Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.
Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty.
Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.
Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Problémy s placentou
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.
Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.
Ak vám lekár oznámi, že máte nízko položenú placentu, nepanikárte. Placenta sa väčšinou sama v priebehu tehotenstva „vytiahne“ späť nahor a ďalej od deložného čípku. V prípade zistenia nízko položenej placenty vás bude lekár viac monitorovať a sledovať prípadné pohyby placenty. Bohužiaľ žiadna konkrétná liečba neexistuje. V opačnom prípade vám zrejme bude predpísaný kľud na lôžku, veľa odpočinku a žiadna väčšia fyzická námaha. V prípade krvácania urýchlene vyhľadajte lekára.
Pri prvom synovi som mala vážne problémy v tehotenstve a v nemocnici som strávila nekonečné 4 mesiace, ale to je iný príbeh. Potom som sa veľmi bála druhého tehotenstva. Očakávala som podobné ťažkosti a nechcela som už prežiť toľko strachu. Ale predsa som sa na to dala a všetko prebiehalo úplne super, až na to, že mi lekár diagnostikoval placentu praeviu. V tom čase som v TV novinách videla reportáž o mamičke, ktorá vykrvácala, keďže ju nestihli priviezť do nemocnice do 15 minút a zomrela. Takže to mi tiež nepridalo. A druhá vec bola, že bývame 18 km od najbližšej nemocnice. Čiže záchranka by ani nestihla prísť do 15 minút. Takže som opäť žila v strachu, o to väčšom, že som doma mala 1,5 ročného synčeka a nemohla som veľmi vylihovať. Nakoniec všetko dopadlo super. Až na to, že po pôrode mi zostali zvyšky placenty a vykrvácala som im rovno na izbe na piaty deň po pôrode, keďže bol Silvester a lekár povedal, že v noci sa SONO nerobí. Takže ma nechali silno krvácať 16 hodín. Ráno už behali okolo mňa a urobili mi kyretáž na poslednú chvíľu. Vtedy mi povedali nech sa už radšej tretíkrát nevraciam. A predsa túžba bola silnejšia a tretie tehotenstvo, aj keď už vo vyššom veku som mala konečne ukážkové, aj pôrod bol rýchly a pekný a dieťatko ani nehovorím. Teraz má rok a na prstoch jednej ruky by som spočítala koľkokrát plakala a neboli sme ani jedinkú noc hore. Prespala hneď ako sme došli z pôrodnice 6-8 hodín, aj napriek tomu, že ju dodnes kojím. Takže určite sa to všetko vyplatilo. Na strach som už dávno zabudla, aj keď viem, že nie každá žena má to šťastie, aby to dopadlo tak ako u nás. A o to viac si to vážim a teším sa z každého dňa, lebo každúcky človek je jeden veľký neskutočný zázrak.
Mala som záväzok, že ak všetko dobre dopadne, podelím sa o príbeh, pozitívny príbeh. Negatívnych som našla až-až... Až som neverila, že to vôbec zvládneme. Zvládli sme to úplne dokonale. Ale po poriadku... Termín pôrodu vychádzal na 26.8.2019, vydržali sme bez komplikácií do plánovanej sekcie na deň 12.8.2019, teda ukončený 38.týždeň presne. Najskôr 7.týždeň špinenie, bol z toho nejaký hematóm, po týždni prestalo. Progesterón do konca 12. týždňa, postupne vysadzovanie. Takže reálne do konca 13. týždňa. Sono v 13. týždni, všetko v poriadku, bude to chlapček. Od 14.týždňa nasadený Asprin protect, preventívne, nakoľko prvé tehotenstvo sa objavila preeklampsia. Od začiatku tehotenstva zle od žalúdka nonstop. Vracanie postupne prestávalo, zhruba od 17. týždňa, tak som konečne už z domu vystrčila nos. Teraz už bude všetko v poriadku, som si vravela. Budem sa chodiť prechádzať, užívať si slniečko a tak. No dlho som sa netešila. Sono v 20.týždni, veľmi dôležité, ideme k odborníkovi. Po trištvrte hodine pán doktor povie, ešte skontrolujeme placentu. Placenta je veľmi dole, odporúčam minimálny pohyb, žiadna námaha, žiaden sexuálny styk. Čo to znamená a aké je nebezpečenstvo nemám ani poňatie, až zo zápisu vidím placenta praevia centralis. Tak googlim. Pár dní som čítala všetko možné, aj nemožné, články, diskusie, hrôzostrašné scenáre, tak len ležím a budem až do konca tehotenstva. Dávala som si krátkodobé ciele, dokedy to dáme minimálne, 24.týždeň za