Popri problematike marginalizovaných skupín obyvateľstva sa osobitne rieši špecifická problematika marginalizovaných rómskych komunít. Jej zámerom je posilnenie spolupráce, efektívnejšej koordinácie činností a finančných zdrojov smerujúcich k zlepšeniu životných podmienok príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Podpora marginalizovaných rómskych komunít je zameraná na štyri prioritné oblasti: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie a tri vzájomne súvisiace problémové okruhy: chudoba, diskriminácia a rodová rovnosť. Na politickej úrovni za horizontálnu prioritu marginalizované rómske komunity (HP MRK) zodpovedá podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny.
Práca ponúka pohľad na rómsku problematiku, jej históriu na národnej úrovni, ale aj v kontexte celej EÚ. The work provides an insight on the gypsy issue, what did they eat, what was their history, context.
Životné podmienky marginalizovaných rómskych komunít
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zverejnil databázu a prvé výsledky štatistického zisťovania EU SILC_MRK 2020. Analytická správa z tohto zisťovania sa zamerala na analýzu vybraných ukazovateľov životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít v oblastiach ako sú bývanie, vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, príjem či skúsenosť s diskrimináciou. Publikácia poskytuje komplexný prehľad životných a príjmových podmienok domácností marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku, pričom ich porovnáva s údajmi za domácnosti Rómov bývajúcich integrovane, ako aj s celkovými údajmi za Slovensko.
Bývanie
Z výsledkov zisťovania vyplýva, že takmer 9 z 10 osôb marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach, ktoré sú podľa definície Eurostatu považované za preľudnené, pričom na jednu izbu pripadajú v priemere 3 osoby. Pre porovnanie, celkovo býva na Slovensku v preľudnených domácnostiach približne 30 % osôb, s priemerom 1 osoby na izbu. Veľkosť obydlí domácností marginalizovaných Rómov je zároveň v priemere takmer o polovicu menšia ako je priemerná veľkosť obydlí na Slovensku (46 m2 vs. 85 m2). Napriek nižšej kvalite bývania vynakladajú domácnosti z marginalizovaných rómskych komunít na bývanie v priemere väčšiu časť svojich disponibilných príjmov ako domácnosti z celkovej populácie (22 % vs. dane nešpecifikované).
Právo na primerané bývanie je ľudské právo, napriek tomu majú slovenské orgány problém poskytnúť ho občanom. Rómovia sú neúmerne postihnutí neprimeraným bývaním, pričom tieto štvrte často trpia neštandardnými životnými podmienkami, vrátane zlej hygieny a nedostatku verejných služieb. Približne 16 % rómskych rodín žije v neštandardnom bývaní vrátane chatrčí, drevených domov a kontajnerových domov. Rómske osady čelia environmentálnym rizikám, ako je toxický odpad, skládky odpadu a záplavy, ktoré majú vplyv na ich zdravie a pohodu.
Cieľom systému bývania s nižším štandardom, ktorý bol zavedený v roku 2002, je riešiť potreby rómskej komunity v oblasti bývania. Žiaľ, ani obce, ktoré sú ochotné investovať do rómskeho bývania, to často nerobia integrovaným spôsobom. Dokonca aj alternatívne programy bývania, ako napríklad svojpomocná výstavba, sa zvyčajne nachádzajú v „oblastiach určených pre Rómov“. Právne zmeny zjednodušujúce legalizáciu pozemkov v rómskych osadách sú sľubné, ale ich účinnosť závisí od ochoty samosprávy ich realizovať. Významné právne víťazstvo nastalo v roku 2018, keď mimovládna organizácia Via Iuris úspešne bojovala proti segregácii bývania v meste Sabinov.
Vzdelávanie
Dôležité zistenia prináša správa aj v oblasti vzdelávania a zaškolenosti detí. Zatiaľ čo materskú školu navštevovala v roku 2020 zhruba tretina (32 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 3 až 6 rokov, celkovo na Slovensku to bolo 87 % detí. Celodennú starostlivosť (viac ako 5 hodín) každý deň v týždni využívalo 59 % detí z marginalizovaných rómskych komunít navštevujúcich škôlku, v porovnaní so 73 % detí v celkovej populácii.
