Internet sa stal neoddeliteľnou súčasťou našej práce, zábavy a v mnohých prípadoch aj esenciálnej komunikácie. V súčasnej digitálnej dobe je bežné, že deti predškolského veku prichádzajú do kontaktu s technológiami, ako sú tablety, smartfóny a televízia. Hoci tieto technológie môžu priniesť určité výhody, nadmerné používanie môže mať negatívny vplyv na vývoj reči, kognitívne schopnosti, sociálne zručnosti, stravovacie návyky a celkové zdravie detí. Cieľom každého rodiča je chrániť svoje dieťa. Ako zistiť, že si dieťa buduje závislosť od technológií a ako ho pripraviť na nástrahy, ktoré naň môžu v online priestore číhať?
Táto otázka je veľmi široká, nedá sa na ňu odpovedať áno či nie. Ako všetko ostatné, aj digitálne technológie nám prinášajú výhody a nevýhody. Na pomerne krátky výskum ich výskytu v našom živote ešte neexistujú longitudinálne výskumy, ktoré by vedeli otázku potvrdiť, prípadne vyvrátiť.
Vplyv na vývoj dieťaťa
Kým som sa stal otcom, jedna z prvých vecí, ktoré som si povedal, bola, že moje dieťa nebude pozerať do mobilu počas jedenia, obeda, večere. Videl som vrieskajúce deti v hoteloch, reštauráciách. Zistil som však, že to vôbec nie je jednoduché. Obrazovka nám ťahá pozornosť, keď sme malí. Svieti, hýbu sa na nej predmety, ihneď našu pozornosť uchopí. Vieme si situáciu predstaviť aj na nás dospelých. Neviem, ako vám, ale ak niekde sedím a je tam televízor, sledujem ho, nezáležiac, či ide hlúpy klip, alebo vedomostná súťaž. Obrazovka zároveň prináša benefit, že dieťa prestane počas obeda kričať, zrazu doň jedlo len tak padá, ale neskôr vnímam aj prestimuláciu.
Vývoj zraku
Odporúčania sú rôzne. Začnime problematikou vývoja zraku. Ak je kontakt príliš skorý, môže sa poškodiť. Tendencia v škôlkach, nielen školách, je začať čo najskôr s technológiami. Vtedy sa dieťaťu iba vyvíjajú binokulárne funkcie očí, čiže priestorové videnie, rozlišovanie figúr od pozadia a podobne. Čiže aj knihy pre malinké deti v prvých mesiacoch života sú postavené na kontrastoch, stačí, že sú čierno-biele, v strede je nejaká figúra. Dieťa tak vie diferencovať. Keď je malinké a ukazujeme mu obrázky, ktoré sú pestrofarebné, reaguje, lebo „svietia“, no nevie diferencovať. Keď už sa vyvíjame ďalej a vieme zameriavať, zaostrovať, vidíme viac ako 20 až 30 cm, vtedy aj na obrazovke vieme vidieť a zaostrovať. Vidíme všetko, obraz sa strašne rýchlo hýbe a malý mozog to nemusí vedieť spracovať.
Jazykový vývoj
Podľa niekoľkých štúdií, deti, ktoré často sledujú televíziu alebo hrajú elektronické hry, majú obmedzenú slovnú zásobu a sú "jazykovo oneskorené". Je to preto, že prijímajú informácie pasívne a nemajú dostatok príležitostí na interakciu a rozhovory s rodičmi alebo inými deťmi. Naopak, deťom, ktorým rodičia denne čítajú rozprávky, sa rozvíja reč rýchlejšie, pretože pri čítaní dochádza v detskom mozgu k prepojeniu väčšieho množstva mozgových centier. Príkladom môže byť dievčatko, ktoré rodičia nechávali pri jedle sledovať tablet, pretože nechcela jesť. Vo veku štyroch rokov má zlé stravovacie návyky a problémy s rozprávaním. Nemá osvojený rituál stravovania a jej rečový vývoj je oneskorený.
