Život prináša rôzne výzvy a skúsenosti, ktoré formujú našu osobnosť a pohľad na svet. Tento článok sa zameriava na témy diéty, výživy a straty otca, pričom sa opiera o osobné spomienky a úvahy o vplyve rodinných vzťahov a životných udalostí na stravovacie návyky a celkové zdravie.
Detstvo v socialistickom paneláku
Spomienky na detstvo sú často spojené s vôňami, chuťami a pocitmi bezpečia. V prípade autora článku, detstvo prežité v socialistickom dvanásťposchodovom paneláku v Pezinku, bolo poznačené nielen skromným životom, ale aj komplikovanými rodinnými vzťahmi. Trojizbový byt na druhom poschodí, ktorý kúpil starý otec za tridsaťtisíc korún československých, sa stal domovom pre mladú rodinu.
Zariaďovať pomáhala celá rodina z otcovej aj matkinej strany. Nábytok sa kúpil na mladomanželskú pôžičku a rôzne iné ozdoby či doplnky prichádzali húfom od rôznych členov rodiny. Koberec, krištáľové vázy či iné maličkosti darovala matkina sestra. Od starkej, matkinej mamy, dostali nové páperové periny.
Starká pracovala v čistiarni peria. Bola šikovná a pracovitá a dokonca aj viedla miestny odbor. Bola energická a prenádherná krásavica, vyzerala ako hviezda strieborného plátna starej Americkej filmovej scény. Kópia Marilyn Monroe ale pokožku mala snedú a vlasy hnedé.
Starkí od Lučenca, odkiaľ matka pochádzala, ale aj svokrovci, dedko a babka z Modry, odkiaľ pochádzal otec, museli mať radosť že sa títo dvaja stretli.
Rodinné vzťahy a ich vplyv
Vzťahy v rodine zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní osobnosti a ovplyvňujú aj stravovacie návyky. Matka, pochádzajúca z Lučenca, stretla otca, fešáka z Modry, v socialistickej DREVONA PEZINOK.
Otec sa vychvaľoval kolegom, že túto musím mať. Matka bola prenádherná a otec vyzeral ako model z francúzskeho magazínu. Starý otec mal mamu, svoju prvorodenú dcéru rád, ale decká nikdy nejako nepočuli že by tomu naozaj bolo tak. Vraj bola nechcené dieťa.
Krivda, žiaľ a sebaľútosť sa liali z matere po celý život. Otec pil, bil matku a rozbíjal nábytok. Dieťa sa s bračekom budilo do črepov a neustále videli matku plakať. Niekedy nad peňaženkou niekedy pod fyzickým útlakom alkoholika.
Dieťa si nepamätá dotyky jej rúk. Možno mu len pamäť nesiaha až tak hlboko. Na starých fotkách ho matka navlačuje, bozkáva a objíma. Drží ho za malé rúčky a obaja sa usmievajú. No z vlastnej pamäti si žiaľ nepamätá mamu ktorá by milovala. Chýbala neha ktorú možno sama nemala.
Jej lásku si pamätá cez cibuľu, cesnak a hrianky. Pamätá si ju cez skromné jedlo a ohromnú búrku, keď spolu rýchlo brali deku dovnútra pretože pršalo, a potom si natreli mastný chleba a bolo im dobre. V teple a v bezpečí sedeli a čakali na ďalšiu búrku alebo aj slnko. Opitého otca už nebolo. Býval neďaleko na garsónke. Tieto spomienky sú z obdobia keď už boli sami. On, jeho mamička a jeho brat.
Spomienky malých detí sú často neskôr pre rodiča niečo ako výčitka. Ale poďme teda rozumieť že nikto nie je dokonalý a na ceste, ako sa veci dejú, nie je tam nakoniec ani koho viniť a pripadá nám to všetko, teda nakoniec, ako dokonalá vec a osud.
Výchova otčimom a stravovacie návyky
Po odchode otca sa v živote dieťaťa objavil otčim. Obdobie ktoré sa označovalo ako matka bez muža bolo v celku zábavné. Niečo ako groteska alebo bál strašidiel. Po tom čo otec odišiel si matka nosila rôzne individuá, ktoré chceli si hádam len namočiť a nechať tak.
Braček si pamätá ako bežal za matkou, hroziac že opovie otcovi, keď mamička vybrala sa na lov, popri potoku s kamarátkou z bytovky, obe túžiac po exotike! Možno obe len túžili po láske a pochopení a možno len čerstvé pocity lásky a fyzického spojenia lákali ich k týmto exotickým mužom.
