Samostatná hra je dôležitou súčasťou detského vývoja, pretože podporuje kreativitu, nezávislosť a schopnosť riešiť problémy. V dnešnom článku sa nechystáme písať o tom, aké je super, keď sa dieťa hrá samé a rodič má chvíľku pre seba. Chceme písať o prospešnosti hier, ktoré vedú pri hre k samostatnosti dieťaťa. Celkovú samostatnosť môžeme s dieťaťom začať trénovať približne od dvoch rokov. To je vek, kedy dieťa učíme, aby si umylo ruky samo, aby si vybralo, ktoré tričko si oblečie, aby sa učilo odložiť si po sebe hračku a podobne. Samostatnosť by mala postupne prenikať aj do hier dieťaťa. Počas samostatnej hry má dieťa svoj svet, platia jeho pravidlá. Dieťa sa samo vyjadruje spôsobom, ako vníma situáciu, samo vedie dialóg s hračkami a podobne. Pociťuje pri tom svoju autonómiu, je pánom situácie. Úloha rodiča je v tejto chvíli poskytovať dieťaťu bezpečný priestor a stimuly na samostatnú hru. Je nestranný pozorovateľ, ale nie priamy aktér hry. Rozhodne ho netreba do samostatnej hry nútiť.
Sú deti, ktoré uprednostňujú hru s rodičom či rovesníkom. Napriek tomu povzbudzujme deti v tom, aby sa o niečo pokúšali samé (napríklad postaviť vežu z kociek). K samostatnej hre sú dôležité aj stimuly, ktoré hra dieťaťu dáva. Predstavujeme vám hry, ktoré sú postavené na samostatnosti a zároveň samokontrole dieťaťa. Sú to špeciálne autokorektívne pomôcky, ktoré učia deti kontrole svojho riešenia a oprave prípadných chýb. Dieťaťu sú veľmi nápomocné pri vyrovnávaní sa so skutočnosťou, že urobilo chybu, ale zároveň učia, že chyba sa dá jednoducho opraviť.
Niektorí rodičia naozaj dieťa dusia. Nedajú mu vydýchnuť, každú minútku, každú sekundu sa mu venujú, pretože si myslia, že niečo zanedbajú, ak sa mu nebudú stále venovať. Toto sú tie extrémy, ktoré nie sú dobré ani z jednej, ani z druhej strany - teda extrémna starostlivosť a extrémna nestarostlivosť. Je treba nájsť zdravý stred.
Prečo je samostatná hra dôležitá?
Samostatná hra formuje osobnosť. Vedci dokonca prišli k záverom, že deti, ktoré sú schopné samostatnej hry, si rozvíjajú analytické myslenie a lepšie chápu matematiku. Pomáhajú im v tom aj tie úplne najjednoduchšie hračky, keď napríklad len hmatom spoznávajú, že štvorec má štyri rohy. Rodičia by preto vo svojej výchove skutočne nemali zabúdať na rozvoj samostatnej hry. A nemusia mať z toho zlý pocit, nejde o žiadne zanedbávanie dieťaťa. Práve naopak, samostatná hra formuje detskú osobnosť. Deti učí aj to, ako tráviť čas osamote a pochopiť, že na to, aby sa cítili príjemne, nepotrebujú vždy prítomnosť niekoho druhého. Učí ich rozvíjať predstavivosť, upokojiť sa, sústrediť sa a ponoriť sa do svojich myšlienok. A to je veľmi dôležitá príprava na budúci dospelý život.
Hračky sú prirodzenou súčasťou detstva a dokonca môžu podporiť správny vývoj dieťaťa. Sprostredkúvajú im spojenie medzi svetom a ich vnútorným prežívaním. Rovnako tak uľahčujú bytie rodičom, ktorí si chcú aspoň na chvíľu vyložiť nohy v kolotoči celodenných aktivít okolo domácnosti a dieťaťa. Dieťa sa učí najskôr sa hrať s rodičmi, postupne sa vedieť zahrať aj samé a napokon aj s inými deťmi. Všetko ale potrebuje čas.
Ak sa dieťaťu nebudem neustále venovať, môžem niečo v jeho vývoji zanedbať. Týmto obavám prepadá značná časť rodičov. A tak mnohí z nich stoja svojim deťom za chrbtom a premotivovane im odmala manažujú všetko vrátane sveta hier. Detská hra však nie je len akási zábava, ktorá má prebiehať podľa našich predstáv. Pre dieťa je to najdôležitejšia činnosť, akou spoznáva svet okolo seba. V hre objavuje seba, svoje záujmy, svoj vnútorný svet. A práve preto musíme časť týchto hier nechať na ne samotné.
Ako naučiť dieťa hrať sa samo?
