Vyčlenenie z kolektívu: Pochopenie, prevencia a pomoc deťom

Už v materskej škole sa dá vidieť, ktoré deti nadväzujú kontakty rýchlo a ktoré s tým majú problém. V tomto období sa však deti ešte neporovnávajú, a tak väčšinou veľké problémy so začleňovaním do kolektívu nemajú. Až na 1. stupni v základnej škole sa toto stáva problémom. O probléme začleňovania detí do kolektívu rozprávala aj psychologička Mgr. Monika Grepiniaková.

„V predškolskom veku existujú väčšinou dva dôvody, pre ktoré majú deti problém začleniť sa do kolektívu. Jednak je to extrémna plachosť a na druhej strane určitá hyperaktivita, v rámci ktorej dieťa ešte nevie ovládať svoje pocity, a tak občas do niekoho kopne alebo buchne. Všetko to robí len preto, aby druhé dieťa zaujalo a prizvalo ho k hre. Nevie si vopred premyslieť správnu reakciu a potom je smutné, že nemá kamarátov. Plaché deti nemusia ostať bez kamarátov, len im nadväzovanie kontaktov dlhšie trvá. Problematickejšia je situácia vtedy, keď dieťa trpí elektívnym mutizmom. Elektívny mutizmus je prechodným stavom, kedy dieťa nerozpráva a neodpovedá na otázky, ale môže reagovať pohybom alebo gestom. Je to zvláštny problém verbálneho správania, v ktorom je úplne vyvinutá reč prejavovaná v prítomnosti určitých osôb a potláčaná v prítomnosti iných. Narušenie komunikačnej schopnosti býva podmienené psychogénne, obvykle vzniká na podklade silného psychickej traumy (šok, stres, vyčerpanie). Tieto deti trpia nedostatkom sebavedomia, môžu mať problém prejaviť sa a tiež odpovedať pred triedou.

„Vyčlenenie z kolektívu je pre dieťa jedným z najťažších emocionálnych zranení, ktoré si vyžaduje okamžitý a citlivý zásah dospelých,“ vysvetľuje psychologička Monika Grepiniaková. Podľa jej slov môže byť vyčlenenie z kolektívu spôsobené nielen správaním spolužiakov, ale niekedy aj nevedomým postojom učiteľky. Adaptácia na školu je náročná skúška pre celú rodinu, no so správnym prístupom ju tvoje dieťa zvládne bez jaziev na duši. Nečakaj, kým sa problémy v triede vyhrotia, a priprav svoje dieťa na novú zodpovednosť hravou formou už dnes. Možno si si všimla, že tvoje dieťa chodí domov utrápené, hoci priame útoky od spolužiakov nespomína. Často sa stáva, že nevedomým spúšťačom izolácie je samotná učiteľka.

Každý z nás zažil niekedy odmietnutie. Mnohí už v detstve a doteraz si vieme v pamäti vybaviť kruté slová: „Ty sa s nami nehráš”. Byť súčasťou skupiny pravdepodobne pomáhalo našim predkom prežiť. V porovnaní s ostatnými jedincami živočíšnej ríše máme slabú ochranu pokožky, keďže nemáme na nej kožušinu či zhrubnutú vrchnú vrstvu, naše nohy nie sú najrýchlejšie a ruky najsilnejšie a detstvo trvá veľmi dlho. Preto nám prežitie v nehostinnom prostredí umožnil práve pobyt v skupine so staršími členmi. Prijatie do skupiny má však aj svoj opak, odmietnutie. Vedci zistili, že odmietnutie má priamy a negatívny dopad na zdravie. Ľudia, ktorí sú izolovaní a opustení, majú zvyčajne zhoršený fyzický stav, trpia nedostatkom kvalitného spánku, majú oslabený imunitný systém a dokonca skôr zomierajú v porovnaní s tými, o ktorých sa stará láskavé a milujúce okolie. Nadbytočný stres nepôsobí negatívne len na dospelých, podobne ho prežívajú aj deti. Chronický stres môže zásadne ovplyvniť vývoj dieťaťa. Dnes je vo svete tínedžerov bežné, že sú pod tlakom, kultúra sociálnych sietí ich silno ovplyvňuje a oni sú nútení neustále sa porovnávať a držať krok so svojimi rovesníkmi. Vyčlenenie z kolektívu môže mať zásadný dopad na ich psychickú pohodu. Práve samotári majú sklony k tomu, že v styku s ostatnými reagujú agresívne. Odmietnutie môže dokonca viesť k násiliu. Analýza 15 strelcov v amerických školách odhalila, že až 13 z nich bolo samotárov, ktorých kolektív vyčlenil. Tínedžeri by mali vedieť, že sú veci, ktorými sa neoplatí príliš zaoberať.

