľstvo sa buduje niekoľko týždňov alebo kľudne aj dva - tri mesiace. Tak ako priateľstvo vzniká tak sa postupom času aj vyvíja. S priateľmi zažiješ tie pravé zážitky na ktoré budete s radosťou spomínať aj po niekoľkých rokoch. Zážitky zažijete hlavne cez letné prázdniny a prázdniny všeobecne. Lenže doba nie je taká ružová ako sa zdá poriadne priateľstvá sú väčšinou unikát. Avšak často krát niektorí ľudia len pred tebou predstierajú, že si ich kamarát. Lenže prečo? Prečo sú ľudia také monštrá? ľudia sú už raz takí z ľudí z ktorých nemajú žiaden úspech tak ich skrátka odhodia ako špinavú handru. Alebo ľudia často krát súdia druhých podľa toho čo o ňom počuli od druhých nepozerajú na druhú stránku aký ten človek je povahovo radšej uveria klebetám od druhých. Až čas ukáže kto sa s tebou bavil naozaj záležalo mu na tebe vždy. Pretvárka a závisť vždy vypláva na povrch. ,,Na jazyku med v srdci jed“.
Tolerancia a inklúzia v škole. Šikana u detí býva problémom často vtedy, keď je šikanované dieťa niečím odlišné. Nezáleží na tom, či je inej rasy, vzrastu alebo má postihnutie. Otvorená myseľ a logické myslenie idú ruka v ruke. Rasisti sú príkladom nedostatku logického myslenia. Nedovoľte, aby vaše dieťa rozmýšľalo rovnako.
Inklúzia, teda začlenenie, je zahrnutie všetkých skupín ľudí do celku. To je však nereálna predstava, no k takej spoločnosti môžeme svojou snahou prispieť. Deti, ktoré sa už odmalička naučia rešpektovať druhých, byť tolerantní voči odlišným názorom a snažiť sa začleniť aj tých, ktorí sú iní, urobia tento svet krajším.
Priateľstvo je konkrétna forma vzťahu s mladými, pretože bez priateľstva sa mládež ochudobňuje a zoslabuje. Priateľstvo sa udržuje vlastnou obetou v službe a v láske autentickým spôsobom voči priateľom.
Skúsme sa zahrať hry na povzbudenie priateľstva. Napríklad nakresliť obrázok jednou ceruzkou a bez slov. Obaja priatelia jednou rukou chytia ceruzku a pokúsia sa nakresliť obrázok bez toho, aby sa dorozumievali slovami. Každý víkend sa zahráme spolu nejakú hru - deti aj rodičia. Pozvime si priateľov a „straťme čas pre druhého“. Priateľ je ten, kto ťa jemne upozorní a je ti nápomocný bez povyšovania.
