Zrak je jedným z najdôležitejších zmyslov, ktorý nám umožňuje vnímať svet okolo nás. Problémy so zrakom sa však týkajú čoraz viac ľudí, a to nielen seniorov, ale aj detí. Preto je dôležité venovať pozornosť prevencii a včasnému odhaleniu prípadných problémov. V mnohých prípadoch je pod tým podpísaná dedičnosť, veľakrát robíme chybu aj my sami. Prvé príznaky problémov so zrakom u detí je obzvlášť dôležité všímať si, pretože včasná diagnostika a liečba môžu zabrániť trvalým následkom.
Prvé príznaky problémov so zrakom u detí
Dieťa, ktoré zle vidí, dáva najavo, že mu niečo vo videní vadí. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Žmúrenie
- Šikmé pozeranie
- Pozeranie z veľkej blízkosti
- Škúlenie
- Nadmerné žmurkanie
- Snaženie sa pretierať oči
- Blúdenie pohľadom
Ak si rodičia všimnú niektorý z týchto príznakov, netreba váhať s návštevou detského oftalmológa. Problémy so zrakom u detí často nie sú na prvý pohľad viditeľné, najmä v prvých rokoch života. Oči nezaostrujú na tvár alebo predmet ani po druhom mesiaci života. Jedno oko uhýba (škúli), najmä po 4.-6. mesiaci. Ak si nie si istá, ukáž hračku pred tvárou - mala by ju očami sledovať. Vyhýba sa aktivitám, kde treba presne pozerať (napr. kreslenie). Sťažuje sa, že nevidí dobre (napr. na tabuľu). Dieťa má ťažkosti preostriť z blízka do diaľky (napr. pri hre). Potom zakry druhé - ak zistíš rozdiel v reakcii (napr. pri zakrytí jedného oka, dieťa viac protestuje). Svetelné lúče sa lámu až za sietnicou, namiesto na nej. Podobné ťažkosti môže vyvolať aj krátkozrakosť. Škúlenie vzniká najčastejšie v dôsledku vrodenej alebo získanej poruchy videnia oka alebo funkcie okohybných svalov. U každého pacienta s týmto problémom je nutné vykonať špecializované strabologické vyšetrenie. Zrak na škúliacom oku je zvyčajne slabší. Včasná a úspešná liečba je mimoriadne dôležitá. Tupozrakosť je funkčná porucha zrakovej ostrosti. V detstve vzniká najčastejšie v dôsledku škúlenia, vysokej refrakčnej chyby, anizometropie, t.j. vyššieho dioptrického rozdielu medzi očami alebo iných očných ochorení (napr. vrodený šedý zákal). Často sa rodičia sťažujú, že ich dieťa žmurká, prípadne robí grimasy, poťahuje nosom. Tento problém vzniká väčšinou na psychologickom základe. Pri odbornom očnom vyšetrení sa v takomto prípade nenachádza žiadna očná chyba. Ide o zhubný nádor oka, ktorý má pôvod v sietnici. Po šiestom roku života je výnimočný. Asi 20 až 30 % detí má pri diagnóze nádor obojstranný. V približne 5 % prípadov je choroba podmienená geneticky, prítomnosťou tzv. génu RB1. Pravdepodobnosť, že postihnutý rodič bude mať rovnako postihnuté dieťa, je asi 25 %. Nádor, ak je malý, môže zostať klinicky nemý, pretože malé dieťa nedá nijako najavo, že stráca zrak. Známkou pokročilejšieho štádia choroby je šedobelavé zafarbenie zrenice, tzv. leukokória. Spôsob liečby súvisí s počiatočným rozsahom choroby. Osvedčená je kombinácia chemoterapie a lokálnej terapie (kryoterapia, vnútroočné podanie cytostatík). U detí môžu byť prvé príznaky alergického zápalu očných spojoviek veľmi dramatické. Charakteristickými prejavom je opuch očných spojoviek a viečok, ktorý je niekedy taký masívny, že dieťa s ťažkosťami otvára oči. Pri alergickom pôvode zápalu sú zväčša postihnuté obe oči, aj keď prejav alergie nemusí byť na oboch očiach rovnako intenzívny. Nie je vhodné experimentovať doma s obkladmi z harmančeka, či repíka. Alergie sú sezónnym ochorením, najčastejšie sa objavujú na jar a na jeseň. K alergickým prejavom patria aj rôzne ekzémy na viečkach prejavujúce sa začervenaním, šupinkami, svrbením. Pomerne časté sú aj poškriabania rohovky, napr. pri hre s predmetmi. Tento typ poranenia spôsobuje výrazné bolesti, oko je podráždené, červené, pacient ho má privreté, len s ťažkosťami ho otvára. Tupé poranenia oka vznikajú v súvislosti s dopadom predmetov, ktorých priemer presahuje priemer oka, alebo aj priemer vstupu do očnice. Poranenie môže mať rôzny charakter od mierneho udretia až po ťažké poškodenia oka.
