Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov. Zuzana Guzmická je na Slovensku priekopníčkou v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku a myšlienky, že dojčené dieťa nemusí byť päťdesiatkrát za noc hore. Súhlasím s tým, že edukácia rodičov, či už pred pôrodom, ale aj po ňom, je veľmi dôležitá. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka.
Veľmi často sa podceňuje tma, rodičia nevedia, že deti spia v spánkových cykloch, že k prebudeniam v noci dochádza bežne a závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada. Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme.
Do tretieho mesiaca vstupuje dieťa najprv do ľahkého spánku a až potom prechádza do hlbokého, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci. Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách. Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku.
Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne. Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory.
Na jednej strane môže narušiť dojčenie a kazí prisatie, ale z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí. Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať.
Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť. Teraz mám na poradenstve rodičov, ktorí boli veľmi vyčerpaní. Majú štyri a pol mesačného chlapčeka, ktorý bol v noci hore 10x a nedal sa položiť. Po každom zobudení ho uspávali ďalšiu polhodinu. Najprv sme vylúčili reflux a alergie, či hlad. Následne sme sa spoločne dohodli, ako bábätko uspať v postieľke. Dieťatko tým, že dostalo priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začalo budiť menej.
Častokrát sa stretávam až s katastrofickými vecami - hojdanie na rukách dvadsať minút 6-7krát za noc, vozenie sa v aute uprostred noci. Mala som klientov, ktorí o jedenástej v noci vyrážali autom do mesta a vozili chlapčeka, aby zaspal. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.
Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej.
Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku. Alebo relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok. Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex.
U detí je dôležité zamerať sa na spánkový režim a spánkové návyky. Tie sa u detí vyvíjajú v skorom veku. Spánkový režim sa u malých detí často mení. Od jedného roka života sa už začínajú prebúdzať okolo 7 hodiny ráno. Išli spať príliš neskoro - aj toto môže byť problémom. Deti všeobecne vstávajú skorej ako dospelí ľudia.
Takže, ak patríte medzi nočné sovy veľa sa pri nich nevyspíte. Spánok je dôležitý pre dospelých aj deti. Nečakajte kedy začne dieťa zívať a šúchať si oči. Uložte ho do postele skôr. Každý deň ho ukladajte do postele v stanovený čas. Ak sa dieťa budí skoro ráno postupne čas na zaspávanie posúvajte. Zmena času zaspávania a zobúdzania si bude vyžadovať vašu trpezlivosť.
Problémom môžu byť víkendy, kedy si aj rodičia radi pospia trochu dlhšie. Pre dieťa je ale spánkový režim dôležitý a nie je dobré im ho narúšať. Aspoň nie zásadne. Cez víkend ich nechajte spať maximálne o hodinu dlhšie. Čím staršie je dieťa tým menej spánku potrebuje. Ak sa začalo prebúdzať skoro ráno je možné, že už nepotrebuje spať tak dlho. Deti do 2 rokov spávajú 2 krát denne. Druhou možnosťou je skrátenie času denného spánku.
Ak sa dieťa zobúdza skoro ráno príčinou môže byť aj fakt, že ho niečo zobudí, vyruší. Prechádzajúce autá pod oknom alebo chlad, ak sa odokryjú. Pokúste sa tieto problémy vyriešiť. Ak dieťa ráno nič nevyruší nezobudí sa priskoro. Pokiaľ to je potrebné zmeňte im izbu a vyberte im tú, ktorá nie je blízko rušnej ulice. Ak ich budí rozsvietená pouličná lampa stiahnite im žalúzie. Zistite čo deti prebúdza.
U detí, ktoré chodia na nočník to môže byť aj potreba ísť na malú a potom sa im už nepodarí zaspať. Tomuto problému predídete ak dieťa vykoná potrebu neskoro večer. Naučiť deti vstávať neskôr nie je ťažké ale niekedy si to vyžaduje vašu trpezlivosť a čas. V neposlednom rade nezabúdajte, že deti rastú.
