Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia predstavuje aktuálny problém, ktorý sa prejavuje preraďovaním žiakov do špeciálnych škôl, nedostatočnou školskou dochádzkou, neuspokojivými vzdelávacími výsledkami a predčasným ukončením školskej dochádzky.
Školy zaznamenávajú tieto problémy najmä v regiónoch so zvýšeným zoskupením rómskeho obyvateľstva, ktoré žije v neprimeraných sociálno-ekonomických podmienkach.
V školskom systéme na Slovensku sa realizujú rôzne formy vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP). Jedna forma je založená na princípe segregácie (v bežných a špeciálnych školách), druhá na integrácii, ktorá funguje ako duálny systém s paralelne fungujúcou integratívnou aj segregovanou edukáciou. V prípade neúspešnej integrácie sa dieťa vracia pod patronát špeciálnych zariadení.
V súčasnosti sa začala uplatňovať inklúzia, ktorej základnou ideou je, že heterogenita sa principiálne chápe ako normalita. Inkluzívne vzdelávanie možno chápať ako vylepšenú, optimalizovanú integráciu, alebo ako novú kvalitu prístupu k deťom s odlišnými potrebami, založenú na bezpodmienečnom akceptovaní špeciálnych potrieb všetkých detí.
V školskom prostredí sa tieto integračno-inkluzívne procesy netýkajú len žiakov s telesným znevýhodnením, ale predovšetkým žiakov pochádzajúcich z rodín s nízkym socioekonomickým statusom a s odlišným sociokultúrnym zázemím, čo vo veľkej miere postihuje najmä rómskych žiakov. Doterajšia nízka podpora inkluzívnej orientácie škôl upevňuje sociálne hendikepy a školské zlyhávania rómskych detí, najmä z prostredia osád. Častá je rezignácia detí, rodičov i pedagógov na dosahovanie školských úspechov, ako aj zaužívaná prax odosielať ich do špeciálnych škôl. Predčasné ukončenie vzdelávania, nezískanie kvalifikácie a nemožnosť uplatniť sa na trhu práce prehlbuje sociálne vylúčenie prostredníctvom medzigeneračného prenosu.
Cieľom inkluzívneho vzdelávania je umožniť všetkým žiakom rozvíjať svoje schopnosti v maximálnej možnej miere spoločne s ostatnými žiakmi.
Podľa § 107 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) sa výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem, s dôrazom na individuálne podmienky, ako napríklad vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, úprava organizácie výchovy a vzdelávania a prostredia, v ktorom sa vzdelávanie uskutočňuje.
Špecifickým cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je dosiahnuť primeraný rozvoj ich schopností prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov vyplývajúcich zo sociálneho znevýhodnenia.
Oficiálne výsledky štúdií PISA ukazujú, že vzdelanostná úroveň žiakov v Slovenskej republike je pod priemerom OECD a je značne determinovaná sociálnoekonomickým zázemím rodiny. Slovensko patrí medzi krajiny s podpriemernými výsledkami v medzinárodných testovaniach, pričom tieto výsledky sú silne prepojené so sociálnym zázemím žiakov. Tento jav sa výrazne prejavil pri meraní matematickej a prírodovednej gramotnosti, kde žiaci s najnižším sociálnym statusom dosahujú výrazne horšie výsledky v porovnaní s priemerom krajín OECD.
Staršie výskumy z rokov 1994 až 1980 tiež poukázali na vzájomnú interakciu medzi zlou sociálnou a ekonomickou situáciou rodiny a školskou úspešnosťou dieťaťa.
Je potrebné zvýšiť počet odborných zamestnancov pre oblasť prevencie. Profesia sociálneho pedagóga patrí k pomáhajúcim profesiám s dlhou históriou v Európe. V rôznych krajinách má táto profesia odlišné legislatívne ukotvenie a praktické uplatnenie. Napríklad v Nórsku je sociálna pedagogika orientovaná na prácu s deťmi a rodinami v problémových životných situáciách a je úzko spojená s pedagógmi starostlivosti o deti.
