Väčšina diét obmedzuje to, čo človek konzumuje, napríklad vylučuje mäso či mliečne výrobky. Paleo diéta je však jedinečná v tom, že predstavuje návrat k stravovaniu našich predkov, lovcov a zberačov.
Podstatou paleo diéty je snaha jesť tak, ako bolo ľuďom prirodzené pred tisíckami rokov. Ideálom je stravný režim jaskynného človeka. Čiže, ak on nejedol niektorú potravinu, nemali by ste po nej siahnuť ani vy.
Jaskynný človek ako ideál
Pred tisíckami rokov bol priemerný Homo sapiens vysoký, svalnatý, atleticky stavaný, svižný a veľmi prispôsobivý. Jeho obživu zabezpečoval lov zvierat a zber plodín. Po nástupe poľnohospodárstva prešiel na chov a pestovanie.
Teória paleo diéty tvrdí, že ľudia sa nikdy plne neprispôsobili konzumácii obilnín, ktoré boli hlavnou pestovanou plodinou a aj v súčasnosti sú významnou zložkou ľudskej stravy. Súčasný Homo sapiens trpí nadváhou, je mimo formy, vystresovaný, nešťastný a často zomiera na civilizačné choroby.
Konvenčná múdrosť hovorí, že človek musí spáliť viac kalórií, než prijme, aby schudol. K tomu odporúča nízkotučné potraviny s vysokým obsahom sacharidov. Takéto stravovanie je však pre mnoho ľudí nepríjemné, často sú hladní a po strate hmotnosti dochádza u drvivej väčšiny k jojo-efektu už po niekoľkých mesiacoch.
Lovec-zberač ako alternatíva
Ako alternatíva pôsobí stravný režim starý niekoľko tisíc rokov. Proteíny podporujú spaľovanie tukov a sacharidov, čím podporujú metabolizmus a rýchlejšie chudnutie. Navyše proteíny majú oveľa väčšiu výživovú hodnotu než tuky alebo sacharidy, čo brzdí chuť k jedlu. Nedávne klinické štúdie preukázali pri chudnutí takéto stravovanie ako účinnejšie než nízkotučné potraviny.
Paleo diéta dovoľuje neobmedzené množstvo ovocia a zeleniny.
Potraviny, ktoré sú nutnou súčasťou paleo diéty (čerstvé ovocie, zelenina, mäso a morské plody), obsahujú vysoké hodnoty prospešných živín, napríklad vlákniny, antioxidantov, vitamínov, nenasýtených tukov, omega-3 kyselín a sacharidov s nízkym glykemickým obsahom.
Je v nich zastúpených len veľmi málo rafinovaných cukrov a obilnín, zložených mastných kyselín, soli, sacharidov s vysokým obsahom cukru a spracovaných potravín. Tieto totiž spôsobujú zvýšenie telesnej hmotnosti, kardiovaskulárne ochorenia, cukrovku a mnoho ďalších zdravotných problémov.
Paleo živiny
Sacharidy v neobmedzenom množstve v podobe ovocia a zeleniny spôsobujú pomalé utlmenie cukru v krvi a hladiny inzulínu. Ich nadmerné množstvo v krvi podporuje metabolický syndróm, čiže obezitu, hypertenziu, nežiaducu hladinu cholesterolu v krvi a podobne. Takáto strava zároveň zmierni stav osteoporózy, obličkových kameňov, cievnej mozgovej príhody, astmy, nespavosti, nevoľnosti a mnohých iných zdravotných problémov.
Táto diéta odporúča vhodnú rovnováhu kyslých a zásaditých (alkalických) potravín, čiže chudé mäso, ryby a plody mora, ovocie a zelenina. Tvrdé syry, obilniny, mäso, strukoviny a soľ zaťažujú obličky, ak telo nedostáva zásadité potraviny, ako je ovocie a zelenina. Telo reaguje čerpaním rezervných vápenatých solí z kostí.
Kvalita a množstvo tuku v divokých zvieratách, ktoré lovili naši predkovia, sú diametrálne odlišné od živín z mäsa pochádzajúceho z chovu. Zdravšou alternatívou sú v súčasnosti voľne chované a vonku pasené zvieratá, na rozdiel od tých, ktoré sú umelo prikrmované, aby rástli a dospeli čo najrýchlejšie.
