Príchod nového člena rodiny je krásna, no zároveň náročná udalosť. Okrem radosti prináša aj množstvo otázok a neistôt, najmä pre prvorodičov. Ako sa starať o bábätko, aby bolo spokojné a zdravé? Čo robiť, keď plače, nechce spinkať alebo má problémy s trávením? V tomto článku sa pozrieme na diétu v perinke a poskytneme vám praktické rady a tipy, ako zvládnuť toto obdobie s úsmevom.
Diéta v perinke je obdobie, kedy sa bábätko adaptuje na život mimo maternice. Jeho tráviaci systém sa ešte len vyvíja a prispôsobuje sa novému spôsobu prijímania potravy. V tomto období je dôležité dbať na správnu výživu bábätka a sledovať jeho reakcie na rôzne potraviny.
Čo potrebujete vedieť o obliekaní bábätka?
Obliekanie novorodenca môže byť pre mnohých rodičov výzvou. Bábätká sú citlivé na teplotu a potrebujú oblečenie, ktoré ich ochráni pred chladom, ale zároveň im umožní voľný pohyb. Tu je niekoľko tipov, ako správne obliecť bábätko:
- Uprednostňujte košieľky pred body. Body síce držia plienku na mieste, ale pre látkové plienky sú zbytočné a pre jednorázové znamenajú vrstvu navyše, ktorú treba rozopínať. Košieľky sú praktickejšie, ľahšie sa obliekajú a vydržia dlhšie.
- Vyberajte oblečenie, ktoré sa neťahá cez hlavu. Bábätká nemajú radi, keď im niečo ťaháte cez hlavu. Uprednostňujte oblečenie s rozopínaním na boku alebo na ramenách.
- Dbajte na kvalitu materiálu. Uprednostňujte mäkkú a priedušnú bavlnu, ktorá nedráždi pokožku bábätka. Vyhýbajte sa syntetickým materiálom, ktoré môžu spôsobovať alergie.
- Nezabúdajte na farby. Ružová nie je jediná farba pre dievčatká a modrá nie je jediná farba pre chlapčekov. Vyberajte oblečenie v rôznych farbách, ktoré sa vám páčia.
- Zohľadnite veľkosť. Bábätká rýchlo rastú, preto nekupujte príliš veľa oblečenia v jednej veľkosti. Radšej si zaobstarajte niekoľko kúskov v rôznych veľkostiach.
- Praktické overaly. Overaly sú praktické na spanie aj na denné nosenie. Uistite sa, že sa dajú ľahko rozopnúť na prebaľovanie.
Každé práve narodené bábätko prvý mesiac aspoň raz denne prepišá svoje oblečenie, hlavne ak má jednorázovku. Niekedy pri spaní, niekedy pri vyvláčaní, keď si ho nesprávne položíte, a ani neviete ako, zrazu budete mať mokré tričko. Keď nič iné, tak plienka pustí po okrajoch. Stáva sa to aj látkovým plienkam, aj keď podľa mňa trochu zriedkavejšie. Prepišané oblečenie znamená prepišaný spací vak či perinka a prepišaná perinka znamená prepišaná postieľka. Prezliekané dieťatko uprostred noci znamená zobudené dieťatko aspoň na ďalšie dve hodiny. A to iste nikto z nás o druhej v noci nechce. A pretože sa nikomu z nás nechce skladovať premočené veci, znamená to i pranie hneď z rána.
Vždy som sa divila, prečo bodyčka vytlačili kedysi populárne košieľky. Myslím, že to súvisí s jednorázovkami. Asi každého prekvapí, že žiadne z mojich troch detí nemá a nikdy vlastnilo body. Od narodenia mali košieľku + nohavičky. Jediný čas, keď mali body na sebe bol prvý týždeň v nemocnici. Body má jednu výhodu - drží jednorázovú plienku na mieste, aby náhodou pri „hemžení“ nespadla či neposunula sa. Žiaden z tých suchých zipsov nie je dokonalý. A to je tak jediná výhoda čo ma napadá. Všetko ostatné sú iba nevýhody. Pre látkové plienky sú totiž body absolútne nepotrebné, okrem toho, že sú často malé a treba na to prikúpiť otravný extender, tak je to + vec na zadku, čo treba rozopínať a čo hreje. Pri jednorázovkách je to tiež vec navyše, čo treba rozopínať. Hlavne ak máte zimné bábo, iste bude mať na sebe navyše dupačky či overalček, predsa ho nenecháte s nahými nožičkami. A aj keď bude veľa spinkať - teda by malo - tak nie vždy bude držané v perinke. A pri jednorázovkách je tu ten častý problém prepišania medzi nožičkami po okrajoch. Hlavne chlapčiatka „prestriekajú“ prvý mesiac čo sa dá. Niekedy sa budete diviť ako to dokázali, že to majú až na