Ako sa dá deťom pri začleňovaní do kolektívu pomôcť?

Porozprávajte sa s dieťaťom o probléme, ktorý pri hre vznikol. Napríklad si všimnete, že vaše dieťa do niekoho buchlo alebo koplo. Po určitej dobe sa snažte s ním o tejto reakcii porozprávať. Povedzte mu, že chápete, že ho niečo nahnevalo. Neodsudzujte ho, netrestajte ho, nekričte, lebo začne strácať pocit sebahodnoty a prestane vás počúvať, čo hovoríte. Vysvetlite mu, ako sa asi cítilo dieťa, ktoré napríklad strčilo. Napríklad: „Ja viem, že si sa chcel s Jankom hrať. Ty si prišiel za ním, strčil si ho a on sa nahneval a povedal ti, že sa s tebou nebude hrať. Ja viem, že ty si sa chcel s Jankom hrať, ale Janka tvoja reakcia prekvapila. Čo myslíš, ako by sa to dalo urobiť ináč?“ S dieťaťom sa treba rozprávať o konkrétnej situácii a o tom, čo sa konkrétne stalo. Skúste dieťa podporiť v tom, aby ono samo vymyslelo, ako by sa to dalo urobiť ináč. Tiež je dobré, keď dieťa učíte vnímať a prežívať to, čo sa odohráva v tom druhom. „ Je dokázané, že tie deti, ktoré vedia odhadnúť, čo si druhí myslia alebo čo cítia, to majú v živote jednoduchšie.

Plachým deťom pomáhajte budovať vzťahy pomaly a postupne. Plaché dieťa tiež túži po vzťahu s deťmi, a preto opatrne ho zoznamujte s inými deťmi. Vždy je lepšie, keď napríklad navštevuje škôlku, kde je menej detí. Ďalšia možnosť spočíva v tom, že môžete pozvať nejakého kamaráta k vám domov, aby krásu priateľstva najprv spoznávalo v prostredí, kde sa cíti bezpečne. Plaché deti cítia strach a úzkosť, a preto je dôležité prvé kontakty nadväzovať v známom prostredí. Neskôr môžete spoločne navštíviť už známeho kamaráta u nich doma, a tak postupnými krokmi dodávať dieťaťu odvahu. Postupne je dobré rozširovať okruh ľudí, ktoré dieťa pozná a s ktorými sa cíti príjemne. Je dobré pozývať domov práve spolužiakov zo školy alebo škôlky, aby sa plaché dieťa aj takto osmeľovalo.

Dôvody, pre ktoré deti v škole nie sú obľúbené

Existuje veľké množstvo dôvodov, pre ktoré niektoré deti v škole nie sú obľúbené. Medzi najčastejšie patria:

• snaha neustále poučovať spolužiakov,
• snaha neustále rozprávať len o sebe,
• snaha nasilu sa vnucovať (dieťa takto skrýva nízke sebavedomie).

Najlepšie je však dieťa pozorovať v konkrétnych situáciách a na základe toho, čo rodič zistil, poskytnúť dieťaťu spätnú väzbu a pomôcť mu definovať problém. Aj pri starších deťoch je najdôležitejšia komunikácia. Napríklad zistíte, že vaše dieťa veľa rozpráva o sebe. Najprv ho citlivo na to upozornite a potom si môžete trénovať situácie, v ktorých dieťa učíte reagovať aj na iné deti. Učte ho pýtať sa na pocity iných detí a na to, čo ich zaujíma, čo im robí radosť a podobne. Tiež je potrebné o zásadách spolunažívania spolužiakov medzi sebou hovoriť čo najčastejšie nielen v škole, ale aj doma. Odporúča sa s deťmi nacvičovať konkrétne situácie.

Ako pomôcť dieťaťu, ktoré je šikanované?

