Náhradná starostlivosť o dieťa: Komplexný prehľad v slovenskom práve

V súčasnej dobe, poznačenej mimoriadnymi situáciami a zvýšeným dôrazom na ochranu zdravia, je nevyhnutné správať sa rozumne a obmedziť osobný kontakt na nevyhnutné minimum. V právnej oblasti to znamená aj možnosť využívania dištančných stretnutí s advokátom, ktoré môžu nahradiť osobné stretnutia. Tieto dištančné stretnutia môžu prebiehať telefonicky alebo prostredníctvom elektronických platforiem ako SKYPE, Viber či Whatsup. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia je taktiež možná. V prípade potreby právneho zastúpenia na súde, je možné prevziať zastúpenie aj bez osobného stretnutia. Z pohodlia domova môžete udeliť plnú moc a doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme, čím sa vyhnete potrebe chodiť na poštu. Všetky podania na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky.

Príprava zmlúv a iných právnych dokumentov je tiež súčasťou právnych služieb, ktoré je možné zabezpečiť aj dištančne.

Náhradnou starostlivosťou sa rozumie dočasné umiestnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby ako rodiča v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Základnými a nevyhnutnými predpokladmi náhradnej starostlivosti teda vždy sú dočasnosť a absencia riadnej osobnej starostlivosti zo strany rodičov dieťaťa. Len v prípade, ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa, prichádza do úvahy zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby. Ide napríklad o prípady rodičov alebo rodiča, ktorí zo zdravotných dôvodov sa nemôžu o dieťa postarať, ale aj o prípady opustenia dieťaťa zo strany rodičov.

Nech sú dôvody akékoľvek, Zákon o rodine vždy uprednostňuje starostlivosť rodičov pred starostlivosťou iných osôb. Preto prípadné zverenie do náhradnej starostlivosti má mať charakter dočasný, čo umožňuje rodičom dieťaťa usporiadať ich život tak, aby sa dokázali o dieťa riadne v budúcnosti starať. Pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, môžu rodičia alebo jeden z nich kedykoľvek požiadať súd o zrušenie náhradnej starostlivosti.

Nejde však len o „mechanické“ odstránenie pôvodných nedostatkov starostlivosti rodičov. Aj keď súd má uprednostniť starostlivosť rodičov pred inými osobami, vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa. Posudzuje úroveň kvality starostlivosti u rodičov a u osoby, v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza, a posudzuje citové väzby dieťaťa na rodičov a na osobu v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza. Výsledkom má byť najlepšie riešenie pre dieťa.

Náhradná osobná starostlivosť o dieťa vzniká len na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

Formy náhradnej starostlivosti podľa Zákona o rodine

Zákon o rodine pozná tri formy náhradnej starostlivosti:

1. Zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby.
2. Zverenie do pestúnskej starostlivosti.
3. Zverenie do ústavnej starostlivosti.

Pokiaľ nastane stav, kedy sa dieťa ocitne bez riadnej starostlivosti rodičov, je nevyhnutné čo najskôr dieťaťu zabezpečiť náhradnú starostlivosť tak, aby nebola ohrozená výchova a vývin maloletého dieťaťa. Osoba, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady (najmä zdravotné, osobnostné a morálne) a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Súd vždy uprednostní zverenie do náhradnej starostlivosti príbuzného maloletého dieťaťa v záujme zachovania kontaktu s rodinou, do ktorej dieťa patrí, pokiaľ spĺňa uvedené predpoklady. Pokiaľ je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti fyzickej osoby, súd v rozhodnutí zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Okrem povinnosti sa osobne riadne starať o maloleté dieťa, má táto osoba právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, avšak len v bežných veciach. Vo veciach podstatných rozhodujú i naďalej rodičia maloletého dieťaťa spoločne.

Pokiaľ sa táto osoba domnieva, že rodičia rozhodli v podstatnej veci nesprávne a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, môže podať návrh na súd. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach maloletého dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ako aj právo sa s maloletým dieťaťom stretávať.

