Splodenie dieťaťa v dnešnej dobe nie je vždy jednoduché. Rastúci trend zmrazovania vajíčok ponúka ženám väčšiu kontrolu nad rozhodnutím, kedy a či vôbec mať dieťa. Pomáha im to vyvažovať kariérne a osobné ciele. Demografická krivka sa celosvetovo posúva, ľudia majú deti neskôr a rodí sa ich menej. Zmrazenie vajíčok v mladšom veku môže zvýšiť šancu na zdravšie tehotenstvo v budúcnosti.
Rýchly životný štýl, zlá životospráva a stres sú faktory, ktoré prispievajú k rastúcemu dopytu po zmrazení vajíčok a následnom umelom oplodnení, známom ako In vitro fertilization (IVF). Náklady na zmrazenie vajíčok sú však vysoké. Na Slovensku sa tento proces vyčísľuje v priemere okolo 1500 eur za jeden cyklus, pričom je potrebné rátať aj s ďalšími poplatkami za uskladnenie.
Túžba po dieťati existuje aj bez ohľadu na to, či má žena partnera. Mnohé ženy stoja pred dilemou: mať dieťa skôr, ako sú naň pripravené, alebo riskovať komplikácie spojené s tehotenstvom vo vyššom veku. Na Slovensku a v Česku nemôže single žena podstúpiť umelé oplodnenie. Slovenská legislatíva vyžaduje, aby malo dieťa v rodnom liste zapísaných oboch rodičov.
Krajiny, kde je umelé oplodnenie pre single ženy povolené
Existuje niekoľko krajín v Európe, ktoré umožňujú umelé oplodnenie aj slobodným ženám. Tieto krajiny ponúkajú riešenie pre ženy, ktoré túžia po dieťati, ale nemajú partnera.
- Dánsko: Dánsko je jednou z popredných krajín v oblasti asistovanej reprodukcie. Odhaduje sa, že 8 až 10 percent dánskych detí sa narodí vďaka technikám IVF. Krajina má jeden z najliberálnejších právnych predpisov v oblasti liečby neplodnosti a je atraktívnou destináciou pre ženy z iných krajín. Väčšina klientov dánskych súkromných kliník pochádza zo zahraničia, najmä zo Švédska, Nórska, Nemecka, Švajčiarska a Francúzska.
- Švédsko: Umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám.
- Španielsko: Patrí medzi krajiny, kde je prístup k umelému oplodneniu pre single ženy bežný.
- Spojené kráľovstvo: Tiež povoľuje umelé oplodnenie slobodným ženám.
- Holandsko: Patrí medzi krajiny, kde je umelé oplodnenie pre single ženy legálne.
- Belgicko: Rovnako ako Holandsko, aj Belgicko umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám.
- Luxembursko: Umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám.
- Írsko: Patrí medzi krajiny, kde je umelé oplodnenie pre single ženy povolené.
- Fínsko: Umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám.
- Francúzsko: Po prijatí nového zákona o bioetike majú slobodné ženy a lesbické páry prístup k asistovanej reprodukcii.
- Portugalsko: Umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám.
- Malta: Umožňuje umelé oplodnenie lesbičkám, ale nie slobodným ženám.
- Niektoré ďalšie krajiny EÚ, ako Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko, Chorvátsko, Bulharsko, Grécko a Cyprus, umožňujú umelé oplodnenie slobodným ženám, ale nie lesbičkám.
Spermoturizmus a Dánsko ako destinácia
Dánsko sa stalo atraktívnou destináciou vďaka liberálnym zákonom a menej úzkoprsým náladám v spoločnosti. Čakacie lehoty nie sú časovo náročné a 90 percent klientov súkromných kliník pochádza zo zahraničia. Eva, respondentka anonymného príbehu, sa rozhodla podstúpiť umelé oplodnenie v Dánsku. V Dánsku sídli jedna z najväčších svetových spermobánk a viac ako 90 percent dánskych spermií sa vyváža do iných krajín EÚ. Eva si vybrala otca z katalógu a dnes vie, že biologický otec jej dieťaťa pochádza z dvojičiek, je milovník suchého humoru so zelenými očami, že jeho matka je zdravotná sestra a otec policajt a on je fanúšik skupiny Imagine Dragons.
Dánske kliniky ponúkajú psychologické poradenstvo, aktivity a stretnutia pre rodičov a deti, ktoré sa vďaka ich práci narodili.
Náklady na umelé oplodnenie v Dánsku
Priemerné náklady na nedotovaný cyklus IVF sa v Dánsku pohybujú od 3 500 do 6 000 eur, za darované spermie sa účtuje okolo 500 eur. Darcovia dostávajú za svoj "výťažok" v priemere od 50 do 100 eur. Náklady spojené s cestovaním, ubytovaním a doplnkovou liečbou môžu zvýšiť celkovú sumu na približne 17-tisíc eur.