Otčim priniesol do rodiny nové výzvy a skúsenosti. Za starým socialistickým stolom potiahnutým starým gumeným obrusom, sedelo chlapča ktoré napokon dojedlo mix tekvice, sirupovej vody a vlastných zvratkov ktoré mu tak vďačne pripravil jeho otčim.
Otčim kričal na nevlastné dieťa potom čo mu nalial sirupovú vodu do jeho taniera tekvicového prívarku, ktorý nevlastný synak nejako nechcel jesť. Tekvicový prívarok mu nechutil a tak každý hlt zapíjal sladkou malinovkou. Otčimovi to vadilo a tak vylial celú malinovku do taniera s prívarkom a povedal : “Keď zapíjaš každý hlt tohto jedla možno takto ti to bude chutiť lepšie!” - a donútil ho to zjesť kým nebol tanier prázdny. Dieťaťu sa kulinárske dielo vracalo v krku a vydávilo ho von, ale otčim trval na svojom a donútil dieťa zjesť jeho vlastné zvratky.
Matka bola asi v práci. Otčim sprvoti na krutosti vždy rád využíval priestor kedy nebola doma. Neskôr otčim spoznal že matka je vlastne submisívna, nerozhodná žena jemného charakteru a miernej povahy a tak si dovoľoval aj keď bola doma. Bol si až príliš istý že sa mu nepostaví.
Bolo by možné povedať, že matka bola onuca. Otčim teda poľahky prevzal iniciatívu svojráznej výchovy detí a ona mu to rada dovolila. Možno bola až príliš lenivá na to aby mu oporovala v jeho praktikách a možno práve jedla tlačenku s cibuľou. Tá mala rada.
Pri jedle bola neprítomná. Nevnímala nič len svoje sústo. Bola to chvíľa počas ktorej na ňu síce doliehal hluk okolitého sveta, ale len akosi z diaľky. A veru, báječné chute a pôžitok z jedla nadobro prehlušili i také vážne chvíle akými sú starostlivá, láskavá a hlavne zodpovedná výchova jej detí.
Je teda zrejmé že byť inej matky, otčim by sa bál čo i len prst položiť na svoje nevlastné deti alebo by bola výchova minimálne korigovaná. Nebola to ale žena iniciatívy. Skôr sa vždy len nechala viesť. Deti boli živé a nezbedné, akoby aj nie, prežili si predtým otca alkoholika a život sprevádzaný traumou a stresom.
Od otčima, ale ani matky sa im nedostávalo tej správnej pozornosti a lásky. Otčim zvolil sparťanskú výchovu, podujal sa deti takto sám vychovať. U matky videl že je to žena ktorá je málokedy schopná akéhokoľvek samostatného činu či rozhodnutia, ba dokonca konfrontácie v prípade že s niečím nesúhlasí, teda pokiaľ sa to netýkalo priamo jej osoby.
Na tieto prípady bola extrémne citlivá. Nesmelo sa do nej vŕtať za jej chyby a vznášať obvinenia. Názorové rozdiely na jej osobu si v danom konflikte vedela vždy mocne obhájiť. Skutočne sa nasrať či za niečo bojovať vedela vskutku iba vo zvláštnych situáciách ohrozenia jej vlastného pohodlia a neprítomného bdenia alebo keď jej brnkli na akúsi jej citlivú strunu.
Neznášala obvinenia na svoju osobu. Na názory o jej osobe bola nanajvýš citlivá a vtedy vedela zaútočiť. Je preto možné ju označiť za nesebakritickú. V mnohých veciach sa videla dobrá. V určitých oblastiach sa teda za seba bila ale nebola to žena ktorá by mala predstavu alebo plán ako vychovať deti.
Jej vzťah k deťom bol čudesne nevýrazný. Nie že by ich neľúbila, ale skôr sa životom vždy len akosi neprítomne viezla. Väčšinu svojho života prespala alebo prejedla. Samozrejme, v živote aj veľa, ako každy socialistický zamestnanec, pracovala, ale v domácnosti bola na nič. Vždy sa iba zviezla s tým čo bolo.
Otčim veľmi dobre videl že je to typ ženy ktorý už takmer hraničí s typom osoby nesvojprávnej. Len sťažka schopná boja či presadzovania si čohokoľvek. Kde ju dáš tam je. Takže zobral výchovu do svojich rúk a deti trestal akoby nebolo zajtrajška.
