Polohovanie dieťaťa v prvých mesiacoch života

Správne polohovanie bábätka počas spánku je jedným z najdôležitejších aspektov starostlivosti v prvých mesiacoch života. Okrem pohodlia a pokojného spánku ide predovšetkým o bezpečnosť a zdravý vývoj chrbtice a dýchania.

Niekedy sa takáto vec stane ešte počas tehotenstva, keď je dieťatko v brušku alebo počas pôrodu (najmä pri kliešťovom pôrode alebo iných komplikáciách), no tieto deformity zvyčajne pri správnej starostlivosti po krátkom čase vymiznú. Rodičia však neraz robia chybu, keď bábätko dostatočne nepolohujú a tak sami prispievajú k rozvoju zležanej hlavičky svojho dieťatka.

Galéria: Polohovanie bábätka

Lebka sa môže tvarovať zle napríklad pri nesprávnom polohovaní bábätka počas dňa a nočného spánku, keď leží väčšinou iba na chrbte. Nakoľko je lebka novorodenca veľmi poddajná a rýchlo rastie, akékoľvek obmedzenie v raste môže spôsobiť jej deformitu. Niektoré bábätká majú takzvanú zležanú alebo inak deformovanú hlavičku, prečo?

Pozor, aby hlávka nebola sploštená

Bábätko je potrebné už od narodenia polohovať. Novorodenci nie sú ešte schopní veľmi otáčať hlavičku a veľa času prespia. Ak ich budeme ukladať na spánok vždy v rovnakej polohe, napríklad na chrbátik, hrozí im zležanie zadnej časti hlavičky (takzvané symetrické zležanie).

Pokiaľ bábätko spí vždy na tom istom boku, hrozí zasa asymetrické zležanie, teda sploštenie hlávky na tej strane, na ktorej dieťatko najviac spáva. K splošteniu hlavičky dochádza u bábätko preto, lebo kosti lebky sú ešte pružné a poddajnejšie.

Ako teda bábätko polohovať?

Je teda dôležité bábätku často meniť strany, na ktorých spí. Lekári odporúčajú ukladať bábätko raz na jeden bok, inokedy zas na druhý. Bábätko by sme z dôvodu prevencie SIDS nemali však ukladať celkom na bok, aby sa nemohlo prevrátiť na bruško, ale skôr len mierne na bok a oprieť mu chrbátik o kraj postieľky, prípadne o vankúš a podobne.

Počas bdenia ukladajte bábätko aj na bruško. Hlavička sa odľahčí a bábätko si tak môže spevňovať a trénovať svalstvo. Keď je bábätko na brušku, vždy by ste ho mali mať pod dozorom. Spánok na brušku u malých bábätiek sa veľmi neodporúča kvôli riziku SIDS. Niektorí rodičia sa však zdráhajú dávať bábätko na bruško aj počas bdenia, čo nie je správne. Opatrne hlavne pri spánku.

Niekedy bábätká preferujú, či už počas bdenia alebo spánku, jednu stranu hlavičky. Vtedy je obzvlášť dôležité dbať na to, aby sa dieťatko otáčalo aj na menej obľúbenú stranu. Skúste ho motivovať tým, že na menej obľúbenú stranu mu dáte hrkálku, s ktorou budete hrkať, budete mu z tej strany spievať alebo ho inak motivovať, aby sa otočilo.

Pri dojčení alebo kŕmení držte bábätko raz na jednom boku, inokedy zas na druhom. Keď zaspí na svojej obľúbenej strane, môžete mu jemne hlavičku otočiť aj v spánku.

Dieťa by sme nemali v prvých mesiacoch nechávať dlho ani v autosedačke, pretože tu je tiež riziko zležania hlávky. Pri nosení bábätka je z pohľadu prevencie zležanej hlávky najlepšie nosiť ho bruškom na predlaktí, v polohe známej ako „tigrík“. Okrem toho táto poloha pomáha aj k odgrgnutiu a pri bolestiach bruška.

Čo robiť, keď už je hlavička zležaná

Veľa mamičiek sa trápi, že ich dieťatko má zležanú hlavičku. Či už vzadu alebo z niektorej strany. Hoci ide len o estetický problém, môže neskôr v živote dieťaťu spôsobovať problémy, teda dieťa môže mať komplexy kvôli tomuto nedostatku. Už len preto je dobré myslieť na to, aby sme zležaniu hlávky predchádzali.

Polohovanie má zmysel u malých bábätiek cca do 5. mesiaca. Potom už sa bábätko viac hýbe a otáča aj samo, takže rodičia už nemajú taký vplyv na voľbu polohy. Niekedy sa dá u takýchto väčších bábätiek aspoň ovplyvniť polohu v spánku.

Je to vážne?

Niekedy sa stane, že bábätko preferuje jednu stranu zo zdravotných dôvodov. Najčastejšie je za tým stav zvaný torticollis, čo je jednostranné svalové strnutie šije (zvyčajne ide o vrodenú chybu) a lekár tento stav dokáže spravidla odhaliť pri bežnej kontrole v poradni.