Etické a právne aspekty umelého oplodnenia
Umelé oplodnenie slobodných žien vyvoláva rôzne etické otázky. Jednou z nich je právo dieťaťa na oboch rodičov. Na Slovensku legislatíva háji práva dieťaťa na oboch rodičov, preto umelé oplodnenie môžu podstúpiť iba páry. Avšak, mnohé single ženy sú presvedčené, že môžu poskytnúť dieťaťu rovnako milujúce a stabilné prostredie ako tradičná rodina.
Ďalšou otázkou je výber darcu spermií. V Dánsku majú ženy možnosť vybrať si darcu na základe informácií o jeho vzhľade, záujmoch a rodinnej anamnéze. Kontroverzie okolo umelého oplodnenia slobodných žien pramenia aj z obavy, že to vysiela ženám odkaz, že by mali uprednostniť kariéru pred rodinou. Objavujú sa aj názory, že ponuka zmrazenia vajíčok nerieši väčší problém rodovej nerovnosti na pracovisku.
Kontroverzné prípady zneužitia v Holandsku
Holandsko, napriek tomu, že povoľuje umelé oplodnenie slobodným ženám, čelilo aj vážnym škandálom týkajúcim sa zneužitia darcovstva spermií. Holandský zákon zameraný na zníženie rizika nedobrovoľného incestu a kríženia príbuzných mal od roku 1992 znemožniť darcom splodiť viac ako 25 detí. Ukázalo sa však, že pre prísny zákon o ochrane osobných údajov nebol v praxi vymáhateľný.
V roku 2018 bol limit detí, ktoré mohol splodiť jeden darca, znížený na dvanásť. Prostriedky na jeho presadenie v praxi, teda národný register darcov a matiek so systémom kódov zaisťujúcich, že spermie od rovnakého darcu nemôžu byť použité vo viac ako dvanástich prípadoch, vstúpili do platnosti so spätnou platnosťou až v apríli 2024. Nový registračný systém odhalil, že kliniky asistovanej reprodukcie porušovali existujúce pravidlá darcovstva spermií už desaťročia.
Šokujúce sú práve zistenia, ktoré systém odhalil. Medzi "masovými darcami" bolo najmenej 10 lekárov špecializujúcich sa na liečbu neplodnosti. Najplodnejším darcom bol Jonathan Jacob Meijer, protagonista dokumentu streamovacej televízie Netflix "The Man with 1,000 Kids" (Muž s 1000 deťmi). Podľa zistení bolo najmenej 85 darcov spermií zodpovedných za počatie 25 a viac detí.
Prípady zneužitia v Holandsku
Gynekológ z holandskej nemocnice používal na umelé oplodnenie vlastné spermie a splodil najmenej 17 detí bez toho, aby o tom informoval rodičov. Jan Wildschut, ktorý medzičasom zomrel, pracoval v rokoch 1981-93 v nemocnici Sophia, dnes známej ako nemocnica Isala, v meste Zwolle na východe krajiny. Príslušné úrady vytvorili profil DNA zosnulého gynekológa, aby mohli skontrolovať, či nie je biologickým otcom ešte aj ďalších detí narodených po vykonaní zákroku v zmienenej nemocnici.
Vlani testy DNA od zosnulého odborníka na asistovanú reprodukciu Jana Karbaata potvrdili, že je otcom najmenej 49 detí. Jan Karbaat, ktorý zomrel v apríli 2024 vo veku 89 rokov, šéfoval v rokoch 1980-2009 svojej vlastnej klinike asistovanej reprodukcie. V 80. a 90. rokoch patrila medzi najväčšie spermobanky v Holandsku. Kliniku uzavrel v roku 2009, keď matky a ich deti začali mať podozrenie, že používal vlastné spermie. On sám v rozhovoroch údajne priznal, že splodil asi 60 detí. Súdny proces voči Karbaatovi sa začal krátko predtým, ako lekár zomrel.
Gynekológ z holandského mesta Leiden splodil v minulosti najmenej 21 detí, keď svojvoľne poskytol pacientkam vlastné spermie v rámci procedúr na liečbu neplodnosti. Medzičasom zosnulý gynekológ Jan Beek pracoval 25 rokov v nemocnici Elisabethziekenhuis v Leiderdorpe. Prípad s neetickým darcovstvom spermií odhalila organizácia Fiom, ktorá pomáha ľuďom vystopovať ich biologických rodičov.
Spôsob, akým sa tento lekár v tom čase správal, je neprijateľný. Leidenská nemocnica nevylučuje možnosť, že by mohli existovať desiatky ďalších potomkov Jana Beeka, a vyzvala všetkých, ktorí sa u tohto gynekológa liečili, aby sa prihlásili. Lekár pracoval v uvedenej nemocnici do roku 1998. Beek, ktorý zomrel v roku 2019, je už tretím holandským lekárom, o ktorom vyšlo najavo, že použil vlastné spermie na počatie detí.
V tak husto osídlenej malej krajine, ktorá má rozlohu približne ako Slovensko, ale žije v nej takmer 18 miliónov obyvateľov, to podľa odborníkov zvyšuje riziko výrazného nárastu genetických porúch. Holandská organizácia gynekológov a pôrodníkov (NVOG) uviedla, že niektoré reprodukčné kliniky zámerne použili šarže spermií viac ako 25-krát, vymenili si spermie bez potrebnej dokumentácie alebo vedomia darcov a umožnili tým istým darcom darovať spermie na viacerých klinikách.