chrbte a všetko ostatné je suché. No a samozrejme, ak to prejde po okrajoch, tak to schytá bodyčko, ktoré je tesne na plienke. Potom musíte celé dieťatko prezliecť, čo ho v noci poriadne preberie, hlavne ak z neho ťaháte dolu šaty. A čo ešte, keď mu to ťaháte cez hlavu. O čo jednoduchšie je mať iba trochu ušpinené nohavičky a vymeniť v prípade potreby iba tie. Košieľka zostane, dieťatko sa neschladí pri prezliekaní, „netrepcujete“ s ním, nemusíte mu nič ťahať z ručičiek a obracať ho. Na prebaľovanie od narodenia si bábätká rýchlo zvyknú a často si to už ani nevšimnú. Môjmu malému som trikrát denne chodila pýtať za sestričkami v nemocnici nové oblečenie, niekedy už nemali perinky navyše a musela som mu jednoducho perinku usušiť na radiátore a zatiaľ ho zabaliť do svojho teplého trička. Doma pulky neprepišal ani raz. Ani keď som mu ich dala na látkovú ani na jednorázovú plienku. Občas to schytali vlniačiky, keď som ich bola lenivá lanolinovať, pretože vlniačiky radšej dávam na jednorázovku ako pulky. Hoci, ak máte často kakajúce bábo, tak pulky alebo flísačky je ďaleko jednoduchšie čistiť. S vlnou sa nadriete, darmo je zdravšia. Ale aby sme sa vrátili ku košieľke. Ďalšou výhodou košieľky je, že vydrží aspoň dve-tri čísla naviac. Body začne byť krátke a dolu to nezapnete. Košieľky čísla 62 sú naozaj univerzálne. Skvelé na menšie i väčšie bábo. Najskôr začne byť košieľka trochu krátka na rukávoch, nepoužiteľná je až keď bude dieťatku tesná okolo krku. Košieľky sú žiaľ dostupné iba do čísla 62, ale nájdete bavlnené kabátiky z tej istej bavlnenej látky a tej istej hrúbky väčších čísiel 68-72, iba sú nazvané kabátiky a nie košieľky.
Tí, čo navrhujú šaty, ktoré sa novorodeniatku ťahajú cez hlavu, nikdy nemali deti. Bábätká totiž neznášajú keď im niečo ťaháte cez hlavu. Ešte aj môj jednoročný syn protestuje pri každom letnom tričku. A verte mi, ani vy to nebudete mať radi, hlavne keď dieťa ešte nesedí a prezliekate ho po ležiačky, a to najhoršie, ak ho musíte prezliecť uprostred noci, lebo sa prepišalo. Svojim deťom som do jedného roka neťahala cez hlavičku žiadne oblečenie.
Raz sme dostali do daru úžasne chutný overal, niečo z tých značkovejších, ja som deťom kupovala iba slovenskú a poľskú bavlnu. No značkové-neznačkové, po prvom použití to „letelo“ z domu. Ten „super“ model sa dal rozopínať iba na jednej nožičke a druhá bola zošitá. Neviem, ktorý „Armani“ to navrhol, ale čo mám dieťatku zlomiť jednu nohu pri každom prebaľovaní? Lebo buď to, alebo pri každom prebalení to z neho stiahnuť dolu až od ručičiek. Takže tie patentky vám najskôr nevydržia tri deti, ale to zvyčajne ani neplánujete, a skôr-či neskôr sa látka okolo nich opotrebuje a bude deraviť.
Ružová má jednu obrovskú nevýhodu. Je vraj iba pre dievčatká. Bábätká a deti nemajú predsudky. To dospelí ich majú a časom im ich vnútia. A začíname už pri bábätkách. Všetko ružové pre dievčatko, všetko modré pre chlapčeka. Deti sa rodia do divného sveta dvoch farieb. Keď som vošla do kamenného dojčenského obchodu, mali tam plno nepredaných ružových vecí a keď som si pýtala pre dievčatko niečo v inej farbe, divne na mňa zazerali. Moje dcéry vyrástli na žltej, krémovej, zelenej, modrej a množstve iných farieb. Neľutujem, aspoň to v pohode môže nosiť ich braček. Aj keď moja najstaršia teraz inklinuje k ružovej, musím ju trochu krotiť. Lebo jej mladšia sestrička nie je taká do ružova, má radšej modrú (ako jej mama) a nechcem ju nútiť nosiť ružovú iba preto, aby zúžitkovala veci po staršej sestre. A vždy keď kupujete ružovú, lebo vraj čakáte dievčatko, tak nezabudnite na jednu vec. Lekári a prístroje sa občas môžu pomýliť. Nech sú akokoľvek dnes už dokonalí. Chlapček je zvyčajne chlapček, ale z dievčatka sa ešte stále môže vykľuť chlapček, lebo si tam nevšimli tú malú podstatnú drobnosť, keď bolo dieťatko zle otočené.