V tomto prípade je polohovanie veľmi dôležité a pri správnom a dôslednom „tréningu“ sa situácia dokáže upraviť do 2.-4. mesiaca. V neskoršom veku alebo vo vážnejších prípadoch sa pristupuje k fyzioterapeutickej či ortopedickej liečbe.

Čo je naozaj správne pre chrbátik bábätka?

V poslednom čase som sa stretla s pomerne veľkým počtom čerstvých mamičiek, ktoré na mňa prekvapene pozerali, keď som sa pýtala, či svoje novorodeniatko dávajú na bruško. U nás ešte stále prevláda zvyk baliť deti do periniek alebo zavinovačiek, niektorým rodičom sa tak lepšie s bábätkom manipuluje, a dieťa tak strávi v tejto polohe väčšinu času spánku i bdenia. Použitie zavinovačky môže výrazne pomôcť pri deťoch, ktoré sa zvyknú strhávať na pohyby vlastných končatín a vyžadujú pevné zavinutie (pretože napr. Novorodeniatko by však malo mať od narodenia šancu voľne sa hýbať a postupne trénovať svoje telíčko, svalovú sústavu, aby sa tak zabezpečil vývin správnych pohybových vzorcov. S tým súvisí aj pravidelné polohovanie na bruško, už od narodenia! To znamená, že je vhodné dieťa niekoľkokrát denne položiť na bruško, spočiatku na 40 - 60 sekúnd, pričom vždy musí byť niekto pri ňom. Postupným „cvičením“, tým že rodičia dbajú na toto pravidelné polohovanie, dieťa spevňuje šijové svalstvo a v 2. mesiaci udrží hlavu nad podložkou dlhšie, pritom dolné končatiny sú zohnuté a zadoček nadvihnutý. Na konci tretieho mesiaca dieťa „pasie koníčky“, t.j. Aj keď na začiatku sa deti „hnevajú“, nie sú na brušku spokojné, treba vytrvať a polohovanie zaradiť do denných rituálov. Postupne sa to u väčšiny detí stáva obľúbenou polohou na hranie a narábanie s hračkami, takže dieťa okrem hrubej motoriky cvičí aj motoriku jemnú (prsty ruky). Deti teda polohujme na bruško v čase bdenia, na spánok sa ako prevencia SIDS ukladajú na tzv. Okrem toho, že dieťa v polohe na brušku trénuje svoje svaly a pripravuje sa na rozvoj ďalších pohybov (napr. plazenie a lozenie, deti, ktoré rodičia nepolohujú, mávajú problémy s lozením, pretože majú slabé ruky a nedokážu sa na nich udržať), pomáha táto poloha pri zvládaní refluxu. Refluxovým deťom sa paušálne odporúča tzv. zvýšená poloha, zhruba v 40st. uhle, no trocha sa zabúda na to, že včasné polohovanie na bruško napomáha tráviacej sústave, aby dokázala lepšie pracovať s jedlom, ktoré sa v nej ocitne. V podstate pri polohe na brušku sa posilňuje aj črevo a dieťa dokáže relfux zvládať lepšie. Tu sa veľmi dobre dá využiť tzv. poloha tigrík, kedy dieťa leží na predlaktí dospelej osoby, bruškom na dol. Na predlaktí si masíruje črievko a zozadu mu dospelá osoby môže masírovať chrbátik.

Povolaním som psychologička a psychológií sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA. Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu.

Zavinovanie, áno či nie?

Ja hovorím áno a v nasledujúcom článku sa vám budem snažiť objasniť, prečo je zavinovanie vášho bábätka dôležité. Nepočúvajte už mýty a mylné predstavy, ktoré sa o tejto najstaršej technike šíria po internete a medzi mamičkami. Aj napriek tomu, že prvá skúsenosť zavinúť malého drobca môže byť pre vás i preňho náročná, nevzdávajte sa. Nielen vy, ale aj malý človiečik to budete nakoniec milovať. A čo je hlavné, budete oddýchnutí obidvaja. Poznáte to - bolesti bruška, problémy s prdíkmi, nekončiaci plač, desiatky bezsenných nocí… Skúšate všetky overené triky, no nič nepomáha. Poradím vám. Začnite vášho drobca zavinovať, použite biely šum a uvidíte ako sa búvanie vylepší.