Neskôr sa muž dozvedel od svojho mladšieho nevlastného brata, otčimovho syna, že to bolo všetko tým že bol mladý a nevedel ako na to. Zobral si matku s dvoma deťmi a chcel ich vychovať, alebo teda dať výchove správny smer. Nič nie je také zlé ako sa na prvý pohľad zdá. Existujú ďaleko horšie príbehy a svedectvá krutosti.
Pezinok a Malé Karpaty
Miesto, kde človek vyrastá, zanecháva v ňom nezmazateľnú stopu. Socialistická bytovka mala až dvanásť poschodí a stála neďaleko lesov Malých Karpát v prenádhernom mestečku ktoré sa volá Pezinok. Poblízku tiekol potok ktorý sa volá Cajloch.
Okraje lesov boli v celej svojej oblasti blízkych miest o obcí popretkávané vinohradmi. Vinohrady, lúky a lesy boli všade v okolí. Dalo by sa preto povedať že sa chlapča narodilo do pekného prostredia. Vinohrady a jeho sladké bobule hrozna obzvlášť žijú v jeho spomienkach ako niečo neoddeliteľné.
Vinohrady stáli všade. V záhradách, pod lesom, v teréne na kopcoch alebo boli kaskádovito uložené na kedysi dávno postavených terasách. Malo ich každé malokarpatské mesto aj každá malá dedina. Vinohrady aj okolité lesy ktoré ich objímali boli teda neoddeliteľnou súčasťou jeho detstva.
Keramika a víno bývali a stále sú doménou tohto mesta. Rovnako ako u susedov z malebnej Modry odkiaľ pochádzal jeho otec a starý rodičia z jeho strany. História tu stále žila a žije. Pravdepodobne ešte z čias Habánov.
Ľudia sa však pomenili. Prisťahovalci alebo prosto nová doba. Doba nás všetkých pomenila. Vždy nás všetkých mení. Nové okolnosti a spôsoby ako napredovať sa pomaly ale isto zarývajú do nás až napokon celkom stratíme akúkoľvek cestu naspäť. To je život.
Niektorí zabudli na to všetko čím Pezinčania sú alebo boli. Iní to nevedia lebo sem prišli z inej oblasti. Nevedia aké okolnosti formovali ich postoje a históriu ani prečo sú mnohí z nich jednoduchý či zadubený. Mnohí až typicky malomeštiacky zlí, zákerní a obmedzení, ale veď to máme všade. Aj veľké mesto je len dedina.
Mnohí ale nezabudli vôbec a uzurpujú mocne a stále mocnejšie svoj pôvod a región, ako správny patrioti, čo môžeme povedať že je správne ak to slúži pozitívnym vyšším cieľom a nehraničí so stupídnou obmedzenosťou miestnych obyvateľov a starších vrstiev.
Mnohé nepriateľské regionálne postoje malomešťanov a ľudí z dedín už neslúžia ničomu len ľuďom ako takým, ich tradičnej povahe a vnútornému kľudu, ale pre budúcnosť a okolie sú často škodlivé. Malé mestá a dediny kypia týmito ľuďmi. Zo starších generácií sa to prenáša na strednú a z tej na mladšiu vekovú kategóriu, takže sa dá povedať, tak ľudovo, že to nikdy nevykape pokiaľ sa ľudia sami nezmenia a nezačnú svoje deti vychovávať inak.
Do decka sa veľa Pezinka nedostalo pretože matka s otcom boli vlastne prisťahovalci. Otec síce pochádzal zo striktne katolíckej rodiny ktorá sa nasťahovala do Modry ale predkovia siahajú cez Trnavu až do Čiech a matka prišla z úplne iného kraja. Je z Lučenca a starká bola z Fiľakova kde jej otec bol pravdepodobne maďarský cigán. Maďarsko cigánsky gén, temperament, vzhľad a povaha sa do decka dostali cez túto líniu.
Otec predal rovnako kvalitné gény a dobré predpoklady, ale z inej oblasti. Aj toto kombo dalo decku prežiť skvelý život. Inteligencia, empatia, vzhľad a relatívne dobré srdce. Pracovitosť, húževnatosť, spiritualita, viera a či postoj k životu a ľuďom. Flexibilita a divokosť ale aj mnohé iné a tiež nespočetné negatíva.
Ak sa teda dá čokoľvek nazvať negatívom. Mnohé z toho zla často slúži vyššiemu cieľu, ale samozrejme každý má vedieť čo je správne a mal by sa vedieť v danej chvíli dobre rozhodnúť. Je naozaj ťažké čokoľvek nazvať dobrom či zlom. Veľakrát je to skrytá agenda.
