Hlavným spôsobom odovzdávania poznatkov iným vedcom, ktorí sa zaoberajú podobnými alebo príbuznými témami, je napísanie výskumnej práce. Výskumná práca musí byť dobre napísaná, aby splnila tieto ciele. A štruktúra výskumnej práce je rozdelená na časti a každá z nich slúži na určitý účel.
Úvod plní viacero funkcií. Vytvára kontext vášho výskumu, vysvetľuje vašu tému a ciele a poskytuje rozsah vášho výskumu. V texte nájdete bližšie informácie o jednom z prvých výskumov zameraných na využívanie Snoezelen miestnosti kojacimi matkami. Štúdia bola realizovaná v nemocnici, kde mali matky s novorodencami do miestnosti voľný prístup.
V rámci témy využitia Snoezelen miestnosti pre tehotné ženy by sme chceli upozorniť na zistenia štúdie ohľadom skúseností žien, ktoré počas hospitalizácie krátko po pôrode využili Snoezelen miestnosť pri kojení svojho novonarodeného dieťaťa. Každá Snoezelen miestnosť je jedinečná na základe cieľovej skupiny jej využitia, preto má aj Snoezelen miestnosť budovaná pre účely využitia tehotnými ženami svoje špecifiká.
Ďalej popíšeme pre inšpiráciu konkrétne vybavenie a vzhľad Snoezelen miestnosti v Osborne Park Hospital. V miestnosti dominuje najmä farebnosť stien asociovaná s narodením a prírodou, a to v tónoch zelenej, hnedej, terakotovej a žltej. Priestor na sedenie je vybavený pohovkami a stoličkou s pohodlnými opierkami, pred ktorými sa nachádza jemný koberec a štvorcové taburetky pre pohodlie s možnosťou vyloženia nôh. Základom vybavenia miestnosti sú solárny projektor a optické vlákna. Zaujímavým prvkom vybavenia je akvárium s tropickými rybičkami a vodnými rastlinami.
Výskumnú vzorku štúdie tvorili matky, ktoré sa rozhodli počas svojho pobytu v nemocnici po pôrode navštíviť Snoezelen miestnosť s cieľom kojiť v nej svoje dieťa. Informácie o tom, že Snoezelen miestnosť sa v nemocnici nachádza boli prezentované na nástenkách či letákoch na chodbách a priamo v nemocničných izbách. Zdravotné sestry odporúčali Snoezelen miestnosť a možnosť relaxácie v nej najmä matkám, ktoré kojili, boli unavené a podráždené z nedostatku spánku či trpeli na vysoký krvný tlak.
Snoezelen miestnosť sa v nemocnici používala vždy iba pre jednu klientku v určitom časovom rozmedzí. Všetky ženy, ktoré navštívili Snoezelen miestnosť so zámerom kojiť v nej svoje dieťa sa mali zapísať do knihy návštev aj s príslušným dátumom pobytu. O tri týždne neskôr boli 44 ženám zaslané informačné listy ohľadom participácie na výskume. Nakoniec sa výskumných rozhovorov zúčastnilo 11 žien. Ženy boli vo veku od 23 do 31 rokov a všetky žili v partnerskom vzťahu.
Metódou štúdie autorov Huck, Summers, White a Jones bolo pološtruktúrované interview pozostávajúce z piatich otvorených otázok, ktoré mali podporiť zdieľanie skúseností žien pri kojení svojho dieťaťa v Snoezelen miestnosti. Taktiež boli v rozhovoroch využité aj vyzývacie otázky, ako napríklad: „Môžete nám o tom povedať viac?“, „Môžete to viac rozviesť?“. Rozhovory trvali od 45 minút do 90 minút, v závislosti od toho ako otázky dokázali rozvinúť jednotlivé rozprávania žien o svojich skúsenostiach.
Vo výskumnej štúdii autorov Huck, Summers, White a Jones zdieľalo jedenásť žien svoje skúsenosti ohľadom využitia Snoezelen miestnosti ako priestoru pre kojenie svojho dieťaťa v období tesne po jeho narodení. Výskumná vzorka matiek sa zhodla v tom, že pobyt v Snoezelen miestnosti bol pre nich pozitívnym zážitkom a pôsobil na ne relaxačne, pričom by rady nielen Snoezelen znova navštívili, ale odporučili by pobyt v ňom aj iným matkám.
Z analýzy prepisov rozhovorov vyplynuli dve hlavné témy obsahujúce sedem základných skúseností matiek. Možnosť využiť Snoezelen miestnosť v začiatočnej fáze kojenia dieťaťa bola pre matky pozitívnou skúsenosťou. Pre mnohé bola táto skúsenosť v Snoezelen miestnosti bodom zlomu, ktorý preklenul počiatočné problémy s kojením. Matky tu nadobudli sebadôveru spojenú s pozitívnymi prejavmi dieťaťa pri kojení. Zásadným zistením štúdie autorov Huck, Summers, White a Jones je, že pozitívna skúsenosť s kojením dieťaťa v Snoezelen miestnosti uľahčuje matkám prvotné fázy kojenia.