Moje deti sa narodili 50cm, 51cm a 49 cm (v tom poradí) a to boli trochu skôr na svete. Väčšina bábätiek čo bola s nimi v nemocnici bola podobnej veľkosti. Číslo 56 vyrástli tak do mesiaca. A keďže som nemala príliš veľa oblečenia číslo 56 (z každého tak po 2 kusy - dupačky, overal, košieľok trochu viac), občas som im navliekla i veľkosť 62. Nesťazovali sa.
Ako vybrať správnu perinku, zavinovačku alebo spací vak?
Perinka, zavinovačka a spací vak sú dôležité pre zabezpečenie tepla a pohodlia bábätka počas spánku. Každá z týchto možností má svoje výhody a nevýhody:
- Perinka: Klasická voľba, ktorá je vhodná najmä v prvom mesiaci života. Umožňuje polohovanie bábätka a je ideálna na vyvláčanie. Nevýhodou je, že ju bábätko rýchlo prerastie.
- Zavinovačka: Vydrží dlhšie ako perinka a tiež umožňuje polohovanie. Je dôležité, aby mala pevné zapínanie, ktoré udrží bábätko v správnej polohe.
- Spací vak: Vhodný od druhého-tretieho mesiaca, keď už nie je potrebné polohovať bábätko. Udrží dieťatko v teple a zabráni mu, aby sa odkopalo.
Spací vak, perinka a zavinovačka nahradzujú náš paplón a ich hlavnou funkciou je udržať dieťatko v teple. Bábätká nie je dobré prikrývať klasickým paplónom, môžu si ho natiahnuť na hlavu a väčšie, už hemžiace sa deti sa spod neho odkopú. Väčšinou sú deti dosť citlivé na okolitú teplotu a neradi spia vo vykúrených izbách. Bábätkám sa lepšie spí v chlade, keď je okolitá teplota tak 17-18 stupňov a vy sa trasiete nevyspatí pod paplónom. Dieťatko je schúlené v teplom vaku a tak mu je najlepšie. Ak chcete skontrolovať, či mu nie je priteplo, skontrolujte mu krk. Ak je bábo veľmi spotené, nebude spať dobre. Akurát pri zaspávaní vyžarujú deti väčšie teplo, tak to je trochu zavádzajúce.
Zavinovačka a perinka majú ešte jednu funkciu navyše (popri udržaní dieťatka v teple), a to je polohovanie. Polohovanie je ukladanie dieťatka na spinkanie v rozličných pozíciách a stranách (tým vôbec nemyslím balenie tak pevne, že dieťaťu zastane krv v žilách, nie som zástancom silného balenia, nech si len kopcuje…). A je dôležité pre peknú okrúhlu hlavičku. To som si uvedomila až pri svojom treťom dieťatku. Obe staršie dcérky som poctivo, viac podvedome, v perinke obracala prvý mesiac pri spinkaní raz na jednu, raz na druhú stranu. Boli jesenné, takže nemali problém byť v perinke pevne zabalené a v teple. A majú krásnu okrúhlu hlavičku. A pri najmladšom som urobila chybu. Ľutovala som ho držať v teplej perinke, tak som ho nechala, nech si ležká a spinká nezabalený ako chce. Očividne uprednostňoval spávať na jednej strane. A zrazu po mesiaci, to si iba tak zrazu uvedomíte, plochá zošikmená hlavička ako hrom. A to sme ho dávali ešte viac na bruško ako jeho sestry. Darmo sme hneď kúpili polohovací vankúšik a začali ho poctivo polohovať. Doktori vás budú utešovať, že keď začne viac sedieť, že sa to spraví. Čiastočne sa to spraví, ale nikdy to už nebude ono. Nie je to také hrozné, ale viem, že to tam je, a mierne zakrivenie tam zostalo. Je to moja vina? Iste, a je to jedna z vecí, čo som pokazila a budem si ju vyčítať. Možno k tomu mal väčšie sklony ako jeho sestry, to už nikto nezistí. Existuje síce na tento problém helmička, ale pokiaľ viem, helmičku je treba týždenne raz profesionálne nastavovať a ordinácia je dostupná iba v Bratislave a cestovať týždenne raz do Bratislavy pri troch deťoch sme naozaj nemohli.
Ak zavinovačka, tak si to rozmyslite, aby mala naozaj pevné zapínanie vhodné na polohovanie, pretože to je jej funkcia, na obyčajné spinkanie stačí vak. My máme iba na obyčajný suchý zips a ten neudrží nič.