Ak dieťa šikanuje celá trieda, problém je potrebné riešiť kompletne predovšetkým za pomoci učiteľov. Ak je však šikanované jedným-dvoma spolužiakmi, pomôcť si dieťa môže aj samo. Odporúča sa, aby dieťa na posmešky nereagovalo. Tí, čo šikanujú, sa potrebujú hlavne zabávať a čakajú na reakciu. Vychutnajú si hlavne tých, ktorí kričia, plačú, slovne alebo ináč útočia. Tí, ktorí sa na to cítia, môžu si doma nacvičiť rôzne frázy, ktorými majú šancu odohnať toho, kto ich šikanuje. Tí najzdatnejší môžu v nepríjemnej situácii uplatniť humor. Aj toto by si však mali doma nacvičiť. Je potrebné trénovať sebavedomú intonáciu, dôraz vo vete a tempo.

Detská agresivita a šikanovanie je celoslovenský problém, ktorý by sme nemali bagatelizovať a zatvárať pred ním oči. Ani jeden rodič si nemôže byť istý tým, že jeho dieťa nebude týrané, samo nebude týrať iné deti, že sa so šikanovaním nikdy nestretne. Pýtate sa prečo? Pretože šikanovanie je všadeprítomné. Voči šikanovaniu nie je imúnny žiadny typ školy. Obeťou sa môže stať v podstate každé dieťa či už priamo v škole, alebo cestou do a zo školy. Vzhľadom na skrytú povahu šikanovania je veľmi ťažké sa o ňom dozvedieť.

Šikanovanie je nechcené, agresívne správanie, ktoré zahŕňa nerovnováhu síl. Je to jav, ktorého cieľom je zámerné ubližovanie, ponižovanie alebo zastrašovanie inej osoby, väčšinou niekoho, kto je menší, slabší, mladší, tichý alebo nejakým spôsobom pôsobí inak. Za šikanovanie sa nepovažuje jednorazový čin. Šikanovanie je opakovaný, dlhodobý jav, ktorý sa postupom času stupňuje, a to na úrovni nielen fyzickej ale aj psychickej.

Podľa Metodického usmernenia MŠ SR č. 7/2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach šikanovanie je „akékoľvek správanie žiaka alebo žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom, prípadne ich ohrozenie alebo zastrašovanie. Ide o cielené a opakované použitie násilia voči takému žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z najrôznejších dôvodov nevedia alebo nemôžu brániť.

Formy šikanovania:

• verbálne šikanovanie - zahŕňa v sebe vyslovené alebo napísané slová s urážlivým textom, patria sem nadávky na šikanovanú osobu, hanlivé prezývky, posmešky,
• sociálne šikanovanie - jeho cieľom je útočiť na vzťahy.

Podobne ako iné sociálnopatologické javy, aj šikana má svoj vývoj. Najdôležitejším je práve jej začiatok, ktorý sa nazýva ostrakizmus. Je to štádium, ktoré slúži pre učiteľov a rodičov ako varovný signál. Toto štádium je typické tým, že spolužiaci jednu „obeť“ vyčlenia z kolektívu, nikto sa s daným dieťaťom nebaví, nikto mu neodpovedá na pozdrav a ak aj áno, tak iba nejakou posmešnou poznámkou. Dieťa je týmto spôsobom vyčleňované z partie spolužiakov. Typickým a asi najznámejším príkladom vyčleňovania z kolektívu je vznik „dievčenských spolkov“. Ide o spojenie skupinky dievčat, ktoré vytvoria v triede silnú alianciu a ostatné nechcú medzi seba pustiť. Časté je taktiež ohováranie, posmievanie či urážanie.

Príznaky vyčlenenia z kolektívu:

• spolužiaci obeť ignorujú, neodpovedajú na pozdrav, robia sa, že ho akože nepočuli,
• na obede si nikto k obeti nesadá,
• obeť ohovárajú, a to nielen v triede, medzi ostatnými spolužiakmi, ale aj po celej škole,
• snažia sa o to, aby sa žiaci ostatných tried správali k obeti tak, ako sa k nej správajú oni sami,
• zosmiešňujú na obeti všetko čo sa dá,
• obviňujú ju z niečoho, čo vôbec neurobila,
• spolužiaci obeť urážajú aj cez jej vlastných rodičov,
• agresori obeť zámerne provokujú, chcú, aby zúrila, bránila sa, príp.

