V dnešnej dobe čoraz viac rodičov vychováva dieťa bez partnera. Rozvody rodičov sa vždy dotknú aj detí. Nezisková organizácia Jeden rodič uvádza, že na Slovensku sa rozvádza 41 percent manželstiev. Šesť z desiatich rozvedených manželstiev má pritom maloleté alebo nezaopatrené dieťa. Počet domácností, kde je na výchovu jeden rodič, tak za posledných 40 rokov zažil dvojnásobný nárast. Tlak, ktorý zažívajú rodičia, ktorí v dnešnej dobe sami vychovávajú deti, je obrovský.
V spoločnosti panuje veľa mylných predstáv o deťoch, ktoré sú vychovávané len jedným z rodičov. Prevláda názor, že ak dieťa pochádza z neúplnej rodiny, nemôže byť tak úspešné ako to, ktoré pochádza z kompletnej rodiny. Pozornosť sa upriamovala hlavne na štruktúru rodiny a jedným z rozhodujúcich detailov, ktorý bol často vynechávaný pri štúdiách v tejto oblasti, bola stabilita domácnosti. Štúdia Ohio State University tvrdí, že ak je dieťa vychovávané jedným rodičom, pokiaľ spoločne žijú v stabilnej domácnosti, môže prosperovať úplne rovnako ako dieťa, ktoré vychovávajú mama a otec spoločne.
V tejto súvislosti sa preto diskutuje o tom, nakoľko je jeden rodič schopný poskytnúť túto potrebnú stabilitu. Predsa len, pri výchove a starostlivosti o domácnosť na seba berie všetky úlohy, povinnosti a zodpovednosti, čo je veľmi náročná úloha. Existuje však niekoľko aspektov, ktoré môžete ako osamelý rodič pri výchove svojho dieťaťa použiť a implementovať, aby ste výchovu a všetko, čo s ňou súvisí, zvládali jednoduchšie.
Čo potrebujú deti vychovávané jedným rodičom?
Je veľa rodín, v ktorých dieťa vyrastá len s jedným rodičom. Nie ste v tom sami. Výchova dieťaťa bez partnera je naozaj náročnou úlohou. Bez opory a pomoci druhého rodiča majú osamelí rodičia omnoho viac zodpovedností a úloh. Ako však ukazujú aj výskumy, z dieťaťa vyrastajúceho s jedným rodičom môže vyrásť rovnako úspešný človek, ako keď ho vychovávajú obaja rodičia.
Deti, ktoré nepoznajú svojich otcov, si ich môžu vo svojich predstavách vykresliť pozitívne až nerealisticky a vidieť ich ako abstraktných hrdinov, hlavne v čase, keď ich matka bude trvať na pravidlách. Toto sú situácie, ktorým pomôžu len úprimné a opakujúce sa rozhovory. Uistite dieťa, že ste urobili to najlepšie pre vás oboch, pretože si zaslúžite žiť plnohodnotný život. Vyhnite sa prípadnému negatívnemu hodnoteniu partnera a detailom, ktoré by mohli vaše dieťa zaťažiť. Nevhodné je aj zovšeobecnenie, ktorým by ste vyjadrovali negatívny postoj k opačnému pohlaviu.
Sám otec troch úspešných synov hovorí, že sa pri ich výchove riadil pozornosťou, porozumením a ocenením. Od rodičov závisí trebárs to, koľko si deti zoberú od kamarátov. Ak majú deti pocit, že im doma nik nerozumie, môže ich to vohnať do cudzieho objatia alebo pod vplyv kamarátov. Keď však doma vládne porozumenie, tak sa dieťa s rodičmi možno háda, ale vonku zastáva ich názor. A to je pekné.
Štúdie ukazujú, že aj keď život bez partnera môže prinášať množstvo náročnejších situácií, najviac dieťaťu pomôže, ak sa bude cítiť v bezpečí, bude vedieť, že sú v jeho blízkosti ľudia, na ktorých sa môže s dôverou obrátiť, keď bude mať otázky týkajúce sa mužského sveta. Profesor Štúr sa počas svojho profesijného života držal hesla: Život do psychológie, nie psychológiu do života.