Často sme nečitateľný ako egyptské hieroglyfy no je čudné že každý sám o sebe vždy vie prečo a čo koná a to je dar. Málokto môže povedať že nevie čo koná alebo že prečo to robí. Každý z nás si uvedomuje. Takmer vždy a všetko.
Nie všetko sa dá ale pripísať génom, výchove či pôvodu. Veľa z toho čo je v nás má astrologický charakter a je to dopredu určené nastavenie ktoré si prinesieme zhora v rámci plánu. To je však na inú debatu.
Sídlisko sa volalo Juh. V meste sa poznali sídliská ako Starý Dvor, Juh a Sever. Centrum v podstate tvorili len dve hlavné ulice. Takmer všetky staré meštiacke domy ostali zachované a mesto ich pekne opravilo. V centre stará radnica a neďaleko mestský park, jazero a zámok.
Ťažký život Marty
Životné príbehy ľudí sú rôznorodé a často plné prekážok a výziev. Príbeh Marty, o ktorej sa autor dozvedel od dobrovoľníčky, je toho dôkazom. Marta prežila detstvo v domove, kde sa o ňu viac nestarali ako starali. Telo má celé zjazvené od bitiek. Z domu utiekla viackrát. V štrnástich ušla až do Prahy.
Prežila znásilnenia, šikanu, pobyt na psychiatrii aj rakovinu. Dnes jej pre dlh v hodnote niekoľkých stoviek eur opäť hrozí život na ulici.
Prvé roky svojho života prežila Marta striedavo v nemocnici a v detskom domove. Otčim ju vraj bil odjakživa. Zatvárali ma do skrine, priväzovali o radiátor. Keď som bola doma, bili ma. Tak som utekala.
Bola najstaršou zo súrodencov, jediným nevlastným dieťaťom otčima v rodine. Namiesto klasickej školy nastúpila Marta do osobitnej. To, čo doma s otčimom zažívala, podľa nej muselo byť jasné každému. Koľkokrát som prišla do školy modrá, ale učiteľky ani vychovávateľky nič nepovedali.
Po škole som občas prespávala pod schodmi bytoviek. Utekala som z domu, lebo ma bili. Až oveľa neskôr počas rozhovoru spomenie, že ju otčimov brat od ôsmich rokov sexuálne zneužíval.
Keď mala Marta deväť rokov, ocitla sa opäť v detskom domove. Po skončení povinnej školskej dochádzky sa Marta túžila vyučiť za pomocnú kuchárku alebo krajčírku. V ôsmom ročníku však po ňu prišla do detského domova mama a vzala ju späť domov.
Na školu ju nedali, doma bola podľa vlastných slov otrokom, ktorý upratoval po celej rodine. Otčimovo agresívne správanie sa zmiernilo na občasnú facku. Ako štrnásťročná od rodiny utiekla.
Z východného Slovenska sa dostala až do Prahy, kde žil brat jej matky. Rovnako ako ona, aj ľudia, ktorí v byte žili, boli Rómovia. Dvojica jej čoskoro pomohla nájsť strýka. Jeho rodina sa im zrejme nepozdávala a navrhli, aby Marta zostala žiť u nich s tým, že môže strýka s ro...
Vplyv otcovskej postavy na vývoj dieťaťa
Nepochybne, každé dieťa potrebuje oboch milujúcich rodičov. V čom však práve otcovia hrajú u svojich dcér prim?
Nie mamin, ale ockov maznáčik
Vedci prišli so zistením, že pre dcéru je mimoriadne dôležitý vzťah s otcom. Formuje ju od narodenia a určuje jej správanie ako dospelej. Je to vraj práve otec, ktorý je príkladom ‘vysnívaného človeka‘ a motivuje dcéru k zdravému, úspešnému životu.
Rola otca v živote dieťaťa je dôležitá. Aj pedagóg Marek Herman nám v rozhovore potvrdil, že otec má vo výchove podstatné miesto, základom je, že má deťom ukázať akou oporou je pre ich mamu.
Podľa magazínu Brightside môže deficit otcovskej lásky u dievčaťa spôsobiť veľké problémy - od nízkeho sebavedomia až po ‘priťahovanie‘ nedôveryhodných mužov do jej života v dospelosti.
1. Spolu už od narodenia
Mnohí oteckovia majú v súčasnosti viac možností a príležitostí postarať sa o svoje dcéry už od narodenia. U nás na Slovensku môžu napríklad využiť aj otcovskú dovolenku po dobu 28 týždňov. Po pôrode je veľmi dôležité, aby aj ockovia sa zapájali do starostlivosti o bábätko - vymenili plienku, kúpali, uspávali, vytvárali si spoločné zvyky.
