Pobyt na čerstvom vzduchu je pre zdravie detí nesmierne dôležitý, rovnako ako zvládnutie procesu odplienkovania. Hoci sa tieto témy na prvý pohľad môžu zdať nesúvisiace, obe sa dotýkajú celkového rozvoja a pohody dieťaťa. V tomto článku sa zameriame na benefity pravidelných vychádzok a zároveň poskytneme praktické rady, ako pristúpiť k odplienkovaniu s citom a trpezlivosťou.
Prečo je pobyt vonku taký dôležitý?
Prechádzky v meste, v parkoch či v prírode by sme mali s deťmi uskutočňovať čo najčastejšie, a to v akomkoľvek ročnom období. V dôsledku ochladenia na jeseň a v zime sa však rodičia často snažia udržať deti doma, pretože vonku sa nedajú uskutočňovať všetky aktivity tak ako v lete. Niekedy majú pocit, že deťom chlad vadí alebo sa obávajú o ich zdravie. Prechádzky podľa odborníkov je potrebné uskutočňovať nielen vtedy, keď je teplo a neprší. Svoje čaro majú aj v jeseni či v zime. Pozitívne vplývajú na imunitný systém i na psychiku dieťaťa. Občas môžete prechádzku prerušiť a môžete sa s deťmi zahrať aj nejakú hru. Niektorí rodičia spájajú prechádzky i s behom. Môžete vyskúšať aj to.
Ak deti nechodia takmer vôbec vonku, môže sa u nich vyvinúť porucha NDD. Ide o poškodenie spôsobené nedostatkom prírody. Aj v dôsledku minimálneho kontaktu s prírodou u detí čoraz častejšie dochádza k poruchám pozornosti, k zníženej koncentrácii, k nižšiemu sebavedomiu, k zhoršenej disciplíne, k agresivite či k prehnanej úzkosti prameniacej z nízkej odolnosti. Niekedy sú tieto problémy sprevádzané aj nadváhou či svalovou slabosťou.
Prínosy pobytu vonku pre deti aj rodičov
- Pobyt na čerstvom vzduchu dobre vplýva na zdravie: Chôdza prispieva k znižovaniu hmotnosti, zvyšuje kapacitu pľúc, zlepšuje činnosť srdca, zvyšuje vstrebávanie vitamínu D. Pobyt vonku, ideálne v prírode, zvyšuje aj celkový pocit šťastia.
- Zlepšuje komunikáciu: Práve pri prechádzke majú rodičia dostatok času na to, aby sa svojimi deťmi mohli dostatočne porozprávať. Veľa sa pýtajte a nechajte deti rozprávať o ich túžbach, predstavách, myšlienkach. Dovoľte im, nech rozprávajú o svojich obavách, strachoch i o tom, čo majú najradšej, čo im robí radosť a tiež o tom, čo rady robia.
- Zlepšuje pozorovacie schopnosti: Pri prechádzke môžete kráčať svojím prirodzeným tempom aj spoločne pozorovať okolie. Veďte deti k tomu, aby boli zvedavé a aby zapájali do pozorovania všetky zmysly. Dovoľte im fotiť to, čo ich zaujme alebo sa na chvíľku zastavte, sadnite si na lavičku a dovoľte im kresliť. Občas si vychádzky naplánujte. Keď deti budú vedieť, na čo sa majú tešiť, ich radosť sa zdvojnásobí. Keď už budete na mieste, nezabudnite kráčať pomaly a veľa sa rozprávajte o tom, čo práve vidíte. Všetko deťom podrobne vysvetlite. Veď ste predsa neprišli na preteky, ale objavovať svet, komunikovať a hlavne byť spolu. Nezabudnite na ďalekohľad a mapy.
- Pomáha žiť v prítomnosti: Užívajte si naozaj to, čo sa deje teraz a tu. Snažte sa vyhodiť z hlavy myšlienky, ktoré vám v nej prúdia. Zabudnite aspoň na chvíľu na minulosť, zažente strach z budúcnosti a žite práve v tomto okamžiku a vychutnávajte si prítomnosť svojich detí. Ak ich budete vnímať naplno s otvoreným srdcom, pomôžu vám výborne sa zrelaxovať. A ony si budú tieto jedinčné chvíle s vami pamätať celý život.
