Diéta v noci nespi: Pochopenie a riešenie problémov so spánkom u detí

Niektorí rodičia to poznajú až príliš dobre - je hlboká noc, všade panuje ticho, a dieťatko si zrazu začne džavotať. Keď nazriete do postieľky, vaše dieťatko si spokojne hovie, hrá sa s rúčkami, rozhadzuje hračky alebo skúša nové zvuky. Nie je nepokojné, neplače, ale ani nespí. Rodičia sa často pýtajú, či takéto nočné bdelé okná nie sú problémom. Nočné bdenie môže mať mnoho príčin. V niektorých prípadoch ide o prirodzenú súčasť vývinu dieťatka, inokedy môže byť signálom, že jeho denný režim potrebuje drobné úpravy.

Každé dieťatko má svoju individuálnu spánkovú potrebu, ktorá sa postupne mení. Ak má počas dňa príliš veľa alebo naopak príliš málo spánku, jeho telo si to môže „kompenzovať“ práve v noci. Napríklad, ak spí príliš dlho počas dňa, nemusí byť večer dostatočne unavené, aby spalo súvisle celú noc. Bdelé okno, teda čas, ktorý dieťatko trávi hore medzi spánkami, je kľúčovým faktorom pre kvalitu jeho spánku. Ak je posledné bdelé okno pred nočným spánkom príliš dlhé, môže sa stať, že dieťatko bude preunavené. To znamená, že jeho mozog začne produkovať viac stresových hormónov, ako je kortizol, a jeho spánok sa stane ľahším a prerušovaným. Ak má zase dieťatko posledné bdelé okno príliš krátke, tak sa môže stať, že bude podunavené a nevytvorí si na nočný spánok dostatočný spánkový tlak.

Spánkové regresie sú obdobia, keď sa mení architektúra spánku dieťatka. K najvýraznejším patrí regresia okolo 4., 8. a 12. mesiaca. Počas týchto období sa spánok dieťatka mení - prechádza do fázy, keď sa budí častejšie, spí ľahšie a môže mať aj dlhšie nočné bdenia. Ide o prirodzený proces, ktorý súvisí s dozrievaním mozgu, a hoci môže byť pre rodičov náročný, nie je dôvodom na paniku.

Keď sa dieťatko učí niečo nové - či už loziť, sedieť alebo chodiť - často sa tieto nové zručnosti objavujú aj v noci. Dieťatko sa môže spontánne prebudiť a namiesto návratu do spánku skúša, čo sa cez deň naučilo. Deti sa každý deň učia nové veci a spracúvajú nespočetné množstvo podnetov. Ak bol ich deň mimoriadne plný, mohli zažiť veľa vzrušujúcich momentov alebo nových situácií, ich mozog môže byť večer „preťažený“.

Čo je nespavosť u detí a kedy je čas ju riešiť?

Nie každá nepokojná noc automaticky znamená, že vaše dieťa trpí nespavosťou. Rozlíšiť bežné vývojové zmeny od skutočného problému môže byť náročné. Kľúčom je pochopiť, čo presne detská nespavosť je a ako sa prejavuje. Odborníci na spánok hovoria najčastejšie o takzvanej behaviorálnej nespavosti, ktorá vzniká v dôsledku naučených návykov a správania. Prejavuje sa dvoma hlavnými spôsobmi: Nespavosť spojená s negatívnymi asociáciami pri zaspávaní: Nastáva, keď je dieťa pri zaspávaní závislé od špecifických podmienok, ako je hojdanie, dojčenie či vaša prítomnosť. Keď sa potom v noci prirodzene prebudí, nedokáže bez nich opäť samo zaspať a dožaduje sa vašej pomoci. Nespavosť spojená s nedostatočným stanovením hraníc: Ide o aktívne odmietanie a odďaľovanie spánku, kedy dieťa naťahuje čas, žiada si ďalšiu rozprávku alebo vás opakovane volá do izby. Tento problém sa typicky objavuje u detí po druhom roku života a súvisí s nedôsledným nastavovaním pravidiel.

Nočné prebúdzanie je v prvých mesiacoch života úplne bežný jav. Až vo veku šiestich mesiacov je väčšina detí vývojovo schopná prespať celú noc. Krátkodobé zhoršenie spánku je taktiež normálne počas choroby, rastu zúbkov alebo v obdobiach intenzívneho psychomotorického vývoja. O probléme hovoríme vtedy, ak sú ťažkosti so zaspávaním a časté nočné budenie pravidelné a dlhodobé. Chronicky nedostatočný spánok totiž môže negatívne ovplyvniť denné fungovanie dieťaťa, jeho náladu, správanie či kognitívne funkcie. Zároveň, ako potvrdzujú psychológovia, narúša aj spánok a pohodu samotných rodičov.