Nie sú kalórie ako kalórie. Napríklad 1000 kalórií v čerstvom ovocí a zelenine má dva až sedemkrát toľko vlákniny, ako porovnateľná porcia celozrnných potravín. V ovocí a zelenine je zdravá, rozpustná vláknina, ktorá znižuje cholesterol v krvi. Navyše obilniny obsahujú látku, ktorá zabraňuje vstrebávaniu vápnika, železa a zinku.
Proti vegetariánstvu a obilninám
Väčšina vegánov a vegetariánov sa spolieha na strukoviny a celozrnné potraviny, že doplnia väčšinu denného kalorického príjmu. Podľa paleo diéty strukoviny a celozrnné obilniny obsahujú pomerne veľa antiživín, ktoré zvyšujú črevnú priepustnosť, ktorá je častá pri mnohých autoimunitných ochoreniach.
Paleo diéta vylučuje cukry, obilniny a spracované potraviny. Tieto skupiny potravín totiž majú na svedomí prílišné zásobovanie tela karbohydrátmi, čo zvyšuje krvný tlak. Dôsledkom je tiež priveľa cukru v krvi, čo je pre telo toxické. Telo dokáže spáliť len niečo z toho, zvyšok cukrov a karbohydrátov sa ukladá v podobe tuku.
Nástupom poľnohospodárstva sa skaza prirodzenej výživy ľudstva ešte len začala. Podľa kardiológa Williama Davisa, autora knihy Život bez pšenice, sa z nevinnej, nízko výnosovej jednozrnnej trávy, nie veľmi vhodnej na pečenie, stala za 10 000 rokov, ale najmä za posledných štyridsať, geneticky upravená vysokovýnosná rastlina, vhodná na ďalšie priemyselné spracovanie, ktorá stojí za väčšinou našich bežných zdravotných problémov. Tvrdí, že za naše problémy nemôže ani tak cukor, tuky a sedavý spôsob zamestnania, ako pšenica.
Škodlivé účinky pšenice sú už dnes široko zdokumentované. Nejde len o to, že stojí za hromadením najnebezpečnejšieho tuku na bruchu, ale najmä o jej schopnosť podporovať chuť do jedla, vystavuje nás exorfínom, ktoré sú protikladom endorfínov a na mozog pôsobia rušivo, zvyšuje hladinu cukru v krvi, spúšťa cykly sýtosti, striedané so zvýšeným apetítom, proces glykácie, ktorý urýchľuje starnutie a choroby, zápalové a pH meniace účinky, ktoré narúšajú chrupavky a poškodzujú kosti, štartuje nežiaduce imunitné reakcie. Má na svedomí škálu chorôb od celiakie, devastujúcej črevnej choroby, ktorá vzniká po konzumácii pšeničného lepku, po mnoho neurologických porúch, cukrovku, srdcové choroby, artritídu, vyrážky a paralyzujúce klamy schizofrénie.
Pšenicoborecká kniha nie je o paleodiéte, zhodne s paleo však odporúča zabudnúť na obilniny, opatrne narábať s mliekom a za základ stravy si vziať najmä lokálnu zeleninu a mäso zvierat z dobrých chovov. Upozorňuje na to, že od pšenice sme závislí nielen kultúrne a mentálne, ale aj fyzicky, a jej vysadenie nám môže spôsobiť šok podobný tomu, ako keď vysadíme alkohol alebo prestaneme fajčiť.
Základné suroviny na paleo diétu
Pochutiny a korenia: kokosová a mandľová múka, balzamikový ocot, agáve sladidlo, jablčný ocot, med, vanilka, celé čierne korenie, morská soľ, oregano, bazalka, tymián, rasca, škorica, cesnak, kajenské korenie, čili korenie, paradajkový pretlak, kokosový a mandľový olej, extra panenský olivový olej, dižonská horčica, sezamový olej.
Ovocie a zelenina: tmavozelená listová zelenina, špenát, kapusta, ružičkový kel, brokolica, karfiol, mrkva, huby, čučoriedky, maliny, jahody, banány, pomaranče, grepfruit, jablká, špargľa, avokádo, cibuľa, sladké zemiaky.