Výchova detí je jednou z najdôležitejších úloh, pred ktorou stojí každý rodič. Je to komplexný a náročný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, lásku a pochopenie. Mnohí rodičia sa často pýtajú, či robia všetko správne a či ich výchovné metódy sú pre ich dieťa tie najlepšie. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na psychológiu výchovy, poukázať na rôzne výchovné štýly, ich dopady na dieťa a ponúknuť rady, ako vychovať šťastného a vyrovnaného jedinca.
Ako zvládnuť rodičovstvo s jedným rodičom?
1. Nezabúdajte na starostlivosť o seba
Nech sa deje čokoľvek, musíte myslieť na to, že je potrebné, ba priam nevyhnutné, myslieť aj na seba. Len keď ste vy ako rodič oddýchnutý, zdravý a spokojný, len vtedy sa viete naplno venovať výchove vášho dieťaťa. Veľa rodičov má tendenciu odkladať svoje pocity a potreby, čo vytvára začarovaný kruh pocitov frustrácie, nedostatočnosti a vyčerpanosti. Snažte sa tomu predísť. Vyčleňte si čas pre seba, pre svoje zdravé stravovanie, oddych či šport. Dokonca aj krátka prechádzka z práce a do práce môže vášmu telu nesmierne prospieť. Vaše deti sú na vás závislé a preto musíte byť zodpovedný a pripravený na seba vziať celú starostlivosť a výchovu.
Dať si time-out a vyhradiť si čas len pre seba. Že to vôbec nepoznáte? Naplánujte si ho. Doprajete si fyzickú aktivitu, stretnutie s priateľmi mimo domu, a dobite si baterky, pretože výchova jedným rodičom je náročným procesom.
2. Spojte sily s ostatnými rodičmi a vybudujte komunitu
Určite mávate pocit, že ste na celom svete jediný, kto vychováva dieťa bez partnera a že len vy viete, aké ťažké to naozaj je. Opak je však pravdou. Štatistiky uvádzajú, že ľudí podobných vám je čoraz viac. Preto neváhajte a hľadajte. Snažte sa nájsť podobných rodičov ako ste vy, spojte sa s nimi a vytvorte komunitu. Hľadať môžete v škole vášho dieťaťa, v rámci mimoškolskej aktivity či na internete. Vytvorte komunitu a raďte si, inšpirujte sa, diskutujte, prípadne trávte spolu čas. Prinesie vám to nielen nové poznatky a spôsoby, ako na výchovu detí, ale aj priateľstvá a novú perspektívu do života. Spojiť sily a v dobrom sa inšpirovať, ako takýto život zvládať, je to najjednoduchšie a pritom najlepšie, čo môžete urobiť.
3. Prijmite pomoc
Nesnažte sa byť superhrdinom, ktorý všetko zvláda na úkor vlastného zdravia. Nestojí to za to. Vo vašom živote je určite veľa ľudí, ktorým na vás a vašom dieťati záleží a chcú vám pomôcť. Dajte im najavo, s čím vám môžu pomôcť, lebo vy sami najlepšie viete, čo vaša rodina a domácnosť potrebuje. Zapamätajte si - žiadať o pomoc a prijať pomoc od blízkych nie je hanba. Nebudete vnímaný ani ako slabý, ani ako nekompetentný rodič. Naopak, ste zodpovedným rodičom, ktorý myslí na to, ako vychovať svoje dieťa čo najlepšie a chce mu poskytnúť všetko, čo potrebuje, aj keď na to vy sami občas nestačíte.
Majte svoj okruh rodiny a známych, ktorým môžete zatelefonovať a oprieť sa o nich, keď potrebujete pomôcť.
4. Buďte pripravený na núdzové situácie
Ako osamelý rodič potrebujete mať k dispozícií vždy dva či tri núdzové plány, ak sa stane nejaká neočakávaná situácia. Začnite napríklad zoznamom ľudí, o ktorých viete, že sa na nich môžete kedykoľvek obrátiť. Buďte si vedomý toho, že nastanú chvíle, kedy budete potrebovať pomoc a je dobré byť na tieto situácie pripravený.