Veľkou témou v súvislosti so vzdelávaním rómskych žiakov je ich nadmerné zaraďovanie do špeciálneho vzdelávania. Pretrvávajúcim problémom je aj segregácia rómskych žiakov v samostatných školách a triedach. Dáta poukazujú na vytváranie etnicky homogénnych rómskych tried na základných, ale aj špeciálnych školách. Takmer polovica (47 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 6 až 15 rokov vzdelávajúcich sa v bežnom vzdelávaní má v triede iba rómskych spolužiakov, zatiaľ čo školu s výlučne rómskymi žiakmi navštevuje 32 % týchto detí.
Prioritná os 5 sa zameriava na zamestnanie asistentov učiteľa, ktorých úlohou je napomáhať deťom z MRK pri samoobslužných činnostiach. Taktiež sa zavádza pozícia Odborného zamestnanca v materskej škole, ktorý bude realizovať špeciálne aktivity na urýchlenie vývoja detí z MRK podľa špecifických potrieb. Vytvorenie inkluzívnych tímov, zložených zo zamestnancov MŠ, zabezpečí udržateľné podmienky pre integráciu a inklúziu detí z MRK do MŠ. Projekt sa realizoval na Materskej škole, J. A. Komenského 2 od roku 2018 a v roku 2022 vstúpila do projektu NP PRIM II MŠ Mlynská. Projekt bol ukončený 31.8.2023 a jeho realizácia priniesla svoje ovocie.
Zamestnanosť
Dosiahnutá úroveň vzdelania je jedným z hlavných faktorov s potenciálne zásadným vplyvom na zamestnanosť, avšak rozsah tohto vplyvu sa medzi marginalizovanými rómskymi komunitami a celkovou populáciou na Slovensku líši. Kým spomedzi osôb z marginalizovaných rómskych komunít v produktívnom veku s nízkym vzdelaním (podľa klasifikácie ISCED stupne 0 až 2) bol podiel zamestnaných 19 %, v celkovej populácii bola zamestnanosť v rovnakej vekovo-vzdelanostnej skupine 38 %. Pri osobách so strednou úrovňou vzdelania (ISCED 3 až 4) je podiel zamestnaných v marginalizovaných rómskych komunitách 42 % a v celkovej populácii 77 %. Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je tak výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie s rovnakým vzdelaním.
Dostupné údaje navyše ukazujú, že ani príjem zo zamestnania často nepostačuje na prekonanie núdze a finančných problémov. Zatiaľ čo v celkovej populácii na Slovensku žije pod hranicou chudoby 5 % pracujúcich osôb, v prípade ľudí z marginalizovaných rómskych komunít je to viac ako polovica (57 %) zamestnaných. Samotná práca tak na vymanenie sa z chudoby ani zďaleka nemusí stačiť.
Výsledky monitorovania na Slovensku ukázali, že zatiaľ čo celková miera zamestnanosti Rómov sa v dôsledku hospodárskeho rastu zvýšila, zraniteľné skupiny, ako sú mladí ľudia a ženy, majú stále problém vstúpiť na trh práce. Rómovia sú často zamestnaní na krátkodobých, nestabilných pozíciách, v dôsledku čoho sú náchylnejší na prepúšťanie počas hospodárskeho poklesu. Rómski muži, najmä v stavebníctve, často čelia neformálnemu zamestnaniu bez riadnych pracovných práv a nižšiemu platu ako je zákonom daná minimálna mzda. Rómski absolventi stredných škôl majú problémy s hľadaním zamestnania, napríklad z dôvodu nedostatku predchádzajúcich skúseností so stážou počas štúdia.