Prečo perinka? Nevýhoda - vydrží tak mesiac, potom z nej dieťatko vyrastie, a začne ju rozkopávať. Zavinovačka vydrží o trochu dlhšie ale tiež nie tak dlho ako vak. Výhoda - okrem toho, že je taká klasická a chutná (a to som nikdy nebola „namäkko“ z chutných bábätiek v kočíkoch, vždy som skôr bola ten „nebábikovský typ“), je vynikajúca na polohovanie a vyvláčanie v prvý mesiac. Ak nezoženiete dobrú zavinovačku, tak klasickú slovenskú ladyann perinku zoženiete v každom druhom kamennom obchode pre bábätká.
Spací vak je viac využiteľný tak od druhého-tretieho mesiaca, keď už dieťatko netreba tak polohovať a nehrozí mu sploštená hlavička. Na prvý mesiac je skôr dobrý ako záloha k prepišanej perinke či zavinovačke, prípadne na striedačku s perinkou/zavinovačkou. Udrží dieťatko v teplúčku, nemusíte ho obliekať špeciálne na spanie, stačí mu košieľka a plienka, dozrite aby mal vhodné rozopínanie. Pre letné deti je väčšina spacích vakov priteplá, aj keď dostať dve hrúbky, ten zimný je bežnejší. Letným deťom stačí tak naťahovací vak po pás, prípadne to spravia i vhodné bavlnené dupačky bez trička. Vďaka nim budú mať nožičky zakryté, ale krk voľný. Bábätká sa potia hlavičkou a okolo krku, takže nie je zlé, ak majú krk v lete voľný. Avšak predsa, ak len nie je 35 stupňov, tak sme radšej, ak majú nožičky prikryté. Mnoho bábätiek má tendenciu mať studené nožičky. Spací vak je skvelý tak do prvého roka, ak je uprostred zimy, tak dlhšie, predávajú sa i väčšie čísla, ale keď sa začne stavať v postieľke v tom vaku, tak môže akurát spadnúť. Záleží však i od dieťatka, nakoľko je rozumné a uvedomuje si, že ak bude v tom vaku poskakovať, tak sa udrie. Ale to poznáme, deti sa nepoučia (a nielen ony).
Polohovanie bábätka: Prečo je dôležité a ako na to?
Polohovanie je ukladanie bábätka na spinkanie v rozličných pozíciách a stranách. Je dôležité pre peknú okrúhlu hlavičku a predchádza splošteniu hlavičky. Bábätko by sa malo prvý mesiac pri spinkaní obracať raz na jednu, raz na druhú stranu. Ak bábätko uprednostňuje spávať na jednej strane, môže sa mu hlavička sploštiť. V takom prípade je dôležité použiť polohovací vankúšik a poctivo polohovať bábätko.
Ako si vybrať kočík?
Výber kočíka je dôležitý pre pohodlie bábätka aj pre rodičov. Pri výbere kočíka zohľadnite nasledujúce faktory:
- Typ kočíka: Kombinovaný kočík, hlboký kočík, športový kočík.
- Hmotnosť kočíka: Kočík by mal byť ľahký a ľahko ovládateľný.
- Odpruženie kočíka: Odpruženie zabezpečuje pohodlnú jazdu po nerovnom teréne.
- Veľkosť kočíka: Kočík by sa mal zmestiť do kufra auta a mal by prejsť cez dvere.
- Veľkosť vaničky: Vanička by mala byť dostatočne široká a dlhá, aby sa do nej zmestilo bábätko aj v zimnom fusaku.
Kúpiť si kočík osobne má množstvo výhod. Prvú - ak máte šťastie, pozhovárate sa so skúsenou predavačkou. Pôvodne som chcela kombinovaný kočík. Veď prečo si nekúpiť „všetko v jednom“ a mať pokoj. Ale uznala som jeden predavačkin rozumný argument - väčšina mamičiek sa aj tak vráti po letný kočík. A vyskúšala som si ich. Väčšina kombinovaných modelov bude vždy o trochu ťažšia a akosi to nikdy nebude také „perfektné“ akoby ste chceli. A o pol roka možno budete mať inú predstavu o kočíku. My sme sa síce po letný kočík nevrátili, lebo nám stačil hlboký okolo domu a v záhrade, a keď sa deti posadili, tak sme im jednoducho kúpili „opraty“ a uviazali ich. To je druhá úžasná vec na kúpení si kočíka osobne, teda že si ho „odvážite“. Kočík sám osebe niečo váži. Ešte tam pridajte bábo a zimný fusak. Ak nezdvihnete v obchode prázdny kočík ľahko a bez námahy jednou rukou za zadné kolesá, neberte ho. Nie je zlé pozrieť si, či je kočík dostatočne odpružený. Budete ho voziť v aute? Zmestí sa vám zložený do kufra? Nemá priširoké kolesá, prejdete pohodlne cez 60cm dvere? Nuž a to najdôležitejšie nakoniec. Dostatočne široká a dlhá vanička, aby sa doň vošlo i bábo v zimnom fusaku. Aj nedávno, ako som bola v meste som videla bábätko, možno mesačné v nepohodlnej vaničke sa chúďa túlilo, nemalo nič pod sebou. Tak do dvoch mesiacov ho vyrastie a potom čo. Väčšina 6 mesačných detí ešte nesedí. A priemerné šesťmesačné bábo má 68cm, a to som ešte nezarátala zimný fusak. Takže hocičo vám ponúknu pod 34x68cm, tak to nechcite. A nehanbite sa vziať si do obchodu krajčírsky meter. Naša vanička má 38x78cm a pre nášho jednoročného je prikrátka.