Faktory ovplyvňujúce zrak
Okrem dedičnosti existuje mnoho faktorov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť náš zrak. Medzi najčastejšie patria:
- Denné nosenie kontaktných šošoviek
- Nepoužívanie ochranných okuliarov pri práci
- Nenosenie korekcie v detskom veku
- Úrazy očí (napríklad v opileckej šarvátke)
- Životný štýl (najmä u detí a mladých ľudí)
O zrak sa dá prísť aj v opileckej šarvátke, nie nadarmo sa hovorí, že múdrejší ustúpi.
Krátkozrakosť: Epidémia moderného sveta
Krátkozrakosť alebo Myopia má priam epidemiologické rozmery. Podľa dostupných údajov ňou trpí až 25 % Slovákov a hovorí sa až o tretine v rámci svetovej populácie, pričom čísla stúpajú. Príčin je viacero, okrem genetickej predispozície (najmä u aziatov) je to hlavne životný štýl. Pozeranie na blízke vzdialenosti už v detskom veku a nedostatočný čas strávený na slnečnom svetle sú ďalšie z príčin. Kedysi platilo, že krátkozrakosť bola daňou za vzdelanie, pretože bolo treba čítať veľa literatúry a študovať často v zle osvetlených priestoroch. Slnečné denné svetlo dopadajúce do oka totiž ovplyvňuje produkciu určitých látok v sietnici oka, ktoré regulujú - brzdia rast očnej gule v detskom a pubertálnom veku. Ak je slnečného svetla nedostatok, oko narastie viac než by zodpovedalo zakriveniu rohovky a vzniká krátkozrakosť. 1 mm navyše robí až - 3 dioptrie. Dnešné deti namiesto trávenia času v prírode na slnku pozerajú do mobilov, laptopov, notebook zhrbené v interiéroch, alebo v školských laviciach.
Možnosti korekcie zraku
Moderná medicína dnes ponúka rôzne možnosti korekcie zraku, od okuliarov a kontaktných šošoviek až po laserové operácie. Moderná medicína dnes umožňuje zbaviť sa dioptrií operáciou za niekoľko minút.
Laserová operácia očí
Laserová operácia očí je moderná metóda, ktorá umožňuje zbaviť sa dioptrií za niekoľko minút. Prvú operáciu očí excimerovým laserom uskutočnil profesor Theo Seiler v roku 1987. Väčšina pacientov prichádza z dôvodov praktických alebo estetických, kedy im už vadí nosenie okuliarov, alebo zle tolerujú kontaktné šošovky. Sú aj takzvané zdravotné indikácie, kedy je napríklad veľký rozdiel medzi jedným a druhým okom v dioptriách, alebo niektoré druhy astigmatizmu. Operáciu môže absolvovať každý, komu vadí dioptrická chyba a chce sa ráno zobúdzať s ostrým zrakom.
Ako funguje laserová operácia
Laserom meníme zakrivenie rohovky, ktorá je najdôležitejšou súčasťou optického systému oka. Pri korekcii krátkozrakosti laser uberá tkanivo v centrálnej časti rohovky, aby sa oploštila, pri plusových dioptriách v periférnej časti, aby bolo centrum rohovky strmšie a pri astigmatizme sa mení zakrivenie rohovky iba v určitej osi. Na korekciu jednej dioptrie krátkozrakosti je potrebné v centre rohovky ubrať 15 až 20 mikrometrov tkaniva.