Rozdiely v zamestnaniach medzi ženami a mužmi rómskeho obyvateľstva sú alarmujúce. V roku 2017 malo stále zamestnanie len 16 % Rómskych žien v porovnaní so 49 % nerómskych žien. Aktívne politiky trhu práce (APTP), financované Európskym sociálnym fondom (ESF), mali sporný vplyv na zamestnanosť Rómov, pretože právne predpisy, osobitne nezahŕňajú Rómov ako cieľovú skupinu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Hoci boli úrady práce efektívne pri poskytovaní rekvalifikačných kurzov a zabezpečovaní účasti na pracovných programoch, zápasia však s dosiahnutím skutočných výsledkov v oblasti zamestnanosti. Umiestňovanie uchádzačov o zamestnanie na trh práce zostáva výzvou.
[Marginalizovane komunity] Byvanie - Cementárenská
Zdravie
Nedávne údaje poukazujú na výrazné rozdiely vo výsledkoch v oblasti zdravia medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom. Priemerná dĺžka života Rómov je o šesť rokov kratšia ako u nerómskeho obyvateľstva a dojčenská úmrtnosť rómskych detí je trikrát vyššia.
Hlavnou iniciatívou Slovenskej republiky na boj proti týmto rozdielom je národný projekt spravovaný agentúrou ministerstva zdravotníctva Zdravé regióny, ktorá zamestnáva 245 zdravotných mediátorov. Zdravotnícki mediátori zvyšujú informovanosť o zdraví a zlepšujú prístup k službám zdravotnej starostlivosti. Nedávny pilotný program zahŕňa mediátorov v oblasti zdravia pracujúcich v pôrodniciach. Zdravotnícki mediátori zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení nižšej miery zaočkovanosti rómskych komunít. Ich úlohou je preklenúť medzery v prístupe k zdravotnej starostlivosti a riešiť rôzne otázky súvisiace so zdravím.
Napriek vysokému pokrytiu zdravotným poistením (95 %) môžu nesplatené dlhy a administratívne postupy brániť prístupu k zdravotnej starostlivosti. Významné prekážky predstavujú aj skryté náklady, vzdialenosť a nízke povedomie o zdravotnej starostlivosti. Slovensko čelí výzvam pri zabezpečovaní primeraného počtu zdravotníckych pracovníkov na obyvateľa, čo má vplyv na zraniteľné skupiny. V zdravotníckych zariadeniach pretrváva diskriminácia vrátane segregácie rómskych žien a detí.
Chudoba a sociálne vylúčenie
Viac ako polovica (54 %) ľudí z marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach s príjmom nižším ako 4 € na osobu na deň, pričom v prípade 16 % je to menej ako 2 € na osobu na deň. Vzhľadom na to, že príjmy týchto domácností v prepočte nedosahujú ani úroveň životného minima, možno hovoriť o extrémnej príjmovej chudobe, ktorú adekvátne nezmierňuje ani systém sociálnej pomoci.
Výrazne nižšie príjmy marginalizovaných domácností sa odzrkadľujú aj na ukazovateľoch chudoby a sociálneho vylúčenia. Až 87 % domácností marginalizovaných rómskych komunít je ohrozených chudobou a 52 % z nich čelí závažnej materiálnej deprivácii. V porovnaní s 11 % (riziko chudoby), resp. 6 % (závažná materiálna deprivácia) zo všeobecnej populácie.
Za sociálne vylúčené spoločenstvo možno považovať sídelnú komunitu, ktorá zotrváva v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby. Koncentrovanou a generačne reprodukovanou chudobou sa spravidla rozumie dlhodobo pretrvávajúca nepriaznivá sociálna situácia skupiny fyzických osôb z dôvodu súčasného výskytu negatívnych javov, ktorými sú najmä vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, hmotná núdza, nízka úroveň vzdelanosti, nedostatočné hygienické návyky, nedostupnosť tovarov a služieb, výskyt sociálnopatologických javov a vysoká tolerancia k nim.