Takáto prítomnosť milujúce otca buduje pevnú väzbu medzi ním a dcérou. Už tieto chvíle určia budúcnosť malej princeznej a jej pohľad na mužov.
2. Rozvíja jej emócie
Ak má dievčatko dobrý vzťah so svojím otcom, má oveľa nižšie riziko vzniku úzkostí a depresií, podľa výskumu dokonca zvláda stres oveľa lepšie. Otec by preto mal budovať úzky vzťah so svojím dievčatkom už od útleho detstva.
Mal by otvorene s ňou hovoriť o pocitoch a prejavovať jej svoju lásku. Vďaka tomu sa stane úspešnou a jej vzťahy v budúcnosti budú napĺňať jej život.
3. Vplyv otca na sebavedomie dcéry
Otec v živote dcéry podporuje jej psychické zdravie, rozvíja sebavedomie a vytvára pozitívny obraz jej samej vo vlastných očiach. Otec povzbudí svoju dcéru tým, že rešpektuje jej pocity, počúva jej vyslovené myšlienky a aktívne sa zaujíma o jej záľuby.
Nielen vedci tento fakt potvrdili... „Dievčatko učí otec sebaúcty k sebe samej. Učí ju to tak, ako sa on správa k svojej partnerke. K jej mame. Mal by sa k nej správať tak, aby sa cítila ako kráľovná. Hovorí sa tomu tzv. ‘hrať Kráľovnú‘,“ povedal pre Najmama.sk pedagóg Marek Herman.
4. Ovplyvní aj jej výber životnej lásky
Už malému dievčatku otec ukáže, čo je to úcta a láska. Rešpektuje seba ako ženu, čo vidí aj vo vzťahu otca k matke. Dcéra uvidí a zapamätá si, ako otec komunikuje so ženami, že im prejavuje rešpekt a úctu. Pre malé dievčatko je to mimoriadne dôležité.
Formuje to jej budúce vzťahy s mužmi. Vie, čo od mužov má chcieť a očakávať. Výskum hovorí, že zrelé ženy majú dlhodobé vzťahy práve s mužmi, ktorí im psychicky najviac pripomínajú otcov.
5. Praktický vplyv otca
Čo to znamená? Ocko zohrá dôležitú úlohu aj vo finančnom a fyzickom zdraví svojich dcér. Vidia ho totiž ako symbol finančnej stability, predstavuje pre ne fyzickú a emocionálnu pohodu.
Ak sa otec angažoval do výchovy svojho dievčatka už od útleho detstva, je veľmi pravdepodobné, že bude lepšie fyzicky a finančne prospievať v budúcnosti, čo bude v konečnom dôsledku viesť k jej úspechu.
6. Pomáha jej byť mamou
Mamy nie sú vo výchove menej dôležité, no otec zohráva významnú úlohu aj v tom, aby podporil svoju dcéru v materstve. Mamičky dávajú svojim dcéram príklad, ako sa starať o deti a byť starostlivou, ockovia naopak svoje polovičky vo výchove a láske podporujú.
Aj vďaka tomuto pozitívnemu vzťahu mamy a otca si každé dievčatko buduje krásny vzťah k materstvu. V budúcnosti sa tejto dôležitej životnej úlohy nebude strániť.
Aký má vzťah vaša polovička s dcérou? Puto medzi otcom a dieťaťom je veľmi dôležité. Milujúci otcovia prispievajú k šťastiu dieťaťa, potvrdili to už aj vedci.
Prečo je otec v živote dieťaťa tak veľmi dôležitý?
Určite si ako mamičky dobre uvedomujete, aký rozdielny vzťah máte vy k svojim deťom a ako je to u vašich mužov - otcov detí. Nielenže muži prispievajú k pohode pri „rodinnom krbe“ tým, že sa starajú o mentálne zdravie mamičky-ženy (čím je spokojnejšia, tým spokojnejšie sú aj deti), ale svojím prístupom k deťom otvárajú nové brány vo výchove - ako milujúci a starostliví otcovia zvyšujú deťom inteligenciu, sebavedomie, cieľavedomosť, dokonca EQ.
Milujúci otcovia prispievajú k šťastiu dieťaťa. To je fakt. Stačí sa pozrieť, pozorovať, sledovať. Otec veľakrát znamená pri hre hrozitánsky rev, krik, neporiadok, chaos, ale aj hlasný smiech, výskanie, zábavu a nekonvenčné bláznenie.
