Narodenie bábätka patrí jednoznačne k jedným z najkrajších zážitkov, ktoré nám ostanú v pamäti celý život. V dobe, kedy dojčíte, nepotrebujete žiadny špeciálny jedálniček. Avšak to, čo jete, musí byť nutrične vyvážené. Materské mlieko (MM) predstavuje jedinečnú a nenapodobiteľnú substanciu, ktorej pozitívne účinky, ako aj význam pre dieťa v prvom roku života ostali v priebehu storočí nespochybniteľné. Dojčenie predstavuje jedinečný spôsob výživy novorodenca a dojčaťa. Prináša tiež množstvo výhod pre zdravie a vývoj bábätka. Materské mlieko obsahuje unikátne zložky, ktoré chránia dieťa pred infekciami a podporujú jeho imunitný systém. Enzýmy a ďalšie látky v materskom mlieku sú neoceniteľné pre rast a vývoj novorodenca.
Všeobecne možno povedať že najväčšiu zložku materského mlieka predstavuje voda (približne 88%), ďalej sú to cukry (7%), tuky (4%) a približne 1% tvoria bielkoviny. Obsah tuku v zrelom mlieku zabezpečuje až 50% kalorického príjmu dojčaťa a je významný pre správny vývoj centrálnej nervovej sústavy. Niektoré vitamíny je dieťatku nutné dopĺňať vo forme kvapiek. Patria k nim vitamín K a vitamín D, ktoré nie sú v dostatočnej miere zastúpené v materskom mlieku.
Význam nutrične vyváženej stravy
To znamená veľa ovocia a zeleniny, a rovnako celozrnné obilniny ako je ovos, hnedá ryža a pečivo označené ako „celozrnné“. Rozhodne budete potrebovať aj bielkoviny neobsahujúce tuky - dobrým zdrojom môžu byť kurčatá, vajcia, strukoviny, ryby, hovädzie - a zdravé tuky, ktoré nájdete v olivovom oleji, orechoch, semienkach, avokáde a tučných rybách, ako je napríklad losos alebo makrela. Kľúčový je vitamín D. Je zásadný pre vaše zdravé kosti i vášho dieťaťa a väčšinou ho získavame pri pobyte na slnku. Dojčiace matky musia mať aj dostatočný príjem vápnika, pretože pri dojčení sa jeho zásoba vyčerpáva. Snažte sa denne zjesť štyri porcie mliečnych výrobkov, ako je napríklad mlieko, jogurt a syr alebo iných zdrojov vápnika, ktoré zahŕňajú orechy, tofu, sezamová semiačka a zelenú listovú zeleninu.
Dojčiace matky potrebujú asi o 500 kalórií viac ako matky, ktoré nedojčia. Každá žena je iná a vaše nároky na energiu sa budú v priebehu materstva meniť. Množstvo kalórií, ktoré potrebujete, bude závisieť na veku, veľkosti a apetíte dieťaťa, a tiež na vašom indexe telesnej hmotnosti (BMI) a na tom, ako ste aktívna.
Čo jesť a čomu sa vyhnúť?
Dobrou správou je, že okrem obmedzenia množstva skonzumovaných tučných rýb neexistujú žiadne konkrétne potraviny, ktorým by ste sa mali počas dojčenia vyhýbať. Pokiaľ nie ste sama alergická na arašidy, nemusíte z nich vyrobené potraviny počas dojčenia obmedzovať. Vάρte rýchle, výživné jedlá, ako sú napríklad miešané vajcia so špenátom alebo kuracie mäso na panvici so zeleninou a hnedou ryžou. Ráno je výborná ovsená kaša, ktorá bude vášmu telu postupne dodávať energiu z ovsa a pomaly sa uvoľňujúcej vlákniny. Nakrájajte ovocie a zeleninu a pripravte si ich do chladničky ako rýchlu desiatu alebo si do prebaľovacej tašky pridajte balenie nesolených orechov.
Potraviny s obmedzeným príjmom:
- Ryby: pre telo predstavujú výborný zdroj bielkovín a navyše niektoré, ako losos a tuniak, obsahujú omega-3 mastné kyseliny, ktoré telo potrebuje. Na druhej strane sa v rybách vyskytuje ortuť a iné nečistoty, a preto je ich príjem pre dojčiacu ženu limitovaný na najviac dvakrát týždenne. Vhodné sú druhy rýb s nižším obsahom ortuti, ako je losos, tilapia alebo pstruh.
Potraviny, ktorým sa treba vyhnúť alebo ich obmedziť:
- Pikantné jedlá: u niektorých detí sa po matkinom príjme pikantných jedál môže vyskytnúť plynatosť, koliky alebo dokonca hnačky.