Praktické tipy na prežitie prvých mesiacov s bábätkom
Pripravte sa na prepišané oblečenie. Každé bábätko prvý mesiac aspoň raz denne prepišá svoje oblečenie. Majte pripravené náhradné oblečenie a perinku.
Naučte sa rýchlo prebaľovať. Prebaľovanie je bežná súčasť starostlivosti o bábätko. Naučte sa prebaľovať rýchlo a efektívne.
Využívajte košieľky. Košieľky sú praktickejšie ako body a ľahšie sa obliekajú.
Polohujte bábätko. Polohovanie je dôležité pre peknú okrúhlu hlavičku.
Vyberte si kvalitný kočík. Kočík by mal byť pohodlný pre bábätko aj pre rodičov.
Nebojte sa požiadať o pomoc. Starostlivosť o bábätko je náročná. Nebojte sa požiadať o pomoc rodinu a priateľov.
Technologické vylepšenia, ktoré uľahčili život rodičom
Za posledné dve desaťročia sme boli svedkami mnohých technologických vylepšení, ktoré uľahčili život rodičom.
Čo to vôbec je tá perinka? Aký je rozdiel medzi perinkou a zavinovačkou? Používa to vôbec ešte niekto? Nie je v tom to dieťa ako kukla? Nevadí mu to, že je tam tak pevne poviazané? No dajte, ak máte ešte nejakú otázku k téme periniek, povijanov, zavinovačiek, ulitiek. Ja som si vybrala zopár, ktoré mi zakaždým pri téme starostlivosti o novorodeniatko položia budúci rodičia. Ako to teda je, či presnejšie, s čím to súvisí, toto perinkovanie? Ak to potrebuje - to dieťa. Toto je z môjho pohľadu celá podstata používania periniek a podobných pomôcok.
Keď sa dieťatko narodí, jeho život ovplyvňuje viacero nepodmienených reflexov. Jedným z nich tzv. Moorov reflex (úľakový). Prejavuje sa prudkým strhnutím ručičiek a plačom, objaví sa obvykle pri úľaku dieťaťa, keď ho prudšie položíte či zdvihnete z podložky a pri zaspávaní. Prudký pohyb ručičiek sprevádza krik a plač. Tento reflex nastupuje od 28. Je veľmi individuálne, ako veľmi sa novorodeniatko na pohyby vlastných ručičiek strháva. Z praxe vnímame značné rozdiely medzi deťmi narodenými koncom 37. týdna tehotnosti a tými, ktoré sa narodili napr. v 41. týždni. Pevné zavinutie je cestou, ako dieťa utíšiť. Veľa kultúr má na utišovanie a zavinovanie svoje spôsoby. U nás to bola dlhé roky klasická perinky s výplňou z peria. Iné národy majú šatku. Pri zavinutí vlastne zabraňujeme bábätku mávať ručičkami, resp. tomu, aby strhnutie ručičiek bolo príliš silné a nespustil sa tak plač pri vyvolanom Moroovom reflexe. Okrem toho nejaká forma zavinutia dieťatku pripomína pobyt v brušku u mamy. Tam ho tiež pevne objímala maternica. Deťom teda zavinutie robí dobre, pravdepodobne ich upokojí a pomôže prekonať aj problémy so spánkom. Okrem cieľa upokojiť dieťa, majú niektorí rodičia pri perinke či zavinovačke pocit, že s dieťaťom vedia jednoduchšie manipulovať, nosiť ho. Zdá sa im to bezpečnejšie.
Otázkou ostáva, akú formu zavinutia pre dieťatko zvoliť. Osobne nie som zástancom univerzálnych odporúčaní pre všetky deti a všetkých rodičov. O vhodnosti toho či onoho, však dieťa „presviedčajte“ citlivo. Nemusí sa mu to páčiť na prvý šup, ale postupne môže zistiť, že je mu nakoniec celkom fajn a pri zavinovaní nebude už protestovať. Na druhej strane je pravdou, že nie každé dieťa zavinutie potrebuje, už vôbec nie na celý deň či na niekoľko mesiacov.