Súd v rozhodnutí, ktorým zverí maloleté dieťa do náhradnej starostlivosti, zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, upraví styk súd.

Náhradná osobná starostlivosť (NOS)

Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti upravená v Zákone o rodine. Ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. V podstate súd rozdelí práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností medzi rodičov dieťaťa a osobu, ktorej dieťa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne.

Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi alebo aj manželom. Súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa.

Podmienky pre zverenie do NOS

Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:

• S trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
• Ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
• Osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
• Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní uprednostní príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa uvedené predpoklady, v záujme zachovania kontaktu s rodinou.

Práva a povinnosti osoby vykonávajúcej NOS

Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.

Súd v rozhodnutí o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu. Táto osoba má povinnosť sa o dieťa osobne riadne starať a má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V podstatných veciach rozhodujú i naďalej rodičia dieťaťa spoločne. Rodičia dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu ako aj právo sa s dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Náhradná osobná starostlivosť môže byť zverená aj jednému z manželov so súhlasom druhého manžela, alebo do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu smrti osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti.

Návrh na zverenie dieťaťa do NOS

Ak sa domnievate, že rodičia dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu, odporúča sa kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR), ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo. Prvoradá má byť snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ to je možné. Všetky kroky smerujúce k prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti odporúčame konzultovať s ÚPSVAR.

Ak nedôjde k náprave a je starostlivosť o dieťa naďalej ohrozená, odporúčame podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko maloleté dieťa.

Návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí obsahovať:

1. Osobné údaje navrhovateľa - osoby, ktorá navrhuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, vrátane uvedenia príbuzenského vzťahu s dieťaťom, ak existuje. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje rodičov maloletého dieťaťa a samotného maloletého dieťaťa. Osobnými údajmi treba rozumieť najmä meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a občianstvo.
2. Podrobné opísanie dôvodov a skutočností, pre ktoré rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a z akých dôvodov. Je nevyhnutné v návrhu súdu podrobne vysvetliť, prečo je pre dieťa nevyhnutné odňatie jeho rodičom, v čom konkrétne starostlivosť zanedbávajú.
3. Skutočnosti preukazujúce vhodnosť fyzickej osoby - navrhovateľa pre náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa.
4. Návrh na výšku výživného na maloleté dieťa. Výška výživného by mala na jednej strane zodpovedať opodstatneným výdavkom maloletého dieťaťa a na druhej strane majetkovým pomerom, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Výživné sa určuje podľa rovnakých princípov ako v prípade úpravy výživného pri zverení dieťaťa jednému z rodičov. Pre účely riadneho určenia výživného je potrebné súdu špecifikovať výdavky na maloleté dieťa a na domácnosť, v ktorej bude žiť.
5. Návrh na úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom. Pokiaľ sa osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, nedokáže s rodičmi maloletého dieťaťa riadne dohodnúť na vhodnej úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, je potrebné v návrhu požiadať súd aj o úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom. Je v záujme dieťaťa, aby malo zachovaný riadny kontakt s maloletým dieťaťom. Netreba zabúdať, že náhradná starostlivosť má mať dočasný charakter a pokiaľ dôvody odpadnú, je v záujme dieťaťa návrat k rodičom.

K návrhu je potrebné priložiť:

1. Rodný list maloletého dieťaťa a rodný list osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
2. Doklady preukazujúce príjmy tejto osoby a spolužijúcich osôb a opodstatnené výdavky na domácnosť, v ktorej bude maloleté dieťa žiť.
3. Doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.

Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Súd sa v prvom rade zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o maloleté dieťa riadne postarať. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že je nevyhnutné dieťa zveriť do náhradnej starostlivosti, tak sa v ďalšom konaní zameria na určenie osoby, ktorá bude najvhodnejšia pre zverenie dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Súd nie je viazaný návrhom a teda môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, príp. môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti. Pokiaľ súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, zároveň určí rozsah jej práv a povinností voči maloletému dieťaťu, rodičom určí výživné a príp. upraví ich styk s maloletým. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.

Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosť je ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorú upravuje Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť maloleté dieťa v prípade, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti, má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25. roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela.

Práva a povinnosti pestúna

Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi.

Ústavná starostlivosť

Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, ktorá sa využíva v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dieťaťu starostlivosť v rodinnom prostredí. Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov. Slovenská Republika je v rámci Európskej únie z pomedzi 27 krajín na 8. mieste v počte detí umiestnených v ústavoch detských domovov. Cieľom je znižovať počet detí v ústavnej starostlivosti a uprednostňovať rodinné formy náhradnej starostlivosti.

Profesionálna náhradná rodina (PNR)

Medzi efektívne formy náhradnej starostlivosti, maximálne sa približujúcej náhradnej rodinnej starostlivosti, patrí aj starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine, ktorú môže zriadiť subjekt na vykonávanie ústavnej starostlivosti nariadenej súdom. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí, a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine). Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti. V prípade viacerých detí (napr. širšej súrodeneckej skupiny) sa môžu stať zamestnancami detského domova obaja manželia.

Osvojenie (Adopcia)

Osvojenie je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. Na základe rozhodnutia súdu vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom právny vzťah, ktorý je rovnocenný vzťahu medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojiteľ nadobúda práva a povinnosti rodiča voči dieťaťu. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady. Osvojenie teda nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti, ale trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. Osvojenie právne upravuje § 97 až § 109 Zákona o rodine. Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny. K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu. Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa (od 1.7.2005). Ak sa rozhodne pestún osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po dobu 9 mesiacov. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará.

Medzištátne osvojenie

Ak sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu, je možným riešením medzištátne osvojenie. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach. Táto forma náhradnej rodinnej starostlivosti je možným riešením v prípade, že sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu.

Žiadateľ s pobytom v prijímajúcom štáte, ktorý si želá osvojiť dieťa zo Slovenska, sa obráti so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho pobytu. Ak tento orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadateľ je vhodný a spôsobilý na osvojenie, vypracuje komplexnú sociálnu správu k medzištátnemu osvojeniu. Túto správu zašle ústrednému orgánu v SR, ktorý ju zhodnotí a zašle späť správu o dieťati. Ústredný orgán prijímajúceho štátu a Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže spolupracujú nielen do úspešného ukončenia procesu medzištátneho osvojenia, ale aj po odchode dieťaťa zo Slovenska. Ústredný orgán prijímajúceho štátu je povinný posielať o osvojenom dieťati pravidelné správy Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže.

Vyživovacia povinnosť

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.

Rodičia sú zákonnými zástupcami svojich detí. Vzťah k dieťaťu majú matka, ako aj otec, ktorý je manželom matky. Vykonávajú tieto práva a povinnosti spoločne. Predpisy, ktoré určujú práva a povinnosti otca, ktorý nie je manželom matky, sa v jednotlivých krajinách líšia. Každá krajina EÚ uplatňuje vlastné právne predpisy. Všetky členské štáty EÚ sa však zhodujú na tom, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Toto právo môže byť realizované v dohode s bývalým partnerom, alebo v prípade nezhôd, na základe rozhodnutia súdu. Súd v krajine obvyklého miesta pobytu dieťaťa určí miesto bydliska dieťaťa a upraví styk s rodičmi. Rozhodnutia súdov týkajúce sa rodičovských práv a povinností a starostlivosti o dieťa vydané v jednom členskom štáte EÚ, sa vo všetkých členských štátoch EÚ uznávajú bez toho, aby bol potrebný osobitný postup. Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napr. uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.

Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Starostlivosť môže byť poskytovaná v rodinnom prostredí fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o dieťa, alebo inou právnickou osobou, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu podľa osobitného predpisu.

tags: #docasna #starostlivost #o #dieta