- Mäta pieporná, petržlen a šalvia: konzumácia veľkého množstva petržlenu, mäty alebo šalvie môže obmedziť laktáciu.
- Mlieko: aj keď jeho príjem spôsobuje problémy u bábätiek iba výnimočne, obmedzte príjem mlieka a mliečnych výrobkov, pokiaľ spozorujete prejavy kožných exantémov, problémov s dýchaním po dojčení alebo iných nezvyčajných symptómov.
- Čaj: niektoré čaje, ako napríklad zelené alebo čierne, obsahujú kofeín, ktorý môže ovplyvniť nielen váš spánok, ale aj spánok vášho dieťaťa.
- Vajcia, arašidy a orechy: znížením príjmu týchto potravín z vašej stravy môžete znížiť pravdepodobnosť vzniku ekzému u vášho dieťaťa.
- Sladené nápoje: dojčenie spôsobuje zvýšený smäd. Najvhodnejšia je čistá voda.
- Jedlá spôsobujúce plynatosť: ako napríklad fazuľa, brokolica, kapusta a ružičkový kel. Nadúvanie, grganie a plynatosť sú normálne.
- Čokoláda a káva: obe obsahujú kofeín. Ten okrem toho nájdeme aj v energetických nápojoch a kolách.
Nie je pravda, že vynechanie potenciálnych alergénov ochráni dieťa pred alergiami (skôr je pravdepodobne opak pravdou). Rovnako nemá zmysel piť nadmerné množstvá tekutín. Pite podľa toho, ako ste smädná (a samozrejme na prijímanie tekutín nezabúdajte), a jedzte to, na čo ste bola zvyknutá, toľko, koľko ste hladná. Nemá zmysel sa obmedzovať v jedle ani jesť nadmerné množstvá.
Väčšina dojčiacich žien na celom svete je všeobecne všetko bez rozdielu a bez toho, aby ich deti mali nejaké problémy. Príčina plaču je väčšinou inde než v strave. Bábätká sú často nespokojné z niekoľkých dôvodov (ktoré sa často omylom pripisujú „problémom s bruškom“ či „strave matky“): nedostatočný príjem mlieka zo strany bábätka, nedostatočný tok mlieka počas dojčenia, nedostatočný spánok bábätka, potreba cikať a kakať, prílišná únava bábätka, príliš veľa podnetov, prílišná predráždenosť, príliš veľa mlieka u matky (ak táto situácia nebola správne zvládnutá), používanie fľašky, cumlíka či klobúčika, potreba bábätka byť nosené, v kontakte s matkou. Niekedy môže byť príčinou napríklad cudzorodá bielkovina, ale toto nie je bežné a nie veľmi pravdepodobné. Vtedy môže pomôcť napríklad vylúčenie kravského mlieka zo stravy matky. Iné príčiny, medicínske príčiny.
Dojčenie a strava: Mýty a fakty
Existujú dlhé a najmä neopodstatnené zoznamy „zakázaných“ jedál pre dojčiace matky a to aj napriek tomu, že v skutočnosti počas dojčenia netreba dodržiavať žiadnu špeciálnu „diétu“ ani preventívne vylučovať z jedálnička potraviny. Mnohé dojčiace ženy v úprimnej snahe urobiť to najlepšie vylúčia zo stravy toľko potravín, že ich strava je mimoriadne oklieštená, čo nie je dobre. Obmedzovanie jedálnička dojčiacich žien nemá opodstatnenie vo vedeckých štúdiách, naopak viaceré vedecké štúdie dokázali, že zoznam potravín, ktoré sa dojčiacim ženám odporúčajú alebo zakazujú, nie je výsledkom vedeckých štúdií, ale kultúrnych zvyklostí. Dojčiaca žena môže teda jesť všetky potraviny, bez ohľadu na to, na ktoré písmeno sa začínajú, ovocie a zeleninu aj so šupkou, strukoviny, taktiež citrusové plody, cesnak, koreniny ako celý zoznam iných vecí, ktoré sa často spomínajú. Chuť materského mlieka sa mení aj v závislosti od toho, čo matka konzumuje. Rozmanitá strava matky ovplyvňuje bábätko pozitívne: bábätko si zvyká na rozličné chute a materské mlieko chráni tráviaci trakt dieťatka aj tým, že vystiela sliznicu čreva (a iné sliznice), a tým posilňuje jeho imunitu.
