Rozvod rodičov predstavuje jednu z najzávažnejších životných skúšok, ktorá má hlboký dopad na deti. Máloktoré dieťa zostane rozvodom rodičov nedotknuté. Niektoré deti sa s touto situáciou vyrovnávajú lepšie, iné horšie, a u niektorých môžu pretrvať trvalé následky, ktoré ovplyvnia ich budúci život. Dôležité je pozerať sa na rozvodovú problematiku bez zbytočného pesimizmu a hľadať účinné spôsoby, ako zmierniť deťom bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.
Vplyv harmonickej rodiny na vývin dieťaťa je kľúčový. Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty sú najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Jednoducho povedané, to, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokov vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život. Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom. Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená, prístupná.
Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú niekedy dostatočne pripravení, často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou, aby sa mala o koho oprieť a mala tak dosť síl starať sa o to dieťa. Vo vzťahu k dieťaťu je však rovnako dôležitá.
Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu. Pre dcéru je veľmi dôležité mať taktiež vzor otca.
Dôležitosť zrelého spracovania rozchodu rodičmi je kľúčová. Ak sa rodina z nejakého dôvodu rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu. V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať.
Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim, špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním.
Keď mama na dieťa pravidelne nakričí, pretože je nahnevaná napr. kvôli udalostiam zo zamestnania, a dieťaťu to primerane nevysvetlí, pre dieťa sa tieto zážitky stanú emočne zaťažujúcimi a ľahko sa môže stať, že dôvod zlej maminej nálady si dieťa stiahne na seba. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné. Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť.
Ako dieťa prežíva rozvod v rôznom veku
Detské prežívanie rozvodovej situácie rodičov a spôsob jej zvládania závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od veku dieťaťa.
Obdobie 2 - 3 rokov
Dieťa reaguje na stratu úzkej citovej väzby viac neurotickými prejavmi strachu, neistoty, negativizmom, ale i deštruktívnymi tendenciami v správaní.
Predškolský a mladší školský vek
Prevažujú stavy emocionálnej lability, smútku, plaču, domnelého pocitu viny za to, čo sa v rodine deje. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú.
Okolo 9. - 10. roku a v dospievaní
Prevláda hnev na rodičov. Zodpovednosť pripisujú obom, niekedy obviňujú matku, inokedy otca. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú, že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať...
V prípade rozvodu, kde je prítomný problém alkoholizmu, súd bude pri rozhodovaní o zverení detí zohľadňovať najlepší záujem detí. Je dôležité nazbierať dôkazy o nevhodnom správaní jedného z rodičov, napríklad dokumentáciu od lekárov alebo svedectvo od ľudí, ktorí boli svedkami ich správania. Môžete podať návrh na rozvod spolu s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, kde môžete navrhnúť zverenie detí do vašej starostlivosti. Ak je situácia naliehavá, možno požiadať aj o predbežné opatrenie, ktorým by súd rozhodol o dočasnej úprave starostlivosti o deti.
Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov po rozvode ich manželstva, súd vždy rozhoduje na základe individuálnych okolností každej jednej veci. Osobne si ale nemyslím, že len na základe toho, že Vám onedlho končí rodičovská dovolenka a Vy ešte nemáte zabezpečenú prácu, by Vám súd dieťa nezveril do osobnej starostlivosti. Právna úprava styku s dieťaťom totiž vychádza z toho, že prítomnosť druhého rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, pri styku s dieťaťom predstavuje pre toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, obmedzenie výkonu jeho rodičovských práv a povinností, o ktorom môže rozhodnúť len súd a za výnimočných okolností - teda len v prípade, ak by to bolo v záujme maloletého dieťaťa - to by bolo napr. v prípade, ak hrozí zdravotná, morálna či osobnostná ujma dieťaťa (§ 36 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 3 Zákona o rodine). Ujma v uvedenom zmysle by hrozila dieťaťu napríklad v situácii, keď by bolo v súdnom konaní preukázané, že existuje dôvodné podozrenie, že otec by dieťaťu fyzicky ublížil, alebo ak by otec viedol taký spôsob života, ktorý je pre dieťa nesprávnym príkladom a pod.
Slovenská právna úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, totiž vychádza zo zásady, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, čo sa prejavuje aj pri rozhodovaní súdu o styku rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, s dieťaťom.