Sociálni pedagógovia pôsobia v rôznych inštitúciách, vrátane škôl, kde vykonávajú preventívnu a podpornú prácu so sociálne marginalizovanými rodinami. V Nemecku sa školská sociálna práca rýchlo etablovala v troch koncepciách: sociálna práca v škole, sociálna pedagogika v škole a sociálno-pedagogická škola. V Švajčiarsku pôsobí v školách vyše 900 sociálnych pedagógov, ktorí sa zameriavajú na poradenstvo, riešenie konfliktov a kompenzáciu nedostatkov zo sociálneho prostredia.
V Španielsku sa začiatkom 21. storočia podarilo zaviesť sociálnych pedagógov ako neučiteľských zamestnancov do škôl, najmä v oblastiach Castilla-La Mancha a Extremadura, s cieľom prekonávať nerovnosti a presadzovať práva vo vzdelávaní. Záujem o školskú sociálnu pedagogiku rastie aj vo Veľkej Británii.
Podľa § 27 zákona č. 138/2019 Z. z. prispel k personálnemu posilneniu škôl národný projekt PRINED (Projekt INkluzívnej EDukácie), ktorý vytvoril inkluzívne tímy s cieľom ovplyvniť inkluzívne prostredie v materských a základných školách a predchádzať neoprávnenému zaraďovaniu žiakov do systému špeciálneho školstva. Inkluzívny model vzdelávania mal pomôcť lepšej pripravenosti detí z marginalizovaných rómskych komunít a podporiť ich sociálnu inklúziu.
Ďalším nadväzujúcim projektom je národný projekt Škola otvorená všetkým, ktorý podporuje spoluprácu medzi pedagógmi, odbornými zamestnancami a rodičmi žiakov s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu.
Narastajúci počet žiakov zo SZP a spochybňovanie prínosu profesie sociálneho pedagóga viedli k výskumu zameranému na identifikáciu problémov a príčin vyčleňovania týchto žiakov, ako aj na analýzu sociálno-výchovnej práce sociálnych pedagógov.
Hlavnou výskumnou metódou bol dotazník pre triednych učiteľov základných škôl. Z výskumných zistení vyplynulo, že najčastejšími príčinami problémov u žiakov zo SZP sú zlé rodinné zázemie, nedostatočná hygiena a špecifické poruchy vývinu (problémy v správaní, vo vzťahoch, asociálne prejavy, závislosti).
Sociálni pedagógovia uviedli, že nemajú problémy so spoluprácou s rodinami žiakov zo SZP, s výnimkou patologických rodín. Niektoré školy organizujú osvetovú činnosť pre rodičov s cieľom edukovať ich a pomáhať im zvládať školské povinnosti a problémy detí.
Triedni učitelia sa najčastejšie snažia riešiť problémové situácie individuálnymi rozhovormi so žiakmi a rodičmi, čo odzrkadľuje snahu zapájať rodičov do školského života detí.
Z výskumu tiež vyplynulo, že u žiakov zo SZP sa vyskytuje agresívne správanie, šikanovanie a slovné napádanie učiteľov. Tieto javy sú multifaktorálne determinované a súvisia so zlým rodinným zázemím, nedostatočnými hygienickými návykmi, špecifickými poruchami vývinu, odlišnou hodnotovou orientáciou a kultúrou, ako aj s málo podnetným prostredím a nesprávnymi výchovnými vzormi.
Napriek problémom vyplývajúcim z prostredia, v ktorom vyrastajú, existuje veľká šanca na plnohodnotný život žiakov zo SZP. Sociálni pedagógovia k žiakom pristupujú individuálne a uplatňujú metódy sociálneho poradenstva. V školách realizujú prevenciu problémového správania, poradenstvo a konzultácie pre žiakov, pedagogických a odborných zamestnancov.
Ťažiskovo je zastúpená primárna a sekundárna prevencia, ale nie je vylúčená ani terciárna prevencia. Preventívno-výchovné pôsobenie sociálneho pedagóga zahŕňa vzdelávacie aktivity, besedy, prednášky a dlhodobé preventívne programy. Formy sociálno-výchovnej práce so skupinou zahŕňajú prednášky, besedy a zážitkové aktivity.