Ranné vstávanie môže byť pre mnohé rodiny stresujúce. Deti sa často nechcú zobudiť, najmä ak je vonku ešte tma, a rodičia sú pod tlakom, aby ich dostali do škôlky alebo školy včas. Tento článok preskúma rôzne príčiny problémov so vstávaním a ponúka praktické tipy, ako urobiť rána pokojnejšie a príjemnejšie pre všetkých.
Problémy so spánkom u detí: Prečo sa to deje?
Problémy so spánkom u detí sú bežné a môžu mať rôzne príčiny. Nedostatok spánku môže mať negatívny vplyv na výkonnosť v škole, správanie, vzťahy s kamarátmi, zdravie a telesnú hmotnosť dieťaťa. Medzi najčastejšie poruchy spánku u detí patria časté budenie v noci a problémy so zaspávaním.
Časté budenie v noci
Časté budenie v noci je vyčerpávajúce pre deti aj rodičov. Spánkové apnoe: Prerušenie dýchania počas spánku, ktoré sa najčastejšie vyskytuje vo veku od 2 do 10 rokov. Nočné desy: Chvíle intenzívneho strachu počas hlbokého spánku, keď mozog ešte „spí“, ale telo reaguje, akoby bolo v panike. Námesačnosť: Chôdza alebo vykonávanie iných činností počas spánku, najčastejšie sa objavuje medzi 4. a 15. rokom života. Nespavosť: Ťažkosti so zaspávaním, časté prebúdzanie alebo odmietanie ísť spať. Syndróm nepokojných nôh: Neustála potreba hýbať nohami, ktorá sa častejšie vyskytuje u starších detí.
Ako naučiť dieťa opäť zaspať samo
Ak sa dieťa v noci zobudí a nedokáže samo zaspať, môže to byť spôsobené tým, že sa spolieha na pomoc rodičov alebo na určité pomôcky pri zaspávaní. Je dôležité naučiť dieťa, aby dokázalo zaspať samo.
Vhodné prostredie na spanie
Zaistite dieťaťu vhodné prostredie na spanie, ktoré zahŕňa správny detský matrac, optimálnu teplotu v izbe a pohodlné pyžamo. Vyhnite sa nadmernému hluku alebo svetlu, ktoré by mohli rušiť jeho spánok.
Zbavte sa pomôcok na zaspávanie
Postupne odstráňte všetky pomôcky na spanie, bez ktorých sa dieťa nevie samo obísť. Biely šum alebo tichá hudba sú v poriadku, pokiaľ hrajú celú noc alebo si ich dieťa vie samo zapnúť.
Rozprávajte sa o tom, čo dieťa prežíva
Vyhraďte si každý deň čas na rozhovor o tom, čo dieťa trápi. Nechajte ho vyrozprávať sa a pokúste sa nájsť spolu riešenia jeho problémov.
Pravidelný režim pred spaním
Zaveďte pravidelný režim pred spaním, ktorý pomôže dieťaťu prejsť z času hier na čas spánku. Obmedzte čas strávený pred obrazovkou. Vypnite všetky obrazovky aspoň 1 až 2 hodiny pred spaním, aby ste dieťaťu pomohli pripraviť sa na spánok.
Upokojenie a podpora po prebudení
Ak sa dieťa v noci zobudí, pomôžte mu upokojiť sa bez toho, aby ste ho pritom vzali do svojej postele. Dajte mu pocítiť, že je v bezpečí, a buďte pri ňom, kým sa neupokojí.
Tipy na pokojné ranné vstávanie
Okrem zabezpečenia kvalitného spánku existujú aj ďalšie stratégie, ktoré môžu pomôcť urobiť ranné vstávanie pokojnejšie:
- Hry a zábava: Používajte hry a zábavné aktivity na prebudenie dieťaťa. Napríklad, rozprávajte sa s plyšovými hračkami alebo bábikami, ktoré lákajú dieťa z postele.
- Samostatnosť a zodpovednosť: Podporujte zodpovednosť a samostatnosť detí tým, že ich necháte, aby si samé nastavili budík a vstávali.