Abecedný zoznam zdrojov, na ktoré sa v práci odkazuje (podľa priezviska prvého autora každého zdroja). V závislosti od typu štúdie môžu byť zahrnuté tabuľky a/alebo obrázky. Každá tabuľka a obrázok sa uvádza na samostatnej strane vo formáte APA a všetky tabuľky a obrázky sa uvádzajú za odkazmi. Najskôr sa uvádzajú tabuľky a potom obrázky.
Vyjadrenia v abstrakte by mali byť stručné a cielené. Je potrebné sa vyhnúť nadmernému počtu citácií. Na upútanie pozornosti publika použite nástroj Mind The Graph. Majte na pamäti, že pridanie vizuálnej infografiky môže zvýšiť autoritu a dodať vašej výskumnej práci významnú hodnotu.
V tomto príspevku vyberáme niektoré zaujímavé výsledky výskumu, ktoré súvisia so spoločnými procesmi a odlišnosťami medzi disciplínami; rozdielmi v publikovaní; s digitálnym publikovaním a otvorenou vedou, informačnými zdrojmi a návrhmi na zlepšenie služieb akademických knižníc.
Štruktúra výskumnej práce je rozdelená na časti a každá z nich slúži na určitý účel. Toto je najdôležitejšia časť vašej práce. Vaša štúdia je zhrnutá v abstrakte. Je takmer rovnako dôležitý ako názov, pretože čitateľ ho dokáže rýchlo prelistovať. Diskusia je poslednou hlavnou časťou práce, ktorá často obsahuje zhrnutie zistení štúdie, opis toho, ako sa tieto zistenia týkajú skúmanej témy a/alebo problémov, ktoré mal výskum vyriešiť, a môže tiež rozpracovať význam týchto zistení.
Osobitne sa informačné prostredie skúma v súvislosti s manažmentom informácií a znalostí a informačnou ekológiou (Davenport & Prusak, 1997). V tomto prístupe informačné prostredie obsahuje informačnú stratégiu, informačnú politiku, informačné správanie a informačnú kultúru, informačných profesionálov, procesy manažmentu informácií a informačnú architektúru. Je to určitá štruktúra fungovania činností orientovaných na informácie.
V koncepcii informačnej ekológie (Davenport & Prusak, 1997) je v informačnom prostredí organizácie dôležité riešiť viacznačnosť významov a riadiť informačné správanie na úrovni jednotlivcov aj spolupracujúcich komunít. V informačnej vede ako prvý definoval prostredia využívania informácií v pracovných procesoch Robert Taylor (information use environment, IUE) (Byström, Heinström & Ruthven, 2017).
Prostredie využívania informácií predstavuje súbor tých prvkov, ktoré ovplyvňujú tok a využívanie informácií v rámci definovanej entity a určujú kritériá, podľa ktorých sa informácie posudzujú. Prejavuje sa v typickej štruktúre problémov skupín ľudí, typickom nastavení a prvkoch riešenia týchto problémov. Skupiny ľudí môžu potom tvoriť komunity spojené určitým spoločným faktorom, ako napríklad zamestnanie (profesijné komunity), vedecké disciplíny alebo záujem (záujmové komunity).
Podľa koncepcie R. Taylora sa problémy charakterizujú riešenými otázkami, aktivitami a hľadaním zmyslu. Informačné problémy nie sú statické a ich riešenia nie sú algoritmické. Nastavenia prostredia predstavujú určité obmedzenia vyplývajúce z typických prvkov prostredia, organizačných štýlov, domén záujmu a prístupu k informáciám. Riešenie problémov obsahuje aj podnety na využívanie informácií; faktické alebo motivačné faktory pri pochopení problémov a vlastnosti informácií, napríklad z hľadiska dát, času ap. Tento model R. Taylora zdôrazňuje premenlivý, vyvíjajúci sa, dočasný a chaotický kontext využívania informácií.
V súčasnosti bol tento model upravený do modelu pracovného informačného prostredia (WIE - workplace information environment) (Byström, Heinström & Ruthven, 2018). Model naznačuje dynamiku vzťahov ľudí, úloh a prostredí vo vývoji v čase. V súvislostiach s informačným prostredím dnes používame aj pojem digitálne informačné prostredie. Obsahuje súhrn digitálnych nástrojov, objektov, dát, databáz, služieb a systémov zabezpečujúcich využívanie informácií a technológií v rôznych kontextoch. Formuje sa napríklad vo vede, vzdelávaní, profesiách, pracovnom prostredí či v každodennom informačnom správaní človeka.
Základné zložky digitálneho informačného prostredia tvoria digitálne objekty, digitálne knižnice, digitálne archívy, digitálne múzeá, digitálne služby a nástroje alebo digitálne repozitáre. Informačné prostredie v technologickom zmysle predstavuje počítače a technologické a programové nástroje umožňujúce komunikáciu a spracovanie informácií, ich prezentáciu a vizualizáciu a tiež kolaboráciu a participáciu, napríklad v počítačových sieťach. Tieto koncepcie informačného prostredia, informačnej infraštruktúry a digitálneho prostredia v súčasnosti modelujeme v novších koncepciách vedeckej komunikácie.