V prípade, že sa staráte o dieťa tak ako uvádzate, tak je vysoká pravdepodobnosť, že by súd dieťa zveril do Vašej starostlivosti. Prostredie, v ktorom bude dieťa v budúcnosti vyrastať musí zabezpečovať jej zdravý a bezpečný život a rozvoj.
Prípad ako je ten Váš sme už mali. Dieťa má viac ako 6 rokov a preto je možné v konaní vykonať znalecké dokazovanie. Nie je nič nezvyčajné, ak sa dieťa zverí otcovi, ktorý sa oň stará viac ako matka.
Štatistiky hovoria, že rozvodovosť má klesajúci trend. V každodennej realite sa však príliš často stretávame s deťmi, ktorých rodičia sú rozvedení alebo žijú oddelene. Akú rodinnú normu dostalo do vienka vaše dieťa? Rodinu s mamou a otcom, výchovu jedného rodiča či striedavú starostlivosť? Ako vzťah rodičov ovplyvňuje psychický vývoj dieťaťa?
Dieťa, ktoré vyrastá odmalička iba s jedným rodičom, vníma túto rodinnú situáciu ako normu. Nič iné nevidelo. Keď začne chádzať do materskej školy, môže sa rodič pripraviť na to, že sa dieťa bude pýtať, prečo to má inak ako väčšina detí. „Ak má dieťa aj druhého rodiča, len spolu nežijú a dieťa má uspokojené svoje potreby nielen v materiálnej, ale aj psychickej oblasti a vníma zdravú citovú väzbu, nie je problém vyrastať s oddelenými rodičmi,“ hovorí psychologička Sylvia Horváthová. Ako je to v prípade, že sa rozpadne rodina, v ktorej fungovali mama a otec bok po boku? Ak dieťa vyrastá v rodine s mamou a otcom a odrazu sa vzťah rodičov rozpadne, dieťa prichádza o istotu a bezpečie.
Deti rozvedených rodičov majú oproti rovesníkom z tých nerozvedených viac problémov. No väčšinu z nich musia prekonávať už pred rozvodom. „Ukázalo sa, že kľúčovou príčinou ich ťažkostí bol najmä pretrvávajúci manželský a rodičovský konflikt, pri ktorom rodičia vťahujú dieťa do svojho konfliktného vzťahu,“ podotkla Liga za duševné zdravie. Rada o zotrvaní v partnerstve kvôli deťom tak podľa nej nemusí znamenať najšťastnejšie riešenie.
Deti prežívajú rozvod v každom veku iným spôsobom. Tie v predškolskom veku často reagujú regresným správaním, napríklad cmúľaním palca, nočným pomočovaním, ale aj výbuchmi hnevu. Mladší školáci zase môžu podľa odborníkov upadať do smútku. „Deti nad osem rokov sa dokážu na rodičov veľmi hnevať a pripisujú vinu raz jednému a inokedy druhému rodičovi,“ ozrejmili. Chlapci a dievčatá v predpubertálnom veku zase môžu na rozvod podľa nich reagovať úzkostnými a depresívnymi stavmi. Ale aj vzdorom voči autoritám.
Bolesť po rozchode partnerov sprevádza nielen dospelých, ale aj deti. Vždy to záleží hlavne od toho, do akej miery bol pre nich rozvod rodičov stresujúci. Vedci zistili, že deti najťažšie situáciu zvládajú počas prvého alebo dvoch rokov po rozvode. Deti v tomto období bojujú so strachom, hnevom, úzkosťou a nedôverou. Ako čas plynie, väčšina detí si postupne zvyká na zmeny a prispôsobuje sa novým rodinným zvykom. Existuje však aj skupina detí, ktorá sa nikdy nevráti do normálu.
Rozvod vyvoláva emočné napätie v celej rodine, ale pre deti môže byť táto situácia mimoriadne frustrujúca. Malé deti často nerozumejú tomu, prečo musia žiť v dvoch domovoch. Najčastejšie sa boja, že ich rodičia môžu prestať milovať. Staršie deti sa môžu obávať, že kvôli nim došlo k rozvodu. Myslia si, že sa správali zle alebo urobili niečo zlé, a preto sa rodičia rozviedli. Aj tínedžerov môže poriadne nahnevať rozvod a zmeny, ktoré z neho vyplývajú. Môžu viniť jedného z rodičov za rozbitie manželstva alebo sa môžu hnevať na jedného alebo oboch rodičov v súvislosti s rozpadom rodiny. Každá situácia je, samozrejme, jedinečná. Za extrémnych okolností môže mať dieťa po rozvode pocit úľavy.