Často sa mi maminky priznajú, že prvé pokusy zavinúť malého človiečika dopadli katastrofálne. Dieťatko bojovalo a ony s ním, preto to vzdali skôr, ako dali zavinovaniu ďalšiu šancu. Nebudú ho predsa nútiť robiť niečo, čo očividne neznáša… Odporúčam vám, aby ste vydržali. Prvé razy vyskúšajte vaše bábätko zavinúť, keď je pokojné a nie nervózne. Bábätko by ste mali zavinovať pevne do ulitky (je vhodnejšia) alebo do mušelínovej plienky. Koža je najväčší ľudský orgán a hmat patrí k najstarodávnejším upokojujúcim zmyslom. Pre bábätko je dotyk viac než len príjemný pocit. Zavinovanie je pre vášho drobca podobný zážitok ako nosenie v šatke alebo túlenie sa telo na telo. Výhodou zavinutia je, že obaľuje telíčko dieťatka s jemným hladkaním, ktoré ho upokojí na dlhší čas. Dávate mu ním pocit tepla, pokoja a bezpečia. Zavinovanie zároveň chráni bábätko pred nekontrolovateľnými pohybmi, trhaním vlastných končatín a ešte väčším rozrušením (prečítajte si viac - aktívny Morov reflex). Všetky tieto rýchle trhavé pohyby v ňom spôsobujú chaos.

Zavinovanie je jednou z najstarších rodičovských techník. Historické záznamy hovoria o tom, že maminky zavinovali aj Alexandra Veľkého, Júliusa Cézara i Ježiša. Naši predkovia balili bábätká do prikrývok a zaisťovali ich šnúrkami a opaskami. Aj domorodé americké kmene nosili svoje bábätká pevne zbalené a uviazané na chrbtoch. Dôkazom je americká jednodolárovka z roku 2000 s vyobrazením Indiánky z kmeňa Šošonov so zavinutým dieťatkom na chrbte. Zavinutie spevnené lanom je dodnes bežné aj v Tibete. Dieťatko sa vďaka tomu bezpečne nosí na jakovi, keď rodina putuje po členitých horských chodníkoch. Počas stredoveku bolo zavinovanie obľúbené, pretože držalo bábätko v teple a pokoji. Rodičia tiež verili, že nezavinuté dieťatko si môže vyškriabať oči, vykĺbiť ruky alebo mať nôžky do tvaru „O“. Potom v 17. storočí prinieslo osvietenstvo dva nové trendy - vedu a demokraciu. Okrem iného to viedlo k trom chybným krokom, ktoré spôsobili, že rodičia od zavinovania upustili na nasledujúce tri storočia. Prvou chybou bola domnienka, že zavinovanie je hlúpa a zbytočná tradícia. Rozhodli tak vedci, keď odpozorovali, že nezavinuté deti si nikdy nijako neublížili. Druhou chybou bolo tvrdenie, že bábätká potrebujú voľnosť a musia žiť slobodne. Rodičia začali zavinovaním opovrhovať, lebo ho považovali za neprirodzenú formu zajatia a väzenia. Upustenie od pohodlného zavinovania ale spôsobilo, že počet jačiacich bábätiek začal rýchlo stúpať. Títo malí krikľúni čoskoro vyprovokovali chybu č. 3 - ranní vedci usúdili, že bábätká trpia v bolestiach, preto im začali predpisovať dva najlepšie lieky na bolesť v 18. storočí - gin a ópium.

O tejto najstaršej metóde sa šíri na internete niekoľko nepravdivých informácií. Nie je to pravda. Americká Akadémia Pediatrov (AAP) a mnohé ďalšie inštitúcie odporúčajú zavinovanie vo svojich knihách, na webe a v prevenčných programoch. Ak sa zavinovanie vykonáva správne, môže byť účinnou technikou ako pomôcť upokojiť deti a podporiť ich spánok.

Ako vám bábätko donesú po pôrode? Zavinuté. Nie je to pravda. Austrálsky SIDS prevenčný program odporúča zavinovanie až do šiestich mesiacov. Zavinovanie môže v skutočnosti zabrániť syndrómu náhleho úmrtia bábätiek a uduseniu. Výskumy hovoria, že zavinuté bábätká spinkajúce na brušku majú vyššie riziko SIDS, ak sa v ich postieľke nachádza aj vankúš, a ak sú v zlom zdravotnom stave. Ďalšie nedávne štúdie poukazujú na úmrtia týkajúce sa „spánku na gauči“. Maminky preniesli svoje plačúce bábätká na gauč pretože ich potrebovali nakojiť… a potom unavené maminky zaspali.

Nie. Dva mesiace je najhoršie obdobie na ukončenie zavinovania. Niektorí doktori sa obávajú, že zavinuté bábätko, ktoré sa prevráti na bruško môže mať problém so zdvihnutím hlávky a dýchaním. Poriadne zavinutie zmierňuje trhanie rúčok vášho drobčeka a jeho pretočenie sa na bruško. Najlepší čas, keď váš drobec potrebuje zavinovanie najviac sú dva až štyri mesiace. V tomto období sa neodporúča spať na brušku. Ak sa naň vaše zavinuté dieťatko dokáže pretočiť, mali by ste spozornieť. Zoberte do úvahy tieto tri opatrenia - 1. zavinujte správne - príliš voľné zavinutie povzbudzuje k pretáčaniu bábätka. 2. používajte biely šum. 3. Nie, práve naopak. Zavinovanie môže kojenie podporiť. Uľahčuje bábätku prisať sa na váš prsník (ak plače, je to náročné). Tak isto môže znížiť zápaly prsnej žľazy (zlepšením spánku a kŕmenia). Jedno z amerických centier skúmalo 30-tisíc kojacich mamičiek. Chceli zistiť, prečo sa ženy vzdávajú dojčenia príliš skoro. Maminy, ktoré prestali kojiť počas prvých mesiacov tak zvyčajne urobili napríklad pre bolesti bradaviek. Zvyčajne tiež ako dôvod uvádzali, že bábätku ich mlieko nechutí, iné mali obavy, že sa im netvorí dostatok mlieka. Ak by mali tieto mamičky lepšie schopnosti upokojiť svoje bábätko, možno by pokračovali v kojení tak dlho ako plánovali.