Bezbolestnosť laserovej operácie
Ľudia sa často boja, že operácia očí je bolestivá. Ak sa tkanivo uberá z hĺbky rohovky femtosekundovým laserom (metóda ReLEx SMILE) tak je to absolútne bezbolestné, dokonca aj po operácii.
Riziká laserovej operácie očí
Prirodzene, každá operácia sa vníma ako zásah do organizmu, ktorý môže mať aj neželané sprievodné javy. Každá laserová operácia je zásah do štruktúry a architektúry rohovky. Pri povrchových metódach (PRK, LASEK, EPI LASIK) je navždy zničená jedna z fyziologických vrstiev rohovky takz. Bowmanova membrána. Pri lasikových operáciách ostáva doživotne na rohovke tzv. flap - vrstva, ktorá sa počas operácie odklápa a nikdy sa už pevne neprirastie, pričom sú narušené nervové vlákna rohovky, čo spôsobuje pomerne častý výskyt syndrómu suchého oka, ten môže byť aj doživotný. Pri najnovšej technológií ReLEx SMILE sa uberá iba kolagén z hĺbky rohovky, povrch je nenarušený a flap sa nevytvára. Výskyt komplikácií je extrémne nízky.
Starnutie oka a jeho vplyv na zrak
Aj oči sa vyvíjajú s vekom - poznáme seniorské „dlhé ruky“. Zmena zakrivenia rohovky laserovou operáciou neovplyvní procesy starnutia ľudského oka ako prvá stráca svoju funkciu (zaostrovanie na blízko) vnútroočná šošovka a deje sa to u všetkých ľudí, nezávisle od toho či podstúpili nejakú operáciu na rohovky. Inými slovami, všetci ľudia aj bez dioptrickej chyby po štyridsiatke začnú pociťovať nedostatočné zaostrovanie na blízko. Ľudia s krátkozrakosťou nízkeho stupňa majú celý život oko zaostrené na blízko, preto po tomto veku úbytok funkcie šošovky nepociťujú. Naopak ďalekozrakí (plusové dioptrie na diaľku) pacienti začnú cítiť deficit funkcie šošovky už ako tridsiatnici.
Riešenie problémov so zaostrovaním na blízko v staršom veku
Ľudská šošovka sa dá z oka odstrániť a nahradiť umelou tkzv multifokálnou, ktorá umožní aj videnie na blízko bez okuliarov, ide však o hrubý zásah do anatómie oka spojený s rizikami. Ani z ďaleka pritom nemá takú úspešnosť ako laserová operácia a multifokálny princíp je pre ľudský mozog cudzí. Približne každý štvrtý pacient nie je s týmto riešením spokojný. Preto tieto operácie odporúčame len v indikovaných prípadoch a v čo najneskoršom veku, kedy už šošovku treba operovať tak či tak.
Budúcnosť oftalmológie
Nové technológie zažívajú obrovský nárast. Odstránenie dioptrickej chyby je dnes vďaka laserovej technológií pomerne ľahké. Skutočným revolučným pokrokom by bolo nájdenie spôsobu, ako zabrániť starnutiu vnútroočnej šošovky a sietnice, pretože sa to dotýka každého človeka v pokročilom veku.