Aký vplyv má denný spánok na ten nočný?

Denný a nočný spánok sú navzájom prepojené a majú na seba vplyv. Príliš dlhý alebo neskorý popoludňajší spánok môže sťažiť večerné zaspávanie. Naopak, pri starších deťoch, ktoré už denný spánok nepotrebujú, môže jeho vynechanie pomôcť vybudovať dostatočný „spánkový tlak“ a uľahčiť tak zaspávanie vo vhodnom čase.

Prečo dieťa v noci nespí: Najčastejšie príčiny podľa veku

To, čo trápi novorodenca, je úplne iné ako to, čo nedá spať školákovi. Pochopenie rozdielov a potrieb detí v rôznom veku je prvým krokom k úspešnému riešeniu nespavosti u detí. Poďme sa pozrieť na jednotlivé vekové obdobia podrobnejšie.

Dojčatá (0 - 12 mesiacov)

V prvom roku života je spánok dieťaťa veľmi dynamický. Nespavosť bábätka býva najčastejšie spôsobená vývojovými zmenami, tráviacimi ťažkosťami alebo nevhodnými spánkovými návykmi. Medzi najčastejšie dôvody nočného budenia patria:

• Hlad a fyziologické potreby: Najmä v prvých mesiacoch je nočné kŕmenie nevyhnutnosťou. Spánok môžu narúšať aj bolesti bruška (koliky), rast zúbkov alebo reflux.
• Nevhodné spánkové asociácie: Toto je jeden z kľúčových dôvodov nespavosti u bábätka. Dieťa si zvykne zaspávať len za určitých podmienok, napríklad pri hojdaní alebo kŕmení. Následne si tieto úkony vyžaduje aj pri každom nočnom prebudení, pretože sa nevie upokojiť a zaspať samo.
• Vývojové míľniky: Učenie sa nových zručností, ako je pretáčanie, sedenie či lozenie, zamestnáva mozog dieťaťa natoľko, že to môže dočasne narušiť jeho spánkové cykly.
• Spánková regresia: Spánok u bábätiek môže narušiť aj tzv. spánková regresia - prirodzená vývinová fáza, počas ktorej sa dočasne zhorší spánok dieťaťa, aj keď dovtedy spávalo bez problémov.

Batoľatá (1 - 3 roky)

S rastúcou samostatnosťou a uvedomovaním si seba samého prichádzajú nové výzvy. U batoliat sú typickými príčinami nespavosti:

• Problémy so stanovením hraníc: Dieťa začína testovať rodičovské limity. Aktívne odmieta ísť spať a naťahuje čas bdenia, čo je typickou príčinou nespavosti u 2 ročného dieťaťa.
• Separačná úzkosť: Strach z odlúčenia od rodiča je v tomto veku veľmi intenzívny a bráni dieťaťu v samostatnom zaspávaní. Prístup k riešeniu nespavosti preto musí byť podľa výskumov prispôsobený miere úzkosti dieťaťa.
• Nočné mory a desy: Prebúdzajúca sa fantázia so sebou prináša aj prvé desivé sny, ktoré môžu dieťa vystrašiť a prebudiť.

Predškoláci (3 - 5 rokov)

V predškolskom veku je detská myseľ plná fantázie, čo sa odráža aj na spánku. Nespavosť detí v tomto veku najčastejšie spôsobuje:

• Bujná predstavivosť a strach: Obavy z tmy, „príšer pod posteľou“ či zlých snov sú v tomto období na vrchole.
• Nedostatočná spánková hygiena: Podľa odborníkov sťažuje používanie elektroniky pred spaním zaspávanie.
• Nevhodná strava a nápoje: Konzumácia sladkostí alebo nápojov s obsahom kofeínu (napríklad v čokoláde či niektorých sladkých nápojoch) v podvečerných hodinách môže pôsobiť ako stimulant, pred čím varujú aj pediatri.

Deti školského veku (6 - 12 rokov)

Mnoho rodičov si kladie otázku, prečo dieťa nespí celú noc, aj keď večer zaspí bez problémov. Dôvodov môže byť niekoľko:

• Stres a úzkosť: Tlak na výkon, školské povinnosti a vzťahy so spolužiakmi sú významnými stresormi, ktoré bránia pokojnému spánku.
• Preplnený rozvrh: Množstvo krúžkov a aktivít, ktoré sa končia neskoro večer, nedávajú dieťaťu dostatočný priestor na upokojenie.
• Skryté zdravotné problémy: Pretrvávajúca nespavosť u detí môže byť príznakom aj iných ochorení. Spánok dokážu negatívne ovplyvniť napríklad astma, ekzémy, alergie či epilepsia.

