Plytvanie potravinami: Globálny problém s lokálnymi riešeniami

Na celom svete sa každý rok vyhodí 1,3 miliardy ton potravín, čo predstavuje až jednu tretinu všetkých vyrobených potravín. V Európskej únii sa ich vyhodí ročne až 89 miliónov ton. Len priamo z domácností to je približne 37 miliónov ton. Podľa OSN na Slovensku vyhodíme ročne do kontajnerov 900 tisíc ton potravín. Plytvanie je vzhľadom na otázku chudoby vo svete aj neetické. 870 miliónov ľudí na svete trpí hladom. V celej Európskej únii žije na hranici chudoby 79 miliónov ľudí. Na Slovensku je to 715 tisíc ľudí.

Plytvanie potravinami spôsobilo v období rokov 2010 - 2016 až 10 % emisií plynov zodpovedných za globálne otepľovanie. Väčšina odpadu z potravín končí v SR na skládkach alebo v spaľovniach odpadov. Potravinami plytvajú aj farmári, spracovatelia, dodávatelia a nakoniec i my, konzumenti. Reštaurácie, hotely, rýchle občerstvenie, obchody s potravinami - tieto všetky prevádzky produkujú ročne státisíce ton odpadu z potravín. Každý deň sa takto vyhodí veľké množstvo potravín. Nemuselo by to tak byť, keby sme lepšie plánovali, skladovali, boli viac informovaní a hlavne viac chceli.

Nápadov, ako úplne predísť vzniku alebo aspoň znížiť množstvo odpadu z potravín, ušetriť tak tisíce eur a znížiť negatívne dopady na životné prostredie je veľké množstvo. Nikdy v histórii ľudstva sa neplytvalo viac potravinami, ako je tomu teraz. Ak prihliadneme na všetky dôsledky takého správania, tak zistíme, že je to nemorálne. Nájdime spôsob, ako to zmeniť. Začnime od seba - znížme plytvanie potravinami z našich domácností.

Ako znížiť plytvanie potravinami v domácnostiach

1. Plánujme si svoje nákupy. Kupujme len to, čo potrebujeme. Potom sa pozrime na svoje domáce zásoby, čo máme a čo nám chýba. Na nákupný zoznam si napíšme len tie potraviny, ktoré potrebujeme a nezabudnime si ho zobrať na nákup. Nekupujme potraviny zbytočne do zásoby. Neoplatí sa nakupovať, keď sme hladní, lebo vtedy sa len ťažko odoláva príjemným vôňam potravín a do košíka sa nám dostane viac ako potrebujeme. Ak nevieme odolať zvýhodneným rodinným baleniam, tak sa dohodnime vopred so susedmi a priateľmi a ihneď po nákupe si potraviny rozdeľme. Čo najčastejšie kupujme nebalené potraviny. Takto si môžeme nabrať len toľko, koľko potrebujeme napr. ovocia, zeleniny, rožkov a znižujeme tak aj množstvo odpadov z obalov.
2. Pozorne sledujme dátumy spotreby. Potraviny s krátkym dátumom spotreby nakupujme iba vtedy, ak ich chceme okamžite spotrebovať. Dátum minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná v neporušenom obale, uchová niektoré svoje špecifické vlastnosti. Môžete ich jesť aj po uplynutí tohto dátumu. Dátum spotreby/Spotrebujte do sa uvádza na potravinách, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze. Po uplynutí tohto dátumu ich nejedzte, pretože môžu ohroziť vaše zdravie. Sem patria napríklad jogurty, majonézové šaláty, porciované mäso, mlieko. Na pultoch nájdete aj potraviny, ktoré nemajú na obale uvedený žiadny dátum, pretože to legislatíva nevyžaduje. O nich totiž platí, že ak sú správne skladované, nepokazia sa.
3. Správne skladujme potraviny. Držme sa pravidla, že dopredu v poličkách si uložme potraviny so starším dátumom spotreby a dozadu s novším. Aby sme stihli všetky potraviny včas skonzumovať. Na balených potravinách výrobcovia odporúčajú správny spôsob skladovania. Riaďme sa ním a potraviny tak uchováme v najlepšej kvalite. Aby potraviny ostali čo najdlhšie čerstvé, uchovávajme ich pri teplote 1 až 5 °C, v chladničke skontrolujme tesnenie a teplotu. na spodných poličkách jedlo, ktoré sa rýchlo kazí napr. Potraviny z otvorených balení preložte do uzatvárateľných nádob a tak ich vložte do chladničky.
4. Pripravujme primerané porcie. Aké sú tie správne veľké porcie jedla, nájdeme v odborných odporúčaniach podľa nášho zdravotného stavu, veku, aktivity. Radšej si naberme na tanier menej a potom, keď sme ešte hladní, si doložme.
5. Spotrebujme všetky potraviny. Ak nám po celom týždni zostane viacero načatých potravín a kúskov zeleniny alebo ovocia, urobme guláš, ražniči, ovocný šalát. Nebojme sa experimentovať. V kuchárskych knihách nájdeme veľa inšpirujúcich receptov. Starší chlieb môžeme nakrájať na tenké plátky, položiť na ne tvrdý syr, dať na 10 minút zapiecť na sucho do rúry na 200 °C a máme výbornú pochúťku. Prezreté ovocie môžeme použiť do nepečeného jogurtového dezertu s piškótami alebo spraviť výborný mliečny kokteil. Zosušený syr môžeme zapekať. Chlieb, mäso, ryby, zeleninu, ovocie, vňate, bylinky, mliečne výrobky veľmi dobre znášajú mrazenie.
6. Delíme sa o prebytky. Ak zistíme, že máme doma prebytok nejakých potravín (či už svojpomocne vyrobených alebo kúpených), včas ich ponúknime známym, darujme sociálne slabším ľuďom alebo organizáciám, ktoré varia napr.
7. Kompostujme. Šupy zo zeleniny, ovocia, zvyšky varenej stravy, pokazené potraviny, ovsené vločky a múka, ktoré našli mole; môžeme skompostovať v domácom kompostovisku. Získame tak kvalitné hnojivo - kompost.