Sociálno-pedagogická diagnostika smeruje k odhaleniu etiológie problému a vyžaduje si poznať metodologické postupy od realizácie po interpretáciu. Diagnostika triedy a skupiny odhalí problémy, správanie jednotlivých žiakov a vytvorí celkový obraz o danej skupine. Pre zisťovanie situácie v rodine sa využíva sociálno-pedagogická kazuistika rodinného prostredia.
Zabezpečiť adekvátnym spôsobom proces inklúzie v školách nie je jednoduché. Je potrebné rešpektovať mnoho faktorov, ako etnická a náboženská príslušnosť, zdravotný stav, špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, rodinná výchova, kultúra a sociálne zázemie.
Motivovať žiakov v školskom prostredí dokáže tím odborníkov. Nevyhnutná je spolupráca triedneho učiteľa s odbornými zamestnancami školy, napríklad so sociálnym pedagógom. Je potrebné zabezpečiť kontinuitu projektových aktivít a personálnu podporu inklúzie zamestnávaním odborných zamestnancov.
Depistážne screeningové vyšetrenia by sa mali iniciovať a realizovať už v materských školách, s následnou individuálnou stimuláciou detí. Je nevyhnutné pokračovať vo vytváraní inkluzívnych tímov v materských aj základných školách.
Realizovať programy kontinuálneho vzdelávania pre učiteľov s cieľom rozvíjať ich schopnosti v individualizácii vyučovania a hodnotenia, a pomôcť odstrániť nepochopenie základných princípov inklúzie. Je dôležité vytvoriť a overiť metodiky pre prácu školských psychológov, špeciálnych pedagógov a sociálnych pedagógov, podporovať sieťovanie škôl a školských poradenských zariadení.
Je vhodné zavádzať supervíziu pre odborných zamestnancov a propagovať postavenie a kompetencie odborných zamestnancov v odbornej verejnosti, vo vzťahu k iným inštitúciám a rodičom žiakov.
Na Slovensku pribúda a bude pribúdať stále viac detí, ktoré z rôznych príčin pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Každé dieťa si zaslúži podporné prostredie, v ktorom bude akceptovaná jeho individualita. Škola ako vzdelávacia a výchovná inštitúcia musí túto skutočnosť reflektovať, pričom jednou z možností je aj inkluzívne vzdelávanie.
Definícia žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP):
- Dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností, nepodporuje socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti.
- Deti žijúce v rodinách, ktoré neplnia svoju základnú funkciu (socializačno-výchovnú, emocionálnu, ekonomickú).
- Rodiny s prítomnosťou agresie, násilného správania, omamných látok, nemravného správania, alebo rodiny žijúce na hranici chudoby.
- Žiaci z rodín, kde je aspoň jeden rodič dlhodobo nezamestnaný, znevýhodnený na trhu práce, alebo nemá ukončené základné vzdelanie.
- Prostredie s nevyhovujúcimi životnými podmienkami, slabou hygienou, chýbajúcim miestom na učenie a spanie, zlou infraštruktúrou, životom v segregovanej alebo sociálne vylúčenej komunite.
Správanie žiaka zo sociálne vylúčenej komunity bez motivácie vzdelávať sa:
- Často považované za nevychované alebo menej prispôsobivé.
- Môže byť snahou upútať pozornosť z dôvodu vnútorného nesporiadku alebo nedostatočnej pozornosti blízkych.
- Pôsobenie deštruktívne na vyučovaní, odmietanie plniť požiadavky autorít, zámerné konanie opaku, ignorovanie výziev, možný prechod do agresie voči okoliu.
- Pri takýchto žiakoch je potrebné jednať s pochopením, ale nekompromisne vymedzovať hranice.
- Pomáha časté objasňovanie príčin a dôsledkov, ako aj objasňovanie zmyslu žiadostí.
- Ak dôjde k negatívnemu správaniu, je dôležité, aby žiak dostal šancu na nápravu, napr. prostredníctvom odpracovania nevhodného správania.