Čo môžete spraviť, ak vaše dieťa nespí? Praktické tipy pre pokojné noci

Dobrou správou je, že existuje mnoho účinných stratégií, ktoré môžete vyskúšať. Vo väčšine prípadov si vyžadujú najmä trpezlivosť a dôslednosť, no výsledok v podobe pokojnejších nocí stojí za to.

Vytvorte si pravidelný spánkový rituál

Deti milujú predvídateľnosť, pretože im dáva pocit istoty a bezpečia. Pravidelný spánkový rituál je najlepší spôsob, ako detskému telu a mysli signalizovať, že sa blíži čas na odpočinok. Dôsledné dodržiavanie večerných rutín je jeden z najúčinnejších prístupov, ktorého dôležitosť zdôrazňujú aj pediatri.

Ako na to? Vytvorte si sled 3-4 pokojných aktivít, ktoré budete opakovať každý večer v rovnakom poradí. Rutina by nemala trvať dlhšie ako 20-30 minút. Môže zahŕňať:

• Teplý kúpeľ s jemnou kozmetikou pre deti
• Prezlečenie do pyžama
• Umývanie zúbkov
• Čítanie rozprávky alebo tichý rozhovor o príjemných veciach, ktoré ste počas dňa zažili
• Jemné objatie a pusa na dobrú noc

Vyhnite sa bláznivým hrám, štekleniu alebo pozeraniu televízie a používaniu elektroniky, ktoré dieťa skôr nabudia, než upokoja.

Dbajte na správnu spánkovú hygienu

Spánková hygiena je súbor návykov a podmienok v prostredí, ktoré podporujú kvalitný spánok. Často práve tu robíme nevedomé chyby, ktoré sabotujú naše snahy o uspanie dieťaťa. Problém so zaspávaním u detí sa zvyčajne dá zmierniť začlenením týchto pravidiel:

• Prostredie na spánok: Spálňa (detská izba) by mala byť tichá, dostatočne tmavá (použite zatemňovacie závesy alebo rolety) a o niečo chladnejšia ako zvyšok bytu.
• Stopka pre elektroniku: Modré svetlo z obrazoviek potláča tvorbu spánkového hormónu melatonínu. Aj preto sa odborníci zhodujú, že deti by nemali používať elektroniku minimálne hodinu pred spaním a v spálni by sa nemala nachádzať vôbec.
• Pozor na večerné maškrty: Vyhnite sa ťažkým jedlám, sladkostiam a nápojom s obsahom kofeínu (ako kakao, čokoláda či kolové nápoje) tesne pred spaním.
• Dostatok pohybu cez deň: Fyzická aktivita počas dňa pomáha deťom lepšie spať. Dajte si však pozor, aby sa dieťa intenzívne nehralo tesne pred uložením do postele.

Podporte spánok vhodnými výživovými doplnkami

Po nastavení pevných rutín a spánkovej hygieny môžete v prípade potreby siahnuť aj po cielenej podpore v podobe výživových doplnkov.

• Pediakid Pokojný spánok - vegánske gumené cukríky s výťažkami z lipy, harmančeka, hlohu a medovky.
• BetterYou Magnéziový sprej - pre staršie deti a tínedžerov (od 13 rokov), kombinuje horčík s esenciálnymi olejmi z levandule a harmančeka.
• Zdravý den Horčík (Magnézium citrát) - horčík vo forme citrátu pre správne fungovanie nervového systému.
• Adelle Davis lipozomálne magnézium s vitamínom B6 - tekutá forma s maximálnou vstrebateľnosťou, podporuje psychiku a nervový systém.
• Pediakid Multivitamínový sirup - komplexná zmes vitamínov a minerálov pre optimálne fungovanie, najmä vitamíny skupiny B a jód pre psychickú pohodu.

Naučte dieťa samostatne zaspávať

Postupné obmedzovanie vašej prítomnosti vedie k zlepšeniu zaspávania a zníženiu počtu nočných prebudení. Naučiť dieťa samostatne zaspávať je jeden z najdôležitejších, no zároveň najnáročnejších krokov. Cieľom je u dieťaťa rozvinúť zručnosti samostatného upokojenia a zaspávania. Kľúčovým odporúčaním je ukladať dieťa do postieľky vtedy, keď je ospalé, ale ešte bdelé. Ak ho uložíte už spiace, pri nočnom prebudení bude zmätené a bude vás opäť potrebovať na to, aby zaspalo.