Ak je pre dieťa ťažké začať sa hrať samo, začnite s krátkymi úsekmi. Môžete začať s piatimi minútami a postupne zvyšovať čas podľa toho, ako sa dieťa cíti pohodlnejšie. Dieťa sa bude ľahšie hrať samo, ak sa cíti v prostredí bezpečne a pohodlne. Zabezpečte, aby malo prístup k rôznym hračkám, ktoré stimulujú jeho zvedavosť a kreativitu. Zistite, čo vaše dieťa zaujíma a ponúknite mu aktivity, ktoré ho budú baviť. Ak napríklad miluje kreslenie, pripravte mu kreatívny kútik s farbičkami a papierom. Ak sa dieťa nevie hrať samo, začnite tým, že sa budete hrať spolu s ním. Ukážte mu, ako sa môže zabaviť hračkou alebo činnosťou. Ak dieťa začne prejavovať záujem o samostatnú hru, povzbuďte ho a pochváľte. Nechajte dieťa, aby si samo vybralo, s čím sa chce hrať. Poskytnite im niekoľko možností a nechajte ich rozhodnúť, čo ich v danom momente najviac zaujíma. Niektoré deti potrebujú viac času na to, aby si zvykli na samostatnú hru. Je dôležité byť trpezlivý a neponáhľať sa.
Pri výbere hračiek riaďte sa záujmom dieťaťa. Pozorujte dieťa, čo ho aktuálne najviac zaujíma. Polovicou úspechu je trafiť sa dieťaťu do témy, ktorá ho momentálne najviac baví. To však nemusí byť iba téma ako autíčka či bábiky. Môže to byť napríklad obdobie, kedy ho fascinujú rôzne vkladačky. Druhou polovicou úspechu je zvoliť primeranú náročnosť. Hra, ktorá je príliš ľahká, prestáva byť pre dieťa zaujímavá. Ak je príliš náročná, dieťa môže frustrovať, že mu to ešte nejde.
Problémom môže byť aj množstvo hračiek, ktoré má dieťa k dispozícii. Pri príliš veľa podnetoch nevie pri žiadnej hračke vydržať dlho. Taktiež je dôležité prostredie. Hračky by mali byť v izbe uložené tak, aby ho samé pozývali do hry. Mali by byť vyložené v poličke, kde ich dieťa vidí a dočiahne. Ak máte nejakú vkladačku, nenechávajte tie tvary vnútri v krabičke. Vtedy je totižto aktivita hotová a netreba ju spraviť znova. Samostatná hra vášho dieťaťa je vtedy váš čas na kávu. Dôležité je dieťaťu sa prihovoriť, ako sa pekne hrá, ale hlavne nenadviazať očný kontakt.
Rodič by mal dieťaťu hračku predstaviť, ukázať, ako funguje. Keď dostane napríklad stavebnicu, dieťa potrebuje vidieť, ako sa s ňou manipuluje, lebo to nevie. A potom postupne úkony sťažovať. A hlavne by ho mal rodič chváliť, stále chváliť a pochvalou motivovať. Je to veľmi dôležité, pretože dieťa potrebuje výsledok. Deti totiž nerady prekonávajú prekážky, najmä keď sú tie prekážky veľké. Je to naozaj mravčia práca. Ale keď už dieťa hru ako-tak ovláda, mal by ho rodič nechať samo. „Teraz mi ukáž, ako to sám dokážeš, si veľmi šikovný, určite to zvládneš a ja sa prídem o chvíľku pozrieť, ako si to urobil,“ dáva príklad, ako sa môže rodič na istý čas od hrajúceho sa dieťaťa vzdialiť.
Deti sa hrajú aj hry, pri ktorých je rodič nutný ako nemý pozorovateľ, prípadne musí vystupovať v úlohe partnera. Ťažko sa dieťaťu, ak nemá napríklad súrodenca, hrá na lekára či kaderníka. Vtedy je dôležité, aby sa rodič aktívne zapojil. Ale vždy by mal skúšať po nejakom čase sa od dieťaťa vzdialiť a ponechať ho v jeho svete.
Netreba to doma preháňať. Niektorí rodičia naozaj dieťa dusia. Nedajú mu vydýchnuť, každú minútku, každú sekundu sa mu venujú, pretože si myslia, že niečo zanedbajú, ak sa mu nebudú stále venovať. Zabudnime na výkon. A hlavne, rodičia by sa nemali báť nudy. Nuda nie je pre dieťa nikdy zbytočná, naopak, podnecuje ho k premýšľaniu, tvoreniu, experimentovaniu.