Diskriminácia
Podľa výsledkov zisťovania v období 1 roka pred zisťovaním zažilo diskrimináciu z dôvodu etnického pôvodu 23 % Rómov a 19 % Rómok, a to v situáciách ako hľadanie práce, hľadanie bývania, v zamestnaní, v zdravotníctve, v školstve, pri kontakte s úradmi alebo v službách. V najvyššej miere sa s touto diskrimináciou stretli pri hľadaní zamestnania (33 %) a bývania (19 %).
Drvivá väčšina (97 %) Rómov a Rómok, ktorí sa v priebehu posledných 12 mesiacov cítili byť diskriminovaní, túto skutočnosť neoznámili alebo nepodali sťažnosť. Najčastejšie deklarovaný dôvod neohlásenia udalosti, ktorý uviedlo 45 % respondentov, bola nedôvera, že by sa po ohlásení niečo zmenilo.
Práce zkontrolována:19. 5. 2012 23:58, doc. PhDr. Zadané/Zmenené 15. 6. 2012 07:51, Ing. Záznam založený 3. 1. 2012 11:35, Ing. Zverejniť od 1. 5. 2012 20:48, Ing. Práca prevzatá 1. 5. 2012 20:48, Ing. 14. 6. doc. PhDr. JUDr. PhDr. KURTA, Stanislav. Rómska problematika a jej súčasné riešenia na Slovensku. Online. Bakalárska práca. AMBIS vysoká škola, a.s., Bankovní institut vysoká škola SK. 2012. Pomocí funkce Nedávné je možné se rychle vrátit k právě prohlíženým souborům.
Strategický rámec EÚ pre začleňovanie Rómov
Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európe, pričom v EÚ žije približne 6 miliónov Rómov. Mnohí Rómovia čelia zlým životným podmienkam, diskriminácii a obmedzenému prístupu k vzdelaniu a zamestnaniu. Podľa Agentúry Európskej únie pre základné práva, približne 80% Rómov žije v chudobe.
EÚ sa zameriava na začleňovanie Rómov od polovice 90-tych rokov s cieľom riešiť sociálne vylúčenie, diskrimináciu a segregáciu. Už v druhej polovici 90-tych rokov Európska komisia vyzvala na vnútroštátne opatrenia na zintenzívnenie sociálnej integrácie rómskeho obyvateľstva. V roku 2000 Komisia vyzvala na transpozíciu smernice o rasovej rovnosti. V decembri 2007 Európska rada po prvýkrát uznala, že treba využiť všetky prostriedky na zlepšenie svojich programov. V júli 2008 Komisia prijala oznámenie o nediskriminácii a rovnosti žien, v ktorom boli zahrnutí aj Rómovia.
Súčasný strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 - 2030 zahŕňa trojpilierový prístup zameraný na podporu rovnosti, začlenenia a účasti, okrem toho k už existujúcemu štvorsektorovému prístupu (vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie). Cieľom je doplniť predchádzajúci prístup sociálno-ekonomického začlenenia podporou rovnosti so zameraním na boj proti diskriminácii a protirómskemu zmýšľaniu a na podporu účasti Rómov na politickom, hospodárskom a kultúrnom živote.
Cieľom rámca je riešiť sociálno-ekonomické výzvy, ktorým čelí rómska komunita v Európskej únii. Zameriava sa na podporu rovnosti, znižovanie chudoby a zabezpečenie účasti rómskych jednotlivcov vo všetkých aspektoch spoločnosti. Kontext zahŕňa diskrimináciu, vylúčenie a marginalizáciu Rómov, čo vedie k rozdielom vo vzdelávaní, zamestnaní, zdravotnej starostlivosti a bývaní.
EÚ stanovila konkrétne ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Patrí medzi ne:
- Znižovanie rozdielov v chudobe medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom.
- Zníženie diskriminácie Rómov o polovicu.
- Zabezpečenie prístupu k čistej vode z vodovodu pre všetky rómske domácnosti.
- Zlepšenie strednej dĺžky života a podmienok bývania.
- Zvýšenie účasti Rómov na rozhodovacích procesoch.
tags: #dieta #z #marginalizovanej #romskej