Kedy zbystrieť pozornosť a navštíviť pediatra?

Hoci bežné problémy so spánkom hravo zvládnete vyriešiť doma, pri dlhotrvajúcej nespavosti je vhodné vyhľadať pediatra. Zbystrite pozornosť a vyhľadajte lekára, ak u svojho dieťaťa spozorujete niektorý z nasledujúcich príznakov:

• Problémy s dýchaním počas spánku
• Výrazná denná spavosť a únava
• Podozrenie na skrytý zdravotný problém
• Syndróm nepokojných nôh
• Žiadne zlepšenie po úprave režimu
• Silný dopad na celú rodinu

Pamätajte, že vy poznáte svoje dieťa najlepšie.

Keď sa vaše dieťatko v noci zobudí a hrá sa, nemusíte hneď zasahovať. Ak je spokojné a neplače, je to znamenie, že si svoj spánkový cyklus reguluje samo. Zachovajte pokoj - Hoci vás môže prekvapiť, že sa vaše dieťatko prebudilo a spokojne sa hrá, je dôležité nepodľahnúť panike. Vaše naladenie môže ovplyvniť aj jeho reakcie, preto sa snažte zostať pokojní a vnímať situáciu s nadhľadom. Nevstupujte do jeho priestoru, pokiaľ to nie je potrebné - Ak dieťatko neplače a zdá sa byť spokojné, môžete ho nechať samé. Niektoré deti sa po chvíli znova samé uložia a zaspať dokážu bez akejkoľvek pomoci. Zabezpečte tmavé a pokojné prostredie - Ak je v izbe príliš veľa svetla alebo hluku, môže to brániť dieťatku v návrate do spánku. Ak je to možné, zatemnite na spánok miestnosť a uistite sa, že nie sú prítomné žiadne rušivé podnety, ktoré by dieťatko mohli v noci stimulovať. Vyhnite sa interakcii - Ak dieťatko neplače, neberte ho na ruky, nerozprávajte sa s ním a nesnažte sa ho nejako zabaviť. Ak by ste s ním začali komunikovať, mohlo by si myslieť, že ide o čas na hru a nočné bdenie by sa mohlo opakovať častejšie. Ak je nepokojné, upokojte ho a ponúknite asistenciu, ak je potrebná - Ak dieťatko prejavuje známky frustrácie alebo potrebuje vašu prítomnosť, skúste ho jemne pohladkať po chrbátiku, ponúknuť mu cumlík alebo mu potichu spievať uspávanku. Sledujte jeho denný režim - Ak sa bdelé okná vyskytujú často, je dobré prehodnotiť dĺžku a rozloženie denných spánkov, ako aj čas ukladania na nočný spánok. Ak sa nočné bdelé okná vyskytujú pravidelne, trvajú veľmi dlho (viac ako hodinu) a spôsobujú výraznú únavu dieťatka aj rodičov, môže byť užitočné poradiť sa s odborníkom na spánok detí. Ten vám pomôže identifikovať možné príčiny a upraviť režim tak, aby bol spánok pokojnejší a neprerušovaný.

Príklad z praxe: Ahojte, maminy. Mám 14m syna, ktorý poslednú dobu v noci nespí. Cez deň má 1 spánok cez obed, ktorý trvá cca 1h (výnimočne 2 a niekedy zas len 30min). 2 spánky má len výnimočne, keď vstane okolo 6. Najčastejšie sa budí okolo 7.30, cez obed si pospí hodinku a večer okolo 20.h. zaspí. Teraz sa nám začal budiť okolo 2 a je hore do 4-5. Zobudí sa, dám mu UM, vypije a je ticho, no po 15min sa postaví a kričí, vyhadzuje cumlík. Vždy mu ho dám, uložím ho a ľahnem si. Takto sa to opakuje každých cca 15min, až kým po 2-3h nezaspí. Mlieko mu dám počas tej doby aj 3x, prebalím ho. Uvažujem, či to nebude hladom, je na UM 3 a to mlieko už asi nie je také, ako 2. Večer pred spaním tiež pije mlieko. No potom máme noci, kedy je denny režím rovnaký a noc prespí celú alebo sa zobudí okolo 5, vypije mlieko (menej ako keď je v noci hore) a spí ďalej. Čím to je? Dá sa s tým niečo robiť?