- Ranné čítanie: Čítajte dieťaťu na posteli, aby ste ho pomaly prebudili a zaujali ho príbehom.
- Hudba: Púšťajte dieťaťu obľúbené pesničky, ktoré ho povzbudia a naladia na nový deň.
- Skoršie vstávanie: Vstávajte o 45 minút skôr, aby ste mali dostatok času na prípravu raňajok a rozhovor s deťmi o tom, čo ich v ten deň čaká.
Poruchy spánku a námesačnosť
Námesačnosť je bežný jav u detí, ktorý zahŕňa pohybovú aktivitu počas spánku. Príčiny môžu byť genetické, spôsobené nevyvinutým nervovým systémom, stresom, únavou alebo kofeínom. Medzi príznaky patria sedenie na posteli, chôdza po byte, používanie toalety, rozprávanie, hranie sa, jedenie alebo obliekanie.
Ako sa správať k námesačnému dieťaťu?
- Nebudiť ho.
- Veďte ho pomaly do postele.
- Dávajte pozor na jeho bezpečnosť.
- Upokojte dieťa pred spaním.
- Zabezpečte pravidelný spánok.
Ako pomôcť deťom s nočnými morami
Nočné mory sú bežnou súčasťou života a môžu byť prínosné pre vyrovnanie sa s vnútornými konfliktmi alebo pretlakmi. Je dôležité byť dieťaťu oporou a pomôcť mu zvládnuť desivé sny.
Ako pomôcť dieťaťu s nočnými morami?
- Dajte dieťaťu najavo, že s vami môže hovoriť o svojich nepríjemných pocitoch.
- Nechajte ho porozprávať vám svoju nočnú moru alebo si ju spoločne nakreslite.
- Porozmýšľajte, ako by sa snové strašidlá dali zneškodniť.
- Urobte si zo strašiaka kamaráta.
- Utíšte dieťa, upokojujte ho a dávajte mu najavo, že ho máte radi a že ho ochránite.
- Skontrolujte spoločne izbu alebo dom, aby sa dieťa presvedčilo, že mu žiadne nebezpečenstvo nehrozí.
- Nechajte mu pri zaspávaní svietiť lampičku alebo nechajte pootvorené dvere.
Dôležitosť spánku a pravidelného režimu
Pravidelný režim a dostatok spánku sú kľúčové pre zdravie a pohodu detí. Deti vo veku od 3 do 6 rokov potrebujú približne 11 až 12 hodín spánku denne, staršie deti a tínedžeri zhruba 9 až 10 hodín spánku denne.
Ako dostať deti včas do postele?
- Trvajte na dodržiavaní režimu, najmä počas pracovného týždňa.
- Spríjemnite zaspávanie relaxačnou hudbou alebo čítaním rozprávok.
- Ustrážte sledovanie televízie a hranie hier na telefóne a počítači pred spaním.
Spánková rutina a vhodné spánkové prostredie sú dôležité pre kvalitný spánok dieťaťa. Večerná rutina môže zahŕňať kúpanie, čítanie alebo spievanie pred spaním.
Po príchode novonarodeného bábätka sa zmení veľa vecí. Čerstvá mamička sa nechce dieťatka ani na chvíľu vzdať a túži ho mať pri sebe neustále. Hneď prvý večer, ktorý strávi žena po návrate z pôrodnice sa objaví veľká dilema - nechať dieťatko spať pri sebe alebo ho na noc ukladať do vlastnej postieľky? Bábätko strávilo s matkou deväť mesiacov, preto je preň intenzívna blízkosť veľmi prirodzená. Rovnako to cítia mnohé mamičky. Chcú si dieťa pri spaní pritúliť, dávať naň pozor, v noci ho nadojčiť a reagovať na jeho plač, kedykoľvek to bude potrebovať.