- Takéto opatrenia sú najefektívnejšie, keď sa na nich spoločne podieľajú pedagógovia a rodičia.
Príčiny nezáujmu o vzdelávanie a problémy s nepravidelnou školskou dochádzkou:
- Domáce prostredie: Ak rodič demonštruje zbytočnosť školy, dieťa tento model preberá.
- Nutnosť participácie na zvýšení príjmu rodiny: Starostlivosť o mladších súrodencov, pomocné práce.
- Atraktivita školy: Schopnosť školy prispôsobiť sa potrebám detí.
- Častejšie striedanie mentálnych a fyzických aktivít môže pomôcť zlepšiť školskú dochádzku.
- Prepojenie záujmov a reálií žiakov s cieľmi vzdelávania je kľúčové.
- Aktívne zapájanie rodičov do procesu výučby.
- V prípade nezáujmu rodičov o spoluprácu je potrebná dôraznejšia intervencia zo strany školy (predvolávanie, vysvetľovanie, ospravedlňovanie).
- Možnosť nadobudnúť zameškané hodiny alebo odpracovať nevhodné správanie.
- Prítomnosť sociálneho pedagóga alebo terénneho sociálneho pracovníka môže byť podporným nástrojom.
Využitie rôznych foriem vzdelávania pre žiaka zo sociálne vylúčenej komunity s cieľom pozdvihnúť jeho záujem:
- Formálne vzdelávanie: Prebieha v inštitúciách určených na vzdelávanie a odbornú prípravu, vedie k udeleniu oficiálne uznávaných dokladov.
- Neformálne vzdelávanie: Prebieha popri formálnom vzdelávaní, v rámci aktivít rôznych združení, neziskových organizácií a pod.
- Pri žiakoch zo SZP sa osvedčujú prevažne metódy neformálneho učenia sa, kde má žiak viac slobody a dokáže lepšie pochopiť zmysel učenia prepájaním s reálnymi skúsenosťami.
- Celý proces by mal smerovať k využitiu oboch typov vzdelávania s priestorom na reflektovanie nadobudnutých skúseností a hľadanie súvislostí s informáciami získanými v škole.
- Príkladom sú cvičné firmy alebo systém duálneho vzdelávania.
- Vzdelávací program Životológia spája formálne a neformálne vzdelávanie, rozvíja komunikačné a sociálne zručnosti študentov.
Odporúčania pre zavádzanie zmien vo formálnom prúde vzdelávania:
- Prechod z klasického vyučovania na vyučovanie zážitkom, projektové vyučovanie, ranné komunitné hodiny.
- Vytváranie komunitných záhradiek v areáli školy.
- Filozofia vzdelania pre život je efektívna najmä pri deťoch z menej podnetného prostredia.
- Princípy využívané neziskovým sektorom: reakcia na potreby cieľovej skupiny, reflektovanie skutočných skúseností detí, prepojenie novonadobudnutých skúseností na prax, sloboda, tvorba komunitného priestoru, spoločná tvorba pravidiel, využívanie motivačných nástrojov, zapojenie kľúčových aktérov z okolia detí.
- Vďaka participatívnemu prístupu deti nadobúdajú pocit zodpovednosti. Dôležitá je rola mentora, ktorý sprevádza dieťa a kladie mu otázky, aby samo hľadalo odpovede.
Prípadová štúdia: Občianske združenie Cesta mladých
Občianske združenie Cesta mladých vzniklo s cieľom motivovať a podporiť mladých ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia pre štúdium na stredných školách. Veria, že zvyšovanie vzdelanostnej úrovne a posilnenie viery vo vlastný potenciál pomáha vymaniť sa z generačnej chudoby.
Identifikácia problému: Bývalí deviataci, napriek úspešnému štartu na stredných školách, často nedokázali v štúdiu zotrvať. Až 2/3 študentov ukončia vzdelávanie po dovŕšení povinnej školskej dochádzky.