Nie je pravda, že by citrusové plody znižovali tvorbu mlieka. Hoci mnohé ženy sú ochotné sa pre svoje dieťatko nesmierne obetovať a jesť takmer výlučne dvojdňové suché rožky, je takáto obeta zbytočná a ničomu neprospieva. Obmedzovanie v stravovaní nie je jediné z neopodstatnených obmedzení, o ktorých sa dojčiace matky dočítajú. Často sú dojčiace ženy bezdôvodne obmedzované v cvičení, liečbe svojich zdravotných problémov a podobne, tak, že sa dojčenie stáva neúnosným bremenom, pretože ženy nadobudnú pocit, že všetky tieto obmedzenia sa nedajú zvládnuť, a to do takej miery, že po určitej dobe uvažujú o odstavení. Toto všetko nie je potrebné.
Strava a tvorba materského mlieka
Všetky kultúry mali potraviny, ktoré ľudia považovali za podporujúce tvorbu mlieka. Napriek tomu účinky potravín a potravinových doplnkov na tvorbu mlieka nie sú vedecky dokázané. Niektoré kultúry hovorili o pozitívnych účinkoch moringy olejodarnej na tvorbu mlieka, v iných o senovke gréckej či benedikte lekárskom, ale aj o mnohých ďalších bylinkách. Sú to všetky tie potraviny, ktoré si ľudia medzi sebou radia, ako napríklad ovsené vločky, alfalfa, jastrabina, malinové listy, fenikel, pivovarské kvasnice, žihľava a mnohé iné. Sú faktory, ktoré sú pre tvorbu mlieka dôležitejšie ako jedenie potravín na tvorbu mlieka. Je oveľa podstatnejšie, aby bábätko na prsníku skutočne pilo mlieko a aby bolo správne prisaté. Ak by bolo potrebné zvýšiť tvorbu mlieka, existujú postupy, ktoré dokážu pomôcť, obráťte sa na poradkyňu pri dojčení. Ale ak dojčenie prebieha dobre, bábätko dobre pije, dobre priberá, nemusíte sa zbytočne strachovať o udržanie tvorby mlieka.
Dojčenie a psychologické benefity
Dojčenie má tiež významný vplyv na psychologický a emocionálny vývoj dieťaťa. Intimita a blízkosť, ktoré sa vytvárajú počas dojčenia, posilňujú väzbu medzi matkou a dieťaťom. Táto silná väzba podporuje bezpečnosť a dôveru, ktoré sú pre zdravý vývoj dieťaťa zásadné. Vzhľadom na to, že dojčenie poskytuje nielen výživu, ale aj útechu, deti, ktoré sú dojčené, často vykazujú menej stresu a úzkosti.
Kedy začať s príkrmami?
Svetová zdravotnícka organizácia WHO považuje za najdôležitejšie obdobie prvých 1000 dní života dieťaťa. Toto obdobie zahŕňa celý čas trvania tehotenstva, a ďalšie dva roky života dieťatka. Práve v tomto čase dieťa najviac rastie, vyvíja sa a robí obrovské pokroky, vyvíjajú sa mu orgány, dozrieva tráviaci systém. WHO preto odporúča dojčenie aspoň počas prvých šiestich mesiacov života a ďalej aspoň počas prvého roka. Počas tohto obdobia pomáha materské mlieko budovať imunitu, chráni pred infekciami, dojčené deti majú celkovo lepší zdravotný stav a nižšiu chorobnosť.
O tom, čo je správne, sa tiež môžete poradiť so svojím lekárom. Väčšina detí sa zaujíma o jedlo okolo 6. mesiaca, tento čas je však orientačný, a je pravda, že pre mnohé deti tvorí veľkú časť príjmu jedla materské mlieko ešte po mnoho mesiacov, niektoré začnú viac jesť až okolo roka s tým, že dojčenie samozrejme pokračuje. Obdobie, keď sa deti začínajú zaujímať o jedlo, je obdobie experimentovania, skúšania chutí, a keď sa tento záujem objaví, je dobré ho podporiť. Dávajte bábätku možnosť skúšať jedlo kedykoľvek, keď má najväčší záujem a keď je na to najlepšia pohoda. Nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas. Najlepší čas je ten, keď je dieťatko spokojné a keď má chuť papať.
Môžem dojčiť a používať umelé mlieko?
Nie je pravda, že výlučne dojčené deti by mali byť prikrmované už od 4. mesiaca. Výlučné dojčenie do približne 6. mesiaca je veľmi dôležité, a preto pokračujte v dojčení. Po 6. mesiaci majú bábätká začať jesť jedlo a ďalej sa dojčiť. Materské mlieko je aj po skončení výlučného dojčenia ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa. Preto, ak sa dieťa prechodne chce znova len dojčiť a odmieta jedlo, nie je potrebné sa obávať. Táto situácia sa často stáva, ak je bábätko choré. Choré deti často chcú byť len dojčené. Dojčenie im totiž pomáha prekonať bolesť, dodáva im imunitné látky a rôzne iné imunitné faktory a pomáha im, aby sa ľahšie a rýchlejšie uzdravili.