5. Vytvorte si rutinu
Rutiny sú pre deti, najmä tie malé, rozhodujúce. Vďaka nim vedia, čo očakávať a majú akési zdanie istoty a kontroly. Je to o to dôležitejšie, ak dieťa vychovávate bez cudzej pomoci. Ak dieťa migruje medzi dvoma domácnosťami, poprípade z domu k opatrovateľke, môže sa mu život zdať ako veľmi chaotický a nepredvídateľný. Svojmu dieťaťu pomôžte, ak mu vytvoríte nejaký harmonogram alebo spomenutú rutinu. Môže sa to týkať školských i mimoškolských aktivít, pomoci v domácnosti či spoločného trávenia voľného času. Rutina však neznamená, že sa veci nemôžu v prípade potreby zmeniť.
Spoločný plán dáva deťom istotu. S deťmi by ste mali hovoriť o tom, čo sa v rodine ide robiť, čo sa bude kedy diať, kedy kto príde, kam sa pôjde. Dobré je urobiť si spoločne s deťmi plán na týždeň, alebo na mesiac. Naplánovať si rôzne akcie, výstavy, divadielka, kiná, výlety, návštevy, rôzne hry, aktivity. Rozvrh týždňa pomáha deťom rozdeliť si čas a učí ich rozvrhnúť si deň tak, aby si stihli urobiť domáce úlohy, pohrať sa a aj si oddýchnuť.
6. Buďte konzistentný ohľadom pravidiel a disciplíny
Ak sa o vaše dieťa stará aj jeho druhý rodič, poprípade starý rodič či opatrovateľka, jasne informujte o tom, ako sa bude zaobchádzať s disciplínou a pravidlami. Komunikujte so všetkými zúčastnenými stranami ohľadom výchovy vášho dieťaťa. Ak dieťa zistí, že môže s pravidlami manipulovať, bude ich využívať vo svoj prospech a problémy so správaním na seba nenechajú dlho čakať.
Deti potrebujú pevné pravidlá. Pravidlá predstavujú pevné body všedného dňa. Patrí k nim napríklad aj to, kto kedy ráno vstáva, ako vyzerá rituál rannej hygieny a raňajok, kto a ako dlho môže zostať vonku, kto a akou mierou sa podieľa na domácich prácach, ako prebiehajú rodinné sviatky. Problémy v rodine vznikajú vtedy, ak je pravidiel príliš mnoho alebo príliš málo, a keď vďaka nedôslednosti strácajú zmysel. Ale skôr než začnete konať, mali by ste sa dohodnúť na kompromise a stáť si za ním. Deti sa tak naučia, že nejednotnosť nemôžu zneužívať, že nemôžu stavať rodičov proti sebe, že existujú síce rôzne názory, ale že je ich možné tolerovať.
Dbajte dôsledne a s vytrvalosťou na dodržiavaní už raz stanovených pravidiel. Správajte sa k deťom priateľsky, ale rozhodne. Vysvetlite im zmysel konkrétnych pravidiel a upozornite ich na dôsledky nedodržania pravidiel. Odpúšťajte chyby, ale nepoľavte.
7. Zostaňte pozitívny
Nezúfajte. To, že ste na výchovu dieťaťa a starostlivosť o domácnosť sám/sama, je naozaj ťažká úloha. Nenechajte sa však problémami prevalcovať. Zostaňte pozitívnym a optimistickým rodičom plným nádeje. Naučíte to aj vaše dieťa a bude život brať ako dar, nie ako komplikáciu. A, samozrejme, nezabudnite na humor. Ten je liekom na akúkoľvek zložitú situáciu či problém.
Existuje princíp, ktorý sa dá pri výchove detí označiť za univerzálny. Získate viac toho, čo pravidelne oceníte. Ak zistíte, že vaše deti robia to, čo majú robiť, oceňte ich, pochváľte ich, povedzte im, že to urobili správne. Uznajte aj nepodarené pokusy. Dobrý úmysel je treba povzbudiť. Nič sa na prvý pokus nemusí podariť. Povedzte deťom, že sa tešíte z toho, aké sú zodpovedné, húževnaté, pomáhajúce, tolerujúce, odpúšťajúce… Aj keď tieto vlastnosti ešte nemajú dokonalé, chváľte ich za ne.