Napriek očividným výhodám piatich Šhhh (zavinovanie, tíšenie, hojdanie, kojenie, polohovanie na bruško - poloha tigrík), niektoré aktivistky podporujúce dojčenie hovoria o opaku. Špekulujú, že zavinovanie spôsobuje bábätkám paniku, vedie matky k ignorovaniu svojich drobcov namiesto toho, aby ich držali koža na kožu a znižuje počet nočných kŕmení, ktoré vedú k podvýžive. 5. Riziko prehriatia nehrozí, pokiaľ dieťatko nezabalíte do viacerých vrstiev, nespinká v príliš vykúrenej izbe (najlepšia teplota je okolo 20 až 22 stupňov Celzia) alebo nemá oblečenú čiapočku (riziko skĺznutia na tváričku). Niektoré maminky si myslia, že bábätká potrebujú mať v miestnosti takú teplotu, akú mali v brušku. Prehriatie môže spôsobiť, že vaše dieťatko bude nepokojné, môžu sa mu objaviť potničky a zvýši sa riziko SIDS. Určite nie, ak zavinujete vaše bábätko správne. Najlepší americkí pediatri a experti na bedrové kĺbiky podporujú rodičov v tom, aby svoje bábätká zavinovali. Ale len v prípade, že to robia správne. Ako všetko, je vhodné bábätko nosiť aj koža na kožu, využívať aj nosič, či šatku. Avšak občas, sa potrebujeme ísť aj vycikať, či ožehliť prádlo a ani v noci nemôžete predsa dieťatko nosiť v šatke celú noc. Zapamätajte si, že zavinovanie sa musí vždy vykonávať správne. Predídete tým prehriatiu bábätka či jeho pretočeniu sa na bruško. Dávajte si pozor, aby zavinutie nebolo príliš voľné alebo naopak až priveľmi tesné.

Novorodenca vždy ukladajte na chrbát na pevný a rovný matrac bez vankúšov či hračiek.

1. Odborníci a pediatri sa zhodujú - najbezpečnejšia poloha pre spánok novorodenca je na chrbte. Táto poloha výrazne znižuje riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS). 2. Základom každej detskej postieľky by mal byť pevný matrac, ideálne s poťahom, ktorý sa dá ľahko prať. 3. Aj keď bábätko má spať na chrbte, odporúča sa meniť smer, ktorým má otočenú hlavičku - raz doľava, inokedy doprava. Tým sa predchádza splošteniu jednej strany hlavičky (plagiocefália). 4. 5. Polohovanie bábätka nie je len otázkou pohodlia, ale najmä zdravia a bezpečnosti.

Cookies slúžia na to, aby vaša návšteva na stránke Áčko bola príjemná skúsenosť. Vďaka nim si zapamätáme vaše preferencie a nebudeme vám ponúkať niečo o čo nemáte záujem. Používanie analytických nástrojov nám umožňuje lepšie porozumieť potrebám našich návštevníkov a tomu, ako používajú našu stránku. Súhlasíte s odoslaním osobných dát súvisiacich s reklamou spoločnosti Google. Súhlasíte s personalizovanou reklamou.

Takmer každý rodič predčasniatka si uvedomuje význam správnej stimulácie svojho dieťatka či prípadného cvičenia pre jeho správny psychomotorický vývoj. Pravidelné rehabilitácie a opakovaná vojtovka niekoľkokrát do dňa sa stáva súčasťou života mladých rodín uvedomujúc si, že od toho závisí budúcnosť ich malého predčasniatka. Preto sme pre vás spoločne so skúsenou fyzioterapeutkou Tonkou Wagnerovou pripravili sériu rozhovorov a praktických rád v oblasti fyzioterapie. V prvom rozhovore sa venujeme téme polohovania bábätka a detailejšie nám vysvetlila polohu “na brušku”.

Čo je dôležité v úplných začiatkoch pri manipulácii s dieťatkom?