"Počet takzvaných masových darcov by mal byť nulový," uviedla gynekologička Marieke Schoonenbergová. "V mene našej profesie sa chceme ospravedlniť. Nerobili sme veci tak, ako by sa mali robiť."
Pevnost | režie: Drahomíra Vihanová (1994)
Keďže ide o deti, ktoré prišli na svet od roku 2004, viaceré z nich sú už mladí ľudia, ktorí si začínajú zakladať vzťahy, pričom je čoraz väčšia pravdepodobnosť, že sa môžu stretnúť dvaja súrodenci, upozorňuje van der Meer. "Keď začnú s niekým chodiť, mali by si dať urobiť testy DNA, aby sa uistili, že nechodia s blízkym príbuzným."
Situácia na Slovensku a výzvy do budúcna
To, že o podobnom prípade, aký majú v Holandsku, Spojených štátoch či Austrálii, nevieme, neznamená, že na Slovensku neexistuje. V Holandsku totiž škandál odhalili vďaka novému registru darcov, Katherine Dawsonová môže pátrať po súrodencoch aj vďaka tomu, že v Austrálii nemôžu byť darcovia anonymní. U nás neexistuje ani jedna z takýchto možností.
V prípade darovania spermií nemáme vôbec legislatívne určené, koľkokrát môže byť jeden muž darcom. Samotné centrá si určujú, koľkokrát využijú toho istého darcu. Keď si jedno centrum povie, že už stačilo, darca sa môže presunúť do druhého. Centrám nikto neudeľuje povinnosť sprístupňovať si navzájom informácie o svojich klientoch. A tým, že nikto u nás ani len neuvažuje o zriadení národného registra darcov, nechávame centrá doslova robiť si, čo chcú.
Podľa verejne dostupných informácií je len v Bratislave minimálne šesť reprodukčných centier, pričom práve v hlavnom meste majú najväčší potenciál na záujem darcov. Podľa zistení portálu Startitup totiž situáciu využívajú najmä vysokoškolskí študenti, ktorí v tom vidia ľahký zárobok. A keďže len z jedného darovania vzniká viac dávok na oplodnenie vajíčok, pri opakovanom darovaní môže jeden darca splodiť značný počet detí, čo sa na takom malom území môže skončiť rovnakým nebezpečenstvom incestných vzťahov a genetických porúch, aké hrozí v Holandsku.
Tento jav môže byť na Slovensku o to nebezpečnejší, že u nás rodičia často pred deťmi taja, že boli splodené metódou IVF. Viaceré ženy, ktoré absolvovali program s darovanými spermiami a ktoré si na sociálnych sieťach vymieňajú skúsenosti, priznávajú, že o tom netuší ani ich dieťa, ani najbližšia rodina.
Postoj dlhodobo upozorňuje, že o činnosti reprodukčných centier na Slovensku nevieme vôbec nič. Všetko je dnes len o odhadoch a predpokladoch. Nedisponujeme žiadnymi verejne dostupnými dátami o tom, koľko detí sa u nás rodí vďaka IVF, v akom rozsahu sa u nás realizuje darcovský program, ktorý je vo viacerých európskych krajinách, ako napríklad v Nemecku alebo Taliansku, zakázaný. Národné centrum zdravotníckych informácií tieto údaje vôbec nepozná ani ich nezbiera.
Na Slovensku zároveň nemáme potuchy, koľko detí sa narodilo z darcovského programu, neexistuje ani žiadny národný register, ktorý by zhromažďoval informácie o darcoch, vďaka čomu by sa dalo vyhnúť napríklad aj "masovým darcom spermií", ktorých najnovšie odhalili Holanďania.
Navyše právna úprava umelého oplodnenia a asistovanej reprodukcie nie je na Slovensku stanovená zákonom, ako je to v mnohých európskych i ďalších krajinách. Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien, pričom nové aspekty vyplývajúce z tak rýchlo sa vyvíjajúcej oblasti stoja len na vykonávacích predpisoch ministerstva zdravotníctva.
Keď sme sa pred necelým rokom pýtali ministerstva zdravotníctva, či konečne nenastal čas legislatívne aktualizovať základnú normu, keďže vznikla ešte v časoch hlbokého socializmu, dostali sme jasnú odpoveď - takáto právna úprava nám musí stačiť. "V súčasnosti neplánujeme meniť platnú právnu úpravu v danej oblasti," znela odpoveď pre Postoj z komunikačného oddelenia ministerstva zdravotníctva s neurčitým prísľubom možného otvorenia odbornej diskusie na túto tému. Ani po takmer roku sa však žiadna odborná diskusia nekoná a táto oblasť je na periférii záujmov súčasnej vlády.
Vyzerá to tak, že na Slovensku ešte dlho zostaneme v sladkej nevedomosti namiesto toho, aby sme túto oblasť mnohomiliónového biznisu regulovali a nastavili mu jasné pravidlá a obmedzenia.