8. Odpovedajte pravdivo na všetky detské otázky
U detí je známe, že sú zvedavé. Budú sa vás preto pýtať veľa otázok typu „Prečo bývame doma sami bez ocka?“ „Prečo nemáme doma maminku ako Janko?“ Sú to naozaj náročné otázky na zodpovedanie, avšak aj napriek tomu musíte pri odpovediach zostať úprimný. V závislosti od ich veku priblížte deťom pravdu o vašej situácii, vysvetlite im súvislosti. Myslite tiež na to, že o druhom rodičovi nie je správne hovoriť v zlom. Hovorte iba pravdu. To je najcennejšie a deti si vás za to budú vážiť.
Výchovné štýly a ich vplyv
Odborníci pomenovali niekoľko základných výchovných štýlov, z ktorých sa postupne vykryštalizovali ďalšie a ďalšie.
1. Autoritársky (Diktátorský) Štýl
Charakterizovaný prísnymi pravidlami a vysokými očakávaniami. Rodičia kladú veľký dôraz na to, aby deti bezhranične poslúchali a rešpektovali autority. O svojich rozhodnutiach nemienia diskutovať. Ak sa tak nestane, prichádza trest. Autoritatívni rodičia nevysvetľujú, hoci trvajú na svojom. Dieťa je potrestané, no často nechápe, čo urobilo zle.
Dôsledky: Problémy so správaním, normalizácia násilia a hrubosti.
2. Permisívny (Liberálny) Štýl
Je presným opakom autoritatívneho štýlu, teda bez akýchkoľvek hraníc. Jednoducho povedané, dieťa si robí, čo chce. Rodičia sú veľmi zhovievaví, snažia sa byť skôr kamarátmi než autoritou. Vo všeobecnosti bývajú k deťom vrúcni a milujúci, no zriedkavo stanovujú nejaké pravidlá a ešte zriedkavejšie trvajú na ich dodržiavaní.
Dôsledky: Problémy s autoritami, stres, problémy s duševným zdravím.
3. Nezúčastnený Štýl
Dieťa nie je hladné, má strechu nad hlavou. Rodičia ho nenechajú úplne „napospas osudu“, no inak sa v jeho živote angažujú minimálne. Nezúčastnený výchovný štýl pritom nemusí byť nutne voľbou. Je mnoho prípadov, keď k nemu nútia okolnosti. Ak napríklad osamelý rodič ťahá tri práce, aby vôbec vyžili, dieťaťu neostáva iné, len byť samorastom.
Dôsledky: Problémy s pripútanosťou, nízkym sebavedomím, ťažkosti pri nadväzovaní a udržiavaní vzťahov, problémy s ovládaním emócií.
4. Rešpektujúca Výchova
Je založená na vzájomnom rešpekte. Rodičia, ktorí ho preferujú, nastavia pevné hranice s cieľom, aby pravidlá a očakávania boli jasné a primerané.
Dôsledky: Nezávislí, sebestační a úspešní dospelí, schopnosť niesť zodpovednosť, rešpekt k druhým, zdravé vzťahy.
Čo robiť, aby sme vychovali šťastné dieťa?
Vyhnúť sa extrémom: Na jednej strane extrému sú „samorasty“, ktorým rodičia zabezpečia iba základné potreby, na tej druhej „helikoptéroví“ rodičia. Svojho potomka majú kompletne pod kontrolou a vo všetkom zaň rozhodujú.
Podmienená a Bezpodmienená Láska: Láska rodiča k dieťaťu nemá byť podmienená jeho správaním či poslušnosťou. Vety typu: „Ak si neupraceš izbu, nedostaneš pusu na dobrú noc” by ste mali úplne vylúčiť zo slovníka. Vyrastie z neho človek s nízkym sebavedomím a sebadôverou, ktorý bude mať problém vyjadriť svoje potreby.