Novorodenec je v tomto období veľmi nestabilný. Držanie tela je asymetrické, prevažuje holokinetická hybnosť. Veľa toho ešte nezvládne, ale čo musí zdravé dieťaťko zvládnuť, je otočiť hlavičku plynulo do oboch strán. Ak ju otáča len na jednu stranu, hovoríme o predilekcii hlavy, avšak tento stav by mal trvať najviac 6 týždňov po narodení. Samozrejme, že u predčasne narodených detí počítame korigovaný vek. Ak tento stav trvá dlhšie a dieťa nie je schopné hlavičku otočiť na stred a už vôbec nie na druhú stranu, je dôležité, aby sa začalo s dieťaťom cvičiť. Polohovanie hlavičky často krát nestačí, je to málo. Dieťa vždy nejakým spôsobom utečie z tejto polohy a dostane sa do svojej obľúbenej polohy. Dochádza k zležaniu záhlavia. Úplne malé dieťa - novorodenec a predčasne narodené dieťa vždy zakláňa hlavu, pretože ju ešte nevie udržať. Pri manipulácii s novorodencom pokladáme hlavu celou dlaňou, tým mu zaisťujeme maximálnu oporu hlavy a trupu. Hlavička dieťaťa je vždy vyššie ako ostatné časti tela, rešpektujeme postup “hlava je vyššie ako zadok”. Podkladanie hlavy celou dlaňou je u predčasne narodených detí nutnosť.

Ako má vyzerať správna manipulácia?

Novorodenca držíme tak, aby sa cítil bezpečne a kľudne. Manipulujeme pomaly, citlivo, nikdy nie rýchlo. Nosíme a stimulujeme novorodenca vždy symetricky, nikdy ho nechytáme a nedráždime pod krkom. Častým manipulovaním a dráždením pod krkom vyvíjame neprimeraný tlak na krčnú chrbticu, dráždime svalovú a nervovú sústavu. Dieťaťko býva plačlivejšie, dráždivé, pretože v oblasti šije a krku má zvýšené svalové napätie. A to sa v polohe na brušku prejaví jeho nestabilitou.

Má sa dieťa polohovať na bruško

Áno, polohovanie na brušku alebo “pasenie baránkov” využívame od narodenia, od úplneho začiatku. Dnes sa to ale neodporúča kvôli SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčiat). Rodičia si ale toto varovanie často vysvetlia, že dieťa nemá ležať na brušku vôbec. Polohovanie na brušku je zároveň prevencia zležania hlavičky a s tým spojená aj asymetria držania tela. Dieťatko pokladáme na bruško v bdelom aktívnom stave, kde nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Zo začiatku ho pokladáme krátko, mínutu až dve, viackrát denne, neskôr môžeme interval predlžovať. Je veľmi dôležité aby sme poznali a rešpektovali únavu dieťaťka. Plač, celková nepohoda, nekľud či pasivita môžu byť známky únavy a vtedy samozrejme dieťatko nepokladáme na bruško. Nerešpektovanie únavy vedie u dieťaťka k zvýšeniu svalového napätia, dráždivosti či k zlej nálade. Je veľmi dôležité, aby aj detičky s refluxom boli počas dňa niekoľkokrát denne polohované na brušku. Polohou na brušku si dieťa spevňuje brušné svalstvo a taktiež je potom jeho tráviaci trakt schopný lepšie pacovať s potravou, ktorá sa vráti zo žáludka. Polohovaním na brušku zlepšujeme trávenie dieťaťka, čo je zároveň an prevenciou kolík. Poloha na brušku je pre dieťaťko veľmi zdravá, trénuje zdvíhanie a držanie hlavičky, posilňuje si tým šijové svalstvo a aktivuje si vzpriamovacie mechanizmy.

Ako vyzerá správna poloha na brušku?

Správna poloha na brušku alebo „pasenie baránkov„ musí vyzerať takto: dieťa sa opiera o predlaktie, zadok ma pritlačený k podložke v jednej rovine s hlavou, ktorá je v predĺžení trupu, nie je v záklone a rúčky sú uvoľnené, nesmú byť v päsť. Začína sa formovať prvá oporná báza, ide o tzv. trojmesačný model, ktorý je veľmi dôležitý. Takto môžu na chrbtici vzniknúť fyziologické krivky. Túto polohu musí zvládnuť každé zdravé dieťa.

Ako vyzerá nesprávne polohovanie na brušku?

Dieťa sa nevie oprieť o predlaktie. Hlavičku drží v záklone a v oblasti šije a ramien môžete pozorovať nahromadenú kožnú riasu. Zlepená kožná riasa je dôsledkom zvýšeného napätia šijových svalov. Kolíše sa na brušku a nohy má pritom zdvihnuté. Je celé prehnuté a prepadáva na bok (zaťažuje sa viac na jednu stranu), až sa nevládze udržať a pretočí sa na chrbátik - to všetko sú signály nestability, asymetrie držania tela, zlej manipulácie s dieťaťom, ktoré sa riešia cvičením a správnou stimuláciou a manipuláciou dieťaťa.

Existuje nejaká poloha alebo cvik na podporu dvíhania hlavičky v polohe na brušku?