Otcovia si často s radosťou pripomínajú vlastné detstvo so svojimi deťmi a radi sa v deťoch vidia. Matky dávajú pozor, sú starostlivé, opatrné, deti hýčkajú, otcovia ich vyhadzujú do vzduchu, podporujú ich vyliezť vyššie na preliezky, neboja sa porozbíjať nábytok (trochu preháňame), nestarajú sa, že domácnosť vyzerá ako po výbuchu.
Práve otcovia dokážu tlmiť materinské úzkosti. Verte neverte, vychádzajú z toho inteligentné deti.
1. Starostlivý otec znamená vyššie IQ
Kanadská univerzita preskúmala 138 detí a ich rodín, aby dokázala to, čo niektoré predchádzajúce štúdie: Platí to ako pre dievčatá, tak pre chlapcov. Z Ameriky zase pochádza niekoľko štúdií, ktoré za vplyvom otca zbadali 3-ročné jazykovo vyspelé deti.
Spokojnosť dieťaťa znamená možnosť sústrediť sa na spoznávanie okolia a sveta, ľahšie prijímanie poznatkov a informácií a teda vyššie IQ.
2. Podporujúci otec znamená asertívne dieťa
Ak otec podporuje svoje deti, je vyššia pravdepodobnosť, že dosiahnu lepšie akademické výsledky, dokončia školu, nájdu si prácu, ktorá bude lepšie finančne ohodnotená, alebo v prípade dcér prácu, ktorá je väčšinou obsadená mužmi.
Mnoho profesionálnych atlétok ďakuje za svoje úspechy otcom - za svoju silu, vytrvalosť, vitalitu. Najmä k dcéram, ak nemajú bratov, otcovia pristupujú bez rozdielov (ako k synom), teda z nich vyrastajú ambiciózne, úspešné, húževnaté, vytrvalé, pevné ženy so sebadisciplínou (aj politické vodkyne).
Dôležitá je práve milujúca, bezpečná komunikácia vo vzťahu s otcom, čo spôsobuje, že dievčatá ako tínedžerky začnú byť čo najneskôr sexuálne aktívne a teda hrozí menšie riziko tehotenstva. Tieto dievčatá dlhšie čakajú, kým vstúpia do manželstva (ktoré je dlhodobejšie, trvalejšie a uspokojujúcejšie), neskôr majú deti, pretože sa sústreďujú na kariéru a vzdelanie.
Majú vyššiu pravdepodobnosť, že si nájdu rovnako milujúceho muža, teda emocionálne naplňujúci a intímny vzťah. Sex zvyčajne praktizujú, až keď sa cítia pripravené, v priateľoch hľadajú emocionálnu podporu a komfort, robia múdrejšie, premyslenejšie rozhodnutia.
Tieto dievčatá ako dospelé sú viac spokojnejšie s vlastným obrazom o sebe, váhou, telom, majú lepšie mentálne zdravie a emocionálnu stabilitu, lepšie sa vysporiadajú so stresom. Otec sa stavia k dcére oveľa vážnejšie a správa sa k nej ako k dospelej oveľa skôr ako matka. Práve pre porozumenie tejto otcovskej perspektívy majú dievčatá neskôr lepší vzťah s mužmi ako partnermi. V tomto hrá prim otec, nie matka.
3. Otec ako „role model“ znamená syn bez kriminality
Deti z rodín bez otca majú trikrát väčšiu pravdepodobnosť, že sa stanú kriminálnikmi, kým dovŕšia vek 30 rokov. V Amerike prebiehal výskum, podľa ktorého členovia gangov a iných organizovaných kriminálnych skupín pochádzajú z rodín bez otca.
Vplyv na budovanie si identity a pozície v rodine, sociálnych vzťahov má nielen absencia otca, ale aj načasovanie jeho odchodu z rodiny. Rovnako to však platilo u chlapcov, ktorí síce vyrastali s otcom, no jeho vplyv bol škodlivý.
Absencia otca má vplyv aj na prehlbujúcu sa chudobu rodín, zvyšuje riziko zneužívania týchto detí, emocionálnych problémov, akademických neúspechov. V rodinách bez otca vyrastajú podľa štúdií aj emocionálne „vzdialené“ deti - fakt, že úloha otca ako emocionálnej a psychickej podpory, rovnako finančnej, pre matku absentuje - v období, keď majú deti na matku veľké nároky - znamená obrovský fyzický stres.