Znie vám to povedome? Ak celé noci trávite utešovaním plačúceho bábätka alebo sa snažíte uspať dieťa, ktoré má energie na rozdávanie, vedzte, že v tom nie ste sami. Problémy so zaspávaním a nočným budením sú bežnou súčasťou rodičovstva a predstavujú jednu z hlavných foriem nespavosti u detí. Hoci je občasné nočné prebudenie v ranom veku normálne, pretrvávajúca nespavosť môže mať významný vplyv nielen na náladu a fungovanie dieťaťa počas dňa, ale zasahuje aj do psychickej pohody celej rodiny. Preto je dôležité tento problém nepodceňovať a naučiť sa ho správne riešiť.

Príklad z praxe 2: Dcérku ukladám spať medzi 19 a 20 hodinou. Sú dni, kedy zaspí úplne sama bez divadla a zbytočného kriku. Sú však aj také, kedy zaspávanie dosť dlhú dobu trvá a je doslova utrpením. Nočný spánok býva tiež ako na hojdačke, niekedy je hore iba raz, niekedy sa budú aj každú hodinu. Nechápem, prečo je to tak a dlho som sa kvôli tomu trápila. Najmä preto, že mnoho literatúry a odborníci tvrdia, že polročné dieťa by malo prespať celú noc a nebudiť sa na nočné kŕmenie. Tak kto mi vysvetlí, prečo má moje dieťa také spiace výkyvy? Začala som trošku pátrat a prišla som na niekoľko situácií, ktoré môžu zhoršiť spánok dieťatka. Milé maminy, nemusíte sa báť, nie ste v tom samé a toto sú dôvody, prečo dieťa nespí tak, ako by malo.

Prerezávanie zúbkov: Toto obdobie vie potrápiť nejednu z nás. Okrem toho, že dieťatko prežíva celkovú nepohodu, je veľmi nepokojné a stále má potrebu niečo hrýzť, sú prejavy aj oveľa horšie. Mnoho detí si prvé zúbky aj odhnačkuje a odteplotuje, čo samozrejme vôbec nepridáva na kvalite spánku. Dieťa sa v tomto období neustále budí, vzlyká, plače a vyžaduje neustálu prítomnosť matky. Dieťa nedokáže od bolesti spať a preto ho mama musí kolísať, hladkať a robiť všetko preto, aby bolo v čo najlepšej pohode.

Separačná úzkosť: Panický strach z odlúčenia od matky, môžu mať deti od približne pol roka do asi jedného roka života. Dieťa sa v tomto období veľmi obáva toho, že bude odlúčené od matky a preto neustále vyžaduje jej prítomnosť. Ak sa mama vzdiali, je zle. Vyžaduje si stálu prítomnosť matky, čo samozrejme platí aj v noci. Problémom napríklad môže byť preloženie dieťatka do samostatnej postieľky či dokonca izby. Pomoc môže byť napríklad v spoločnom spaní. Ak je dieťa blízko pri matke, je pokojnejšie, ak sa aj začne prebúdzať, mama ho ľahšie upokojí pohladením, prípadne tie ktoré dojčia, môžu na upokojenie ponúknuť prsník.

Vývojový míľnik: Ako dieťa postupne rastie, naberá aj nové poznatky a zážitky, zo dňa na deň sa stáva fyzicky zdatnejšie. Čím je dieťa staršie, tým viac vníma aj okolie a to, čo sa počas dňa deje okolo neho, neskôr v noci spracúva. To sa môže preniesť do jeho snov, ktoré bývajú veľmi živé a spánok je tak veľmi nepokojný.

Dieťa nespí celú noc: Podľa niektorých odborníkov, nie je prirodzené, aby dieťa prespalo celú noc. Ani my dospelí neprespíme celú noc bez prebudenia, tak prečo by sme to mali očakávať od našich najmenších ratolestí. Navyše nie je dobré, ak dieťa úplne prespí bez pohnutia celú noc, nakoľko chvíľkové prebudenia pomáhajú zmenšovať riziko syndrómu náhleho úmrtia (SIDS).

Dieťa patrí k matke: Mnoho rodičov si myslí, že je dieťa čo najskôr potrebné ukladať na spánok samé. Najlepšie do vlastnej izby. Nie je to však pravda. Deti, ktoré spia v tesnej blízkosti s matkou sú oveľa pokojnejšie a počas noci sa budia oveľa menej ako deti, ktoré sú od matky odlúčené.

Jednoducho je hladné: Hoci si myslíme, že dieťa od pol roka by jesť v noci nemalo, naši malí hladoši majú na to iný názor. Niektoré detičky jednoducho potrebujú častejšie jesť a my sa môžeme snažiť akokoľvek, svoju dávku mliečka jednoducho vyžadujú - Nebráňte im v tom. Nedopriať dieťaťu jesť, keď je hladné, zrejme vôbec nepomôže a dá vám to plačom jasne najavo.