Maličké bábätko sa takmer nehýbe a poslušne pri mame leží celú noc. „Mám dvoch chlapcov a obaja spia s nami v posteli. Jeden má dva a druhý štyri roky. Nevidím v tom problém, miesta máme hromadu. Raná sú úžasné. Do vlastných postieľok pôjdu, keď príde správny čas. Naviac mama si ušetrí nespočetné množstvo energie, ktoré by ju stálo vstávanie z postele a nočné prechádzky po spálni. Mamičky, ktoré spia spoločne so svojím novorodencom, zdôrazňujú, že tak rozvíjajú silnejšiu a intímnejšiu väzbu, sú oveľa citlivejšie na potreby dieťaťa a samozrejme, spoločný spánok je jedným zo základných pilierov vzťahovej výchovy.
„Malá spí so mnou od narodenia. Možno je to chyba, ale máme spolu veľmi silné puto. Keď spí popoludní sama, stále ju kontrolujem. Keď sa v noci prevaľuje, tak sa dobre nevyspím, každý jej pohyb ma prebudí. Možno je lepšie neučiť do spoločnej postele, ale zato sa dlhšie vyspíme. Keď zaplače, položím na ňu ruku a spí ďalej,“ hodnotí spánok v spoločnej posteli mamička Vladka. Po prvých mesiacoch, keď sa mama aj dieťa prispôsobujú spoločnému fungovaniu a bábätko si ešte len hľadá denný a nočný režim, prichádzajú prvé noci bez vstávania a nočného dojčenia. Mamička sa konečne vyspí, ale tu sa začína nový problém. Malý spoluobyvateľ manželskej postele si neraz na spanie s rodičmi zvykne tak, že potom odmieta spať vo vlastnej posteli. To so sebou prináša stavy nervozity a vyčerpania. Niektoré deti sa po roku, keď zaspávali pri mame, odmietnu zahniezdiť vo vlastnej posteli, nieto ešte vo svojej izbe. Mnohé deti sa takto zvyknú usídliť v spálni na celé roky.
„Ja som spávala s bábom v objatí. Myslela som si, že mu to nemôže uškodiť, práve naopak. Až po čase vidím, že to bolo zlé rozhodnutie. Malý má sedem rokov a spí stále so mnou. Neviem, ako ho naučiť spávať samého. Skúšala som to všelijako, ale vždy bol do hodiny pri mne. A navyše vždy musí mať ruku pod hlavou, ako keď bol maličký. Každá mamička sa nakoniec o spoločnom spánku rozhodne podľa toho, čo jej bude našepkávať vlastná intuícia a samozrejme, podľa nočného spánku bábätka. Niektorí drobci nabehnú po pár mesiacoch na vlastný režim a vo chvíli, ako ich položíte do postieľky, spi ako anjelici. Iní nebudú v noci bez mamy ani za svet.
Určitou alternatívou pre každú mamu, ktorá sa chce vyspať, ale nechce nechávať dieťa v postieľke samé, je doplniť manželskú posteľ o bočnicu. Tá je podobná detskému hniezdu, ale jedna jej strana zostáva otvorená. V bočnici bude dieťatko spať vo vlastnom priestore, avšak stále v blízkosti mamy, ku ktorej sa môže kedykoľvek pritúliť. „Na bočnicu nedám dopustiť od narodenia. Syn sa budil päťkrát za noc a v postieľke nedokázal zaspať. Tak sme kúpili bočnicu a prisunuli ju k posteli. Malého som v noci uspávala dojčením, neskôr len držaním za ruku. Trvala som na tom, aby mal svoj priestor, aj keď pri nás. Aj vďaka tomu sa od roka a pol rýchlo naučil na vlastnú posteľ.
Pediatrička radí vyplakať, že ho to po pár dňoch prejde a on pochopí, že v postieľke sa spí. Milá Nina, takéto obdobia zažívajú všetky matky a ide o prechodné obdobia, ktoré sa časom zmenia a často sa vyskytujú najmä v čase, kedy dieťa vypúšťa jeden spánok cez deň a zrazu mu je cez deň treba spať neskôr a rovnako potom aj večer. Niekedy stačí začať uspávať neskôr. Často napríklad mamičky vypozorujú, že ak nechávajú zaspávať dieťa v čase, kedy ešte nie je úplne unavené a pripravené ísť spať, potom sa im stane, že sa počas dojčenia nepodarí dieťaťu zaspať a naopak získa energiu na to, aby bolo ešte ďalej hore. Niekedy pomôže počkať, kým dieťatko nebude viac unavené a až potom mu ponúknuť prsník, aby na ňom aj zaspalo.