Stanovenie Hraníc: Disciplína a správne nastavené hranice majú veľký význam. Ak neexistujú, môže dieťaťu neskôr chýbať sebakontrola a doviesť ho až k rizikovému správaniu. Rodičia by mali jasne definovať „pravidlá hry“ aj dôsledky, ktoré nastanú, ak ich dieťa poruší. Na dodržaní hraníc treba trvať stále. Nemajú efekt v prípade, že na nich trvá len jeden z rodičov alebo sa posúvajú podľa nálady.
Zamerať sa na správanie, nie na osobnosť: Dieťa pri hre udrie súrodenca. Rodič ho hneď napomenie, no povie mu, že je zlé a určite sa s ním nikto nebude kamarátiť. Áno, násilie nemôžeme ignorovať. Je však nutné zamerať sa na správanie, ktoré sa chceme zmeniť, nie „zaútočiť“ na osobnosť dieťaťa a vyvolať v ňom zlý pocit. K zahanbovaniu dochádza, aj keď sa dieťa niečo učí. Napríklad to môže byť chodenie na nočník. Hanba má tendenciu pretrvávať dlhé obdobie, oveľa dlhšie, než si uvedomujeme či zamýšľame. Postupne môže zničiť sebaúctu dieťaťa, ktoré nadobudne pocit, že nie je dosť dobré.
Nenarušovať morálny kompas: Niekedy sa rodič, ktorý chce dosiahnuť poslušnosť, uchýli aj k „nekalým“ praktikám. Zastrašujúco pozerá alebo priamo hrozí, že dieťa zahanbí, udrie či mu vezme obľúbenú hračku. Všetko sú to praktiky, ktoré dieťaťu perfektne narušia zdravý morálny kompas. Problém budú mať aj deti, ktorých lásku a priazeň si rodičia kupujú drahými vecami či tým, že im všetko povolia.
Rešpekt: Deti učíme, že majú rešpektovať starších. Nie je na tom nič zlé, avšak rešpekt, úcta k druhému človeku, jeho pocitom a spôsobu života, nemá byť vôbec podmienená vekom. Rešpektovať znamená umožniť všetkým ľuďom bez ohľadu na vek, aby mali pocit, že sú cenení, že na nich a ich názore záleží. Znevažovať by sme nemali ani jeho pocity.
Neklásť bremeno rodiny na plecia dieťaťa: Niektorí rodičia si robia z dieťaťa už aj od skorého veku bútľavú vŕbu či dôverníka. Iní vôbec nefiltrujú, čo potomkom prezradia o svojej finančnej situácii alebo o partnerských problémoch. Dieťa negatívne emócie, že sa niečo deje, dokáže vycítiť. Neklásť im na ramená bremeno celej rodiny.
Dieťa vychováva rodičov rovnako, ako oni jeho. Dôležité je vidieť porozumieť aj malému dieťaťu. V prvom roku sa vytvárajú vzťahy k ľuďom, tam je základ. To je ten attachment, tá pozornosť, ten pocit istoty. Kompetentné dieťa má pocit istoty.
Pri stanovovaní hraníc je tiež dôležité vysvetliť dieťaťu jasne a vopred dôsledky jeho konania a učiť ho preberať za ne zodpovednosť. Napr., že ak si neuprace izbu, nebude sa môcť hrať na počítači. Keď budú s dieťaťom vykomunikované požiadavky vopred, dáva sa mu priestor na to, aby sa samé rozhodlo, ako sa zachová, ale zároveň muselo za toto svoje rozhodnutie prebrať zodpovednosť, pretože dopredu vedelo, čo bude nasledovať. Ak si teda neuprace izbu, je potrebné vysvetliť mu, že nie je vina rodiča, že sa nemôže hrať na počítači, ale ono samé sa rozhodlo, že si neuprace, aj keď mu bolo jasne povedané, aký to bude mať následok.