Dôvodov môže byť veľa, sú rôznorodé. Niekedy ide o praktické záležitosti, ktoré vieme ovplyvniť. Nevyspaté deti sú podráždené, nervózne, menej odolné proti stresu, trpia zvýšeným krvným tlakom, častejšími bolesťami hlavy a infekciami dýchacích ciest. S chronickým spánkovým deficitom súvisí aj obezita, lebo unaveným deťom sa nechce hýbať. Problémy so spánkom je potrebné sledovať a pokiaľ by trvali dlhšiu dobu alebo by boli veľmi intenzívne, je nutné hľadať príčinu a presne ju určiť.

Tipy pre lepší spánok:

• Teplo - pred spaním detskú izbu vyvetrajte, dieťaťu stačí tenšie pyžamo a navrch perina.
• Zima - ideálna teplota je okolo 21 stupňov.
• Svetlo - ak dieťaťu prekáža tma, zažnite mu nočnú lampu.
• Periny - kvalitný spánok detí vyžaduje kvalitné periny, ktoré spĺňajú prísne zdravotné kritériá.
• Rozptyľovanie - o sledovaní televízie a hraní sa na počítači sme už hovorili.
• Strava - dieťa by sa nemalo ukladať na spánok hneď po tom, ako dovečeralo. Organizmus, ktorý je zamestnaný trávením jedla, si v noci neodpočinie. Večera 1,5 až 2 hodiny pred spaním je ideálna.

Myšlienka, že by malo bábätko prespať celú noc je len obyčajný výmysel 20. storočia. Pre malé deti je omnoho prirodzenejšie, že sa deti počas noci budia často. „Ľudské bytosti nemajú predpoklady, aby spali dlhý čas bez prerušenia. Nie je to pre nich dobré. A neexistujú vôbec žiadne dôkazy, že by mal ktokoľvek, teda ani malé dieťa, akýkoľvek osoh z toho, že spí dlho a bez prerušenia,“ tvrdí Peter Fleming, profesor vývojovej fyziológie na University of Bristol. Odborníci sa naopak zhodujú, že je dobré byť ostražitý, ak sa novorodenec nebudí často. Počas aktívneho spánku totiž môže dochádzať k častejším nepravidelnostiam srdcového tepu a nepravidelnému dýchaniu dieťaťa.

Podľa doktorky Narvaez sa ľudské mláďa rodí o 9-18 mesiacov skôr, ako je to pri zvieratách. Keď sa pozriete na zvieratá, takmer hneď po pôrode sú schopné vstať a začať jesť. Človek to nedokáže. Stále sme ako plod a bez aktívnej starostlivosti matky by sme jednoducho neprežili. Ak si dieťa neustále žiada, aj počas noci, našu blízkosť, mali by sme si jeho pocity prirovnať k tomu, že je vlastne akoby neprirodzene vybrané zo svojho prostredia (z tehotenského bruška). Aby dieťa mohlo začať spávať celú noc, musí dôverovať svojmu telu, že ho udrží pri živote, aj keď ho ešte neovláda, že dokáže samé čeliť aj negatívnym myšlienkam.

Spánkový cyklus dospelého človeka je odlišný ako ten detský. Trvá okolo 90-100 minút, kým sa úplne zobudí a následne zase zaspí. U detí takýto cyklus trvá približne 50 minút. Jedna štúdia tvrdí, že deti medzi 2 - 9 mesiacmi sa budia v priemere 3-krát za noc. Na spojenie medzi inteligenciou a častým budením prišiel doktor Fleming. Psychologička Darcia Narvaez zase upozorňuje na fakt, že deti, ktoré sú bližšie k rodičom a sú napĺňané ich potreby, tak sú omnoho empatickejšie a majú lepšie sebaovládanie a svedomie.

Štúdia z roku 2011 hovorí, že deti sa skutočne naučia prestať plakať, keď sa ponechajú samé bez rodičov počas „tréningu spánku“ alebo tréningu „kontrolovaného plaču“. Tieto metódy možno upokoja rodičov na pár mesiacov, ale môžu zanechať na deťoch trvalé následky. Metóda vyplakania spôsobuje, že pod vplyvom stresu nedochádza k nervovým prepojeniam v mozgu, čo môže navždy ovplyvniť jeho vývoj. Deti spali odjakživa v blízkosti matky a boli ňou nosené v šatkách všade aj počas dňa. Psychológ Peter Fleming realizoval štúdiu o spoločnom spaní matiek a bábätiek v posteli. Zaujímal sa o bližšie okolnosti náhlych neobjasnených úmrtí bábätiek počas rokov 2003 - 2006, aby potvrdil alebo vyvrátil posolstvo kampane z 90.-tych rokov, ktorá vyzývala rodičov, aby nespali spoločne s bábätkami v jednej posteli, lebo tak môžu zapríčiniť ich náhle úmrtie počas spánku.