- Zbieranie vecí: Počas prechádzky môžu deti nájsť veľa rôznych vecí. Dovoľte im, aby si tieto veci odložili do tašky alebo do škatule a zobrali domov. Možno ich použijú na výrobu nejakej ručnej práce. Deti najradšej zbierajú kamienky, listy alebo šišky.
- Má fyzické a duševné prínosy pre človeka: Je dokázané, že chôdza prispieva k znižovaniu hmotnosti, zvyšuje kapacitu pľúc, zlepšuje činnosť srdca, zvyšuje vstrebávanie vitamínu D. Pobyt vonku, ideálne v prírode, zvyšuje aj celkový pocit šťastia. Prostredie vonku bez rušivých vplyvov mobilov a počítačov zlepšuje náladu, znižuje stres a znižuje pocity depresie.
- Je to dobrý zvyk na celý život: Urobte si z pravidelných vychádzok zvyk a vybudujte vo vašich deťoch vedomie, že ide o dôležitú súčasť života. Veľmi sa im to zíde počas celého života.
Malé deti potrebujú dve až tri hodiny fyzickej aktivity vonku aj v zime. No mnohé deti ostávajú kvôli „škaredému“ počasiu zavreté doma. Pravým dôvodom nie je typ počasia, skôr nálada a nastavenie rodiča. Alebo nedostatok času. Máloktorému rodičovi sa podarí prísť z práce ešte za svetla. To je problém zimných mesiacov, kedy sú deti viac zavreté vnútri.
Odplienkovanie: Kedy začať a ako na to?
„Taký veľký a stále v plienke?“ „Vy ste ešte v plienkach?“ „No, čo, kedy sa už budete učiť na nočník?“ To je len niekoľko otázok, ktorým mamičky počas letných mesiacov čelia nielen doma, ale aj na detskom ihrisku. Teplé dni sa už akosi automaticky spájajú s prvými pokusmi o odplienkovanie ich drobcov. Je však leto skutočne čas pre každé dieťa? A dá sa vôbec určiť presný vek, kedy treba začať dieťa učiť na život bez plienky?
Kedy začať s odplienkovávaním? Rozhodujúce sú skôr iné ukazovatele, ako napríklad fyzická zrelosť - dieťa si dokáže sadnúť na nočník, zliezť z nočníka alebo záchoda, dokáže ovládať zvierače vôľou. Potom je tu kognitívna zrelosť, schopnosť pochopiť, že existuje prepojenie medzi tým, že sa „mu chce“ a vycikaním/vykakaním sa do nočníka, vie nasledovať jednoduché pokyny.
V našej spoločnosti pozorujeme skôr tendenciu začínať s odplienkovávaním príliš skoro, čo môže byť ešte pozostatkom socialistickej výchovy. Stále u nás prevláda mýtus, že s nácvikom by sa malo začať hneď, keď začne dieťa sedieť. Ďalším strašiakom býva nástup do škôlky. V škôlkach sa striktne vyžaduje, aby bolo dieťa odplienkované, čo vystavuje deti aj rodičov zbytočnému tlaku a stresu.
Základom je určite netrestať ale ani príliš nechváliť dieťa za to, že urobilo potrebu do nočníka. Pochvala časom omrzí, a najmä, prečo by sme mali chváliť dieťa za niečo veľmi prirodzené? Deťom treba v prvom rade dôverovať. Ony vidia viac, ako si myslíme a učenie napodobňovaním je silná zbraň. Takže, áno, deťom to vysvetľujeme a aj sami ideme príkladom. K celej téme existujú aj krásne „nočníkové“ knižky, ktoré si môžeme spolu čítať ako takú predprípravu.
Výhody odplienkovania v lete: Vonku je teplo. To znamená, že keď ste s drobcom vonku na ihrisku alebo v parku a spozorujete na ňom najmenší náznak toho, že sa mu chce ísť cikať, zoberte ho do trávičky alebo za strom. Doma mu následne môžete vysvetliť, že v parku sa síce cikajú na trávnik, doma to ale robíme do nočníka.
Kľúčové signály pripravenosti na odplienkovanie:
- Veľkú potrebu vykonáva približne v rovnakom čase: pravidelná stolica je ďalší dôležitý znak.
- Rozumie jednoduchým pokynom: je nevyhnutné, aby vaše dieťa rozumelo, čo od neho chcete.