Prevencia a starostlivosť o zrak dieťaťa
Očným chybám u detí treba predchádzať už od narodenia. Preto už v pôrodnici prebieha prvé vyšetrenie zraku. Lekár pozoruje, či dochádza k tzv.červenému reflexu- či sa svetlo odráža od sietnice. Pokiaľ sa odraz nevráti späť, je tu možnosť novorodeneckej katarakty, teda sivého zákalu. Toto ochorenie sa najčastejšie rieši chirurgickou cestou. Prevencia spočíva v ďalších kontrolách, dieťa často nosí špeciálne šošovky a postihnuté oko trénuje tým, že po určitú časť dňa mu rodič prekrýva zdravé oko. Medzi najčastejšie očné vady u malých detí patrí škúlenie, ďalekozrakosť, tupozrakosť, krátkozrakosť a astigmatizmus. Starosť o zrak dieťaťa je vždy na rodičoch. Kritický je najmä prvý rok života dieťaťa. Od šiesteho mesiaca sa môžu začať prejavovať niektoré vrodené očné chyby. Zrak detí sa následne vyvíja do šiesteho až ôsmeho roku veku. Potom sú už očné chyby nevratné a hrozí trvalé postihnutie zraku. Niektoré očné chyby je totiž možné liečiť iba v detskom veku. Napríklad tupozrakosť a škúlenie možno liečiť iba v detskom veku. Základom starostlivosti o zrak u detí sú pravidelné kontroly u pediatra, ktorý v rámci preventívnych prehliadok môže očnú chybu odhaliť a následne dieťa odovzdať do starostlivosti špecialistov. Mali by ste byť obzvlášť pozorní, ak sami trpíte niektorou očnou chybou. Genetika v tomto prípade zohráva veľkú úlohu. Dosť často deti napríklad krátkozrakých rodičov budú s najväčšou pravdepodobnosťou mať rovnaké zrakové postihnutie.
Na čo si dať pozor?
Pohyb vonku a zdravá strava. Detské oči sú celodenne namáhané a vnímajú stovky a stovky podnetov, potrebujú preto čas aj na odpočinok a regeneráciu. K tým najzákladnejším opatreniam patrí pobyt na čerstvom vzduchu a strava obsahujúca vo vyššej miere vitamíny A, E alebo C, omega-3 mastné kyseliny, zinok alebo luteín. Nedovoľte mu tráviť veľa času pri obrazovke. Každodenné niekoľkohodinové sedenie pri displeji telefónov, monitore počítača a televízie nie je pre vývoj detského zraku vhodné. Tieto prístroje aj napriek svojej dokonalosti nie sú schopné zaistiť správny vývoj detského zraku. Môže totiž dochádzať k tomu, že sa oko dostane do kŕča, dôjde k sťahu ciliárneho svalu a výsledkom je potom nárast dioptrií. Navyše sa tiež oko rýchlejšie unaví, pretože pri sledovaní obrazovky tiež reflexnejšie menej žmurká. Riešte osvetlenie v detskej izbe, najmä u školákov nad písacím stolom. Nevhodné je dlhodobé použitie žiariviek, najmä v zimných mesiacoch, ich vplyvom sa zrak rýchlo unaví. V lete je nutné dbať, aj u tých najmenších, na ochranu zraku pred priamym slnečným žiarením.
Detské očné problémy: Časté otázky a odpovede
Máme 4-ročného syna, s ktorým sme doteraz nemali žiadne väčšie problémy či ťažkosti. Teraz sa v jeho živote udiali dve väčšie zmeny. Máme doma sedemtýždňovú dcérku. Syna sme na jej príchod dopredu pripravovali, aj ju prijal podľa môjho názoru veľmi dobre. Pomáha pri prebaľovaní, neustále ju bozkáva. Viem, že ho to určite mení, asi ako každé iné dieťa. No a tá druhá udalosť, s ktorou zrejme aj súvisí to, na čo sa Vás budem pýtať - pred dvoma týždňami bol žiaľ kvôli rotavírusovým hnačkám hospitalizovaný na infekčnom oddelení. Prvú noc tam bol na infúziách sám, keďže manžela prijali na základe výnimky (syn má viac ako tri roky) až nasledujúce ráno. Všetci ho ale chválili, že bol poslušný a pekne spolupracoval, ani veľmi neplakal. Aj teraz mu všetko, prečo tam bol, čo mu robili, vysvetľujem. Diagnostikovali mu tam aj zápal spojiviek, očká mal veľmi unavené, červené, neustále si ich chytal. No a teraz sa stáva, že žmurká očami. Nerobí to však napríklad keď si rukou podopiera hlavu (a to robí teraz dosť často), keď pozerá TV alebo je vonku alebo niečo sústredene robí. Akonáhle však je len tak „bez činnosti“, žmurká. Som z toho zmätená a nešťastná. Neviem či to súvisí ešte s tým zápalom, ale to by zrejme žmurkal stále. Boli sme aj u očnej, zrak má v poriadku. Alebo sa tým snaží na seba upozorňovať, naozaj neviem. Skúšala som sa o tom s ním aj rozprávať. Prosím Vás o vysvetlenie, ak sa to dá, ako vznikajú takéto stavy, ako to treba riešiť, či z toho dieťa vyrastie alebo to nedajbože pretrvá a zafixuje sa.