Kognitívny vývoj
Sledovanie televízie v ranom veku, do troch rokov, má preukázateľne negatívny účinok na poznávací rozvoj detí. Mozog potrebuje pre zdravý vývoj získavať skúsenosti a stimulujúce podnety z okolia. Médiá zobrazujúce rýchly pohyb vyvolávajú nedostatok pozornosti a znižujú koncentráciu. Deti, ktoré nedokážu koncentrovať svoju pozornosť, sa nedokážu ani učiť, sú impulzívnejšie a majú problémy s pamäťou. Na druhej strane, dnešní predškoláci sú podľa výskumu lepší v zrakovom vnímaní, zrakovej pamäti, priestorovom vnímaní a v rozvoji matematických zručností.
Sociálny vývoj
Deti, ktoré trávia príliš veľa času pri počítači, prichádzajú o svoj spoločenský život. Obmedzujú iné aktivity na úkor videohier. Obrazovka ich zbavuje záujmu o čokoľvek iné. Čítanie, šport, kontakty s rodinou a priateľmi sú na druhej koľaji. Je dôležité, aby deti mali dostatok príležitostí na interakciu s rovesníkmi a rozvíjali svoje sociálne zručnosti prostredníctvom hier, športu a iných aktivít.
Stravovacie návyky
Používanie elektronických zariadení počas jedla môže mať negatívny vplyv na stravovacie návyky detí. Deti, ktoré sledujú obrazovku pri jedle, sa menej sústredia na jedlo a môžu jesť rýchlejšie a viac, čo vedie k prejedaniu a obezite. Je dôležité, aby deti jedli bez rušivých vplyvov a sústredili sa na chuť a vôňu jedla. Rodičia by mali byť vzorom a jesť s deťmi pri stole bez používania elektronických zariadení.
Fyzické zdravie
Nadmerné vysedávanie pri počítači spôsobuje aj poruchy spánku. Bolesti hlavy, rúk a chrbtice z dôvodu nedostatku pohybu, stuhnutosti a nesprávnej polohy pri vytrvalom sedení. Zlé držanie tela zväčša vedie k deformáciám chrbtice. Deti, ktorým je dovolené mať vo svojej detskej izbe elektronické zariadenia, majú o 30 percent vyššie riziko obezity. Je dôležité, aby deti mali dostatok pohybu a aktívneho trávenia voľného času.
Príliš dlhý čas, ktorý deti trávia pred obrazovkami počítačov, tabletov a mobilov, má negatívny vplyv na ich zdravie. Podľa správy organizácie UNESCO príliš dlhý čas, ktorý deti a mladiství trávia pred obrazovkami digitálnych zariadení, môže mať negatívny vplyv na ich školské výsledky, celkovú psychickú pohodu, emočnú stabilitu aj fyzickú kondíciu. Používanie technológií si vyžaduje dlhší čas strávený pred monitormi zariadení. K podobným výsledkom dospela aj štúdia, na ktorej sa zúčastnilo 52 detí vo veku 3 až 5 rokov. Na základe snímok mozgu, urobených magnetickou rezonanciou, vedci skúmali vplyv digitálnych technológií na štruktúru mozgu detí. Výsledky ukázali, že zvýšená konzumácia digitálnych technológií bola spojená s nižšou kortikálnou hrúbkou a hĺbkou brázd mozgu.
Čas, ktorý deti trávia pred obrazovkami počítačov, znepokojuje rodičov, pedagógov aj psychológov. Podľa odhadov amerického Centra na kontrolu a prevenciu chorôb (Center for Disease Control and Prevention) strávia 8- až 10-ročné deti 6 hodín pred obrazovkami monitorov, 11- až 14-ročné deti 9 hodín (z toho 5 pozerajú televíziu) a 15- až 18-roční 7,5 hodiny. Tieto čísla počas pandémie ochorenia COVID-19 ešte stúpli. Prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 2 500 rodičov z Austrálie, Číny, Talianska, zo Švédska, Spojeného kráľovstva a z USA, týkajúci sa času stráveného pred obrazovkami monitorov pred pandémiou a po nej, ukázal, že čas strávený pred obrazovkami zariadení stúpol o 50 minút. Aktuálne štúdie týkajúce sa času stráveného sledovaním digitálnych zariadení hovorí o negatívnom vplyve na viaceré oblasti života. Najväčší nárast takto stráveného času bol zaznamenaný práve u školopovinných detí (o 1 hodinu a 23 minút dlhšie), nasledovali dospelí (o 58 minút dlhšie) a adolescenti (o 35 minút dlhšie). Vyhodnotenie výsledkov ďalších 12 štúdií poukázalo na zvýšené riziko obezity. Viac ako dve hodiny denne pred obrazovkami sa spája s nárastom depresívnych symptómov, so zhoršenými školskými výsledkami, zníženou kvalitou spánku a s horšou fyzickou kondíciou.