- Zaujíma ho, čo sa to s ním deje: do určitého obdobia je dieťatku vykonávanie potreby ľahostajné. Ak si však začne všímať, čo práve robí, je to ďalší dobrý signál, že je pripravené vyskúšať nočník. Detičky zvyčajne zahlásia, že cikajú alebo kakajú.
- Vadí mu špinavá plienka: u každého dieťaťa raz príde obdobie, že sa nebude cítiť príjemne v špinavej plienke.
Ak sa nedarí, uberte plyn. Ak máte za sebou týždne nácviku a zrazu sa zdá, že ste o krok späť, dieťa akoby stratilo zručnosť, ktorú už ovládalo, alebo vaše dieťa už viac nenapreduje, dajte si na niekoľko týždňov pauzu. Skúste si v škôlke dohodnúť špeciálny prístup. Jednoducho zvoľnite tempo a vôbec tému istý čas neriešte. Prípadne sa skúste vrátiť len o krok späť.
Psychologička zároveň varuje pred veľkým stresom, ktorému často čelia rodičia a následne aj ich deti. „Tým, že rodičia sú premotivovaní, lebo ide z pohľadu spoločnosti o určitý znak zrelosti a všetci okolo sa ich pýtajú, kedy už začnú, začínajú stresovať a tlačiť dieťa k niečomu, na čo nie je pripravené. Potom okolo toho stresuje celá rodina, rodičia sa trápia, deti sa trápia a celá snaha vyjde nazmar, lebo všetci sú frustrovaní. Absolútnym základom je pochopiť, že tu ide aj o niečo iné, ide o vyšší cieľ ako len zvládnuť nácvik čistoty. Ide o autonómiu, čo je oveľa dôležitejšia téma. Nebojte sa, vaše dieťa v tridsiatke nebude cikať do plienok. Ide o to, že dieťa si v tomto období často prvýkrát uvedomuje, že je autonómne, a že môže a chce robiť veci samo. Vy skutočne za dieťa to hovienko nevytlačíte! A v tom je tá krása, že toto môže dieťa skutočne robiť iba samé! Tu sa začína trénovanie samostatnosti.“
Pri odplienkovaní je dôležitá vaša trpezlivosť. Áno, a to tiež v prípade, ak dieťa vysiela všetky uvedené signály a vy cítite, že je pripravené urobiť tento dôležitý krok. Pokiaľ vás prepadá nervozita, odložte trénovanie na nočník na neskôr. Inak dieťa veľmi rýchlo vycíti, že nie ste v poriadku. Je dôležité naučiť sa psychicky podržať dieťatko, a to i vtedy, keď nespĺňa naše predstavy. Snažte sa byť jeho partnerom, ktorý ho nezradí v dôležitých momentoch. To je niečo, čo si dieťa odnesie. Pocit, že mama ho neodsúdi, keď nesplní očakávania okolia.
ODPLIENKOVANIE: Tipy a triky, rady, dôležité informácie | #plienky
Problémy s odplienkovaním a ich riešenia
Niektoré deti, aj keď sú inak rozumné a vedia zadržať moč, odmietajú vykonávať potrebu do nočníka či na záchod a chcú ju vykonať iba do plienky. V takom prípade je dôležité nepanikáriť. Detská psychologička odporúča v prvom rade zmeniť pohľad na celú tému: „Ide o niečo fascinujúce. Vaše dieťa sa stáva samostatnou bytosťou, dôverujte mu.“
Niektoré deti sa po odplienkovaní môžu vrátiť k starým návykom (regres). To je však prirodzené, najmä v období veľkých životných zmien, ako je nástup do škôlky, narodenie súrodenca alebo iná stresujúca udalosť. V takom prípade je vhodné vrátiť dieťaťu na určitý čas plienku a počkať, kým obdobie regresie pominie. Ukážte mu, že sa vám môže zdôveriť so svojimi obavami.
Čo sa týka odmien, odborníci sa zhodujú, že neustále odmeny nie sú najlepšou motiváciou. Dieťa by malo vnímať vykonávanie potreby ako prirodzenú, fyziologickú vec, nie niečo, za čo ho treba zakaždým odmeniť. Pri odplienkovaní sa netreba nikam ponáhľať. Všetko má svoj čas.