Rozvod zvyčajne znamená, že deti strácajú každodenný kontakt s jedným rodičom, najčastejšie s otcom. Znížený kontakt ovplyvňuje väzby medzi rodičmi a deťmi a veľa detí po rozvode cíti slabšie puto k svojmu otcovi. Rozvod ovplyvňuje aj vzťah dieťaťa s rodičom, s ktorým žije v jednej domácnosti a s ktorým má teda silnejšiu väzbu. Najčastejšie je to matka. Primárni opatrovatelia často hlásia vyššiu hladinu stresu spojenú s tým, že sa sami vo zvýšenej miere musia starať o deti.
Pre niektoré deti nie je rozchod rodičov najťažšou časťou tejto zmeny. Sú deti, pre ktoré oveľa väčšiu záťaž predstavujú sprievodné javy súvisiace s rozvodom. Môže to byť zmena školy, presťahovanie sa do nového domova a život s osamelým rodičom, ktorý sa cíti často nešťastný a podobne. Problémom môžu byť aj financie a materiálne podmienky.
Často sa stáva, že po rozvode do rodiny prichádza nový člen domácnosti. A niekedy aj viac. Nevlastný otec, mama, nevlastní súrodenci, staré mamy a podobne. To znamená, že veľa detí prežíva neustále zmeny v dynamike svojej rodiny. Dnes už odborníci dobre vedia, že miera zlyhania pri druhých manželstvách je ešte vyššia ako pri prvých manželstvách. A tak veľa detí zažíva v priebehu rokov viacnásobné rozchody a rozvody.
Rozvod môže zvýšiť riziko psychických problémov u detí a dospievajúcich. Bez ohľadu na vek, pohlavie a kultúru majú deti rozvedených rodičov zvýšené psychické problémy. Rozvod môže u detí vyvolať poruchu prispôsobenia sa novej realite, ktorá sa často upraví až v priebehu niekoľkých mesiacov.
Deti z rozvedených rodín môžu mať viac problémov aj v oblasti správania. Môžu to byť jednak bežné poruchy správania, ale môže sa u nich prejaviť aj kriminalita. Môžu mať tiež viac konfliktov so svojimi rovesníkmi.
V priebehu rozvodu a často aj po ňom prechádzajú deti komplikovaným obdobím. Reakciou na túto záťaž môžu byť okrem rôznych výchovných problémov aj zhoršené známky.
Uviedli sme niekoľko faktorov, ktoré vplývajú po rozvode na dieťa. Ako však ich dopad zjemniť? Ako deťom pomôcť?
Snažte sa minimalizovať napätie v rodine. Ukázalo sa, že intenzívny konflikt medzi rodičmi zvyšuje utrpenie detí. Zjavné nepriateľstvo rodičov, ako je napríklad krik, hádky, bitky a vzájomné vyhrážanie, sa spájalo s problémami správania u detí. Niekedy však už aj mierne napätie môže zvýšiť utrpenie dieťaťa.
Nenúťte deti, aby si vyberali, koho z rodičov majú radšej. Požiadať deti, aby si vybrali, ktorého rodiča majú radšej alebo s ktorým rodičom by chceli bývať, nie je vhodné.
Udržiavajte prijateľné vzťahy v priebehu rozvodu aj po rozvode. Pozitívna komunikácia, láskavosť rodičov a nízka úroveň konfliktov môžu deťom pomôcť lepšie zvládnuť rozvodové konanie svojich rodičov.
Používajte dôslednú disciplínu. Ešte pred rozvodom si stanovte jednotné pravidlá, ktoré budete dodržiavať.
Dospievajúcim deťom venujte zvýšenú pozornosť. Často sa stáva, že starším deťom rodičia nevenujú až takú pozornosť ako mladším. Po rozvode by to však nemalo platiť. Vaše dieťa v puberte bude potrebovať oveľa vyššiu pozornosť ako za normálnych okolností.