Digitálne technológie ako nástroj
Áno, technológie sú výborné a som ich fanúšik. Existujú rôzne edukatívne hry, ktoré vyvíjajú rôzni ľudia, ako aj neuropsychológovia a psychológovia. Vedia pomôcť s koncentráciou a pamäťou, učením a tak ďalej. Môžu byť veľmi nápomocné. Ak si naťukáte do Google Store či iného obchodu, čo chcete stimulovať, napríklad pamäť, vyhodí vám hry a aplikácie, kde si viete zapamätávať sled čísel či tvary. Takisto sú dobré rôzne storytelling hry, kde sa deti vedia učiť, čiže napríklad máte nejakú rozprávku, ktorá je aj v hre, a tá umožňuje interakciu. Povedzme, že je v nej konflikt. Dieťa sa vie naučiť čo a prečo. Dôležitejšia ako samotná hra či video na internete je následná diskusia. Veľmi dobré je dávať deťom otázky, kedy ich skompetentňujeme, dávame im možnosť vyjadriť sa. Opýtajme sa, čo by spravilo ono v nejakej konfliktnej situácii. Ešte k pamäti. Ako si hovoril, že synček videl seba s hračkou a šiel ju hľadať. Deti majú skvelú pamäť a veľakrát si to ani neuvedomujeme, no opravia nás, keď čítame rozprávku a vynecháme slovo, keď pretočíme video, vynecháme niečo v hre. Vedia, že časť chýba, a čakajú ju. Je to skvelá možnosť aj pre nás, aby sme cvičili a učili sa spolu s technológiami a všetkým, čo deti prinášajú. Je podľa mňa veľmi pekné spolupracovať s dieťaťom, technológiou a hľadať, čo nás zaujíma, baví.
Nastavenie hraníc a prevencia
Ako všetko ostatné, aj digitálne technológie nám prinášajú výhody a nevýhody. Najlepšie je robiť prevenciu. Stanoviť si hranice, teda dieťa bude vedieť, čo môže, čo nemôže. Keď ale vie, že s nami môže vyjednávať, tak bude, pretože nás testuje. To je v poriadku, pretože našou úlohou je systém nastaviť. Ono sa na nás musí vedieť spoľahnúť, že nepovolíme, pretože ak povolíme, bude vedieť, že sa to dá. Niektorým mojim klientom a kamarátkam sa osvedčilo automatické blokovanie aplikácií a zariadení, keď sa dopredu nastaví limit, dohodneme sa, že dieťa bude mať 15 minút na danú hru, telefón sa potom vypne. Aj ono ľahšie zoberie, keď mu zasvieti game over na obrazovke, ako keď mu rodič vysvetľuje, že má zariadenie vypnúť. Vtedy Jurko, Rudko príde a povie: ale ja chcem. No rodič sa nedá a ani telefón ťa už nepustí. V niečom je takéto nastavenie dobré, prenášame zodpovednosť na telefón, ale sme za ním my.
Odporúčania pre rodičov
Televízia, tablet a počítač netreba úplne vynechať zo života našich detí, čo v súčasnej dobe asi ani nie je celkom možné. "Presné odporúčania neexistujú. Domnievam sa ale, že do 4 a pol až 5 rokov tieto technológie, najmä pokiaľ ide o tablety a počítačové hry, deti v podstate len traumatizujú. Naopak, od piatich rokov môžu dieťa rozvíjať. Avšak je dôležité, aby to mal rodič pod kontrolou a sledovanie alebo hranie neprekračovalo napríklad 20 minút denne, povedzme trikrát týždenne.