Najdôležitejšie zo všetkého ale je, tieto dôsledky dodržať - pretaviť pravidlá do praxe. Ak si neurobí poriadok, už sa jednoducho hrať nebude. Rodič ho za to nebude fyzicky trestať, ani krik nie je dobrá cesta. Skôr by mu mal láskavo vysvetliť, že sa takto vopred dohodli, prejaviť poľutovanie, no neustúpiť. Dieťa musí vidieť, že tieto pravidlá majú zmysel a nie sú len bezduchým strašiakom, ktorý rodičia aj tak neuplatnia. Dieťa vždy musí vedieť, že ho rodič ľúbi, ale to neznamená, že bude svoje požiadavky a rozhodnutia iba tak meniť. Netreba ale zabúdať pri stanovovaní hraníc dieťa aj veľa odmeňovať a chváliť za každý úspech. Tým sa žiadané správanie posilní. A to nám otvára možnosť deťom isté výsady rozšíriť. Pochopia tak, že za svoju spoľahlivosť a dodržiavanie pravidiel, dostávajú aj viac slobody.
Výchovné štýly sa zvyknú prenášať z generácie na generáciu. Ak mali otec či mama veľmi prísnych a autoritatívnych rodičov, je pravdepodobné, že budú vychovávať rovnako. Ak zažili násilie, zrejme budú tiež násilnícki. Stáva sa tiež, že rodičia si chcú prostredníctvom dieťa splniť svoje nesplnené sny a ambície. V oboch prípadoch nezahojené emocionálne rany rodiča vytvoria nové rany v dieťati.
Často sa možno stretnúť s obavami rodičov, že svojim správaním k dieťaťu a svojimi požiadavkami voči nemu môžu „dobabrať“ jeho detstvo a tým spôsobom aj celý život. Môžu byť tiež presvedčení, že niečo od dieťaťa žiadať znamená byť naňho tvrdý. Všetky tieto obavy môžu vyústiť do toho, že rodičia radšej od detí nežiadajú vôbec nič. Povedala by som, že táto nečinnosť rodičov pri nevhodnom správaní dieťaťa môže vyznieť ako strach z dieťaťa.
Vplyvom poznatkov o emocionálnych potrebách detí a snahe ich napĺňať narástol aj strach z poškodenia detskej psychiky. V posledných desaťročiach sa rozmohla filozofia poskytovania čo najväčšej slobody deťom pri ich výchove za účelom toho, aby objavili samé seba a mohli sa rozvíjať smerom, na aký sami preukážu svoje vlohy. Pojmy ako režim a disciplína začali naberať vo vnímaní ľudí už skôr negatívny význam a začali byť považované vo výchove za nebezpečné, za prostriedok, ktorým možno poškodiť nežnú a zraniteľnú psychiku detí. Deti ale potrebujú v tejto poskytovanej slobode aj určité hranice.
Hranice sú pre dieťa niečím, čo potrebuje, pretože mu poskytujú istotu. Keď je vpustené do sveta, nemá skúsenosť, akú má dospelý človek a nevie, čo všetko si môže alebo nemôže dovoliť. Nato sú tu rodičia, aby mu toto usmernenie dali. Tým, že sa dieťa môže spoľahnúť na platnosť zaužívaných pravidiel, že vie, ako sa bude rodič správať a aké vyvodí následky z jeho správania, poskytujú mu hranice istotu a bezpečie a odstraňujú zmätenosť. Naopak, keď rodič poskytuje dieťaťu bezhraničnú slobodu, deti postupne získavajú pocit, že majú právo na všetko, že si môžu dovoliť všetko a že ostatní ľudia sú tu na to, aby napĺňali ich potreby. Stávajú sa tak nevďačnými, náročnými a egocentrickými. Nenaučia sa rešpektovať druhých ako takých, ktorí majú taktiež svoje potreby, ale sú orientovaní iba na svoje požiadavky. Vo svojej absolútnej slobode tak narúšajú a nerešpektujú slobodu druhých.
Hranice dávajú deťom najavo, kam môžu a kam už nesmú zájsť v správaní sa voči iným ľuďom a svojím spôsobom umožňujú deťom rozlišovať medzi dobrom a zlom a usmerňovať ho. Sloboda a hranice sa navzájom nevylučujú, skôr by som povedala, že spolu tvoria určitú rovnováhu, umožňujúci zdravý proces zrenia osobnosti.