Strategické kroky: Združenie bolo zaregistrované na Ministerstve vnútra SR. Vytvoril sa koncept programu s piliermi: odhodlanie dosiahnuť viac, mentoring, dobrovoľníctvo.
Koncept programu: Sústava spoločných stretnutí zameraných na rozvoj zručností, návštevy inšpiratívnych osobností, aktivity na stmeľovanie tímu. Individuálne alebo skupinové mentoringové stretnutia sa realizujú aspoň raz za dva týždne.
Dobrovoľnícke akcie: Združenie organizuje Mikulášsky futbalový turnaj a spolupracuje pri doučovaní detí v komunitnom centre.
Žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiak zo sociálne vylúčenej komunity
Na základe školského zákona je žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) definovaný ako dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj jeho vlastností, nepodporuje socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov.
Do kategórie žiak zo SZP patria deti žijúce v rodinách, ktoré neplnia svoju základnú funkciu, kde je prítomná agresia, násilie, omamné látky, nemravné správanie, alebo rodiny žijúce na hranici chudoby. Patria sem aj žiaci z rodín, kde je aspoň jeden rodič dlhodobo nezamestnaný, znevýhodnený na trhu práce, alebo nemá ukončené základné vzdelanie.
Sociálne znevýhodnené prostredie sa vyznačuje nevyhovujúcimi životnými podmienkami sprevádzané slabou hygienou, chýbajúcim miestom na učenie, spanie, zlou infraštruktúrou, životom v segregovanej komunite alebo sociálne vylúčenej komunite. Je to skupina ocitajúca sa na okraji spoločnosti, ktorú charakterizujú určité sociálne alebo etnické prvky.
Správanie žiaka zo sociálne vylúčenej komunity bez motivácie vzdelávať sa je častokrát považované za nevychované, či menej prispôsobivé. Dôvodom môže byť snaha upriamiť pozornosť na jeho osobu, pretože sa nevie vnútorne vysporiadať so zložitou situáciou v súkromnom živote a s nedostatočnou pozornosťou blízkych ľudí.
Na vyučovaní pôsobí deštruktívne, zásadne odmieta plniť požiadavky autorít, alebo robí zámerne opak, ignoruje vyzvania, jeho správanie môže prerásť do agresie voči svojmu okoliu. Pri takýchto žiakoch treba jednať s pochopením, no nekompromisne vymedzovať hranice.
Pomáha časté objasňovanie príčin a dôsledkov. Príklad: "Je mi to ľúto, ale nemôžem ťa vziať na tento výlet, pretože si na rozdiel od zvyšku triedy nedodržal našu dohodu rešpektovať ostatných - slovne si napadol spolužiačku aj napriek dvojnásobnému upozorneniu".
Pomáha objasňovanie zmyslu toho, o čo žiaka žiadame. Príklad: "Prosím ťa prihlás sa, keď chceš niečo povedať. Keď niekomu skočíš do reči, nie je to pre neho príjemné, môže mať pocit, že si ho nechceš vypočuť alebo ťa nezajíma, čo chce povedať. Pri najbližšej príležitosti sa môže stať, že si nevypočuje on teba".
Ak napriek prevencii dôjde k negatívnemu správaniu, je dôležité, aby žiak dostal šancu na nápravu. Príklad: "Za tie zničené dvere dnes môžeš zostať do sedemnástej v škole a pomôcť pánovi školníkovi ich opraviť. Ak nie, budeme musieť požiadať tvojich rodičov o finančnú náhradu".
Takéto opatrenia pôsobia najefektívnejšie, keď sa na nich spoločne podieľajú pedagógovia a rodičia.
Motivácia a demotivácia najčastejšie prichádza z domáceho prostredia. Ak rodič, ktorý je vzorom, demonštruje, že škola je v živote zbytočná prirodzene tento model preberie aj dieťa.
Žiaci zo SZP sú často nútené participovať pri hľadaní alternatívnych spôsobov zvýšenia príjmu rodiny v nešťastnej ekonomickej situácii. V staršom veku sa starajú o mladších súrodencov, zatiaľ čo rodičia sú v práci, alebo asistujú pri ľahších pracovných činnostiach (predaj produktov na trhoviskách, pomocné práce pri stavbách a pod.).