Ak máte pocit, že vaše dieťatko potrebuje pre zaspatie hojdanie na fitlopte, pokúste sa na uspávanie hojdaním použiť nejaký nosič alebo šatku. Budete tak mať voľné ruky a budete mať schopnosť dlhšie takto pomáhať dieťaťu so zaspatím. Pretože pochopiteľne, ak ho máte držať na rukách, nie je to možné tak dlho, ako by to dieťa potrebovalo, aby ho bolo možné potom položiť do postele. Pokúste sa ho uspať v nosiči a pri vyklápaní do postieľky buďte pripravená mu hneď ponúknuť prsník, aby sa synček plne nezobudil. Vyplakanie nikdy nie je riešením. Plač dieťaťa je presne taký zúfalý, aký znie. To, že vaše dieťa potrebuje pomoc so zaspatím je normálne a fyziologické a neznamená to, že ak mu vyhoviete, rozmaznávate ho a že sa nikdy nenaučí zaspávať samo. Presný opak je pravdou, toto je obrovská investícia do jeho zdravia a do jeho pocitu bezpečia počas zaspávania a spánku. Generácia vyplakaných detí je súčasne generáciou ľudí, ktorí majú v histórii ľudského druhu najviac problémov so spánkom a užívajú lieky na zaspatie a psychiatrické lieky.
Niekedy deti zavolajú alebo vstanú z postele, pretože skutočne potrebujú pozornosť. Napríklad, potrebujú ísť na toaletu alebo môže byť na stene pavúk, komár. Niekedy to robia, pretože sa naučili niečo nové ako prirodzenú súčasť rozvoja. Sú napríklad dosť veľké na to, aby vyliezli z postieľky. Podobne, približne od 9. mesiaca sa u mnohých detí rozvinie separačná úzkosť. Z tohto dôvodu môžu chcieť, aby ste s nimi zostali pred spaním. Alebo niekedy chcú deti zostať s rodičmi v posteli. Deti môžu mať po chorobe tiež problémy s návratom do spánkového režimu.
Okrem rutiny je veľmi dôležité aj správne načasovanie. Ak im trvá dlho, kým zaspia, možno ich dávate spať príliš skoro. Pokúste sa ísť spať neskôr, aby boli pri odchode do postele ospalejšie. Týmto spôsobom zvýšite svoju šancu na úspech pri pomoci vašim deťom zaspať. Ak si myslíte, že vaše deti volajú alebo vstávajú z postele, pretože potrebujú vašu pomoc alebo niečo nie je v poriadku, choďte za nimi. Predtým, než odídete z izby, sa ich opýtajte, či ešte niečo nepotrebujú. Takto vás nemôžu zavolať o dve minúty neskôr a povedať, že sa potrebujú napiť alebo objať. Mali možnosť požiadať o tieto veci. Pripomínajte im to.
Ak si myslíte, že problémy so spánkom detí sú spôsobené stresom alebo úzkosťou, alebo ak sa vám zdá, že sa veľmi boja v noci, je dobré navštíviť odborníka. Zaistite, aby bola detská izba vhodná na spánok. Predtým, než začnete trvať na tom, aby zostali vo svojej izbe celú noc, uistite sa, že ich izba je vhodná na spánok. Upokojujúce prostredie eliminuje nočné obavy a podporuje spánok. Predstava každého dieťaťa o tom, ako vyzerá relaxačné prostredie, je však iná. Zatiaľ čo jedno dieťa môže mať rád biely šum a nočné svetlo, iné môže chcieť plyšové zvieratko, úplnú tmu a ticho.
Ak je dieťa veľmi rozrušené, prípadne má záchvaty hnevu, môžete ho utešiť rovnakým spôsobom, akým by ste ho utešovali počas dňa. Keď je dieťa pokojné a späť v posteli, pripomeňte mu, že má zostať v posteli, poprajte mu dobrú noc a znova odíďte.