Plytvanie potravinami v podnikoch

Plytvanie potravinami sa netýka len bežných spotrebiteľov, ktorí každodenne nakupujú, stravujú sa mimo domu, ale i samotných farmárov, poľnohospodárov, výrobcov, dodávateľov a prevádzok, kde sa jedlo pripravuje a ponúka.

Pre prevádzky s potravinami:

• Pravidelne sledujte a zaznamenávajte si množstvo vznikajúceho odpadu z potravín. Podľa presných štatistík sa Vám bude lepšie manažovať celý proces príjmu a predaja potravín, prípadne prípravy a výdaja jedla.
• Objednávajte menšie množstvá pečiva a chleba v kratších intervaloch. Takto lepšie odhadnete záujem kupujúcich a zabezpečíte tak neustále čerstvý tovar, rozšírte sortiment chleba o menšie bochníky.
• Skladujte potraviny správne. Zabezpečíte tak ich čerstvosť a zamedzíte ich pokazeniu. Potraviny so skorším dátumom spotreby umiestňujte dopredu v policiach. Potraviny v policiach pravidelne kontrolujte.
• Potraviny, ktoré sa nepredali alebo hrozí, že sa nepredajú a sú požívateľné, darujte Potravinovej banke Slovenska, občianskym združeniam alebo charitatívnym organizáciám, ktoré pomáhajú sociálne slabším ľuďom. Potravinová banka Slovenska je občianske združenie s humanitárnym zameraním. Zhromažďuje zadarmo potraviny, skladuje a prideľuje ich humanitárnym alebo charitatívnym organizáciám, ktoré poskytujú potravinovú pomoc ľuďom v núdzi. Činnosť potravinovej banky spočíva v darovaní a rozdeľovaní a jej práca sa opiera o dobrovoľnú bezplatnú pomoc a darcovstvo. Náklady na distribúciu prebytočných potravín znáša potravinová banka (www.pbs.sk).
• Vytvorte si prípadne vlastné projekty na darovanie nepredaných a požívateľných potravín. Sociálne slabších ľudí v našej spoločnosti pribúda. Im pomôžete a potraviny neskončia na skládkach odpadov.
• Trieďte odpad z potravín podľa jeho ďalšieho zhodnotenia. Rastlinný odpad, t. z. odpad z ovocia a zeleniny môžete odovzdať do kompostárne alebo bioplynovej stanice. Vytriedené pečivo a chlieb je možné ponúknuť na skrmovanie alebo energetické zhodnotenie.