Dobrý deň, môj skoro 4-ročný synček veľmi často žmurká. Robí to doma a aj v škôlke. Je citlivý na svetlo, asi ho vtedy bolia oči. Je možné, že bude potrebovať okuliare? Na očné ideme o mesiac. Manžel a aj staršia dcéra nosia okuliare. Ako sa dávajú takým malým deťom okuliare? Ako ich presvedčiť, aby ich nedávali dole a nechytali? Obávam sa, že syn zlomí okuliare do pár dní. Má autizmus a ťažko mu niečo vysvetliť. Ďakujem za odpoveď
Naša odpoveď:
Dobrý deň, ťažkosti, ktoré popisujete nie sú veľmi špecifické a môžu sa vyskytovať u viacerých očných ochorení: Od nevykorigovanej refrakčnej chyby, cez skryté škúlenie, suché oči až po vnútroočné zápaly a glaukóm. Preto je dôležité vyšetrenie očným lekárom.
Hodnoty okuliarov sa u detí určujú po aplikácii špeciálnych očných kvapiek, ktoré vyradia z činnosti zaostrovací mechanizmus oka. Potom sa ukážu všetky dioptrie, aké dieťa má.
Väčšina detí do 7 roku života je ďalekozraká a má nejaké "plusové dioptrie". Väčšinou okolo +2 dpt. To je normálne a ak dieťa nemá ťažkosti, nemusí sa to korigovať. Závisí to od výsledku kompletného vyšetrenia očným lekárom.
Ak sa nájde značná refrakčná chyba a deti dostanú prvýkrát okuliare, väčšinou ich nechcú dať ani dole, pretože s nimi vidia oveľa lepšie ako predtým. A to sa im veľmi páči. Deti do 6 - 7 rokov si na okuliare zvykajú veľmi rýchlo a väčšinou nemajú problémy s ich nosením.
Detské okuliare sú iné ako tie pre dospelých. Existujú špeciálne flexibilné rámy, ktoré sa tak ľahko nezlomia a môžu sa ohýbať bez väčších problémov. Sklá sú samozrejme plastové a nedajú sa len tak ľahko rozbiť.
S úctou, Dr. med.
Ako vybrať okuliare pre deti
Odhaliť problémy so zrakom u malého dieťaťa nie je jednoduché. Samé vám to totiž nepovie. Prvá očná kontrola prebehne hneď po narodení - ani tie ďalšie by ste nemali prešvihnúť! Rovnako, ako idete s vaším drobcom prvýkrát k zubárovi, nemali by ste podceniť ani návštevu očného lekára. Obzvlášť v prípade, že váš drobec akosi pričasto žmurká alebo neustále do niečoho naráža. Problémy s očami trápia každého štvrtého človeka. Časť z nich sa pripisuje starnutiu a vrodeným vadám, no stále existuje pomerne veľká skupina takých, ktorým sa dokáže predísť vhodnou liečbou ešte počas detstva.
Kedy sa odporúča navštíviť očnú ambulanciu?
Štandardne sa zrak u novorodencov vyšetruje ešte počas ich pobytu v pôrodnici. Lekári napríklad zisťujú, či dieťa nemá šedý základ, s ktorým sa bábätká zvyknú už narodiť. Overia tiež predpoklady pre vznik ďalších ochorení očí, ktoré sa dajú vhodnou liečbou odstrániť alebo im dokonca včas predísť. Pediater bude kontrolovať zrakový vývoj vášho dieťatka pri každej preventívnej prehliadke. Aj napriek tomu je vhodné absolvovať komplexné vyšetrenie u detského oftalmológa, a to približne okolo prvého roku života. Nemusíte mať obavy, vďaka moderným technológiám je možné vyšetriť aj celkom malých, nespolupracujúcich či nekomunikujúcich pacientov. Pokiaľ má váš drobec akékoľvek vrodené predispozície - napríklad rodičia v detstve trpeli krátkozrakosťou, ďalekozrakosťou, astigmatizmom alebo tupozrakosťou - mali by ste jeho očiam venovať zvýšenú pozornosť.