Pokúšame sa vysvetľovať princíp digitálneho publikovania vo vede, zmeny vo využívaní elektronických zdrojov, formovanie nových modelov elektronických časopisov. V informačnej vede hľadáme lepšie spôsoby komunikácie a kolaborácie vo vedeckých kolaboratóriách a vedecké recenzovanie s novšími možnosťami a nástrojmi digitálneho prostredia. Do hry vstupujú noví hráči, producenti elektronických zdrojov, agregátori služieb a systémov, vývojári nových digitálnych nástrojov ako referenčné manažéry, systémy na prácu s vedeckými dátami apod.
Digitálna a otvorená veda predstavujú významné kontexty informačného prostredia a vplývajú na jeho vývoj smerom k službám informačnej infraštruktúry pre vedcov. Digitálna veda znamená presun vedeckej komunikácie do digitálneho prostredia a využívanie digitálnych nástrojov, zdrojov, metód a dát novými spôsobmi. Digitálna veda sa vyvíja v nadväznosti na nové modely a nové vízie vedeckej komunikácie, nové modely elektronických časopisov, digitálnych informačných služieb aj na koncepcie otvoreného prístupu k informačným zdrojom (open access). Digitálna veda obsahuje informačnú infraštruktúru a novú kultúru kolaborácie, komunikácie, participácie a otvorenosti, pritom sa vynárajú tvorivé inovácie a transdisciplinárne problémy.
Otvorená veda je koncepcia vedeckého výskumu, ktorá zvýrazňuje aplikácie otvoreného prístupu (open access) k využívaniu digitálnych zdrojov, dátam aj vzdelávaniu. Ide o zabezpečenie maximálnej transparentnosti pri postupoch, metódach, dátach a vysvetľovaní výsledkov vo vede. Výstupy vedeckého výskumu by mali byť dostupné aj pre širšiu verejnosť. Verejné zdroje využívané na podporu vedeckého bádania by mali byť využívané v prepojení so súkromnými zdrojmi a transparentné, najmä v digitálnom prostredí.
Otvorená veda má byť transparentná v metodológii, pri získavaní dát, pozorovaní a experimentovaní. Výsledky a vedecké dáta sú viacnásobne využiteľné a verejne dostupné. V otvorenej vede sa využívajú digitálne a webové nástroje na kolaboráciu a prezentáciu výskumu. Otvorená veda uplatňuje princípy verifikácie, objektívnosti, originálnosti aj budovania komunity v digitálnom prostredí. Napríklad experiment či vývoj možno zopakovať v iných podmienkach; vedci sprístupňujú aj programové kódy, dáta možno nanovo použiť. Princípy otvoreného prístupu k vedeckým dátam aj publikáciám sú v záujme spoločenského rozvoja poznania, najmä jeho kumulácie a objektívnosti.
Otvorenosť vedy možno interpretovať na dvoch úrovniach. Vnútorná úroveň znamená prínos nových nápadov do vedeckého procesu a vonkajšia úroveň predstavuje možnosť využiť existujúce nápady v nových kontextoch. Základom otvorenej vedy sú vedecké publikácie, výskumné dáta, výskumné metódy, expertízy a podporné služby. Aktérmi otvorenej vedy sú výskumníci, výskumné tímy, organizácie, riadiace orgány aj širšia verejnosť.
Rozlišujú sa aj rôzne stupne otvorenosti vedy; od zainteresovaných profesionálnych komunít cez vytváranie príležitostí pre mladých vedcov, manažérov až po verejnosť. Rôzne stupne otvorenosti a uzavretosti vedy závisia od právnych a finančných obmedzení v prístupe k literatúre a dátam, od nákladov za prístup, licencie, prípadne od formy dát a rôznych foriem ochrany dát a informácií. Rozvoj digitálnych humanitných a sociálnych vied postupuje pomalšie ako digitálnych prírodných vied a technických vied vrátane informatiky (napríklad dátové vedy ako astronómia či fyzika).
Faktory digitálnej a otvorenej vedy sú najmä digitálna informačná infraštruktúra, transparentnosť a otvorený prístup k informačným zdrojom. Tieto faktory menia aj štruktúru informačného prostredia vedcov, ich metodológie, postup pri manažmente vedeckých dát a nakoniec aj publikačné stratégie.
Vedecká informačná gramotnosť chápeme ako uplatnenie informačných interakcií pri využívaní informácií vo vedeckom bádaní s dôrazom na výskumný proces, osobnú bázu znalostí aj skúsenosti a expertízu v odboroch. Z hľadiska odlišností medzi odbormi sme identifikovali výraznejšie rozdiely v informačných interakciách vedcov medzi skupinami disciplín, najmä prírodnými vedami, humanitnými vedami, sociálnymi vedami a informatikou.
tags: #dieta #vo #vyskumnej #miestnosti