Naučte dieťa pracovať s negatívnymi emóciami. Počas bežných dní, ale ešte výraznejšie v stresovom období, je dôležité vedieť, že náš život ovládajú emócie. A keď sa chceme dostať do harmónie, je potrebné vedieť rozpoznávať druhy emócií a postupne sa ich učiť aj ovládať a primeraným spôsobom vyjadrovať. Ideálne je, keď to učíme aj deti. Výskumy tiež ukazujú, že mladí ľudia s vysokým EQ dosahujú lepšie známky, viac študujú a rozhodujú sa pozitívnejším spôsobom. Naučte svoje dieťa, že hoci je riešenie rozvodu ťažké, má silu na to, aby to zvládlo. Uistite ho, že všetko sa po čase dostane do lepších koľají.
Pomôžte deťom cítiť sa bezpečne. Strach z opustenia a obavy z budúcnosti môžu spôsobiť veľa úzkosti.
Spolupracujte s odborníkmi. Existuje veľa možností, ktoré pomáhajú znižovať dopad rozvodu na deti. Môže vám pomôcť množstvo odborníkov. Rodičov učia rodičovským zručnostiam a stratégiám, ktoré pomáhajú deťom vyrovnať sa s náročným obdobím počas rozvodu, ale aj po rozvode. Môžete navštevovať terapie, ktoré vám pomôžu prispôsobiť sa zmenám vo vašej rodine. Nielen rodičia môžu spolupracovať s odborníkmi. Ak dieťa zvláda rozvod mimoriadne ťažko, vyhľadajte odbornú pomoc. Začnite rozhovorom s pediatrom vášho dieťaťa. Diskutujte o svojich obavách a informujte sa, či vaše dieťa nepotrebuje odbornú pomoc. Individuálna terapia môže pomôcť vášmu dieťaťu vyriešiť jeho emócie.
Rozvod rodičov predstavuje jednu z najzávažnejších životných skúšok, ktorá má hlboký dopad na deti. Dôležité je hľadať účinné spôsoby, ako zmierniť deťom bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.
Vplyv rodinného prostredia na dieťa je zásadný. Harmonická rodina poskytuje bezpečné základy pre zdravý vývoj osobnosti a budovanie sebadôvery.
Vzťahy medzi rodičmi, najmä v prvých rokoch života dieťaťa, formujú jeho pohľad na svet a medziľudské vzťahy. Dôležitosť otcovskej roly rastie s vekom dieťaťa.
Zrelé spracovanie rozchodu rodičmi je kľúčové pre minimalizáciu negatívnych dopadov na deti. Rodičia by mali prioritizovať záujmy dieťaťa.
Deti prežívajú rozvod rôzne v závislosti od veku. Každá vývinová fáza prináša špecifické reakcie a potreby.
V prípade rozvodu s prítomnosťou alkoholizmu u jedného z rodičov, súdy zohľadňujú najlepší záujem detí. Zber dôkazov o nevhodnom správaní je dôležitý.
Súdne rozhodnutia o zverení detí do starostlivosti sú vždy individuálne a zohľadňujú konkrétne okolnosti.
Štatistiky ukazujú klesajúci trend rozvodovosti, no realita prináša stále veľa rozvedených rodín.
Dieťa vychovávané jedným rodičom vníma túto situáciu ako normu, ale môže klásť otázky pri porovnaní s inými deťmi.
Kľúčom k zvládnutiu rozvodu je pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi, ktorý negatívne ovplyvňuje deti.
Rôzne vekové skupiny detí reagujú na rozvod odlišne, od regresného správania u predškolákov po hnev a úzkosť u starších detí.
Prvý rok po rozvode je najťažší, deti sa vyrovnávajú so strachom, hnevom a nedôverou.
Rozvod často znamená stratu každodenného kontaktu s jedným rodičom, čo ovplyvňuje väzby.
Nové rodinné vzťahy po rozvode môžu byť pre deti ďalšou záťažou.
Rozvod zvyšuje riziko psychických problémov u detí, vrátane porúch správania a učenia.
Minimalizácia napätia v rodine, udržiavanie prijateľných vzťahov a dôsledná disciplína pomáhajú deťom zvládnuť rozvod.
Venovanie zvýšenej pozornosti dospievajúcim deťom a učenie ich pracovať s negatívnymi emóciami je kľúčové.
Spolupráca s odborníkmi a vyhľadanie odbornej pomoci v prípade potreby sú dôležité kroky.
Rozvádzate sa? Tipy, ako pomôcť deťom zvládnuť rozvod. -- Lekári
Rozvod sám o sebe nie je zárukou nešťastného detstva. Pokoj v neúplnej rodine môže byť pre duševné zdravie dieťaťa prospešnejší ako konflikt v úplnej rodine.