Sledujte ho
Malé dieťa len veľmi ťažko príde na to, že s jeho zrakom nie je všetko v poriadku. Občasné škúlenie, rozmazaný obraz alebo zlá viditeľnosť do diaľky sa zvyknú v útlom veku považovať za „normálne“. V prípade, že si spozorujete niektorý z týchto príznakov, nemali by ste viac čakať a ihneď navštíviť vášho lekára:
- Časté bolesti hlavy.
- Neustále si žmolenie očí, zvýšené žmurkanie.
- Nakláňanie hlavy do strany.
- Zlá koordinácia v priestore a narážanie do predmetov.
- Prezeranie si hračiek z veľmi malej vzdialenosti.
ČÍM SKÔR, TÝM LEPŠIE. Vedeli ste, že mnoho zrakových porúch sa odhalí v materských školách? Hoci spolupráca s trojročnými nie je najľahšia, existuje jednoduché vyšetrenie pomocou bezbolestného skríningu. Pokiaľ sa vyšetrenie na prvýkrát neporadí, nevzdávajte sa a návštevu zopakujte. Liečba u škôlkarov je omnoho jednoduchšia než u žiakov základných škôl. Navyše, s nástupom do školských lavíc sa zrakové nezrovnalosti zvyknú rýchlo zhoršovať, napríklad dieťa začne škúliť alebo sa stane tupozrakým. Podľa odborných dát až 10 % slovenských detí trpí ďalekozrakosťou a sedem percent bojuje so škúlením. Ak vášmu dieťaťu zistia očnú vadu, s najväčšou pravdepodobnosťou dostane dioptrické okuliare. Doba, počas ktorej ich bude vaše dieťa nosiť, je rôzna a závisí od stupňa vady.
NEZABÚDAJTE NA KONTROLY. Napriek tomu, že ste žiadne problémy so zrakom u vášho dieťatka nezaznamenali, okrem úvodných prehliadok by ste nemali opomenúť kontrolu zraku v troch a šiestich rokoch. Najmä ta predškolská je mimoriadne dôležitá, aby ste mali istotu, že vášmu prvákovi nebudú v jeho študijných úspechoch brániť zdravotné komplikácie. Preventívna kontrola by mala byť aspoň raz za rok, ak dieťa nemá žiadne problémy. V opačnom prípade sa odporúča návšteva očného lekára raz za pol roka i častejšie.
Mne to robí dvojročná (27 mesiacov). Od 1. apríla je v škôlke. Manželov syn začal žmurkať asi pred troma mesiacmi, tak vždy keď tu bol akoby to po ňom opakovala. Jemu sme nasadili magnézium, a prešlo to. Dnes som si všimla (bol tu aj malý (8r) no nezmurkal už), keď sme odišli z bytu samé dve k babke, tak žmurkala večer veľmi, už ale aj naťahovala tváričku, akoby chcela smrkať a otvárala pusinku pritom. Pôjdeme lekárke, zatiaľ si myslím, môže to byť škôlkou? Bola tam 4 dni, potom dva týždne doma klasicky chorá, zas štyri dni, týždeň doma a od pondelka je v škôlke opäť. Je už adaptovaná, neplače, vraj je v škôlke aktívna, priebojná a veľmi spolupracujúca, veselá, že to ešte nevideli, aby sa im tak rýchlo adaptovalo dieťatko, tak teraz neviem. Možno vnútorne ju to stresuje ale neprejavuje to? Očka si myslím by mohli byť ok... a ešte keď ideme zo škôlky, tak sa teší, že pôjde, pýta sa, či pôjde aj zajtr, povie jupii a poteší sa. Večer už vraví, že do škôlky nie. A vtedy aj žmurká.
Stretávam sa s nimi každý deň, mnohí to hodnotia ako najlepšiu investíciu v živote.