Pre lepšiu podporu hlavy dieťatka je výborné tzv. nosenie na tigríka, klokana či v klbku. V týchto polohách si dieťatko trénuje posturálne svaly, trénuje si aj držanie hlavičky a uvedomuje si svoje telo. Samozrejme je dôležité toto všetko vykonávať symetricky.

Antónia Wagnerová: Som fyzioterapeut detí a prioritne sa venujem deťom od 0 do 7 rokov. Fyzioterapiu som vyštudovala na Slovenskej zdravotníckej univerzite - už počas štúdia na vysokej škole som zistila, že práve práca s detičkami ma najviac baví a napĺňa. Svoje prvé skúsenosti s deťmi som nadobudla hneď po ukončení školy, keď som sa zamestnala v univerzitnej nemocnici na Antolskej v Bratislave. Päť rokov som pôsobila na oddelení patologických a fyziologických novorodencov, na jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti o predčasne narodeného novorodenca a v detskej rehabilitačnej ambulancii. Svoje vzdelanie si naďalej rozširujem rigoróznym pokračovaním štúdia. Okrem toho mám certifikát z Vojtovej metódy, ovládam kineziologickú diagnostiku v ranom detskom veku, algoritmus a manažment terapie nohy u detí od 2. do 17.rokov. Taktiež sa zameriavam na fyzioterapiu a fyziotréning v tehotenstve, po pôrode a terapiu panvového dna, vaničkovanie, či motýlie masáže pre predčasniatka. V súčastnosti pracujem v súkromnej klinike Fyzioklinik, kde mám na starosti vyšetrenia a terapie detí od 0 do 7 rokov a poradenstvo.

V prvých mesiacoch života bábätko väčšinu dňa prespí v polohe na chrbáte, ktorá znižuje riziko syndrómu náhleho úmrtia. Avšak, je takisto dôležité, aby novorodenec trávil každý deň určitú dobu na brušku. Polohovanie bábätka sa môže mnohým zdať ako alchýmia. Nie je to však nič zložité, dôležité je bábätko často klásť na bruško. Dôvod? Novorodenci majú veľmi slabé, ochabnuté šijové a ramenné svalstvo, takže nie sú schopní zdvihnúť a udržať hore hlavičku, práve preto by ste mali systematicky posilňovať tieto svaly. Fázy, ktoré nasledujú po „obyčajnom ležaní“ si vyžadujú pevné svalstvo, práve ono je dôležité pre lezenie i sedenie a docielite ho v polohe na brušku. Tá navyše pomáha predchádzať tvarovým deformáciám hlavy dieťatka. Nebuďte na pochybách, väčšina bábätiek „pasenie koníkov“ miluje a postupne sa ho dožaduje. Čo musíte dodržať, je mať potomka stále na očiach. Polohu na brušku milujú aj detičky, ktoré trápia dojčenské koliky, pretože im dokážu viditeľne uľaviť.

Kedy začať s polohovaním bábätka?

Pokojne dieťatko ukladajte na bruško na pár minút už po príchode z pôrodnice. Skvelá je taktiež aj poloha „na tigríka“, pri ktorej dieťa nosíte na rukách bruškom opreté o predlaktia.