Ďalšou príčinou nezáujmu o vzdelávanie a faktorom ovplyvňujúcim záškoláctvo je atraktivita školy a jej schopnosť prispôsobiť sa potrebám detí. Na zlú školskú dochádzku môže pomôcť častejšie striedanie mentálnych a fyzických aktivít.
Príklad: "Ak sa učiteľ matematiky snaží naučiť deti vypočítať obsah obdĺžnika, nasimuluje napríklad stavbársku zákazku, kde deti dostanú za úlohu zaobstarať všetko tak, akoby išli vyparketovať miestnosť."
Úlohou školy je byť šikovnejšou v prepájaní záujmov a reálií žiakov s cieľmi vzdelávania.
Okrem uvedených príkladov sa osvedčilo aktívne zapájanie rodičov do procesu výučby. Ak je do procesu fungovania školy zapojený rodič, ktorý vidí zmysel vo vzdelávaní, aj dieťa sa stáva dostupnejším.
V opačnom prípade, ak sa rodič nezaujíma o spoluprácu so školou, treba vyvinúť zo strany školy dôraznejšiu intervenciu. Pri veľkom počte zameškaných hodín neustále predvolávať rodičov na vysvetlenie a ospravedlnenie. V niektorých školách majú žiaci možnosť vymeškané hodiny si nadrobiť, či nevhodné správanie odpracovať.
Podpornými nástrojmi škôl v blízkosti marginalizovaných komunít pri odstraňovaní záškoláctva môže byť prítomnosť sociálneho pedagóga, prípadne terénneho sociálneho pracovníka v obci.
Európska komisia vo svojom Memorande o celoživotnom vzdelávaní definuje formálne vzdelávanie ako to, ktoré "sa vzťahuje k inštitúciám určeným na vzdelávanie a odbornú prípravu. Vedie k udeleniu oficiálne uznávaných dokladov a nadobudnutiu kvalifikácie".
Neformálne vzdelávanie je podľa rovnakého dokumentu to, čo prebieha popri formálnom prúde vzdelávania. Deje sa v rámci aktivít rôznych občianskych združení, neziskových organizácií, v práci a podobne. Zväčša nie je možné ho ukončiť osvedčením o nadobudnutých vedomostiach, i keď v modernej dobe existuje veľa nástrojov, ktorých snahou je prideliť obom formám ekvivalentný význam.
Pri žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia sa pri učení osvedčujú prevažne metódy neformálneho učenia sa.
Výhodou je, že žiak má pri učení sa zážitkom viac slobody, dokáže lepšie pochopiť zmysel učenia, pretože ho prepája s reálnymi skúsenosťami.
Celý proces by však mal smerovať k využitiu oboch typov vzdelávania. Podstatné je, aby žiaci mali dostatočný priestor nadobudnuté skúsenosti z praxe reflektovať a hľadať súvislosti s informáciami získanými v škole. Príkladom sú cvičné firmy na stredných školách, či systém duálneho vzdelávania.
Príklad: Jedným z dobrých príkladov praxe spojenia metód formálneho a neformálneho vzdelania je vzdelávací program Životológia. Nadšenci v rámci jednej vyučovacej hodiny navštevujú 1. a 2. ročníky stredných škôl po celý rok, aby študentom "doplnili vedomosti a poznatky získané v klasickom školskom systéme o zručnosti, ktoré mladý človek využíva na úspešné zvládnutie každodenných životných výziev a náročných situácií v oblasti vzťahov, úspechu, poznaniu a pochopeniu samého seba, nasmerovania svojho života". Zábavnými metódami rozvíjajú komunikačné a sociálne zručnosti študentov tak, aby každý z nich mohol naplno využívať svoj potenciál.