Snažila som sa nájsť názory odborníkov, pediatrov, či ľudí, ktorí sa venujú pohybovému vývinu detí. Asi ako pri všetkom, aj tu nájdete názor matkami uznávanej českej odborníčky hovoriaci o tom, že dieťa treba zavinovať do perinky minimálne do 5. mesiaca života, v perinke ho treba dojčiť, uspávať i voziť v autosedačke. Na druhej strane stojí názor pediatrov a ortopédov, ktorí hovoria o tom, že príliš dlhotrvajúce a príliš pevné zavinovanie do perinky môže mať negatívny vplyv na vývin bedrových kĺbov novorodencov. Ja by som sa prikláňala k uvážlivému rozhodnutie - podľa potrieb dieťaťa. Sú deti, ktoré zavinovanie naozaj potrebujú krátky čas a nemajú problém ani so zaspávaním, s upadnutím do hlbokého spánku, stačí im túlenie k mame, dojčenie, či ponosenie - a to im treba dopriať. Iné detičky naopak pevné zavinutie potrebujú, a to najmä na spánok, resp. zaspávanie. Keď už zaspia, rodičia ich z perinky uvoľnia a dieťatko ju má v podstate pod sebou, ako veľký vankúš.
To, čo rodičia asi riešia najčastejšie, je rozdiel medzi klasickou perinkou a zavinovačkou. To je také to krásne biele naškrobené, s volánmi a tromi šnúrkami na zaviazanie. Do takejto návliečky sa vkladá vložka, či vnútorná výplň, buď z peria, alebo kokosová. Z môjho pohľadu má význam s ohľadom na pevné zavinutie a na pohodlné uloženie dieťatka, ak je tá výplň „bohatšia“ a nie úplne plochá. Je modernejšia verzia, ktorá obvykle má na zapnutie jeden suchý zips alebo cvoky. Vyrábajú sa v tenších i hrubších variantoch. Ďalšou alternatívou môže byť ulitka, čo je vlastne tenký kus látky ušitý tak, aby ste dieťatko mohli doň zavinúť. Je na trhu niekoľko rokov, uvidíme, ako sa osvedčí. Z môjho mini prieskumu, ktorý som si pre túto príležitosť urobila, ju mamy nepoužívali vôbec. No a samozrejme je tu na zavinutie šatka. Pre veľa žien nerozlučný pomocník, pretože sú presvedčené, že ak má byť dieťa zavinuté, tak na tele matky. Obvykle dobre slúži na presuny s dieťatkom, na zaspávanie a tiež na dojčenie.
Ako správne zavinúť novorodenca
Zavinovanie, áno či nie?
Ja hovorím áno a v nasledujúcom článku sa vám budem snažiť objasniť, prečo je zavinovanie vášho bábätka dôležité. Nepočúvajte už mýty a mylné predstavy, ktoré sa o tejto najstaršej technike šíria po internete a medzi mamičkami. Aj napriek tomu, že prvá skúsenosť zavinúť malého drobca môže byť pre vás i preňho náročná, nevzdávajte sa. Nielen vy, ale aj malý človiečik to budete nakoniec milovať. A čo je hlavné, budete oddýchnutí obidvaja.
Poznáte to - bolesti bruška, problémy s prdíkmi, nekončiaci plač, desiatky bezsenných nocí… Skúšate všetky overené triky, no nič nepomáha. Poradím vám. Začnite vášho drobca zavinovať, použite biely šum a uvidíte ako sa búvanie vylepší. Často sa mi maminky priznajú, že prvé pokusy zavinúť malého človiečika dopadli katastrofálne. Dieťatko bojovalo a ony s ním, preto to vzdali skôr, ako dali zavinovaniu ďalšiu šancu. Nebudú ho predsa nútiť robiť niečo, čo očividne neznáša…
Odporúčam vám, aby ste vydržali. Prvé razy vyskúšajte vaše bábätko zavinúť, keď je pokojné a nie nervózne. Bábätko by ste mali zavinovať pevne do ulitky (je vhodnejšia) alebo do mušelínovej plienky. Koža je najväčší ľudský orgán a hmat patrí k najstarodávnejším upokojujúcim zmyslom. Pre bábätko je dotyk viac než len príjemný pocit. Zavinovanie je pre vášho drobca podobný zážitok ako nosenie v šatke alebo túlenie sa telo na telo. Výhodou zavinutia je, že obaľuje telíčko dieťatka s jemným hladkaním, ktoré ho upokojí na dlhší čas. Dávate mu ním pocit tepla, pokoja a bezpečia. Zavinovanie zároveň chráni bábätko pred nekontrolovateľnými pohybmi, trhaním vlastných končatín a ešte väčším rozrušením (prečítajte si viac - aktívny Morov reflex). Všetky tieto rýchle trhavé pohyby v ňom spôsobujú chaos.
