Nie každý rodič je spokojný so školským systémom a nie každé dieťa môže navštevovať školu, ktorá by mu poskytla všetko, čo potrebuje. Toto sú niektoré dôvody, pre ktoré malá časť rodičov aj na Slovensku volí tzv. domáce vzdelávanie. Ešte stále je u nás pomerne novinkou, hoci vo svete je dobre fungujúcim systémom.
Prečo si rodičia volia vzdelávanie mimo školy, kto môže učiť svoje dieťa doma a nie sú takéto deti ochudobnené o spoločnosť rovesníkov? Tieto a mnohé ďalšie otázky sa oprávnene vynárajú, keď rodičia spomenú, že svoje deti vzdelávajú doma.
Väčšina rodičov si počas kovidových lockdownov mohla na vlastnej koži vyskúšať, aké to je, keď musia doma vzdelávať svojich škôlkarov alebo školákov. Niektorých nová úloha domácich učiteľov oslovila a návrat do bežných školských dní bol pre nich náročný. Možno aj niekto vo vašom okolí zvažoval, že by svoje deti aj naďalej vzdelával doma.
Domáce vzdelávanie: História a súčasnosť
Domáce vzdelávanie nie je žiadnou novinkou. Od dávnych vekov prvé vzdelávanie dostávali deti doma. A hoci od čias Márie Terézie máme u nás povinnú školskú dochádzku, zámožnejšie rodiny svojim deťom vždy zabezpečovali domácich učiteľov, aby mali istotu, že dostanú potrebné vzdelanie. Generácie vyrastajúce po 2. svetovej vojne však už tento spôsob vzdelávania nezažili, preto máme neraz pocit, že ide o novinku.
Avšak mnoho známych a úspešných ľudí v zahraničí bolo minimálne časť svojho detstva vzdelávaných doma. Domáce vzdelávanie je známe už približne 50 rokov. A možno vás prekvapí, aké množstvo rodín ho využíva. V USA je to viac ako 2 milióny detí, vo Francúzsku približne 70 000 a v Českej republike sa týmto spôsobom vzdeláva okolo 1000 detí. Na Slovensku funguje domáce vzdelávanie od roku 2008, ale až rok 2015 sa stal zlomovým a konečne sa prestali rodičia tejto možnosti báť.
Momentálne sa v režime domáceho vzdelávania nachádza 1500 detí na Slovensku, čo štátu ročne šetrí minimálne 3,1 milióna eur. Mnohé deti v dome vzdelávaní majú špeciálne potreby, čo znamená nižšie náklady na asistujúci personál oproti bežnej forme vyučovania. Domáce vzdelávanie je tak pre štát najlacnejšia forma vzdelávania detí.
Výhody domáceho vzdelávania
V čom sú výhody domáceho vzdelávania pre rodičov i deti? More spoločne stráveného času, ktorý si naozaj spoločne užívajú. Kontakt, blízke stretnutia a hlbšie porozumenie - tým, že rodičia, ktorí vzdelávajú svoje deti doma s nimi trávia neporovnateľne viac času, ľahšie a lepšie porozumejú ich povahe, motívom konania i potrebám. Aj rodičia, ktorí mali tendencie tlačiť deti do svojich predstáv a nenaplnených ambícií to jednoducho robiť prestanú. Ich porozumenie detskej duše je omnoho hlbšie. Rodičia týmto deťom viac dôverujú. Prejavy tohto uznania schopností dieťaťa možno vidieť pri konfliktoch a nebezpečných situáciách. Lepšie školské výsledky. Menší tlak spoločnosti.
Deti, ktoré sú vzdelávané doma, sú tvorivejšie a hlavne neporovnateľne slobodnejšie. Majú možnosť tráviť s rodičmi viac času a tým si s nimi budujú aj lepšie vzťahy. Sú sociálne šikovnejšie. Sú tvorivejšie, slobodnejšie. Trávia veľa času s rodičmi. Doma vzdelávané deti a ich rodičia vyhrávajú na celej čiare.
Študijné výsledky detí vzdelávaných doma nie sú ovplyvnené sociálnu situáciou, ani vzdelaním rodičov. V školskom prostredí naopak zohrávajú významnú rolu peniaze, ale aj vzdelanie rodičov. Lepšie šance - spravodlivosť - domáce vzdelávanie je podľa výskumov jediné spravodlivé vzdelávanie.
Ako funguje domáce vzdelávanie na Slovensku?