Excelentné školy dnes čoraz častejšie prechádzajú z modelu klasického vyučovania na vyučovanie zážitkom. Zavádzajú projektové vyučovanie, ranné komunitné hodiny, kreatívne zveľaďujú priestor škôl, vytvárajú komunitné záhradky v areáli školy. Filozofia vzdelania pre život je hitom modernej doby. Obzvlášť sa tento model javí efektívny pri deťoch z menej podnetného prostredia. Vďaka zvýšenej slobode a atraktivite vyučovania priamo úmerne vzrastá aj záujem o vzdelávanie u žiakov zo SZP.
Princípy, ktoré využíva neziskový sektor pri vzdelávaní detí zo SZP:
- Reakcia na potreby cieľovej skupiny (napr. viac fyzickej aktivity pri hyperaktívnych deťoch).
- Reflektovanie na skutočné skúsenosti detí pri učení.
- Prepojenie novonadobudnutých skúseností na prax (objasňovanie, kde a ako žiaci danú vedomosť v praxi využijú).
- Sloboda.
- Tvorba komunitného priestoru (zadováženie, stavba, oprava a zveľaďovanie spoločne využívaných zariadení).
- Spoločná tvorba pravidiel, ktoré idú ruka v ruke s represiami za ich nedodržanie.
- Využívanie motivačných nástrojov formou odmien za dodržané pravidlá, dobrú dochádzku, výnimočný úspech.
- Zapojenie kľúčových aktérov z okolia detí (rodičia, priatelia).
Vďaka participatívnemu prístupu deti jednoduchšie nadobúdajú pocit zodpovednosti nielen za seba, ale i priestor, v ktorom žijú, svoje okolie a spoločnosť. V tomto procese je dôležitá rola mentora. Je to zvyčajne človek s bohatšími skúsenosťami, ktorý vedie dieťa.
Úlohou mentora je sprevádzať ho a klásť správne otázky, aby dieťa dokázalo reflektovať a hľadať správne odpovede samo v sebe. Spravidla sa ním stáva učiteľ, s ktorým si je dieťa blízke alebo pracovníci komunitných centier, občianskych združení a pod.
Prípadová štúdia (príklad z praxe) - Občianske združenie Cesta mladých
Občianske združenie Cesta mladých vzniklo v lete roku 2016 spojením nadšených kolegov (mladej učiteľky angličtiny a dvoch sociálnych pedagógov) zo základnej školy na Záhorí. Škola je známa návštevnosťou vysokého percenta žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Množstvo rodín je v hmotnej núdzi, dospelí majú problém nájsť si dlhodobé zamestnanie a zotrvať v ňom, väčšina mladých ľudí vypadáva zo vzdelávania po absolvovaní povinnej školskej dochádzky a nepokračuje vo zvyšovaní svojej kvalifikácie. Niektorým rodinám chýba prístup k tečúcej vode v domácnosti, chýba tiež kvalitná infraštruktúra v rámci komunity.
Idea občianskeho združenia - Základná idea občianskeho združenia Cesta mladých spočíva v motivácii a podpore mladých ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia pre štúdium na stredných školách. Veria, že vďaka zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne mladých ľudí a posilneniu viery vo vlastný potenciál sa možno jednoduchšie vymaniť z podmienok generačnej chudoby.
Identifikácia problému - Potreba pôsobiť na mladých ľudí zo SZP takýmto spôsobom sa ukázala v období učenia na základnej škole. Všimli si, že naši bývalí deviataci, napriek úspešnému štartu na stredných školách, nie sú schopní zotrvať v ďalšom vzdelávaní. Z približne šiestich odhodlaných žiakov, pri ktorých sme tento problém pozorovali, len jediná žiačka pokračovala aj ďalší rok v štúdiu na strednej škole. V komunitách s ťažkou socioekonomickou situáciou je časté, že až 2/3 študentov ukončí svoje vzdelávanie po dovŕšení povinnej 10-ročnej školskej dochádzky.
Strategické kroky - Po identifikácii problému sme sa zamerali na strategické kroky, ktoré by viedli k riešeniu tejto situácie. Našou prvou aktivitou bolo spísanie stanov, základného dokumentu určujúceho procesné fungovanie organizácie. S dvoma vyhotoveniami a ďalšími potrebnými dokumentmi sme pristúpili k registrácii združenia na Ministerstve vnútra SR. Po súhlasnom stanovisku ministerstva sme vybavili zvyšné formality spojené s vedením združenia (IČO, DIČ, bankový účet a pod.). Celý proces trval približne jeden až dva mesiace.