V prípade, že sa staráte o dieťa tak ako uvádzate, tak je vysoká pravdepodobnosť, že by súd dieťa zveril do Vašej starostlivosti. Prostredie, v ktorom bude dieťa v budúcnosti vyrastať musí zabezpečovať jej zdravý a bezpečný život a rozvoj.
Súd vždy rozhoduje na základe individuálnych okolností každej jednej veci. Osobne si ale nemyslím, že len na základe toho, že Vám onedlho končí rodičovská dovolenka a Vy ešte nemáte zabezpečenú prácu, by Vám súd dieťa nezveril do osobnej starostlivosti.
Právna úprava styku s dieťaťom vychádza zo zásady, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti.
Nie je nič nezvyčajné, ak sa dieťa zverí otcovi, ktorý sa oň stará viac ako matka.
Rozvod rodičov nepriaznivo ovplyvňuje vývin osobnosti dieťaťa. Výskumy ukazujú, že u detí rozvedených rodičov sa častejšie vyskytujú problémy v emocionálnej, sociálnej a motivačnej oblasti.
Deti rozvedených rodičov sa štatisticky významne javia ako disponovanejšie k neurotickým reakciám, ktorých obsah má psychastenické, úzkostné a depresívne, ale aj asociálne znaky.
Deti rozvedených rodičov majú problematickú sociálnu vpravenosť v porovnaní s deťmi z úplných rodín.
Učitelia hodnotia deti rozvedených rodičov menej priaznivo v oblasti správania, prospechu a sociálnej pozície.
Únik do choroby (bolesti hlavy, zažívacie ťažkosti) bol presvedčivou psychosomatickou reakciou u detí rozvedených rodičov.
U dievčat osamelých matiek prevláda negatívny alebo ambivalentný vzťah k otcovi, u chlapcov je k nemu kladný; spravidla sa nestotožňujú s názorom matky na otca. Idealizujú si ho a túžia po ňom.
V psychickej štruktúre detí rozvedených rodičov dominovali: úzkostnosť, emocionálna instabilita, problémové citové vzťahy k rodičom, neistota, napätie, patologická závislosť na matke (častejšie u dievčat), znížená tolerancia na záťažové situácie, frustračné tendencie, poruchy emotivity, sociability, sebavedomia, psychastenické, depresívne a hypochondrické symptóny. U chlapcov častejšia agresívnosť, paranoidné príznaky, nedôverčivosť a impulzívnosť v správaní.
Dieťa z rozvedenej rodiny je hodnotené ako menej ambiciózne a menej svedomité, viac citlivé až precitlivelé, viac dráždivé a nervózne a menej obľúbené v žiackom kolektíve.
Znížená školská výkonnosť dieťaťa sa prejavuje v zhoršenom prospechu, čo je dané tým, že v dôsledku trvalého stresu sa objavuje v jeho psychike stále viac napätia a úzkosti.
Chlapci sa javia vo všeobecnosti ako zraniteľnejší a citlivejší na nepriaznivé psychické faktory a viac ich ohrozuje aj rozvod.
V školskom veku väčšou premenou prechádza rola otca. Začína mať zdanlivo nosný a väčší význam, ako mala kedykoľvek predtým.
Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim, špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba.
Podľa psychológa je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali pri pomoci, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov.
Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina.
Rozvod rodičov predstavuje jednu z najzávažnejších životných skúšok, ktorá má hlboký dopad na deti.
Liga za duševné zdravie pripomína, že často je pre duševné zdravie dieťaťa oveľa prospešnejšie žiť v „neúplnej rodine“, kde panuje pokoj, ako byť súčasťou „kompletnej rodiny“, v ktorej sú denne prítomné nepokoj, nervozita, agresia či dokonca násilie.
Psychológovia majú pre rodičov aj dobrú správu: prvé obdobie po rozvode je najťažšie, ale väčšina detí si postupne zvyká na zmeny.
Rozvod môže zvýšiť riziko psychických problémov u detí a dospievajúcich.
Deti z rozvedených rodín môžu mať viac problémov aj v oblasti správania.
Rozvod môže viesť k zhoršeným známkam a problémom s učením.
V súvislosti s rozvodom rodičov musia riešiť veľké množstvo situácií a problémov, pričom najviac premýšľajú nad tým, akým spôsobom ovplyvní rozvod život ich detí.