Začnite ďalší deň pozitívnym spôsobom
Dajte si záležať na tom, aby ste svoje deti na druhý deň ráno pochválili alebo odmenili za to, že zostali pokojne v posteli. Môžete to dokonca osláviť napríklad špeciálnym raňajkovým prekvapením. Môžete vyskúšať tabuľku odmien, aby ste podporili správanie pred spaním, ktoré chcete. Menšie deti si často obľúbia špeciálnu pečiatku na ruku, ktorá im počas dňa pripomína, akú dobrú prácu cez noc urobili.
Skoré ranné zobudenia sú nepríjemné. Pre každého slovné spojenie “skoro ráno” znamená niečo iné. Pre niekoho je 6:30 ráno priskoro, pre niekoho už deň dávno beží. Ako my všetci, aj bábätká majú prirodzenú tendenciu ku skoršiemu alebo neskoršiemu vstávaniu a teda aj režimu. Najmä u malých bábätiek sa najčastejšie stretávam s tým, že ich rodičia večer držia bdelé príliš dlho v nádeji, že na druhý deň vstanú neskôr. U drvivej väčšiny ale toto riešenie nefunguje. Pozrite sa na režimy podľa veku a uistite sa, že neukladáte vaše bábätko spinkať príliš neskoro.
Najmä u detičiek, ktoré už spia celú noc sa niekedy stretávam s tým, že ich výživa nie je dostatočne kvalitná alebo majú málo chodov. Budenie skoro ráno môže byť aj následkom hladu. Ak sa dieťatko budí v noci 10krát, nie je to od hladu. Jeden s najčastejších problémov, ktorý u bábätiek spôsobuje skoré ranné vstávanie je príliš skorý a dlhý ranný spánok. Ak je spánok príliš skoro, biologické hodiny bábätka začnú bábätko budiť stále skôr a skôr, aby mu vytvorili dostatočný spánkový dlh a dieťatko bolo unavené a zaspalo na tento prvý spánok. Niektoré bábätká takýto skorý spánok odmietnu, lebo je priskoro, väčšina ale zaspí a následne sa postupne budí stále skôr a skôr.
Niektoré bábätká majú vyššiu spánkovú potrebu. Rozpoznáte to tak, že napriek tomu, že vaše bábätko spinká cez deň viac, napriek tomu v noci spí výborné (nemá dlhé nočné bdenie) a nemá skoré ranné vstávanie. V prípade, že ale vaše bábätko vyššiu spánkovú potrebu nemá, budete pozorovať dlhé nočné bdenie v čase okolo 1:00-3:00 v noci (dieťatko má deň alebo má potiaže sa v noci uložiť a plače, lebo je z toho frustrované) alebo skoré ranné vstávanie, pričom je dieťatko spokojné a vyspinkané.
Spánok nás všetkých je nad ránom už plný REM spánku a je teda ľahký. Ak má dieťatko (napr. v lete) príliš veľa svetla alebo ho ruší nejaký hluk, môže to rušiť jeho spánok a ono sa bude budiť. Zatemnenie miestnosti na nočný spánok vám vie veľmi pomôcť, aby vaše dieťatko ráno spalo dlhšie.
Každý z nás je prirodzene určitý chronotyp. Poznáme dva základné chronotypy, “sova” a “ranné vtáča”. Sovy majú tendenciu chodiť neskoro večer spať a neskôr ráno vstávať. Ranné vtáča naopak vstáva skoro ráno a chodí skôr večer spať. Bábätká sú najčastejšie “ranné vtáčatá”. Typ chronotypu sa ale môže vekom meniť. Predstavte si bábätká a teenagerov. Teenagerom sa melatonín (spánkový hormón) tvorí prirodzene neskôr a preto chodievajú spať neskôr a vstávajú aj neskôr ráno. Komplikáciou môže byť aj to, keď sa stretne maminka “sova” a bábätko “ranné vtáča” alebo naopak.
Dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku.