Nástup do školy patrí medzi najvýznamnejšie míľniky v živote dieťaťa. Mení sa jeho životná rola, zabehaný životný štýl a aj denný režim. Každý rodič aj učiteľ chce, aby malo dieťa v škole dobrý štart, aby sa mu darilo, aby mu šlo čítanie, písanie a počítanie ľahko. Pre dieťa je to nový začiatok, ktorý môže byť spojený s nadšením, ale aj s obavami. Je dôležité, aby rodičia toto obdobie nepodcenili a venovali mu dostatočnú pozornosť.
Prečo Deti Plačú pri Nástupe do Školky či Školy?
Plač je prvý zvuk, ktorým dieťa po narodení nadväzuje s okolím komunikáciu. Plačom dieťa vyjadruje svoj stav, svoje potreby. Ako dieťatko rastie a začína si uvedomovať svet okolo seba, aj jeho komunikačné zručnosti sa rozširujú a plač sa presúva na úroveň vyjadrenia nespokojnosti, strachu, bolesti - vo všeobecnosti plačom deti vyjadrujú niečo negatívne, čo je ťažké vyjadriť bežnými slovami. Podvedomá reakcia priemerného dospelého na plač je dieťa utíšiť a snažiť sa odstrániť príčinu plaču.
Niektoré deti sa do škôlky tešia, iným je to jedno, ale sú aj také, ktoré cestou do školy či škôlky plačú. A niektoré dokonca hystericky vystrájajú a jačia. Nejeden rodič sa na pár metroch riadne zapotí, prežije rôzne pocity od hanby, že nezvláda svoje dieťa, až po výčitky svedomia, lebo dieťa núti ísť niekam, kam ono nechce.
Dieťa je silno viazané na osoby, ktoré mu prejavujú mimoriadnu starostlivosť a náklonnosť. Nutnosť odpútať sa na istý čas od rodičov v dieťati vzbudzuje pocit ohrozenia, neistoty. Škôlka je pre dieťa novým prostredím s cudzími ľuďmi, v detskom ponímaní času takmer bez časového ohraničenia. Dieťa môže mať pocit, že ak raz vojde do škôlky, už nikdy neuvidí svoju mamku, svojho ocka. Možno sa už nikdy nevrátia domov a nebudú sa môcť zahrať so svojimi hračkami. Dôvodom na plač je často aj strach z neznáma - neviem, čo ma tam čaká, aká bude učiteľka, akí budú spolužiaci, či všetko dobre zvládnem. Jediné riešenie, ako sa tejto katastrofe vyhnúť, je neísť do škôlky. A do škôlky nepôjdem vtedy, ak budem dostatočne silno plakať (vyjadrovať svoje obavy), prípadne aj revať a aktívne sa brániť.
Pozitívna Motivácia a Pochopenie
Každý človek v živote má nejaké povinnosti. Dospelí chodia do práce, aby zarobili peniaze, z ktorých potom rodina žije. Veľké deti chodia do školy, aby sa naučili, ako peniaze zarábať. Menšie deti chodia do školy, aby sa najprv a najmenšie deti chodia do škôlky, aby sa pripravili na školu. Len maličké bábätká zostávajú s mamkou, lebo tie ešte nevedia hovoriť a cudzí ľudia by im nerozumeli. Až keď mamka naučí bábätko rozprávať a bábätko narastie, aj ono potom začne chodiť do škôlky. Mamka sa vráti do práce a bude sa tešiť, keď sa po škôlke, škole a práci stretne celá rodina doma. Napokon, do tejto škôlky kedysi chodil aj ocko a presne táto pani učiteľka ho učila zaviazať šnúrky na topánkach. A keby mamka mohla, tiež by sa rada vrátila do škôlky, lenže teraz je už na také maličké stoličky a postieľky priveľká, už by sa do škôlky nezmestila. A tie hračky aké sú tam parádne! Veď také doma nemáme!