- Obmedzte čas strávený pred obrazovkou: Deti do 2 rokov by nemali mať žiadny prístup k digitálnym technológiám. Deti vo veku 2-5 rokov by mali tráviť pred obrazovkou maximálne 1 hodinu denne.
- Vyberajte veku primeraný obsah: Dbajte na to, aby dieťa sledovalo veku primerané programy, ktoré sú vzdelávacie a podporujú rozvoj jeho schopností.
- Komunikujte s dieťaťom o obsahu: Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo videlo a počulo. Podnietite ho ku konverzácii a tréningu komunikačných schopností.
- Ponúknite alternatívne aktivity: Vymeňte príbehy z obrazovky za príbehy v detských knihách a čítajte ich spolu s dieťaťom. Detské knihy jednoznačne podporujú jazykový vývin dieťaťa.
- Buďte vzorom: Obmedzte svoj vlastný čas strávený pred obrazovkou a venujte sa s dieťaťom aktívnym činnostiam.
- Nastavte pravidlá: Určite si doma zóny, kde sa mobily nepoužívajú, napríklad pri jedle, počas rozhovoru alebo v spálni.
- Zapájajte deti do domácich prác: Zapájajte deti do chodu domácnosti, varenia a upratovania. Budú sa rozvíjať u dieťaťa rôzne schopnosti a bude cítiť, že ho beriete vážne a dôverujete mu.
- Podporujte sociálnu interakciu: Zabezpečte, aby dieťa malo dostatok príležitostí na interakciu s rovesníkmi a rozvíjalo svoje sociálne zručnosti prostredníctvom hier, športu a iných aktivít.
- Dbajte na zdravý životný štýl: Zabezpečte, aby dieťa malo dostatok pohybu, zdravú stravu a kvalitný spánok.
Rodičia ako digitálni sprievodcovia
Technológie samy osebe nie sú "dobré" ani "zlé" - ich vplyv závisí od spôsobu, akým sú používané. Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako deti digitálny svet vnímajú a využívajú. Aktívne spolupoužívanie, nastavovanie hraníc a rozhovory o tom, čo deti vidia online, môžu byť efektívnejšie ako zákaz alebo tresty. V dnešnej dobe, keď technológie a sociálne médiá zohrávajú významnú úlohu v každodennom živote, už nie je cieľom technológie úplne vylúčiť zo života detí, ale skôr nájsť rovnováhu medzi ich používaním a inými aktivitami. Aj tu však treba nastaviť pevné pravidlá. Ako teda nájsť zdravú mieru používania technológií a sociálnych médií u detí?
1. Najdôležitejšie zo všetkého je stanoviť si jasné pravidlá a časové limity pre používanie sociálnych médií. Pri deťoch do 2 rokov je odporúčané digitálne zariadenia nepoužívať vôbec. Pre staršie deti by ste rozhodne mali stanoviť denný limit, v priemere hodinu denne, v závislosti od veku dieťaťa a spôsobu, akým digitálne technológie používa. Takisto odporúčame pri deťoch využívať technológie na prvé vzdelávacie aktivity, čím sa prepojí príjemné s užitočným a z využívania technológií sa potom stane prínosná aktivita namiesto veľkého strašiaka.
2. Deti sa učia pozorovaním svojich rodičov a najbližšieho okolia. A ani v tomto prípade tomu nie je inak. Buďte preto vzorom a ukážte im, ako sa dajú technológie používať zdravým spôsobom a vo svoj prospech. Obmedzte svoj čas strávený na sociálnych sieťach a technológiách a venujte čo najviac času rodine a iným aktivitám presne tak, ako to budete žiadať aj od dieťaťa.
3. Napríklad, žiadne telefóny pri jedálenskom stole alebo počas rodinných stretnutí. Tento čas si nechajte na vzájomné rozhovory.
4. Je dôležité, aby boli deti oboznámené o potenciálnych rizikách spojených s používaním technológií a sociálnych médií. Vysvetlite im, ako chrániť svoje súkromie a ako sa správať zodpovedne na internete.
