Výživné na plnoleté dieťa: Kedy trvá a ako ho vymáhať?

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nie je ohraničená časom, ale objektívnou schopnosťou dieťaťa samostatne sa o seba postarať. Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť upravená súdnym rozhodnutím, jedine týmto spôsobom je možné túto zrušiť. Ak máte za to, že dieťa v súčasnosti nie je odkázané na výživné, môžete sa s návrhom obrátiť na príslušný okresný súd, návrh je však potrebné náležite odôvodniť.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby.

Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane bytových. Inými slovami to znamená, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby. Na strane druhej bude však dieťa takisto v konaní povinné preukazovať svoje aktuálne osobné, zárobkové a majetkové pomery, na základe čoho súd buď návrhu rodiča vyhovie a vyživovacia povinnosť bude zrušená, alebo naopak návrh zamietne a rodič bude i naďalej povinný hradiť stanovené výživné.

V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. Do pozornosti by sme chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti.

V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.

Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.

Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.

V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.

„Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“

Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežných výdavkov.

V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.

Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.

„V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.“

„Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.

Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.“

Vymáhanie výživného

Pokiaľ si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, existuje viacero možností, ako výživné vymôcť.

Exekučné konanie

V prípade, ak si povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť a zameškané výživné neuhradil, je možné podať návrh na nútený výkon rozhodnutia súdnym exekútorom. Predpokladom na takýto postup je, že disponujete exekučným titulom, teda právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, ktorým súd zaviazal druhého rodiča platiť výživné. Návrh na vykonanie exekúcie možno po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára.

Návrh musí byť autorizovaný a listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie.

V súvislosti s vymáhaním výživného je dôležité spomenúť premlčanie jednotlivých splátok výživného. V zásade platí, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú.

Trestné oznámenie

Ďalšou z možností, ako môže oprávnená osoba postupovať, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa, je podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Trestné oznámenie môžete podať aj písomne. K trestnému oznámeniu pripojte predovšetkým rozsudok súdu a rodný list dieťaťa. Na základe predmetného okresná prokuratúra Vaše oznámenie postúpi na miestne príslušný orgán polície, ktorý oznámenie prešetrí a okrem iného vykoná aj Váš výsluch.

V zmysle § 207 ods. 1 Trestného zákona: „Kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

Náhradné výživné

Náhradné výživné poskytuje štát prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny za splnenia zákonom stanovených podmienok. Nárok na náhradné výživné vznikne, ak sú splnené nasledovné podmienky súčasne - neplnenie vyživovacej povinnosti povinnou osobou v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu, najmenej dva po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie trvá najmenej dva mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie na exekučný súd.

V prípade, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.

ÚPSVaR má vo Vašom prípade povinnosť preskúmať, či spĺňate podmienky (aj i následné plnenie) na poskytnutie náhradného výživného. Jeho úlohou ale nie je vymáhať Vašu pohľadávku na výživnom, resp. riešiť trestnoprávnu rovinu veci. Podanie trestného oznámenia je preto vo Vašej kompetencii, ÚPSVaR je povinný iba skúmať, či prebieha konanie vo veci vymáhania výživného.

Následne povinnosť vrátiť výživné podľa Zákona o náhradnom výživnom vzniká jeho poberateľovi v prípade, ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak sa v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom vymôže výživné, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné. To znamená, že Vaše dieťa bude povinné výživné vrátiť iba v prípade, ak jeho otec začne dobrovoľne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, alebo v prípade, ak dôjde k úspešnému vymoženiu pohľadávky na výživnom cestou súdneho exekútora, resp. obdobným orgánom zo zahraničia.

Zrušenie vyživovacej povinnosti

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak by došlo k zmene odôvodnených potrieb dieťaťa alebo Vašich schopností, možností a majetkových pomerov od posledného súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená výška výživného, je možné podať návrh na súd, aby toto rozhodnutie vo výške výživného zmenil.

Zmena môže predstavovať napr. zníženie Vášho príjmu, zníženie nákladov na starostlivosť o maloleté dieťa, ako aj zlepšenie majetkových pomerov matky maloletého dieťaťa. Zmenu pomerov musíte byť schopný preukázať a je potrebné ich v návrhu na zníženie výživného dôkladne popísať.

Čo sa týka úplného zrušenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, tu je potrebné poukázať na ustanovenie § 62 ods. Z ustanovenia teda nie je možné vyvodiť presný časový úsek, kedy táto povinnosť zaniká, ale bude závisieť na individuálnom posúdení okolností prípadu. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťom, resp. ukončenie strednej alebo vysokej školy nebude mať automaticky za následok zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.

Samotná skutočnosť, že sa s dieťaťom nestýkate, automaticky neznamená zánik Vašej vyživovacej povinnosti. Nárok na výživné dieťaťa nie je viazaný na jeho vek, ale objektívnu schopnosť samo sa živiť. Pokiaľ ste boli zaviazaný prispievať na výživu svojho dieťaťa súdnym rozhodnutím, je rovnako nevyhnutné podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Tento je potrebné podať na miestne príslušný súd podľa obvyklého miesta pobytu dieťaťa, pričom je potrebné súdu návrh riadne zdôvodniť, v čom vidíte dôvody zániku Vašej vyživovacej povinnosti.

V rámci súdneho konania, ktorého predmetom je zrušenie výživného voči plnoletému dieťaťu, sa skúma predovšetkým to, či je dieťa schopné samé sa živiť alebo nie. Pokiaľ bude mať súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že ste objektívne schopná sama sa živiť, potom zruší povinnému rodičovi jeho povinnosť platiť Vám výživné.

V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. zamestnalo sa, začalo podnikať), potom súd rozhodne o zrušení vyživovacej povinnosti.

Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.

Tabuľka: Príklady výpočtu výživného podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti SR (orientačná)

Poznámka: Uvedená tabuľka má len informatívny charakter. Skutočná výška výživného závisí od individuálnych okolností prípadu a rozhodnutia súdu. Pri plnoletých deťoch je kľúčová ich schopnosť samostatne sa živiť.

V prípade, ak máte za to, že Vaše dieťa je schopné sa samo živiť, je potrebné podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. Súd bude v konaní skúmať všetky relevantné skutočnosti, vrátane vzdelania dieťaťa, jeho snahy zamestnať sa, zdravotného stavu a celkovej finančnej situácie.

tags: #rozsudok #vyzivne #na #plnolete #dieta