Matky sa tak menej sústreďujú na potreby detí, čo ovplyvňuje aj bonding, teda emocionálne napojenie z oboch strán, čo redukuje schopnosť detí emocionálne dôverovať ľuďom, teda vplýva na ich sociálne vzťahy.
Deti si mnohokrát myslia, že celá situácia je ich vina, čím trpí aj schopnosť empatie. Nie je preto zvláštne, že krajiny s menším počtom slobodných rodičov vykazujú menšiu kriminalitu.
Autorita otca znamená prevenciu pred nevhodným, kriminálnym správaním, nepriateľstvom a agresivitou. Syn bez otca nemá pocit bezpečia, chýba mu blízky a intenzívny vzťah so vzorom, je menej schopný nájsť si dobré miesto medzi kamarátmi či spolužiakmi a je citlivejší na potrebu rešpektu medzi rovesníkmi, čo je základ pre násilné správanie.
4. Účastný otec znamená nižšie riziko závislostí
Niektoré štúdie ukázali, že väčšina pacientov zneužívajúcich návykové látky pochádza z rodín bez otca. Viac rodičovskej starostlivosti znamenalo menej nevhodného či násilníckeho správania a menej pitia u chlapcov, spoločné rodinné večere znamenali menej nevhodného správania u dievčat, naopak ponechanie detí samých doma, bez kontroly znamenalo vyššiu pravdepodobnosť, že dievčatá budú fajčiť.
Podľa niektorých odborníkov je „deficit otca“ vážnym verejným zdravotným problémom. Otec má väčší dopad na vývoj detí než napríklad rasa, chudoba alebo sociálna trieda. Teda deštruktívnejší.
Deti bez otca sa cítia opustené, neisté, cítia sebanenávisť, majú problémy so sociálnym uznaním, nadviazaním priateľských vzťahov, sú nešťastné, úzkostlivé, prežívajú mnoho strachov.
Viac ako polovica detí, ktoré neskončia školu, pochádza z rodiny bez otca. Pochádzajú odtiaľ aj deti, ktoré opustia školu vo veku 16 rokov. Tri štvrtiny mladých chlapcov za mrežami pochádza z rodiny bez otca.
Absencia otca znamená podľa štúdií aj viac tínedžerských tehotenstiev a promiskuitu pred dosiahnutím veku 16 rokov.
Dcéry egocentricky považujú stratu otca (opustenie rodiny) ako odmietnutie, často preto viac požívajú návykové látky, alkohol, viac fajčia, experimentujú s drogami, cítia potrebu byť objektom sexuálneho uspokojenia mužov. 90% detí, ktoré utiekli z domova, sú bez otcov.
Deti vykazujú viac psychosomatických problémov, trpia chronickou bolesťou, bolesťami hlavy, žalúdka, úzkosťami, depresiami, suicidálnymi myšlienkami, hrozí vyššie riziko sexuálneho, emocionálneho a fyzického zneužívania. Skôr nadväzujú vzťahy a skôr ich aj končia, majú vyššie riziko, že ostanú nezamestnané alebo budú mať nižší príjem.
5. Milujúci otec znamená vyššie EQ
Neviazaná zábava s otcom znamená pre matky doma chaos a neporiadok - ale pre deti jeden veľký benefit! Práve neviazané šantenie zvyšuje deťom emocionálny kvocient (emocionálnu inteligenciu), pretože deti počas toho vypúšťajú agresiu, učia sa uvedomovať si a stanoviť hranice, socializujú sa, interaktívne správajú, učia sa kontrolovať emócie vo vysoko-dôvernom prostredí.
Relaxujú, pociťujú šťastie a spokojnosť, učia sa schopnosti navigovať vzťahy, súťažiť a vysporiadať sa so stresom - veľmi rýchlo sa rozbláznia, dostanú do konfliktu, pocítia stres a rýchlo sa spätne upokojujú a celý proces sa opakuje (vysledujte si to).
Deti v tomto bláznení „bojujú“ s oveľa silnejším dospelým, porážajú ho alebo oni sú porazené, čo posilňuje koncentráciu a buduje sebavedomie - hru s otcom mozog rozpoznáva ako malý stresor. Zvyšuje sa tep, tlak, mozog myslí, že bojuje, preto vylučuje látku spôsobujúcu plastické zmeny na mozgu súvisiace s učením a pamäťou, stimulujú sa nové neurónové spojenia a vývoj jazyka, schopnosti logicky premýšľať. Deti sú navyše fyzicky fit, cítia sa milované a spokojné.
S agresiou pri tomto hraní majú skúsenosť v rámci emocionálne bezpečného spojenia s otcom.