„Ja pre teba prídem hneď, keď skončím v práci.“ Dieťa čas vníma trocha inak než dospelí a takáto veta mu neposkytuje takmer žiadnu istotu, lebo si nevie dosť dobre predstaviť, kedy sa práca skončí. Trochu lepšie znie uistenie: „Prídem pre teba, keď sa vyspíš. Dovtedy sa trochu zahráš, pôjdeš na prechádzku von s kamarátmi a s pani učiteľkou a potom si všetci trocha oddýchnete postieľkach.“ Ak dieťa neholduje popoludňajšiemu spánku, asi by bolo vhodné formulovať vetu v duchu „keď sa všetky deti vyspia“. Pomáha pribaliť do škôlky aj nejakú osobnú vec - ja som to riešila maličkým voňavým bylinkovým vankúšikom v tvare srdiečka. „Keď budeš s týmto vankúšikom spinkať, bude sa ti o mne snívať a ja budem s tebou.“ Taký vankúšik sme potom využívali aj po predĺžených víkendoch, keď sa deťom veľmi do škôlky ísť nechcelo: „Máš tam predsa vankúšik, ktorý skrýva sladké sníčky len pre teba.“
Matky všeobecne veľmi ťažko znášajú situácie, keď dieťa plače a ony nemôžu nijako plač utíšiť. Nejedna z nás ráno odchádzala zo škôlky so slzami v očiach a výčitkami svedomia. Ak utešujeme dieťa, že v škôlke mu bude dobre, musíme tomu samy veriť. Tiež som prešla situáciami, keď syn celú cestu do škôlky verklíkoval, ako nechce ísť do škôlky, lebo so mnou mu je lepšie. Len čo si však prezul papučky, už utekal do triedy a ani si nespomenul, že sa mu tam nechcelo ísť. Starostlivosť rodičov je nenahraditeľná, no každé dieťa potrebuje aj rovesníkov a iné hry, ktoré rodičia aj napriek snahám nevedia vždy zabezpečiť. S rodičmi dieťa pozná svet z jednej strany, v spoločnosti kamarátov a učiteliek zas z inej. Nástupom dieťaťa do škôlky nastáva zmena v živote dieťaťa, ale i v živote rodičov. Škôlka je pre dieťa ďalším krokom na ceste k samostatnosti a rodičia si tiež musia začať zvykať, že dieťa začne prejavovať svoju závislosť/nezávislosť inak.
Školská Zrelosť: Čo by Mal Predškolák Zvládať?
Pri vstupe dieťaťa do školy sa od neho vyžaduje, aby bolo na takej úrovni telesného a psychického vývinu, aby sa bez problémov adaptovalo na prácu v škole, aby vedelo prijať čo najskôr rolu školáka. Okrem toho sa predpokladá, že deti vstupujúce do školy ovládajú určitý okruh vedomostí, konkrétnych predstáv a niektorých pojmov, majú základné vedomosti o prírode, o ročných obdobiach, o živote a práci ľudí. Majú predpoklady na nadväzovanie vzájomných vzťahov, dokážu spoločne pracovať a hrať sa, pomáhať si a vykonávať zadané primerané úlohy. Nesmierne dôležitá pre osvojenie gramotnosti (čítania, písania a počítania) je aj primeraná úroveň reči a jazyka - veď učenie sa čítať a písať znamená vlastne používať jazyk v symbolickej rovine.
To, či je dieťa pripravené na vstup do školy rozumovo, emocionálne, sociálne, jazykovo i telesne (teda či dosiahlo tzv. školskú zrelosť, školskú spôsobilosť), alebo je preň vhodnejšie, aby mu bolo poskytnutého viac času na vývin a osvojenie si potrebných zručností pred zaškolením, môže posúdiť odborník (psychológ, logopéd, ai.).
Kognitívny vývin:
- Spočítať 10 a viac predmetov
- Správne pomenovať všetky základné farby, rozlišuje niekoľko odtieňov
- Rozumieť veciam, ktoré používame každý deň (ako napr. jedlo alebo peniaze)
- Nakresliť človeka tak, aby zachytil aspoň 6 častí tela
- Nakresliť podľa predlohy trojuholník a iné geometrické tvary
- Porozumieť konceptu času, orientovať sa v čase
- Napísať niekoľko písmen a číslic
- Rozpoznať svoje meno keď je napísané, vedieť napísať svoje meno
Sociálny a emocionálny vývin:
- Chce urobiť radosť svojim kamarátom
- Chce sa podobať svojim kamarátom
- Dokáže sa jednoduchšie prispôsobovať pravidlám
- Rád(a) spieva, tancuje, hrá divadlo
- Rozumie rozdielu medzi fantáziou a realitou, medzi „akože“ a „naozaj“
- Rozlišuje kto je chlapec a kto dievča
- Vyjadruje čo sa mu páči a čo nepáči
- Prejavuje vzrastajúcu samostatnosť (v obliekaní, jedení, hygiene)
- Vyhľadáva nové zážitky
- Dokáže požiadať, ako aj spolupracovať
Rečový vývin a komunikácia:
- Reč je jasná, zrozumiteľná, používa dlhšie vety (min. 5 slov)
- Dokáže porozprávať príbeh celými vetami, je pre iných zrozumiteľný
- Správne používa budúci a minulý čas
- Zaujíma sa o okolie, kladie otázky, komentuje udalosti, vie verbalizovať svoje potreby a priania veku primeraným spôsobom
- Vie povedať svoje meno a adresu
Fyzický a pohybový vývin:
- Dokáže stáť na jednej nohe najmenej 10 sekúnd
- Vie skákať aj preskočiť niečo
- Robí kotrmelec
- Používa vidličku a lyžičku, aspoň niekedy používa aj nôž
- Samostatne používa toaletu, udržiava hygienu
- Vie sa hojdať, lezie
Rola Rodiča pri Nástupe do Školy
Škola pri vzdelávaní kladie pomerne vysoké nároky na žiakov. Cítia to všetky deti, zvlášť tie, ktorých schopnosti sú nerovnomerne rozvinuté. Často nesústredenosť dieťaťa a znížená úroveň pozornosti negatívne ovplyvní jeho výkon. Už mierne oslabená pamäť alebo percepcia, vizuo-motorická koordinácia či priestorová predstavivosť môžu pri učení rýchlejšie vyčerpať dieťa a spôsobovať, že zaostáva za pracovným tempom triedy. Preto je potrebné, aby dieťa vstupovalo do školy pripravené zvládať požiadavky, ktoré škola prináša.