Mäso: kuracie, bravčové, hovädzie, ryby, byvolie.
Iné potraviny: kokosový olej, kokosové mlieko, mandľové mlieko, vajcia, orechy, sušené mäso.
Paleo dieta | FitSAnet.
Nástup poľnohospodárstva sa vo všeobecnosti považuje za rozhodujúci krok ľudstva smerom k lepšiemu životu, keďže usadil nomádov a vytvoril predpoklady na vznik miest, priniesol viac potravy a deľbu práce. Ale dá sa na to pozerať aj očami paleopatológie. Prinieslo to aj zníženie vzrastu, rýchle šírenie chorôb, triednu spoločnosť a nerovnosť pohlaví. Antropológ Mark Cohen dodáva, že to prinieslo aj tvrdšiu prácu po viac hodín denne, zúženie výberu potravín, výmenu kvality za kvantitu.
V minulosti sa vedci domnievali, že dlhé detstvo u Homo sapiens súvisí s potrebou veľkého a energeticky náročného mozgu. Nové výskumy však naznačujú, že dlhé detstvo mohlo prísť skôr, než sa mozog výrazne zväčšil. Nálezy z Dmanisi, vrátane fosílie mladého jedinca druhu Homo erectus georgicus, naznačujú, že jedinci s menším mozgom a jednoduchšou kamennou kultúrou sa dokázali migrovať z Afriky. Analýza zubov ukázala, že tento jedinec mal v 11 až 12 rokoch už vyrastené zuby múdrosti, podobne ako dospelé šimpanzy v rovnakom veku, čo naznačuje iný vývojový cyklus. Nálezy z Dmanisi tiež potvrdzujú existenciu starého jedinca bez zubov, ktorý prežil niekoľko rokov vďaka starostlivosti skupiny. Tieto zistenia spochybňujú tradičný koncept „veľký mozog sa rovná dlhé detstvo“ a naznačujú, že predĺžené detstvo a podpora komunity mohli byť základom pre rast mozgu a prebudovanie ľudskej spoločnosti.
Predĺžené detstvo sa tak stalo základom pre rast mozgu a prebudovanie ľudskej spoločnosti. Fosílie z Dmanisi ukazujú, že rozšírené detstvo a podpora komunity formovali našu evolučnú dráhu. Práve schopnosť učiť sa od starších, absorbovať kultúru a spolupracovať mohla pripraviť cestu k modernému Homo sapiens.
Vďaka starostlivosti neandertálcov sa ťažko postihnuté dieťa dožilo šesť rokov. Vedci sa domnievajú, že našli prvý prípad Downovho syndrómu medzi neandertálcami, vychádzajúc z analýzy úlomku z vnútorného ucha neandertálskeho dieťaťa. Postihnutie dieťaťa bolo natoľko závažné, že presahovalo možnosti matky postarať sa oň; pomáhať jej museli aj ďalší členovia skupiny. Napriek závažnému postihnutiu sa dieťa dožilo šiestich rokov. Z minulosti je známe, že neandertálci sa starali o chorých a zranených členov skupiny, ale v týchto prípadoch išlo o dospelých jedincov. Starostlivosť o postihnuté dieťa však možno vysvetliť len bezpodmienečným záujmom o jeho blaho, čo je opakom egoizmu. Tento typ správania je dôkazom skutočného altruizmu, ktorý nebol doteraz známy u neandertálcov. Autori štúdie použili röntgenovú mikrotomografiu na tvorbu 3D modelu skúmanej kosti, ktorý ukázal nepravidelný tvar zodpovedajúci Downovmu syndrómu. Vedci predpokladajú, že zmeny na kosti boli spojené s negatívnym vplyvom na fyzický a kognitívny vývoj, vrátane straty sluchu a problémov s motorickou koordináciou.
Výskyt altruizmu u neandertálcov aj ľudí naznačuje veľmi starý pôvod v rámci rodu Homo. K tomu prirátajme, že starostlivosť o jedinca s Downovým syndrómom je zdokumentovaná aj medzi šimpanzmi. Altruizmus a milé správanie tak nie sú ľudským ani božským vynálezom, ale znakom hojne rozšíreným medzi sociálne žijúcimi tvormi.