Rovnako to učí deti, že zlyhanie, neúspech je len dočasný (keď ho tatkovia porazia) a zvíťazí ten, kto je odolný a vytrvalý. Neúspech je výzva. Deti sa učia kooperácii, ak cítia bolesť, rýchlo sa z nej vystrábia (veď hra s tatkom je zábavná), učia sa prevziať na seba riziko, pracovať s humorom, manažovať stres - čo ich neskôr chráni pred depresiou.
6. Sebavedomý otec sebavedomé dieťa s vyššou sebaúctou
Otec v rodine pre vyššie spomínané činnosti a aktivity pôsobí ako dobrý priateľ, ktorý deti vedie na ceste životom a pomáha, ak to potrebujú. Pre deti je tento vrúcny, srdečný vzťah dôležitý.
Oxfordská univerzita robila výskum, v ktorom otcovia vítajúci otcovstvo a pozitívne sa vnímajúci ako otcovia mali šťastnejšie deti, ktoré sa cítili sebavedomo a pociťovali vyššiu sebaúctu. Išlo o rodiny 10 440 detí, ktorých rodičia vypĺňali dotazníky.
Zistili, že ak sa muž cítil sebavedomo ako otec, ak si samého seba cenil ako otca v rodine, u detí týchto otcov vyšla o 28% nižšia pravdepodobnosť, že budú mať problémy so správaním v období pred adolescenciou. Otec takto fungoval aj ako veľká emocionálna podpora pre matku, čo malo pozitívny vplyv na jej prípadnú depresiu a úzkosti, teda mentálne zdravie (emocionálnu stabilitu), ktoré malo zase vplyv na problémy so správaním u detí.
Tým pádom sebavedomý otec - šťastnejšia matka - šťastné a sebavedomé deti.
Samozrejme, štúdie, výskumy aj konštatovania nemusia znamenať výlučne dobrý výsledok. Do rodinných záležitostí vstupuje množstvo premenných, ktoré napokon vzťahy aj vývoj dieťaťa dokážu podstatne meniť. Štatisticky však milujúci a starostliví otcovia majú podstatne väčší vplyv na tento vývoj, ako sa v minulosti predpokladalo.
V životoch synov a dcér majú kľúčové miesto rovnako ako matky, hoci s niekoľkými rozdielmi. Mnohí otcovia už nechcú byť len „tí, ktorí zarábajú“, ale aktívne sa zapájať do životov detí od narodenia. A to, ako ukázali štúdie, má množstvo benefitov. Preto si uctime otcov na Deň otcov a poďakujme im, že ich máme:
Čo nehovoria otcom o výchove synov
Zákony týkajúce sa potratov vyvolávajú po celom svete množstvo kontroverzie. Sú ale prípady, kedy by lekári nemali ani zaváhať, opak je ale pravdou. Lekári ale napriek všetkému odmietli vykonať potrat. Aby ochránili jej identitu a súkromie, úrady dali dievčatku meno Mila. To, že je v 13. Polícia muža, ktorý Milu zneužíval, zadržala, no krátko na to bol prepustený na slobodu. Súd totiž nesúhlasil s preventívnou väzbou.
Mila ale bola z rodiny odobratá a spolu s tromi súrodencami vrátane 4-mesačného bábätka bola umiestnená do útulku. Prípadu sa ujalo peruánske Centrum na podporu a obranu sexuálnych a reprodukčných práv (PROMSEX). Matka uviedla, že Milu poslali do regionálnej nemocnice v Lorete, aby predstavenstvo rozhodlo, či dieťa môže podstúpiť interrupciu.
Uviedli tiež, že prípady znásilnenia nespadajú pod legislatívu týkajúcu sa terapeutických potratov - potratov vykonávaných z dôvodu ohrozenia života matky. PROMSEX vyzval úrady, aby sa prípadom znovu zaoberali. Ministerstvo pre ženy a zraniteľné skupiny obyvateľstva súhlasilo a uviedlo, že nová lekárska komisia prípad znovu preskúma. Viacero organizácií peruánske úrady vyzvalo, aby urýchlene konali.
Ani zďaleka nejde o prvý prípad. Nedávno bol zamietnutý potrat 13-ročnému dievčaťu, ktoré taktiež otehotnelo po znásilnení členom rodiny. Výbor OSN pre práva dieťaťa v júni rozhodol, že peruánska vláda porušila práva Camily a neposkytla jej potrebné informácie o tom, ako sa môže dostať k bezpečnému potratu.