nami, super, bez komplikácií, prvorodená ide do školy v prírode, super, aj to sme dali. Koniec školského roka, paráda, žiadna komplikácia, len pán doktor, preventívne odporúča hospitalizáciu od 34.týždňa. Šoky, náreky, stres, nechcem. Môj pán doktor šiel na dovolenku, zastupujúca pani doktorka mala našťastie trošku iný názor, nakoľko by so mnou v nemocnici aj tak nič nerobili, len by som preventívne ležala a keďže krčok bol dostatočne dlhý a placenta marginalis, doporučovala len kľudový režim. Samozrejme, upozornenie, v prípade krvácania utekajte do nemocnice som dostávala pri každej návšteve lekára. Koniec júla som začala vybavovať predoperačné vyšetrenia a šla som sa objednať na plánovanú sekciu, nakoľko to malé bobátko bolo otočené priečne. Točil sa len v rámci tejto polohy. Jeden týždeň mal hlávku na pravej strane, druhý týždeň na ľavej a takto to striedal. Bol to už 36.týždeň, tak som už veľmi nestresovala a verila, že dva týždne ešte vydržím 2 v 1. V deň sekcie mi ešte primár povedal, že vzhľadom na môj zdravotný stav a množstvo ženských operácií by aj pri placente praevia marginalis skúsil prirodzený pôrod, ak by bol malý otočený správne. No napokon sa vyjadril, že operácia to bola celkom náročná, v dutine brušnej bolo veľmi veľa zrastov po operáciách predtým, rez museli robiť do tvaru T, aby sa dostali k bábätku a placenta bola prirastená, ale aj maternica, aj krčok ostali, no ďalšie tehotenstvo neodporúča. Takže ja som vydržala s touto diagnózou až do konca, bez krvácania, predčasného otvárania a podobných komplikácií. Poctivo som ležala, nič nerobila, nikam nechodila, čo bolo trošku utrpenie, som perfekcionista, zrazu som nič nemohla, jediný môj pohyb bola návšteva lekára, čo bolo dosť často, pretože sa mi pridružila ešte aj tehotenská cukrovka, tak som aj diabetológiu navštevovala a bola na diéte, ale stalo to za to. Toto som sa rozhodla napísať len preto, aby žienky s touto diagnózou nečítali iba horory. Neviem, aké je percento, že to bude takéto bezproblémové, ale som dôkazom toho, že to nie je nemožné. Bábätko má už dva mesiace, je zdravé, živé, všetko ako má byť. A ja na tehotenstvo alebo bolesti po sekcii už ani nepomyslím...
Ahojte baby, pridávam aj ja svoj príbeh s placentou marginallis alebo keď sa radosť z dvoch čiarok, zmení na strach o dieťa....... placentu marginallis alebo okrajovú placentu mi zistili v 12-tom týždni, keď som pri vaginálnom sone zakrvácala. Od 5 tt som bola na rizikovom, pretože som najprv špinila a potom trošku zakrvácala. Mala som sa šetriť, pohlavný styk, dvíhanie ťažkých predmetov a námaha boli úplne tabu.... Neustále som myslela na to, ako toto tehotenstvo dopadne, keďže som niečo čítala. Ale stále som dúfala, že vždy je to na prírode a každá žena je individuálna a možno aj ja budem môcť porodiť spontánne, hoci mi dr. naplánoval sekciu 2 týždne pred predpokladaným termínom pôrodu. Vraj, aby nenastúpili kontrakcie, pretože sa môže spustiť masívne krvácanie a nastať u matky akútny stav..... Nemohla som nikam cestovať, aby som bola pri nemocnici, ak by som náhodou začala krvácať... takže som si vlastne toto tehotenstvo neužila. Neustále som myslela na to, čo ak začnem krvácať..... Vydržali sme do 29tt, keď nastala abrupcia (odlúčenie) placenty. Začala som krvácať, volala som si záchranku a do hodiny museli urobiť akútny cisársky rez. Malý mal 1550g a 37cm, apgar skóre 5-6-6. Ja som dostala 6 transfúzii krvi a malého museli oživovať. Ale našťastie všetko dopadlo o.k. Pobudli sme 6 týždňov v nemocnici, z toho 3 týždne v inkubátore. Ale už sme doma a užívame si jeden druhého, hlavne preto, lebo náš Matejko je veľký bojovník. Túto diagnózu netreba podceňovať. Radšej treba ísť ležať do nemocnice, ak vám to doporučia. Každá minúta, keď začnete krvácať je dôležitá. U mňa bol problém aj to, že mi nechali 5-týždňový interval medzi poradňami, čo je pre rizikové tehotenstvo veľmi veľa a placenta marginallis, ktorú mi diagnostikovali v 12tt sa zmenila na placentu totalis, čo je tá najzávažnejšia forma uloženia placenty.