A čo na polohovanie bábätka vravia odborníci? Vždy skúšajte polohovanie počas chvíľ kedy je dieťatko hore, nie je ospalé ani plačlivé, najlepšie počas prebaľovania a pred jedlom. Nikdy nie bezprostredne potom, čo sa naje. Stavte na pevnú podložku - hraciu deku, koberček alebo penové puzzle, skúste vynechať posteľ i gauč, ktoré mu neposkytujú dobrú stabilitu. Dieťa nedvíhajte, len ľahko prevráťte. Musí sa opierať o celé predlaktia paží a tie by mali byť v lakťoch ohnuté do pravého uhla. Predlaktie musí byť rovnobežné na šírku ramien, aby bola šija správne zapojená do vzpriamenia. Skúste dieťa motivovať zaujímavými hračkami, ktoré si získajú jeho pozornosť a bude hlavičku pekne dvíhať. Hrkálky, knihy a rôzne zvieratká sú tým pravým orechovým. Dbajte na to, aby ste hračky držali v úrovni alebo tesne nad úrovňou jeho očí, zhruba 25 až 30 cm od tváre. Zabezpečte, aby bolo dieťa pri dvíhaní hlavičky opreté o predlaktia, ťažisko sa musí nachádzať v oblasti panvy. V prvých mesiacoch života je pohyb bábätka veľmi obmedzený a vo všetkom závisí od rodičov. Svaly jeho telíčka musia ešte spevnieť a zosilnieť. Lenže, kým to nastane, musíme s ním správne zaobchádzať. Pri polohovaní bábätka musíme brať do úvahy niekoľko faktov. Súvisia so stavbou tela a silou svalov. Hneď po narodení sa ešte bábätko nedokáže samé otáčať, preto na to musíme myslieť my. Ležanie v jednej polohe mu môže spôsobiť deformácie hlavičky, nesprávna manipulácia zas môže zasiahnuť do vývoja jeho pohybového systému. Pre zdravý vývoj bábätka je najlepšie polohovanie na vodorovnom lôžku s kvalitným matracom. Na to, aby novorodenec dokázal prejsť pôrodnými cestami, nemôže mať vzájomne pevne zrastené kosti lebky. Z tohto dôvodu lekári dávajú dôraz na vhodné polohovanie hlavičky novorodenca. Odporúčajú dieťatko pravidelne otáčať, ideálne by sme ho po každom kŕmení mali uložiť na spinkanie do inej polohy. Striedať treba nielen polohy, ale aj strany, na ktoré ho ukladáme. Z hľadiska bezpečného spánku sa odporúča striedať polohovanie bábätka mierne na jednom boku, na druhom boku a na chrbátiku. To, že bábätko nemá spávať na brušku, však v žiadnom prípade neznamená, že ho na bruško nemáte dávať. Práve naopak, táto poloha je veľmi dôležitá pre správny vývoj jeho svalov krku, hrudníka, bruška aj chrbta. Počas cvičenia sa ho snažíme motivovať, aby sa čo najviac dvíhalo do polohy „pasenie koníčkov“. Pomôžeme mu v tom tak, že ho položíme na tvrdšiu podložku, ručičky mu zložíme v lakťoch a pritlačíme k telíčku. Takto sa mu ľahšie podarí vytlačiť sa hore a zodvihnúť hlavičku nad podložku. Nenechajte sa odradiť, ak to bude zo začiatku len jemné zodvihnutie a bábätko bude počas toho protestovať. Postupne môžete pridať motivovanie farebnými alebo zvukovými hračkami. Bábätko má v prvých mesiacoch života pomerne nevyvážený pomer hmotnosti hlavičky ku zvyšku tela. Svaly tela ju na začiatku nedokážu udržať vo vzpriamenej polohe. O svaloch trupu a krku môžeme povedať, že sú dostatočne silné vtedy, keď sa dieťa dokáže samo posadiť a v sede zotrvať. Dovtedy je lepšie, ak dieťa držíme vo zvislej polohe čo najmenej. Dieťatko by sme mali dvíhať tak, aby sme zbytočne nepreťažovali jeho svaly a súčasne, nedostávali dieťa do neprirodzených polôh. Nebezpečný je najmä silný záklon hlavy alebo chrbtice. Dieťa by pri dvíhaní malo mať vždy poriadne zafixovaný hrudník, krk a hlavičku v jednej rovine tak, ako keď prirodzene leží na chrbte.

Nie za každou deformáciou hlavičky sa skrýva nesprávne polohovanie. K niektorým dochádza už počas vnútromaternicového vývoja, alebo počas pôrodu. No aj pri tej najväjčej snahe sa však môže stať, že neodhadnete správnu mieru polohovania dieťaťa a všimnete si, že sa tvar hlavičky zmenil nie správnym smerom. Žiadny rodič nie je dokonalý a preto sa môže stať, že pri manipulácii s dieťaťom môže robiť aj chyby. Od začiatku rodičovstva sa zaujímajte ako dieťa správne polohovať a nedávajte ho spávať na bruško. Ďalšou chybou je, že niektorí rodičia upustia od cvičenia novorodencov v polohe na brušku, pretože sa to dieťatku nepáči a plače. Pravdou je, že nie pre každé dieťa je táto poloha zo začiatku príjemná, ale je to nutné pre jeho správny vývoj. Vyhnúť by ste sa mali nesprávnemu dvíhaniu a dlhšiemu držaniu vo zvislej polohe, pokiaľ ešte dieťa nemá dostatočne spevnené svaly. Pre dieťa je najprirodzenejšia poloha v horizontálnej polohe, v ktorej si bude postupne samé precvičovať pohyby, ktoré už zvládlo. Postupne sa začne pretáčať, plaziť, stavať sa na štyri, sedieť, či chodiť. Všetky tieto vývojové míľniky majú svoj čas.

Polohovacie lehátka a hojdačky pre bábätka sú užitočným pomocníkom, ak vaše dieťatko chce s vami tráviť úplne každú minútu. Pomôžu vám navariť či upratať v čase bdenia dieťaťa. Aj tu však platí, že všetko treba robiť s mierou. Inou otázkou však je jej používanie, rovnako aj používanie polohovateľných lehátok v domácnosti. Deti by v nich nemali tráviť príliš dlhú dobu, pretože obmedzuje dieťa v pohybe. V tomto čase si dostatočne neprecvičuje pohyby, ktoré už ovláda. Môže to viesť k istému oneskoreniu psychomotorického vývoja. Používajte ho preto len v čo najkratšom čase, napríklad ak potrebujete navariť alebo upratať, kým je dieťa bdelé a dbajte na to, aby polohovateľné lehátko malo spevnenú chrbtovú časť. Ak ho používate u najmenších detí, majte ho vždy v najnižšej možnej polohe a dieťa v ňom poriadne pripútajte.