Mnoho rodičov je takých zameraných na výkon, že ak sa dieťa svojou hrou nič praktické nenaučí, nemá jasný cieľ, napríklad rozoznávať farby alebo zautomatizovať si počítanie do desať, je podľa nich zbytočná. Nechajme to však aspoň malú časť dňa na dieťa, hoci by sa malo vtedy aj nudiť a nič zaujímavé nevymyslieť. Ak sa od začiatku naučí, že má naplánovaný celý deň a všetky druhy činností, nebude nikdy schopné samostatnej hry.
Podľa odborníkov čím skôr, tým lepšie. Už ročné dieťa je schopné hrať sa niekoľko desiatok minút samo. Samozrejme, také malé dieťa musí byť vždy v dohľade rodiča. To najdôležitejšie, čo potrebuje, je vlastný priestor. Postačí aj malý hrací kút. Najskôr by v ňom mal rodič dieťa zorientovať a predstaviť mu hračky. A potom ho chvíľku nechať, nech samo objavuje okolie a veci v ňom. Keď je dieťa už o niečo staršie, treba mu prispôsobiť aj priestor na hranie, aby rodičov istý čas nepotrebovalo. Najmä by malo mať poruke svoje hračky. Nenechávajme ich uložené na miestach, kam nedočiahne. Rovnako dôležitá je aj pokojná atmosféra. Zvuky zo zapnutej televízie či rádia pôsobia na dieťa rušivo. Aby sa ponorilo do svojho sveta a fantázie, potrebuje ticho.
Ak dieťa volá rodiča, aby sa s ním hral, mal by vystupovať len v úlohe asistenta a nemanažovať hru. Dieťa je režisér. Dovoľte mu, aby vám hru predstavilo, nechajte ho rozložiť hračky tak, ako to chce, a prijmite rolu, ktorú vám dá. Zároveň sa snažte zasahovať do hry čo najmenej. Dieťaťu niekedy stačí, keď je rodič len pozorovateľom jeho hry. To, že chceme podporiť samostatnú hru od dieťaťa, ešte neznamená, že nesmieme byť v jeho prítomnosti a musíme odísť z izby.
Hračky a hry podporujúce samostatnosť
Vzdelávaciu hru LOGICO poznajú deti vo viac ako 60 krajinách sveta. V tej našej slávime jeho 10. výročie a stále sa teší veľkej popularite. Na karte je zobrazená logická, matematická, vizuálna či iná úloha, ktorú má dieťa vyriešiť. Okrem toho, že dieťa vie pracovať maximálne samostatne, dôležitým momentom je kontrola svojich odpovedí (farebných guľôčok). Školáci majú príležitosť využívať LOGICO pri učení sa nových informácií alebo pri opakovaní tých zo školy.
Obrázky vzdelávacej hry BambinoLÜK sú vhodné už pre deti od 2 rokov. Samotná hra však v tomto veku vyžaduje asistenciu dospelej osoby. Dieťa odpovedá na grafické úlohy umiestňovaním žltých štvorčekov na správne miesta. Takto vieme nazvať v podstate všetky hry, na záver ktorých si dieťa samostatne kontroluje svoje riešenia. Hry sú vhodné pre deti od 5 do 8 rokov a svojím charakterom sú pre deti výzvou.
Pri konštruktívnych hrách, ako sú rôzne skladačky, keď si musia prštekmi skladať drobné skladačky, si dieťa rozvíja jemnú motoriku, rozvíja si zručnosť. Tieto hry rozvíjajú aj ich fantáziu, priestorovú orientáciu, tvorivosť. Keď navyše stavia podľa priložených plánikov, trénuje si aj kombinačné schopnosti.
Pri námetových hrách, keď sa na niečo hrajú, si deti rozvíjajú rečové schopnosti, fantáziu, pamäť. Každá hra je pre dieťa veľmi dôležitá. Rodič by mal zistiť, k čomu dieťa inklinuje, a podporiť ho v jeho vybranej oblasti.
Každý vek má aj v hraní sa iné požiadavky a je na rodičoch, aby ich poznali a podľa toho vyberali svojim drobcom tie správne hračky, ktoré ich posunú vpred. Rodičia by sa ale mali vyvarovať obrovským nákupom v hračkárstve a radšej sa riadiť heslom - menej je niekedy viac. Radšej kúpiť jednu poriadnu hračku, ktorá mu niečo dá, ako množstvo zbytočných, ktoré ho po chvíľke prestanú baviť.