Moja dcérka bude mať koncom novembra 3 rôčky a je z nej krásna a šikovná baba....ale veľakrát za tie tri roky som ďakovala Bohu, že všetko dobre dopadlo, pretože viem, že diagnóza placenta praevia totalis, ktorú som mala aj ja, je veľmi vážnou komplikáciou, hoci to mnohí lekári podceňujú, resp. nepodajú mamičkám dostatočné informácie...ale mnohé mamičky ani dobré rady nedodržiavajú. Mne túto diagnózu zistili v cca 21.t. tehotenstva na morfologickom ultrazvuku (mala som 37 rokov). Dovtedy som nemala žiadne komplikácie. Lekár mi oznámil, že nesmiem mať pohlavný styk, nemám dvíhať žiadne ťažké predmety, ani sa nijak inak namáhať, čo najviac ležať a nepodceniť žiadnu bolesť ani malé krvácanie. V prípade, že začnem krvácať, mám sa okamžite dopraviť do nemocnice v ležiacej polohe, prípadne okamžite volať sanitku, pretože môže ale nemusí dôjsť k masívnemu krvácaniu pri odlúčení placenty. Potom podišiel k umývadlu a stredným prúdom pustil vodu, aby som pochopila, ako môžem začať krvácať pri odlúčení placenty. V tom prípade mi zostáva vraj na dopravenie do nemocnice 7 minút, aby som nevykrvácala úplne a aby sa dalo zachrániť dieťatko. Bolo to šokujúce, ale zároveň ma to dostalo do reality, aby som zbytočne neriskovala. Oznámil mi, že budem k nemu chodievať na pravidelné týždenné kontroly asi od 34. týždňa a bude naplánovaná hospitalizácia aj sekcia. Poctivo som dodržiavala všetky rady a snažila sa myslieť pozitívne, lebo pravdupovediac, prvé dni som bola vystrašená. Uvedomila som si však, že nemôžem v takomto strachu prežiť zvyšok tehotenstva, tak som pekne doma oddychovala, pozerala televíziu a surfovala na nete, keďže som nemohla behať po obchodoch a kupovať výbavičku...tak som si veľa vecí kupovala cez internet. Presne mesiac pred termínom pôrodu som začala mať pravidelné kontrakcie a tak ma manžel odviezol do nemocnice. Tam som už zostala do pôrodu. Napichli ma na infúzie - magnézium a prvý 10 dní mi nedovolili ani zísť do postele, aby som išla na toaletu, ale nosili mi misu... Tak isto mi nosili jedlo až do postele a sestričky ma strážili vo dne aj v noci... keď som sa išla raz za tri dni osprchovať, sestrička išla so mnou, keby sa náhodou niečo stalo. Bolo vidieť, že si uvedomujú riziko. Pri posteli som mala zvonček, aby som ich mohla okamžite zavolať. Po 10 dňoch som smela chodiť na toaletu, nakoľko som bola už bližšie k termínu pôrodu a dieťatko bolo vyvinutejšie, ak by náhodou došlo k pôrodu. Stále však bolo dôležité, aby sa pôrod oddialil čo najviac, pretože dcérka priberala za týždeň vďaka zlej polohe placenty iba polovicu toho, čo iné detičky. Pravidelne mi robili usg a monitorovali kontrakcie, ktoré ustali ešte v ten deň, ako som bola prijatá do nemocnice, po infúziach. Potom sa sporadicky objavili, ale len na krátko. Počas hospitalizácie mi bolo ťažko, lebo som bola pripútaná na lôžko, nebola tam žiadna televízia, knihy ma už nebavili a mamičky sa tam striedali ... len ja som ostávala, ale bola som rada, že som pod kontrolou a keby sa niečo stalo, lekári sú pri mne a môžem byť do pár minút na sále. Navyše lekár, ktorý sa dušoval, že sa o mňa postará počas hospitalizácie, ma nenavštívil ani raz. Videla som ho len 2x aj to počas usg. Pravdepodobne jeho nezáujem súvisel s tým, že sme ho "finančne nepodporili"...ale to je na inú tému. Našťastie sa mi venoval iný lekár, vďaka ktorému som sa psychicky ako tak držala. Lekár, ktorý sa mi pôvodne mal venovať ma totiž začal strašiť, že on by mal na mojom mieste tiež strach z pôrodu, pretože to bude ťažký a zložitý zákrok a vraj je tam vysoké riziko veľkej straty krvi....atď. a tak mi druhý lekár dvíhal náladu a neveriacky krútil hlavou, ako ma môže jeho kolega takto trápiť....a presvedčil ma, že takéto zákroky už robil a že to nie je vôbec také dramatické a