Rozmýšľate, či dávať bábätko na bruško? Nerozmýšľajte, konajte! Odkedy dávať dieťa na bruško? Koľko času denne má byť bábätko na brušku? Ležanie na brušku posilňuje svalstvo ramien a šije - ale len v bdelom stave! Tým sa rozširuje pohybová schopnosť dieťaťa. Mamičky môžu dávať svoje bábätko do polohy na brušku spočiatku len na pár minút. Postupne môže byť stimulované k tomu, aby dočahovalo hračky položené pred ním. Prečítajte si: Ako stimulovať vývin novorodenca v 1.

🔒 Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľky MAMA a ja.

Polohovanie bábätka je veľmi dôležitou súčasťou jeho starostlivosti, a to najmä v prvých 5. mesiacoch od pôrodu. Sploštenie hlavičky či vznik asymetrií sú len estetické problémy, avšak tie môžu dieťatku spôsobovať rad komplexov, a to predovšetkým počas dospievania. Malé dieťa väčšinu času prespí, a preto je potrebné sledovať ktorú stranu preferuje, a podľa toho dieťatko otáčať tak, aby sme sa vyhli priečnej či pozdĺžnej deformácií.

Správne polohovanie bábätka

Správne polohovanie bábätka začína pozorovaním a sledovaním. Môže sa stať, že dieťatko má tendenciu spať na jednej strane viac ako na druhej, čo môže byť spôsobené stavom zvaným torticollis. Tento negatívny zdravotný stav spočíva v jednostrannom svalovom stuhnutí šije, kedy sa vo väčšine prípadov jedná o vrodenú chybu. Dieťatko s jednostranným stuhnutím šije preferuje jednu stranu počas spania pred druhou, čo vedie k deformácii lebky k tzv. asymetrickému zležaniu. Pri bábätkách rozlišujeme dva druhy zležania hlavičky, a to symetrické a asymetrické zležanie. Asymetrické zležanie hlavičky nastáva vtedy, ak bábätko nechávame spať na určitej strane - na ľavom či pravom boku. K symetrickému zležaniu hlavičky dochádza, ak dieťatko strávi väčšinu času spánku uložené na chrbte či v autosedačke.

Ukladanie bábätka na bruško by sme mali prevádzať najmä počas bdelého stavu, ked odľahčíme chrbticu a prispejeme k lepšiemu budovaniu abdominálnych svalov (brušných svalov) a hlbokého stabilizačného systému. Niektorí rodičia sa polohe na brušku vyhýbajú, avšak pri bdelom stave a pod neustálym dohľadom to nie je problém. Pri ukladaní bábätka na určitú stranu počas spánku taktiež dbáme na to, aby sa dieťatko samo nepretočilo na bruško. Už z fyziologického hľadiska môžeme badať, že pri položení bábätka na bok má väčšiu tendenciu sa pretočiť, a preto dieťa ukladáme do približne 45 stupňového uhla danej strany. Pod chrbátik mu môžeme umiestniť vankúšik, prípadne ho oprieť o mäkkú a vypodloženú stenu postieľky. Z fyziologického hľadiska je kritických najmä prvých 5 mesiacov, kedy je kosť lebky pomerne mäkká a poddajnejšia.

Čo robiť ak má dieťatko asymetrickú hlavičku?

V niektorých prípadoch sa stane, že dieťatko predsa len trpí asymetriou. Čo vtedy robiť? Je dôležité si uvedomiť, že najväčší vplyv na tvar hlavičky majú rodičia len približne do 5. mesiaca. Lebka zostáva stále pomerne mäkká a flexibilná, avšak dieťa je už viac aktívne a bdelé. Zvýšená aktivita dieťaťa ústi do faktu, že len s ťažkosťami dokážeme ovplyvniť jeho polohu. Nič nie je stratené a aj v neskorších mesiacov môžeme stále ovplyvniť tvar lebky. Ak je dieťatko o niečo staršie, polohujeme ho najmä počas spánku, kedy ho musíme častejšie kontrolovať práve kvôli zvýšenej aktivite. V tomto prípade však odporúčame obrátiť sa na fyzioterapeuta a ortopéda, ktorý nám s potrebnými úkonmi pomôže a poradí. Včasnou a vhodne vykonanou intervenciou predídeme k problémom s asymetriou, čím sa vyhneme mnohým lekárskym návštevám. Dôležité je najmä zachovať pokoj a rozvahu, a v prípade, že má vaše dieťatko predsa len hlavičku preležanú, kontaktovať profesionála. Nesnažte sa daný problém vyriešiť zásadne sami a nie je hanbou požiadať o pomoc, ktorá je často potrebná!

tags: #do #kolkych #mesiacou #polohujeme #dieta