Počas prvých týždňov života dieťaťa je jeho najlepšou hračkou mama. Nič viac nepotrebuje. Onedlho začne byť zvedavé na svet okolo seba, a potom už potrebuje hračky, vďaka ktorým ten svet začne spoznávať. Pre najmenšie deti do 6 mesiacov sú ideálne hračky: hrazdička v kontrastných farbách biela čierna a červená pri polohe na chrbte (tie dieťa vie odlíšiť najskôr). Hrazdička by mala byť umiestnená na prechode hrudníka a bruška, aby do visiacej hračky dieťa mohlo brnknúť rukou, či kopnúť nohou (nedávať ju do úrovne hlavy, aby nedochádzalo k záklonu hlavy). Ďalej čierno-biele kartičky pri polohe na brušku. Hračky, ktoré sa ľahko uchopujú (dieťa síce hračku ešte nevie aktívne uchopiť, ale pri ponúknutí hračky ju uchopí vďaka reflexu) - napr. hrkálka, či hryzadlá, šušťavé hračky do ruky či o-ball.
Pre polročné detičky už na trhu nájdete množstvo vzdelávacích hračiek určené pre správny rozvoj. Pre staršie deti od 6 mesiacov sú vhodné rôzne knižky, activity kocky, tabule či senzorické loptičky. Najlepšími hračkami sú často veci určené na denné používanie ako šnúrky, zubné kefky, varešky, fľaša naplnená ryžou, či obyčajné ponožky. Deti sa rady pozorujú v zrkadle. Momentálne je na trhu veľa hračiek, ktoré majú na sebe viac alternatív na zábavu (zrkadielko, šnúrky, šušťavý materiál). Pre štvornožujúce deti odporúčam aj hojdačku Spectra či Piklerovej trojuholník.
Deti, ktoré si už na svojej prvej narodeninovej torte sfúkli jednu sviečku sa pomaly začnú zaujímať už aj o kreslenie na papier, spoznávanie farieb či lepenie nálepiek. Na rad sa dostanú už aj zložitejšie hračky, bábiky, autíčka či zvieratká. Pri hračkách je to už o preferencii dieťaťa - jedno bude inklinovať k autám, druhé k bábikám, kuchynke či kockám.
Po dovŕšení 3 rokov sa z malého dieťaťa stane veľký škôlkar s čím súvisia väčšie zmeny vo vývoji. V škôlke začne spoznávať nové deti a hrať sa zložitejšie hry. Menšie deti sa spolu hrajú iba krátkodobo a nevydržia držať pozornosť pri hre dlho. Učia sa spolu prvé riekanky, tančeky, radi cvičia, hrajú na hudobné nástroje, vytlieskavajú si riekanky, stavajú si jednoduché stavby z kociek, začínajú sa spolu hrať s bábikami, s autami, jazdia s nimi po dráhe, kopú si loptu.
Pri prechode do vyššej triedy už 4 až 5 ročné deti hru v kolektíve považujú za samozrejmosť a vnímajú svojich spolužiakov ako kamarátov. Už majú väčšiu trpezlivosť. Hrajú sa v skupinkách, vytvárajú si samostatné hry, hrajú sa na povolania, vedia sa dohodnúť a požičať si hračky, rozdelia si pri hre úlohy, pri cvičení sú obratnejší, spievajú zložitejšie piesne, učia sa dlhšie texty básní, pri omaľovankách prejdú ešte aj za čiarku, ale už sa snažia dodržať formu. Vedia spolu poskladať jednoduchšie puzzle, kocky častí do celkov, počítajú do 6, rozoznávajú farby a odtiene, vystrihujú s nožnicami...
Veľkáči, teda 6-roční predškoláci si už plne uvedomujú vzťahy v kolektíve a často už uprednostňujú hru s kamarátmi pred hrou osamote. Vznikajú prvé trvalejšie kamarátstva, dokonca aj prvé lásky, deti sa navštevujú doma, robia si narodeninové párty. Stavajú spolu zložité stavby, hrajú sa s legom, hrajú sa na zamestnania, rozvíjajú si hru sami, stavajú zložité obrázky z puzzle, tangramy, pracujú s pracovnými zošitmi, kresba je dokonalejšia, kreslia postavu s detailmi, zvieratká. Von sa hrajú spolu, vedia sa spolu bicyklovať, nahánať, súperia medzi sebou...
Spoznaj svoje dieťa - Ako spoločenské hry rozvíjajú deti
Cookies používame na zlepšenie vašej návštevy tejto webovej stránky, analýzu jej výkonnosti a zhromažďovanie údajov o jej používaní. Tlačidlami nižšie s tým môžete súhlasiť alebo to odmietnuť. Na tento účel môžeme použiť nástroje a služby tretích strán a zhromaždené údaje sa môžu preniesť k partnerom v EÚ, USA alebo iných krajinách. Kliknutím na „Prijať všetky cookies“ vyjadrujete svoj súhlas s týmto spracovaním. Používanie analytických nástrojov nám umožňuje lepšie porozumieť potrebám našich návštevníkov a tomu, ako používajú našu stránku. Súhlasíte s odoslaním osobných dát súvisiacich s reklamou spoločnosti Google. Súhlasíte s personalizovanou reklamou.