Je veľa rodín, v ktorých dieťa vyrastá len s jedným rodičom. Nie ste v tom sami. Rodinný pokoj je nadovšetko. Je lepšie byť šťastná vo dvojici s dieťaťom ako nešťastná v spolužití s partnerom. Veľa rodín sa rozdelí kvôli nekompatibilite partnerov, problémom s alkoholom či financiami. Šťastie je otázkou rozhodnutia a dá sa nájsť pekný dôvod aj v tom, že slnko svieti a mali ste peknú prechádzku zo školy domov. Odpustiť si a pochopiť, že viniť sa za situáciu, že ste sami, nikomu nepomôže. Žiadny partner vám nezabezpečí plné šťastie. To by malo vychádzať z vás, ako zrelej a uvedomelej osoby, ktorou ste. Je dôležité neprestať veriť v partnerskú lásku.
Priatelova ex ma tiez priatela. Myslim, ze starat sa spolocne o dieta, ked sa dvaja rozvedu je obrovsky psychicky narocne, jedine co im zostava je obrovska dovera v toho druheho, ze chcu synovi to najlepsie. Ak sa manzel zaujima, nebran mu, ale jednoznacne trvaj na pravidelnosti, ak nastane situacia, ze tvoj ex nemoze, najdite nahradny termin, aby maly vedel, ze ho oco chce vidiet. Mozem povedat, ze mas aj pravdu, s tym chaosom v tej malickej hlavicke, ale len z toho pohladu, ze maly by nas najradsej vsetkych spojil do jednej rodiny. Maminka aby sa poznala so mnou, tatinko s priatelom maminy, a aby sme sa vsetci spolu hrali. Ja este nie som mama, caka ma to az v oktobri, ale jednoznacne viem, ze priatelova ex musi mat echt velke srdce, a toleranciu, ze nebrani malemu, aby sa stretaval s nami, so mnou hlavne, lebo strach urcite ma, ze ma maly bude mat radsej. Deti su velmi bezprostredne, a milionkrat maly o mne doma spieva, zuzka toto, zuzka hento...lebo sme sa spolu trebars hrali... Fakt velky respekt voci nej, a ja sa zase snazim absolutne respektovat jej nazory, a stanoviska...z pohladu mojho priatela...oni maju stanovene presne pravidla, co sa moze, co nie...a nikdy sa nestalo, ze by jej moj priatel povedal nestaraj sa, ja budem vychovavat maleho ako chcem ja...myslim, ze toto vsetko by ste si mali nejakym sposobom stanovit.
V súčasnosti vidíme okolo seba dva extrémy výchovy rodičov - na jednej strane sú tu rodičia, ktorí, žiaľ, nemajú z rôznych dôvodov čas na výchovu svojich detí, napr. pracujú aj v dvoch zamestnaniach a s deťmi sa vidia až neskoro večer, kedy si sadnú k televízii alebo k počítaču a mlčky tam presedia unavení a vyčerpaní z práce celý večer. Nepýtajú sa, čo ich dieťa cez deň robilo, kde bolo, s kým sa stretlo, či je šťastné, nešťastné, smutné, či ho niečo veľmi trápi a možno má problém, s ktorým sa bojí prísť za rodičom. Na druhej strane sú tu rodičia, ktorí by pre svoje dieťa urobili naozaj všetko, maximálne sa mu obetujú, stáva sa, že mu obetujú celý svoj život, všetky aktivity rodičov, aj ich záujmy a myslenie sa točí okolo dieťaťa, ako keby rodičia, a zvlášť mama, nemali nárok na svoj osobný život. Títo rodičia sú neskonale trpezliví, obetaví, ustráchaní, robia za svoje dieťa všetko, len aby bolo dieťa šťastné, spokojné, prinesú mu všetko, čo mu na očiach vidia. Čoraz častejší sa objavuje aj iný výchovný trend- dovoliť dieťaťu všetko o čo si požiada, len preto, aby sme dieťa nechali slobodne sa vyvíjať a nezabili v ňom napríklad génia, ktorý objaví nový liek či v desiatich rokoch vytvorí supermodernú sociálnu sieť. A tak rodičia dovolia dieťaťu vyvíjať sa podľa jeho predstáv. Dieťa už od narodenia nedostáva žiadne hranice, nemá režim, ktorý pre svoj život potrebuje a rodič mu vyhovie v akejkoľvek jeho požiadavke.