Dieťa, ktoré sa stane vyčleneným z triedneho kolektívu, si tento fakt začína uvedomovať postupne. Začína zisťovať, že v triede nie je nikto, s kým by mohlo sedieť, každý ho odmieta, uráža, ponižuje. Spočiatku sa toto dieťa začína brániť - vracia spolužiakom nadávky, bráni sa hnevom, kopancami a pod. Ako sa hovorí, klin sa klinom vybíja. V škole to však prebieha spôsobom, že agresori voči obeti zvyšujú svoj tlak pretože vidia, že obeť sa snaží brániť.

Ak sa dozviete, že je vaše dieťa šikované, alebo na ňom spozorujete závažné zmeny v správaní, nastal čas konať. Uvedomte si, že vaše dieťa sa nevie brániť, má strach, je slabé, chýba mu sila a odvaha. Ak toto prijmete, môžete začať riešiť jeho psychický stav a začať podporovať jeho osobnostné prejavy a inak zamerať výchovu. Nemusíte dávať energiu do obviňovania školy, iných detí, ich rodičov a robiť tam poriadky, prípadne hľadať inú školu pre svoje dieťa. Svet je totižto plný útočníkov a to nezmeníte.

Ako postupovať pri pomoci dieťaťu:

• poskytnite dieťaťu maximálnu oporu a ochranu,
• rozprávajte sa o situácii s dieťaťom, verte mu a berte jeho slová vážne,
• nezľahčujte problém,
• zvážte presun dieťaťa do inej triedy,
• skúste sa skontaktovať s rodičmi agresora, aj keď odmietnu bude jasné, že sa o svoje dieťa a jeho blaho zaujímate a chcete situáciu riešiť,
• pokúste sa s veľkou dávkou empatie a citlivosti priviesť dieťa k tomu, aby vyjadrilo svoje pocity,
• nechajte ho hovoriť, neskáčte mu do reči, povzbuďte ho, aby hovorilo a počúvajte (pokiaľ možno pokojne),
• neobviňujte ho z toho, že mu niekto iný ubližuje, nekritizujte, nezosmiešňujte ho,
• nesúhlaste s tým, aby sa šikanovanie utajovalo,
• pokúste sa získať čo najviac dôkazov,
• zaistite ochranu dieťaťa na ceste do školy a domov,
• obohaťte život svojho dieťaťa zážitkami, výletmi a cennými spomienkami, rozvíjajte jeho záujmy.

Boj proti šikanovaniu na škole je dlhodobá záležitosť, pri ktorej je dôležitá úzka kooperácia školy s rodičmi. Toto však býva často problém, pretože vzťahy medzi učiteľmi a rodičmi bývajú častokrát napäté. Je preto potrebné otvorene sa rozprávať o šikanovaní.

Milí rodičia, keď budete mať pocit, že ste už na dne, že ste skúsili snáď všetko čo bolo vo vašich silách a problém stále pretrváva, sme tu pre vás my, Centrum pedagogicko.-psychologického poradenstva a prevencie. U nás sa môžete poradiť o vhodnom postupe v danej triede, ale tiež dohodnúť konkrétnu prácu s triedou so zameraním na riešenie šikany alebo zlepšenie atmosféry a vzťahov v triede. Radi vám poskytneme aj možnosť individuálnej poradenskej a terapeutickej práce s deťmi, ktoré sú účastníkmi šikanovania, či už v pozícii obete, agresora alebo svedkov.

Odmietnutie ako príležitosť

Zvládnuť odmietnutie nie je jednoduché pre nikoho. Vedci zistili, že odmietnutie aktivizuje v mozgu podobné časti ako fyzická bolesť. Nikoho preto azda neprekvapí, že je náročné uniesť ho a spracovať v sebe. Nanešťastie má odmietnutie na nás vplyv aj dlho po tom, ako sa takáto situácia odohrala. Odmietnutie nás môže sklamať, rozosmútiť a úplne zastaviť naše kroky. Je dôležité vedieť, ako sa s odmietnutím vyrovnať, pretože každý z nás, vrátane detí, ho v istom momente zažije.