dieťatko má určite vyššiu váhu ako 2000gr. aj keď mi druhý lekár tvrdil opak. V deň, keď sa dcérka narodila, mi dopoludnia robil usg a spýtal sa ma s úsmevom, kedy by som chcela rodiť...ja som mu na to povedala, že aj hneď :) Ukazoval mladšiemu kolegovi, ktorého pravdepodobne zaúčal, ako mám položenú placentu a trošičku mi pritlačil prístrojom na podbruško. O pár hodín som pochopila prečo... začala som totiž trošičku krvácať... pravdepodobne videl, že som už psychicky na dne a podráždil usg maternicu. Bola som totiž už v ukončenom 38.t.t. a dcérka mala už vyvinuté orgány, aj keď bola drobnejšia. Takže ma dali hneď na monitor, usg a môj zlatý lekár ukazoval staršiemu lekárovi, ktorý mal službu na sále, ako mám uloženú placentu. Po chvíli som už začala krvácať viac, takže som sa ocitla hneď na sále, pretože dieťatko malo slabé ozvy... a moje srdiečko prišlo na svet s váhou 2550 gr. a 49 cm :) Nepotrebovala som ani transfúziu a rekonvalescencia prebehla super. Moja bambuľka bola zdravá a ja som bola neskutočne šťastná, že všetko dobre dopadlo. Po pôrode sa prišiel na mňa pozrieť niekoľkokrát lekár, ktorý sa o mňa zaujímal počas celej hospitalizácie aj lekár, ktorý mi robil sekciu a ja som im veľmi ďakovala za podporu. Lekár, ktorý sa mi pôvodne mal venovať, po mne ani neštekol... ale to už pre mňa nebolo dôležité.... Takže moja rada budúcim mamičkám, ktoré majú túto diagnózu: nepodceňujte rady lekára, dodržujte všetky zákazy, ale zároveň nedovoľte strachu, aby vás pripravil o krásne chvíle s Vašim dieťatkom v brušku.
Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania.
Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.
Predná placenta
Placenta je životne dôležitý orgán, ktorý sa vyvíja počas tehotenstva a poskytuje rastúcemu plodu potrebné živiny a kyslík a zároveň odvádza odpadové produkty. Jednou z rôznych polôh, ktoré môže placenta zaujať, je predná poloha, čo znamená, že sa nachádza na prednej stene maternice. Predná placenta označuje placentu, ktorá je implantovaná na prednej (čelnej) stene maternice. Túto polohu možno identifikovať počas bežných ultrazvukových vyšetrení, ktoré sa zvyčajne vykonávajú v prvom alebo druhom trimestri tehotenstva. Predná placenta je jednou z niekoľkých možných umiestnení placenty, vrátane zadného (zadného), fundálneho (horného) a laterálneho (bočného) umiestnenia.
V súčasnosti neexistujú žiadne špecifické infekčné agensy ani faktory prostredia, ktoré by priamo súviseli s vývojom prednej placenty. Existujú len obmedzené dôkazy o tom, že genetické alebo autoimunitné faktory zohrávajú významnú úlohu v umiestnení placenty. Hoci životný štýl a stravovacie faktory priamo nespôsobujú predné umiestnenie placenty, udržiavanie zdravého životného štýlu počas tehotenstva je kľúčové pre celkové zdravie matky a plodu.
Väčšina žien s prednou placentou nepociťuje žiadne špecifické príznaky súvisiace s polohou placenty. Diagnóza prednej placenty sa zvyčajne stanoví počas bežných prenatálnych ultrazvukových vyšetrení. Vo väčšine prípadov nie je pri prednej placente potrebná žiadna špecifická liečba. Prognóza pre ženy s prednou placentou je vo všeobecnosti pozitívna. Včasná diagnóza a pravidelné sledovanie sú kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú celkovú prognózu.
Ovplyvňuje predná placenta pohyb plodu?
Áno, predná placenta môže tlmiť pohyby plodu, čím sa znižuje ich viditeľnosť.
Aké sú varovné signály komplikácií?
Medzi varovné signály patrí silná bolesť brucha, silné krvácanie a silné bolesti hlavy alebo poruchy videnia.
Placenta (3D Animation)
Stručne povedané, predná placenta je bežný a vo všeobecnosti benígny stav počas tehotenstva. Hoci môže ovplyvniť určité aspekty priebehu tehotenstva, väčšina žien s prednou placentou môže očakávať zdravé tehotenstvo a pôrod.