Rodič môže požiadať v rámci prvého stupňa základnej školy o “Individuálny výchovno-vzdelávací plán“ riaditeľa svojej školy. Ak s tým riaditeľ školy súhlasí, potom dvakrát do roka dieťa v tejto škole absolvuje komisionálne skúšky. V prípade domáceho vzdelávania škola vystupuje ako dozor dodržiavania osnov a kurikula, ktorý zabezpečuje skúšaním doma vzdelávaných detí raz za pol roka.
Náš zákon pojem “domáce vzdelávanie” nepozná, hovorí iba o “individuálnom vzdelávaní”. Ustanovenia zákona o individuálnom aj keď náš zákon je v tomto smere veľmi obmedzujúci. V paragrafe 24 školského zákona doslovne hovorí: „Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov I. stupňa základnej školy.“ To znamená, že pokiaľ rodič nie je vyštudovaný pedagóg s odborom vyučovanie na I. stupni základnej školy, tak má smolu alebo si musí najať nejakého učiteľa, ktorý tieto predpoklady spĺňa. Samozrejme, toto ustanovenie neznamená, že rodičia bez príslušného vzdelania svoje deti doma vzdelávať nemôžu. Zákon hovorí o “zabezpečení vzdelávania”. V praxi to funguje tak, že rodičia nájdú človeka s príslušným vzdelaním a dohodnú sa s ním (častejšie s ňou), že bude odborným garantom vzdelávania ich dieťaťa. Takýto učiteľ môže, ale nemusí do vzdelávania zasahovať. To záleží od samotných rodičov a ich predstavy.
Školy dostávajú len 10% príspevku na žiaka. To vytvára nezáujem škôl venovať sa vážnej spolupráci s rodičmi doma vzdelávaných detí na materiálnej, ale aj na didaktickej úrovni. Je úplne samozrejmé, že nejaký úradník bude mať obavy, že sa riaditelia škôl budú obohacovať na takýchto deťoch. Inak je to skvelý zákon.
Život rodičov a detí v domácom vzdelávaní
Prvý rok sú rodičia na svoje deti prísni. Často bývajú pod tlakom okolia, ktoré nedôveruje, že by mohli takéto deti dosahovať dobré výsledky. Po týchto pozitívnych skúsenostiach sa uvoľnia a menej na deti tlačia. Unschooling je ešte benevolentnejší a nenúti postupovať pri výuke podľa rozvrhu. Z môjho osobného pohľadu sú výsledky detí-domaškolákov porovnateľné ako detí-neškolákov. Rozdiel vidím hlavne v tom, že tieto deti pôsobia ešte šťastnejšie.
Ich život nepodlieha tak prísnej štruktúre, ako je tomu v školskom prostredí. Deti vstávajú, ako im to hovorí ich organizmus, hrajú sa neporovnateľne viac. Učia sa podľa dohody s rodičmi. Domaškoláci majú neporovnateľne viac príležitostí stretávať sa s rôznymi ľuďmi a nadväzovať s nimi vzťahy. Neboja sa na ulici osloviť starenku, porozprávať sa na prechádzke so susedou, chodia na výstavy a do galérií. A netrávia iba čas so svojím rodičom. Nie sú izolovaní. Stretávajú sa s ďalšími domaškolákmi a v poobedných hodinách sa venujú v kolektíve krúžkom, ktoré majú radi. Bezpečie im tu vytvárajú rodičia. Je úžasné pozorovať, ako sa už za jeden rok vzdelávania doma tieto deti „poľudšťujú“ a doslova ožívajú.
Domáce vzdelávanie si vo väčšine rodín vyžaduje totálnu zmenu životného štýlu. Chce to voľnejšiu prácu resp. jedného rodiča, ktorý bude viac-menej na plný úväzok doma a chce to disciplínu, čo je asi väčší problém. Ďalším faktorom, ktorý treba vziať do úvahy je schopnosť učiť svoje vlastné deti.
2018 Vzdelávanie detí v domácom prostredí
Sociálne zručnosti detí v domácom vzdelávaní
A čo sociálne zručnosti týchto „izolovaných detí“? Väčšina ľudí si kladie túto otázku ako prvú. Každý predsa vie, že „deti potrebujú deti.“ Očakávajú, že takto vzdelávané deti sú sociálne retardovaní samorasti. O to viac možno budú aj pre vás prekvapivé výsledky výskumu, ktorý robili v USA. Keďže je tam až 2 milióny detí, ktoré sa vzdelávajú mimo školy, venujú tomuto fenoménu veľkú pozornosť. Samozrejme aj za účelom kontroly, aby sa im veci nevymkli spod kontroly. Výskum zistil, že domáci školáci sú lepší v sociálnych zručnostiach. Dokážu ľahšie nadväzovať nové vzťahy a tiež ľahšie s ľuďmi vychádzať. Ľahšie komunikujú o svojich potrebách.