5. Existujú rôzne aplikácie, ktoré vám umožnia monitorovať, ako vaše deti používajú sociálne médiá a koľko času strávia na jednotlivých aplikáciách. Nájsť zdravú mieru používania digitálnych technológií u detí je výzvou, ale je to nevyhnutné pre ich zdravý vývoj a pohodu. Stanovením jasných pravidiel a dodržaní vyššie uvedených krokov hravo dosiahnete vyvážený prístup, ktorý umožní deťom využívať výhody technológií bez negatívnych dopadov. Pretože práve zdravá rovnováha je kľúčom k úspechu.
Digitálne technológie sú súčasťou našich a životov našich detí od raného veku. Nie je však jedno, v akej forme sa dieťa stretáva s médiami a na čo ich využíva. Práve o tom je publikácia „Dieťa ako užívateľ digitálnych technológií“. Digitálne technológie ovplyvňujú životy nás všetkých. Od škôlkarského veku cez vzdelávanie sa až po profesijný život. Počas pandémie Covid-19 boli digitálne technológie, internet či rôzne aplikácie našimi pomocníkmi najmä v komunikácii medzi žiakmi a ich pedagógmi.
„V materských školách sa digitálne technológie vyskytujú bežne ako súčasť vzdelávacieho procesu. Kvalitná pedagogická práca učiteľky odzrkadľuje premyslené a kritické používanie digitálnych technológií na hru a učenie sa. U detí podporujeme napríklad schopnosť tvorivo myslieť, improvizovať, nachádzať originálne, nové riešenia a využívame digitálne technológie napríklad na riešenie náročných, zároveň príťažlivých problémov,“ vysvetľuje editorka publikácie Žaneta Gužíková.
Ako nájsť rovnováhu v rozvírenom digitálnom svete, ktorý dnes dominuje v živote mnohých detí a mladých ľudí? Pre deti a mladých ľudí sú úplne prirodzeným priestorom. To, či je používanie obrazoviek problémom, sa dá povedať až po tom, čo zohľadníme štyri dôležité faktory pri používaní digitálnych technológií: čas, obsah, kontext a individuálne charakteristiky dieťaťa.
Kyberšikanovanie môže súvisieť s tým, ako mladí ľudia trávia čas na internete - najmä pri používaní sociálnych sietí a hraní videohier. Riziko sa zvyšuje podľa toho, koľko času online trávia a ako na internete komunikujú. Aké môže mať kyberšikana formy a ako pred ňou chrániť deti? Rodičovstvo v digitálnom svete môže byť náročné.
“Digitálne vzťahy, ktoré oslobodzujú od námahy pestovať priateľstvo, stabilnú vzájomnosť a tiež zhodu, ktorá zreje časom, majú zdanie družnosti. Vnímame, že digitálne technológie prinášajú mnoho výhod, uľahčení, avšak nemôžeme sa nechať zaslepiť a nevšimnúť si hrozbu digitálneho sveta. To, aká je realita používania digitálnych technológií, sociálnych sietí u detí, mladých môžeme pozorne vnímať v našich rodinách, ale aj v rozhovoroch s deťmi na stretku či v tábore. Viac ako polovica piatakov trávi 2 a viac hodín denne hraním rôznych počítačových hier a s pribúdajúcim vekom aj percento chlapcov stúpa. Počítačové hry hrajú častejšie chlapci, avšak až 75% dievčat vo veku 9. ročníka trávi na sociálnych sieťach 2 a viac hodín. Okrem alarmujúceho počtu hodín, ktoré mnoho detí a mladých trávi hraním počítačových hier, komunikovaním cez sociálne siete či pozeraním videí, filmov, seriálov, uvádza skoro až 40% účastníkov štúdie, že používa mobil, keď sa cíti na nič. O tomto jave hovorí aj film Tie Social Dilemma. Slávka Kubíková, autorka knihy Krotitelia displejov tvrdí, že digitálne technológie narúšajú pozornosť, schopnosť sústrediť sa, čo môže mať veľmi negatívny dopad na proces učenie sa. Taktiež digitálny svet výrazne narúša vzťahy v rodinách i medzi rovesníkmi. Deti majú ťažkosti s osobnou komunikáciou, mnohokrát nevedia riešiť konflikty, či budovať pevné priateľstvá, založené na dôvere a vzájomnej podpore. Internet ponúka nevhodný a nebezpečný obsah, ku ktorému sa deti veľmi ľahko dostanú a ak sa s nimi o tom nerozpráva, môže to viesť k sebapoškodzujúcim prejavom, pocitom menejcennosti či k depresiám. Nadmerné využívaní digitálnych technológií jendoznačne zahlcuje psychiku, ktorá je u detí osobitne krehká. Štúdia o zdraví veľmi zaujímavo poukazuje na konkrétne ťažkosti, ktoré na sebe vnímajú sami deti. Mnohí spomínajú, že cítia pocity úzkosti, ak nemôžu byť na internete a tiež, že kvôli času strávenému s displejmi zanedbávajú svoju rodinu, priateľov, školské povinnosti či záľuby. 8 % chlapcov vo veku 11 a 13 rokov a 13 % vo veku 15 rokov priznalo, že sa im často alebo veľmi často stalo, že nejedli alebo nespali kvôli internetu za posledných 12 mesiacov. Realita užívania digitálnych technológií a vážnosť ich dopadov na deti, ktoré sú možno horšie ako sme predpokladali, by mali upriamiť našu pozornosť na to, aby sme deti aktívne sprevádzali digitálnym svetom a vychovávali k digitálnej miernosti.