Vzťah rodič - učiteľ či vedenie školy tvoria kľúčový pilier školského prostredia. Nie je to vzťah, v ktorom je jeden podriadený a druhý nadriadený. Tento vzťah by mal byť v ideálnom prípade založený na spolupráci a partnerstve, v centre ktorého stojí najlepší záujem žiaka. Rodič je „odborníkom“ na svoje dieťa v domácom prostredí. Je tým, ktorý ho pozná najlepšie.
Skôr než začneš pripravovať svoje dieťa na školu, zamysli sa nad vlastným postojom k školskému systému. Možno si zo školských čias nenesieš pozitívne spomienky. Ak si v škole zažívala ťažké chvíle, je normálne, že nechceš, aby sa tvoje dieťa stretlo s rovnakými problémami. Nezabúdaj však, že tvoje dieťa má nárok na svoj vlastný jedinečný zážitok. A to, že pre teba čas v škole nebol jednoduchý, neznamená, že to tak bude aj pre tvoje dieťa. Namiesto toho, aby si preto projektovala svoje obavy na neho, buď tam pre svoje dieťa.
Pred nástupom do školy sa niekedy uchyľujeme k „výchovným“ frázam, ktoré môžu u dieťaťa vyvolať strach. Vety ako „V škole to už nebude žiadna sranda! Veď ty uvidíš.“ alebo „V škole sa budeš už len učiť, žiadne hranie!“ môžu vyvolávať úzkosť a obavy, ktoré tvojmu dieťaťu pri nástupe do školy vôbec nepomáhajú. Miesto toho rešpektujúco sprevádzaj silné emócie tvojho dieťaťa, ktoré môže mať s nástupom do školy spojené.
Každé dieťa je iné, a preto aj adaptácia na školu môže prebiehať rôzne. Niektoré deti sa v škole cítia ako ryba vo vode už od prvého dňa, iné potrebujú viac času. Je dôležité byť pripravená/ý na všetky situácie a prijímať pocity svojho dieťaťa s porozumením. Nesnaž sa silné emócie svojho dieťaťa zľahčovať či mu ich vyhovárať.
Pri rozhovoroch o škole je dôležité, aby si dieťa pripravila na to, čo ho čaká. Vysvetli mu, čo presne bude v škole robiť, aké predmety bude mať a ako vyzerajú prestávky. Buď tiež pripravená odpovedať na všetky jeho otázky, aj keď na niektoré nemusíš poznať presnú odpoveď. Na to, aby si lepšie znázornila to, ako škola presne funguje, používaj rôzne knihy, či hry.
Aj keď sa tvoje dieťa môže na školu tešiť, tak zároveň môže mať aj podvedomé obavy. Tieto pocity sú normálne a môžeš ich preto očakávať. Nenechaj sa preto prekvapiť, keď prídu ako blesk z jasného neba. Miesto toho umožni svojmu dieťaťu svoje pocity vyjadriť, aj keď sa ti to nebude páčiť.
Pre deti je dôležité cítiť sa bezpečne, najmä keď prechádzajú veľkými zmenami, ako je nástup do školy. Prechodový rituál môže pomôcť tvojmu dieťaťu lepšie pochopiť túto veľkú zmenu a vytvoriť pocit stability a istoty. Môže to byť niečo jednoduché, ako rodinný výlet, ale pokojne aj niečo komplexnejšie.
Ranné zhony môžu byť stresujúce pre každého, obzvlášť však pri veľkých zmenách ako je nástup do školy. Keď sa k tomu pridajú podvedomé strachy a obavy z nadchádzajúceho obdobia, budeš pravdepodobne potrebovať na ranné odchody viac času ako si myslíš. Dopraj svojmu dieťaťu ráno čas na spoločné chvíle, ktoré dieťa upokoja a pripravia ho na deň v škole aspoň prvé týždne po začiatku školy.
Po škole si dieťa často nesie domov emócie, ktoré sa nahromadili počas dňa. Buď trpezlivá a venuj mu čas na rozprávanie o tom, čo v škole za ten deň prežilo. Poskytni mu priestor na vyjadrenie svojich pocitov, či už pozitívnych alebo negatívnych.
Ako pripraviť dieťa na škôlku
Nástup do školy je veľkou zmenou pre deti aj pre nás rodičov a vyžaduje si prípravu nás a aj nášho dieťaťa.