Sám som bol zvedavý, ako sa dokážu deti lepšie naučiť zvládať vzťahy, ak nie sú dennodenne vo veľkom kolektíve. Škola. Našou predstavou o tom, ako sa nadobúdajú sociálne zručnosti je, že stačí, ak vytvoríme skupiny detí a to je všetko. To však nestačí. V našich bežných školách sú však deti rozčlenené do skupín iba podľa rovnakého veku. Bezpečie v školách je tiež skôr len niečím nereálnym. Cítiť sa bezpečne neznamená iba neprítomnosť šikany. Cítiť sa bezpečne znamená, že deti môžu vyjadrovať svoje pocity. Môžu plakať, hnevať sa, báť sa i radovať sa. Podľa môjho názoru sa tieto veci dejú len veľmi obmedzene alebo vôbec.
Jeden z najväčších mýtov o domácom vzdelávaní je asociálnosť doma vzdelávaných detí. Nič nemôže byť viac vzdialené pravde. Práve socializácia je jedno z veľkých pozitív homeschoolingu. Stačí sa pozrieť okolo seba na deti, ktoré sú vzdelávané a žiaľ aj vychovávané v našich školách. Mnohé z nich sú asociáli na pohľadanie. Práveže školy sú priam stvorené na to, aby produkovali deti s problémami v sociálnom správaní, a najmä v komunikácii s ľuďmi v rôznom veku a postavení. Deti sa „socializujú“ iba so svojimi rovesníkmi a to vo veľmi obmedzených situáciách. Reálny život je naproti tomu omnoho pestrejší a domáce vzdelávanie je mu podstatne bližšie ako takzvané socializovanie v školách. Doma vzdelávané dieťa nemá problém komunikovať so staršími ľuďmi, s cudzími ľuďmi, s anglicky alebo inohovoriacimi, nemá problém ísť do obchodu a nakúpiť veci podľa zoznamu, ktorý sa pred odchodom naučí, atď. S rovesníkmi sa dieťa stretáva v krúžkoch, na detskom ihrisku a pri ich návštevách. Deti sú pri takomto spôsobe socializácie skôr zrelé a dospelejšie.
Legislatíva a obmedzenia
Čo hovorí legislatíva? Paragraf 24 zákona 245/2008 rieši celú vec tak najviac na jednu stranu papiera. No hoci je tu byrokracie málo, aj tu nájdete nejaký ten nezmysel. 1) Učiť dieťa doma môže len kvalifikovaný učiteľ. 2) Školy dostávajú len 10% príspevku na žiaka. To vytvára nezáujem škôl venovať sa vážnej spolupráci s rodičmi doma vzdelávaných detí na materiálnej, ale aj na didaktickej úrovni.
V súčasnosti ukazujú, že nedôverujú učiteľom, rodičom a riaditeľom škôl, preto sa snažia zúrivo centralizovať moc v školstve a prísne legislatívne vymedziť každý krok učiteľa. Naše školstvo patrí v Európe k tým najhorším a ja cítim, ako ťažko to nesú naši úradníci na ministerstve. Z tohto pohľadu je pre nich domáce vzdelávanie “veľa muziky za málo peňazí” - splnenie sna každého byrokratického úradníka, “nemusím sa o to starať a funguje to samé”, žiadne ” tečie nám strecha”. Avšak ak by úradníci otvorili vrátka s domácim vzdelávaním na Slovensku (napríklad aj zrušením tých dvoch nezmyslov, o ktorých som písal vyššie), vytvorili by precedens smerom k výraznej decentralizácii moci a toku peňazí v školstve.
Nové opatrenia ako zrušenie dištančného skúšania či kontrola domácností môžu zvýšiť výdavky rodín a škôl a znížiť dostupnosť individuálneho vzdelávania. Rezort školstva obhajuje navrhované zmeny argumentmi o kvalite a bezpečnosti vzdelávania, finančné následky zostávajú predmetom diskusie.
tags: #dieta #v #domacom #vzdelavani