Medzitým sme však už aktívne rozpracovávali víziu a poslanie združenia. Formou brainstormingu sme hľadali cesty, ako dosiahneme, aby mladí ľudia pochádzajúci zo SZP mali jednoduchšiu cestu za vyšším vzdelaním. Pomohla nám tiež analýza podobných programov, ktoré sa zameriavajú na mladých ľudí z komunít ohrozených vylúčením.
Výnimočnú hodnotu mali kvalitatívne rozhovory s mladými ľuďmi, ktorí čímsi podobným prechádzali - absolvovali štúdium aj napriek externým prekážkam spojeným so SZP.
Koncept programu - Vďaka uvedeným činnostiam sme vytvorili koncept programu a položili základné piliere združenia, ktorými sú: odhodlanie dosiahnuť viac, mentoring, dobrovoľníctvo.
Prvý z uvedených pilierov odráža charakter mladého človeka, ktorému sa chceme venovať. Chceme spolupracovať so žiakmi odhodlanými pracovať na sebe, lebo veria, že vďaka tomu je možné posúvať sa v živote. Druhým základným kameňom je mentoring, efektívny nástroj vedenia ľudí. Dobrovoľníctvo je poslednou zložkou, ktorá tvorí povahu organizácie. Cez dobrovoľníctvo sa snažíme nie len viesť mladých ľudí k hodnote spolupatričnosti, ale tiež vykresliť dôležitosť tzv. "vracania späť".
Čo sa týka konceptu, stavili sme na sústavu spoločných stretnutí s mladými ľuďmi, ktoré sú zamerané na rozvoj rôznych zručností (kreatívnych, prezentačných, komunikačných a pod.) a sú povinné pre všetkých členov združenia. Tieto jednodňové stretnutia sa snažíme vhodne dopĺňať o návštevy inšpiratívnych osobností, či realizáciu aktivít na stmeľovanie tímu.
V praxi to vyzerá nasledovne:
- stretnutie ráno v zapožičaných školiacich priestoroch;
- predstavenie si agendy dňa;
- workshopy zamerané na osobný rozvoj alebo iné kreatívne činnosti (tvorba kroniky, program dobrovoľníckeho projektu).
Aby deň nebol dlhý a nudný, vyčleníme čas na diskusiu s inšpiratívnym hosťom, zahráme si hry, čo je skvelá príležitosť na budovanie vzťahov a spolupráce medzi účastníkmi.
Mentoringové stretnutia - Mimo spoločných stretnutí realizujeme individuálne alebo skupinové mentoringové stretnutia aspoň raz za dva týždne, kde sa tvorí priestor pre individuálny prístup k potrebám jednotlivých mladých ľudí. Každý mentor má momentálne troch-štyroch mladých ľudí, s ktorými si dohaduje osobné stretnutie, alebo komunikuje cez sociálnu sieť a telefón. Cieľom individuálnych stretnutí je byť k dispozícii mentorovanému v prípade, že sa v jeho živote odohrávajú dôležité udalosti, či rozhodnutia. Úlohou mentora je tiež merať progres svojich mentorovaných.
Dobrovoľnícke akcie - Mimo spomenutých činností kladieme špeciálny dôraz na dobrovoľnícke akcie. Doposiaľ naše združenie organizovalo Mikulášsky futbalový turnaj pod vedením detí a tiež dlhodobo spolupracuje pri doučovaniach malých detí v komunitnom centre františkánov blízko osady v Plaveckom Štvrtku. Počas doučovaní naši mladí ľudia pomáhajú dospelým dobrovoľníkom pri práci s deťmi - robia s nimi domáce úlohy a keď vyjde čas, tak sa s deťmi hrajú. Majú tak možnosť...
tags: #dieta #zo #socialne #znevyhodneneho #prostredia #casopis