Nathan Dewall, psychológ z Univerzity v Kentucky a autor štúdie o dopade sociálneho vylúčenia, tvrdí, že najlepší spôsob, ako sa s ním vyrovnať je nájsť iné zdroje priateľstva a prijatia. Podľa neho si ľudia často nechávajú negatívne pocity vyplývajúce z vylúčenia pre seba, pretože sa cítia trápne a myslia si, že to nie je až taký veľký problém. Z odmietnutia sa môžeme aj poučiť, určite viac a efektívnejšie, než z úspechu. Dôležité však je nenechať sa ním úplne pohltiť.

Pomáhajte budovať vedomie o sebe

Ako dlho pociťujete negatívny dopad odmietnutia? Možno hodinu, deň, týždeň, mesiac... Odmietnutie, či už v malom alebo vo veľkom je súčasťou našich životov. Vedci zistili, že niektorí ľudia ho dokážu uniesť jednoduchšie ako iní. Na základe výsledkov novej štúdie tvrdia, že spôsob reakcie závisí od toho, do akej miery sme si vedomí svojich činov a našej kontroly nad nimi. Práve schopnosť ovládať silné emócie a pokračovať v úlohe napriek vyčleneniu, bola kľúčová pre prežitie našich predkov. Lenže aj tu platí, že všetkého veľa škodí. Až prílišná snaha ovládať svoje emócie a vedome ich meniť s úmyslom vnímať situáciu odlišne, vedie k nahromadeniu negatívnej energie a v konečnom dôsledku môže vyústiť do výbuchu, vrátane tvrdých slov, urážok a lietania tanierov.

Ako konkrétne pomôcť deťom?

Dajte deťom najavo, že sa im nemusí vždy všetko podariť a neúspech u kamarátov je podobne bežný ako úspech. Je to len ďalšia skúsenosť, ktorej úlohou je umožniť im naučiť sa niečo nové. Motivuje ich k tomu, aby vymysleli nový plán a vyskúšali osloviť potenciálnych kamarátov nanovo. Mali by ste však myslieť na to, že nie je dobré, ak sa snažíte vyhovoriť deťom ich pocity a uľahčiť im prežívanie sklamania, pretože každý z nás najprv potrebuje prežiť sklamanie, smútiť nad neúspechom a až potom sa dokáže zamyslieť nad ďalším krokom. Uznajte im teda pocity, aby vedeli, že to, ako sa cítia je úplne normálne. Ak sa deti budú cítiť pochopené a prijaté, lepšie porozumejú samy sebe. Aby sa deti dokázali vyrovnať s odmietnutím, je dôležité, aby vedeli, že “teraz” neznamená “navždy”. Ak neuspejú v tomto momente, vždy sa im to môže podariť neskôr. Často sa stane, že ak nás niekto odmietne alebo nám niečo nevyjde podľa našich predstáv, strácame motiváciu. Každý rodič sa snaží svoje dieťa ochrániť pred neúspechom a odmietnutím. Lenže ak to robíme príliš intenzívne, ovplyvníme ich schopnosť postarať sa o seba. Ak sa pokúšame riešiť problémy za nich alebo do riešenia vstupujeme, dávame im najavo, že im nedôverujeme, že sa dokážu o svoje veci postarať samy.

Deti s akoukoľvek poruchou učenia si vyžadujú svedomitý a trpezlivý prístup. Je vhodné aby takéto dieťa malo vyvážene nastavený celkový režim. Vhodný výber mimoškolských aktivít. Stravovanie dieťaťa by malo byť plné vitamínov a minerálov. Pre lepšiu pamäť, koncentráciu a fungovanie nervovej sústavy sú vhodné výživové doplnky s obsahom vitamínov B, zinku alebo omega-3 kyselín.

Aj keď si myslíte, že sa vás to netýka, je vhodné, aby ste v prípade akýchkoľvek prvých príznakov skúsili dieťaťu pomôcť. Odbornú pomoc nájdete v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo v centre špeciálno-pedagogického poradenstva, kde poruchu presne diagnostikujú. Súčasťou diagnostiky sú aj odporúčania pre rodičov a učiteľov. Pamätajte si, že dieťa s poruchou učenia je žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a majú byť splnené všetky jeho špeciálne potreby pre vzdelávanie, prípadne mu má byť ponúknutá pomoc špeciálneho asistenta.

tags: #dieta #vyclenovane #z #kolektivu