Najdôležitejšie pre dostatočné chápanie správania sa bábätka a jeho nočného budenia je, aby si rodičia uvedomili, že dieťa nie je dostatočne vyvinuté, aby bolo samostatné. Po príchode na svet potrebuje mať pocit, akoby naďalej žilo nejaké obdobie v „externom tehotenskom brušku matky“. Preto hľadá neustály kontakt, pevné objatie, dojčenie na požiadanie (v brušku malo predsa prístup k potrave neustále) a pod. Rodičia sa dlho tešia na príchod bábätka a keď príde, nepochopiteľne nie sú pripravení prispôsobiť sa jeho rytmu a tomu, čo potrebuje, aby dobre prospievalo, ani v úvodnej fáze. Neustále hľadajú rôzne „zlepšováky“, ako ho čo najrýchlejšie prispôsobiť sebe. Snahou o zmenu spánkového rytmu bábätka vyplakaním a podobne mu môžete spôsobiť viac škody, ako sebe úžitku.

Spánok je pre detský vývoj dôležitý hneď z niekoľkých dôvodov. Kvalitný spánok je dôležitý aj pre dobrú náladu dieťaťa. Dieťa samozrejme nemôžeme prinútiť, aby prespalo celú noc. Dá sa mu pomôcť, aby k tomu postupne dospelo.

V batolivom veku dieťa potrebuje v priemere 14 hodín spánku denne. V noci 10 až 12 hodín, pričom počas dňa sú to dve hodiny. Poobedňajší spánok netreba vynechať ani vtedy, keď dieťa protestuje, že nechce spať. Potreba spánku závisí aj od denných aktivít. Vo veku dvoch až troch rokov sa objavujú aj prvé problémy so zlými snami, čo súvisí s rozvojom fantázie. Je podstatné, aby bolo dieťa ukladané do jeho postele v rovnaký čas, rovnakým spôsobom - zaspievaním pesničky, prečítaním rozprávky, atď. Keď sa začne dieťa v noci budiť, prehadzovať, položte na neho svoju ruku a opakujte slová alebo zvuky, ktoré používate, keď dieťa ukladáte spať. Nedávajte z neho ruku dole, kým opäť nezaspí. Ak dieťa spí samo vo svojej vlastnej izbe, nechajte mu v blízkosti niečo, čo vonia ako vy. Vašu nervozitu a podráždenosť bude cítiť a bude sa mu ťažko zaspávať. Niekedy to, čo dieťa v noci ruší, je nielen hlad či smäd alebo mokrá plienka, ale aj túžba po vašej blízkosti. Niekedy sa jednoducho stačí iba vžiť do pocitov dieťaťa.

Nočné prebúdzanie je normálnou súčasťou spánkového cyklu. Dieťa by však malo byť schopné opäť zaspať. Ak to tak nie je, vieme prečo a ako to napraviť. Často sa problém skrýva v tom, že sa vaša ratolesť spolieha na to, že jej pri zaspávaní pomôžete vy alebo iná pomôcka. Aj preto môže mať problém s opätovným zaspávaním, najmä v prípade, že sa zobudí v skorých ranných hodinách a tento upokojujúci faktor nie je poruke. Aj to je jeden z dôvodov, prečo naučiť dieťa, aby dokázalo zaspať samo. Ak sa totiž jeho nočné budenie stane pravidelným, v budúcnosti to môže viesť až k problémom so správaním a zvládaním emócií či dokonca k ťažkostiam s učením.

Čo spôsobuje detskú nespavosť v nočných hodinách: Neschopnosť zaspať v noci po prebudení sa z času na čas objaví u ktoréhokoľvek dieťaťa. Môže to súvisieť s bežnými zdrojmi detskej úzkosti, ako sú napríklad obavy zo školských písomiek, strach z nebezpečných situácií alebo prírodných katastrof. Podľa toho, čo spôsobuje detskú nespavosť, môžeme príčiny rozdeliť nasledovne:

• Fyziologické potreby - najmä v prvých rokoch života sa deti budia kvôli tomu, že sú hladné, smädné alebo potrebujú prebaliť.
• Bolesti súvisiace s rastom - potrápiť dokážu aj rastúce zúbky či bolesti súvisiace s prudkým rastom kostí.
• Strach a nočné mory - stačí, aby si dieťa vypočulo strašidelný príbeh alebo videlo drastické scény v televízii či počítačovej hre a jeho fantázia začne naplno pracovať. Mnohé deti zase majú strach z tmy alebo sa budia po nočných morách.
• Zmeny v rutine - spánkový cyklus dieťaťa môže ovplyvniť aj akékoľvek vybočenie z bežného režimu, trebárs dovolenka, choroba alebo zmena času spánku.