Zavinovanie je jednou z najstarších rodičovských techník. Historické záznamy hovoria o tom, že maminky zavinovali aj Alexandra Veľkého, Júliusa Cézara i Ježiša. Naši predkovia balili bábätká do prikrývok a zaisťovali ich šnúrkami a opaskami. Aj domorodé americké kmene nosili svoje bábätká pevne zbalené a uviazané na chrbtoch. Dôkazom je americká jednodolárovka z roku 2000 s vyobrazením Indiánky z kmeňa Šošonov so zavinutým dieťatkom na chrbte. Zavinutie spevnené lanom je dodnes bežné aj v Tibete. Dieťatko sa vďaka tomu bezpečne nosí na jakovi, keď rodina putuje po členitých horských chodníkoch. Počas stredoveku bolo zavinovanie obľúbené, pretože držalo bábätko v teple a pokoji. Rodičia tiež verili, že nezavinuté dieťatko si môže vyškriabať oči, vykĺbiť ruky alebo mať nôžky do tvaru „O“. Potom v 17. storočí prinieslo osvietenstvo dva nové trendy - vedu a demokraciu. Okrem iného to viedlo k trom chybným krokom, ktoré spôsobili, že rodičia od zavinovania upustili na nasledujúce tri storočia. Prvou chybou bola domnienka, že zavinovanie je hlúpa a zbytočná tradícia. Rozhodli tak vedci, keď odpozorovali, že nezavinuté deti si nikdy nijako neublížili. Druhou chybou bolo tvrdenie, že bábätká potrebujú voľnosť a musia žiť slobodne. Rodičia začali zavinovaním opovrhovať, lebo ho považovali za neprirodzenú formu zajatia a väzenia. Upustenie od pohodlného zavinovania ale spôsobilo, že počet jačiacich bábätiek začal rýchlo stúpať. Títo malí krikľúni čoskoro vyprovokovali chybu č. 3 - ranní vedci usúdili, že bábätká trpia v bolestiach, preto im začali predpisovať dva najlepšie lieky na bolesť v 18. storočí - gin a ópium.
O tejto najstaršej metóde sa šíri na internete niekoľko nepravdivých informácií. Nie je to pravda. Americká Akadémia Pediatrov (AAP) a mnohé ďalšie inštitúcie odporúčajú zavinovanie vo svojich knihách, na webe a v prevenčných programoch. Ak sa zavinovanie vykonáva správne, môže byť účinnou technikou ako pomôcť upokojiť deti a podporiť ich spánok.
Ako vám bábätko donesú po pôrode? Zavinuté. Nie je to pravda. Austrálsky SIDS prevenčný program odporúča zavinovanie až do šiestich mesiacov. Zavinovanie môže v skutočnosti zabrániť syndrómu náhleho úmrtia bábätiek a uduseniu. Výskumy hovoria, že zavinuté bábätká spinkajúce na brušku majú vyššie riziko SIDS, ak sa v ich postieľke nachádza aj vankúš, a ak sú v zlom zdravotnom stave. Ďalšie nedávne štúdie poukazujú na úmrtia týkajúce sa „spánku na gauči“. Maminky preniesli svoje plačúce bábätká na gauč pretože ich potrebovali nakojiť… a potom unavené maminky zaspali.
Nie. Dva mesiace je najhoršie obdobie na ukončenie zavinovania. Niektorí doktori sa obávajú, že zavinuté bábätko, ktoré sa prevráti na bruško môže mať problém so zdvihnutím hlávky a dýchaním. Poriadne zavinutie zmierňuje trhanie rúčok vášho drobčeka a jeho pretočenie sa na bruško. Najlepší čas, keď váš drobec potrebuje zavinovanie najviac sú dva až štyri mesiace. V tomto období sa neodporúča spať na brušku. Ak sa naň vaše zavinuté dieťatko dokáže pretočiť, mali by ste spozornieť. Zoberte do úvahy tieto tri opatrenia - 1. zavinujte správne - príliš voľné zavinutie povzbudzuje k pretáčaniu bábätka. 2. používajte biely šum. 3.
Nie, práve naopak. Zavinovanie môže kojenie podporiť. Uľahčuje bábätku prisať sa na váš prsník (ak plače, je to náročné). Tak isto môže znížiť zápaly prsnej žľazy (zlepšením spánku a kŕmenia). Jedno z amerických centier skúmalo 30-tisíc kojacich mamičiek. Chceli zistiť, prečo sa ženy vzdávajú dojčenia príliš skoro. Maminy, ktoré prestali kojiť počas prvých mesiacov tak zvyčajne urobili napríklad pre bolesti bradaviek. Zvyčajne tiež ako dôvod uvádzali, že bábätku ich mlieko nechutí, iné mali obavy, že sa im netvorí dostatok mlieka. Ak by mali tieto mamičky lepšie schopnosti upokojiť svoje bábätko, možno by pokračovali v kojení tak dlho ako plánovali. Napriek očividným výhodám piatich Šhhh (zavinovanie, tíšenie, hojdanie, kojenie, polohovanie na bruško - poloha tigrík), niektoré aktivistky podporujúce dojčenie hovoria o opaku. Špekulujú, že zavinovanie spôsobuje bábätkám paniku, vedie matky k ignorovaniu svojich drobcov namiesto toho, aby ich držali koža na kožu a znižuje počet nočných kŕmení, ktoré vedú k podvýžive.