Pre reštaurácie a gastronomické zariadenia:

• Znížte množstvo odpadu z potravín už pri jeho príprave. Vyhnite sa zbytočným orezom mäsa, rýb, zeleniny i ovocia (napr. v ozdobných misách). Zo zvyškov potravín pripravte iné jedlo, napr. nátierky, karbonátky, polievky a pod. Zo zvyškov chleba si pripravte strúhanku alebo krutóny.
• Nerobte veľké šupy. Plánujte si starostlivo menu. Naplánujte si denné menu tak, aby ste pri jeho príprave vedeli využiť zvyšné potraviny z predchádzajúceho dňa napr.
• Zaveďte v jedálnom lístku rôzne veľkosti porcií - veľké, stredne veľké a malé.
• Ak je to možné, zamerajte sa na rezervácie obedov a večerí.
• Pozorne počúvajte pripomienky zákazníkov na kvalitu vami pripravovaného jedla a nebuďte k nim ľahostajní. Ak sa jedlo často vracia alebo zostáva veľa zvyškov, tak prehodnoťte jeho veľkosť a kvalitu.
• Ak návštevník nedoje svoje jedlo, zabaľte mu ho do ekologického obalu, aby si ho mohol odniesť domov.

Spoločenské a etické aspekty plytvania potravinami

Hrôzostrašný pohľad sa naskytol dvom dievčatám na Bukureštskej ulici v kontajneri. V deke zavinuté novorodeniatko malo ešte okolo krku trikrát ovinutú pupočnú šnúru. Podľa pitvy sa narodilo riadne donosené a životaschopné, no bolo udusené. „Tehotenstvo pred cudzími tajila, no ťažko povedať, či to vedeli jej príbuzní. Očividne však priberala. Ešte sme si ju doberali, aby si dávala pozor na jedlo. Ona už jedno dieťa má, 4-ročnú dcérku,“ prezrádzajú susedia, ktorí ľutujú rodičov dievčiny: „Takmer pol roka o Petre a jej dcérke nič nevedeli, hľadala ju aj polícia. Mali o ne obrovský strach.“ Obe zmizli koncom júla a vrátili sa až v decembri. „Dieťa mohla byť nechcená spomienka na výlet,“ zamýšľajú sa ľudia z okolia.

Tento príbeh, hoci extrémny, poukazuje na vážne sociálne problémy a morálne dilemy, ktoré môžu viesť k tragickým následkom. Plytvanie potravinami má nielen ekonomické a environmentálne, ale aj hlboké etické dôsledky. V kontexte hladu, ktorý postihuje milióny ľudí, je vyhadzovanie jedla, ktoré by mohlo nasýtiť hladných, morálne neprijateľné.

Iniciatívy a kampane

Európsky týždeň znižovania množstva odpadu (The European Week for Waste Reduction - EWWR) je najväčšou kampaňou na zvýšenie povedomia o predchádzaní vzniku odpadu v Európe. Spája jednotlivcov, školy, podniky, samosprávy, mimovládne organizácie a združenia, ktoré organizujú aktivity na zvýšenie povedomia o znižovaní odpadu. Každý rok sa zameriava na špecifickú tému, s cieľom predchádzať vzniku odpadu. Európsky týždeň znižovania množstva odpadu prebieha od roku 2009, kedy sa konal prvýkrát. Odvtedy prebieha táto akcia každý rok. Zvyčajne sa koná v predposledný alebo posledný týždeň v novembri. Tento rok je témou potravinový odpad.

Dobré skutky nám dodávajú silu a inšpirujú k dobrým skutkom aj ostatných. Nie je nevyhnutné, aby ste išli cielene na nákup, stačí, ak sa vyhneme plytvaniu a čo nevyužijeme, s tým sa podelíme. Ďakujeme vám, že spoločne s vami môžeme pomáhať iným.

V Trenčíne sa rozhodli preskúmať obsah čiernych nádob, určených na zber zmesového komunálneho odpadu firiem. Prieskum analyzoval 240 a 1 100 litrové nádoby v celkovom objeme zhruba 27 500 litrov s celkovým množstvom odpadu o hmotnosti 1 830 kilogramov. Prvá časť analýzy sa zamerala na obsah nádob zo stravovacích a reštauračných zariadení s celkovým objemom 13 440 litrov. Výsledok? Tretinu obsahu kontajnerov predstavoval skutočný zmesový komunálny odpad, ktorý nemožno ďalej využiť. Z triediteľných zložiek mali najväčší podiel zvyšky jedla (23 %), papier a ostatné plasty (oba 12 %). Nasleduje odpad z textilu, sklo, kovy, drobný stavebný odpad a tetrapaky. Celkový podiel vytriediteľného odpadu v týchto nádobách tak predstavoval dve tretiny.

tags: #dieta #z #kontajnera #obsah