Ako naučiť dieťa opäť zaspať samo:

• Zaistite dieťaťu vhodné prostredie na spanie - to zahŕňa správne zvolený detský matrac, optimálnu teplotu v izbe a pohodlné pyžamo. Vyhnite sa tiež nadmernému hluku alebo svetlu, ktoré by mohli rušiť jeho spánok.
• Zbavte sa pomôcok na zaspávanie - niektoré deti môžu mať problém zaspať bez plyšového zvieratka, upokojujúcej hudby, zapnutého svetla alebo bez toho, aby ste pri nich sedeli. Ak to však nemajú k dispozícii, keď sa v noci zobudia, môže mať problém opäť zaspať. Preto postupne odstráňte všetky pomôcky na spanie, bez ktorých sa dieťa nevie samo obísť. Biely šum alebo tichá hudba sú v poriadku, pokiaľ hrajú celú noc alebo si ich dieťa vie samo zapnúť.
• Rozprávajte sa spolu o tom, čo dieťa prežíva - vyhraďte si každý deň čas na rozhovor o tom, čo ho trápi. Nechajte ho vyrozprávať sa a pokúste sa nájsť spolu riešenia jeho problémov.
• Zaveďte pravidelný režim pred spaním - zaužívaná rutina pred spaním je kľúčom k tomu, aby dieťaťu pomohla prejsť z času hier na čas spánku. Predvídateľný režim zároveň pomáha dieťaťu signalizovať, že je čas začať sa ukladať na spánok. Spoločné čítanie rozprávok alebo spievanie pesničiek dodáva dieťaťu pocit bezpečia, čím účinne zmierňuje prípadné obavy a úzkosť.
• Obmedzte čas strávený pred obrazovkou - bez ohľadu na to, či ide o televízor, tablet alebo mobil. Modré svetlo z obrazoviek stimuluje mozog a tým sťažuje zaspávanie a nepretržitosť spánku. Preto vypnite všetky obrazovky aspoň 1 až 2 hodiny pred spaním, aby ste dieťaťu pomohli pripraviť sa na spánok.
• Dodržujte pravidelný čas spánku a bdenia - ak budete ukladať dieťa spať a následne ho budiť približne v rovnakom čase každý deň, pomôže to udržať jeho vnútorné hodiny v pravidelnom režime. Platí to aj počas víkendov a prázdnin, rovnako ako v dňoch školského vyučovania.
• Dodržujte skorý a krátky poobedný spánok - ak má dieťa v noci problémy so spánkom, snažte sa, aby jeho poobedný spánok nebol dlhší ako 20 minút. Zároveň by malo dieťa odpočívať v skorých popoludňajších hodinách. Dlhší a neskorší spánok môže deťom sťažiť zaspávanie po nočnom prebudení.
• Dajte dieťaťu primeranú večeru v správnom čase - dbajte na to, aby dieťa dostalo sýtu, ale nie ťažko stráviteľnú večeru vo vhodnom čase. Pocit hladu alebo naopak preplneného žalúdka pred spaním môže spôsobiť, že dieťa bude nespokojné alebo sa bude cítiť nepríjemne, takže sa bude v noci budiť a nebude môcť zaspať.
• Nepodávajte dieťaťu nápoje krátko pred spaním - inak ho bude prebúdzať prirodzená potreba navštíviť toaletu.
• Po prebudení mu poskytnite upokojenie a podporu - ak sa dieťa v noci zobudí, pomôžte mu upokojiť sa bez toho, aby ste ho pritom vzali do svojej postele. Dajte mu pocítiť, že je v bezpečí, a buďte pri ňom, kým sa neupokojí.

Buďte trpezliví, aj toto obdobie sa raz skončí. Hoci nočné prebúdzanie u detí a následné problémy so zaspávaním predstavujú pre rodičov mimoriadne náročné chvíle, uvedomte si, že ide len o časovo ohraničené obdobie. V prípade, že ho spôsobujú rastové bolesti, sa samo prirodzene skončí. Ak sú však na príčine rôzne strachy alebo stresy, neodkladajte rozhovor s dieťaťom, aby ste mu ich pomohli zvládnuť. V prípade, že problémy pretrvávajú, zvážte návštevu odborníka.

tags: #dieta #v #noci #nespi