- Budovať s deťmi otvorené vzťahy založené na dôvere.
- Viesť deti k osvojovaniu si zručností, návykov (pomoc v domácnosti, vzájomná komunikácia, počúvanie sa), spoločne prežívať čas, sprostredkovať deťom veľa pohybu, aktivít vonku, pomáhať deťom v budovaní charakterových vlastností (vytrvalosť, trpezlivosť, zodpovednosť, láskavosť, obetavosť, rozumnosť..), rozvíjať kritické myslenie a tvorivosť.
- Spoločne s deťmi si určiť, koľko času, kedy a na aké činnosti využívame digitálne technológie. Pravidlá predstaviť ako niečo, čo nám pomáha a nie ako niečo, čo nám všetko zakazuje. Približne polovica 11-ročných školákov (49-56 %) uviedla, že v ich rodine uplatňujú pravidlá na užívanie internetu len zriedkavo alebo vôbec.
- Od malička sa s deťmi veľa rozprávať o obsahu, bezpečnosti, pravidlach na internete, o sociálnych sieťach, o FOMO syndrome (strach z toho, že niečo zmeškávame na internete). Takmer štvrtina 11-ročných školákov (23-24 %) uviedla, že sa svojimi rodičmi rozpráva menej často alebo nikdy. S pribúdajúcim vekom sa tento počet znižuje, najmenej sa so svojimi rodičmi rozprávajú chlapci aj dievčatá vo veku 15 rokov.
Digitálna demencia a závislosť
Média zobrazujúce rýchly pohyb dokážu vyvolať nedostatok pozornosti a zníženú koncentráciu. Zhoršenú pamäť tým, že mozog poprehadzuje neurónové spojenia v prednej mozgovej kôre. Deti, ktoré nedokážu koncentrovať svoju pozornosť, sa nedokážu ani učiť. Pri absencii väzby rodiča a dieťaťa, sa dieťa viaže na zariadenia. To následne vedie k závislosti.
Kyberšikana a agresivita
Násilie v médiách vyvoláva agresivitu aj u detí. Mnohé hry sú násilného alebo sexuálneho charakteru, čo má na deti rovnako nepriaznivý vplyv. V Spojených štátoch je už násilie v médiách charakterizované, ako riziko pre verejné zdravie, pretože priamo ovplyvňuje agresivitu detí. Stále častejšie sa množia prípady použitia donucovacích prostriedkov a separačných miestností, na zvládanie agresívnych prejavov detí.
Záťaž pre oči
Bežným javom u detí, ktoré celé hodiny pozerajú na obrazovku je, že sa u nich rozvinie ochorenia zraku. Vraví sa im aj syndróm počítačového videnia. Nedávno médiami prebehla správa, že dnes je o 30 percent viac detí krátkozrakých. Príčinou je jednak dlhodobé pozeranie do blízka a tiež nedostatok denného svetla, keďže deti sedia doma pri obrazovkách namiesto hrania sa vonku.
tags: #digitalne #technologie #a #dieta #predskolskeho #veku