5. Riziko prehriatia nehrozí, pokiaľ dieťatko nezabalíte do viacerých vrstiev, nespinká v príliš vykúrenej izbe (najlepšia teplota je okolo 20 až 22 stupňov Celzia) alebo nemá oblečenú čiapočku (riziko skĺznutia na tváričku). Niektoré maminky si myslia, že bábätká potrebujú mať v miestnosti takú teplotu, akú mali v brušku. Prehriatie môže spôsobiť, že vaše dieťatko bude nepokojné, môžu sa mu objaviť potničky a zvýši sa riziko SIDS. Určite nie, ak zavinujete vaše bábätko správne. Najlepší americkí pediatri a experti na bedrové kĺbiky podporujú rodičov v tom, aby svoje bábätká zavinovali. Ale len v prípade, že to robia správne. Ako všetko, je vhodné bábätko nosiť aj koža na kožu, využívať aj nosič, či šatku. Avšak občas, sa potrebujeme ísť aj vycikať, či ožehliť prádlo a ani v noci nemôžete predsa dieťatko nosiť v šatke celú noc. Zapamätajte si, že zavinovanie sa musí vždy vykonávať správne. Predídete tým prehriatiu bábätka či jeho pretočeniu sa na bruško. Dávajte si pozor, aby zavinutie nebolo príliš voľné alebo naopak až priveľmi tesné.
V náručí je to pre bábätko podstatne lepšie. „Mať tú moc, ako prvé zruším perinky,“ povedala v marcovom rozhovore pre ahojmama.sk laktačná poradkyňa Jana Michálková. Perinka, alebo zavinovačka totiž dieťa izoluje od matky, bráni správnemu prisatiu pri dojčení, aj správnej regulácii telesných funkcií. Napriek tomu sa mamičkám perinky odporúčajú ako jedna zo základných vecí, a to nielen zo strany obchodníkov, ale aj personálu v nemocniciach, na ktorého rady mnoho matiek v tomto prípade dá. „Nevyberajte dieťa z perinky, iba ak ho idete prebaliť,“ znela napríklad jedna z rád sestričiek v bratislavskej pôrodnici Ružinov. Chyba.
Klamný pokoj
Samozrejme, zavinovačka dospelým, zvlášť nemocničnému personálu uľahčuje manipuláciu s bábätkom. Rodičom sa zasa zdá, že pomáha ich dieťatko upokojiť, ak napríklad rozhadzuje ručičkami či plače. Nič z toho neplatí, zavinovačky odložte, ak ich máte. A ak ich nemáte, nemusíte ich ani zháňať. Ich nevhodnosť zdôrazňuje aj občianske združenie Mamila, ktoré pomáha ženám s dojčením a starostlivosťou o bábätko. „Zavinovanie síce spĺňa potreby rodičov, aby bábätko dlhšie spalo a podobne, ale nespĺňa potreby bábätka, ktoré sú v tomto veku dôležité, a ktorých nenaplnenie môže viesť k tomu, čo v poradenstve pri dojčení často riešime: dieťa, ktoré odmieta kontakt s matkou do takej miery, že začne odmietať dojčenie, alebo dieťa, ktoré málo priberá, málo často pije, spí príliš dlho a podobne,“ vysvetľujú odborníčky na svojej stránke.
Zavinuté deti pijú menej mlieka
Čo teda bábätko potrebuje? Namiesto zavinovačky je riešením kontakt koža na kožu, ktorý upokojuje, podporuje dojčenie, reguluje životné funkcie ako dýchanie, srdcovú činnosť či telesnú teplotu aj spánkový cyklus. Bábätko v zavinovačke sa síce môže zdať „kľudné“, jeho hladiny stresového hormónu kortizolu sú však vyššie ako u bábätka, ktoré matka nosí v náručí (šatke) a dojčí bez perinky. „Ak je dieťa zavinuté, musí využívať svoju energiu na reguláciu teploty, a tak z dôvodu prehriatia spí v zavinovačke príliš dlho, zobudí sa neskoro a o to horšie sa dojčí,“ vysvetľuje Mamila. Život bábätku sťažujú zavinovačky aj tým, že obmedzujú jeho pohyb. „Pohyby nožičkami a ručičkami, ktoré bábätká robia, vedú k dojčeniu a ich obmedzenie zavinovačkou spôsobuje ešte o to viac, že prisatie je nesprávne. Preto zavinuté deti pijú menej mlieka ako nezavinuté,“ približuje združenie. Preto zhrnuté: Odložte zavinovačky, radšej svoje bábätká noste v náručí, spite s nimi, dojčite ich hocikedy a akokoľvek dlho.
