Prvé dieťa zo skúmavky na Slovensku: História a vývoj asistovanej reprodukcie

Umelé oplodnenie predstavuje prelomový moment v medicíne, ktorý priniesol nádej miliónom párov po celom svete. Táto metóda, ktorá sa neustále vyvíja, umožnila narodiť sa viac ako deviatim miliónom detí. V tomto článku sa pozrieme na históriu umelého oplodnenia, s dôrazom na jeho priekopníkov a vývoj na Slovensku a v Československu.

Priekopníci umelého oplodnenia vo svete

Vývoj metódy umelého oplodnenia v skúmavke (in vitro fertilizácia - IVF) je spojený s menami Roberta Edwardsa a Patricka Steptoea. Britský vedec Robert Edwards začal so základným výskumom procesu oplodnenia už v 50. rokoch minulého storočia. Uvedomil si, že oplodnenie mimo tela matky môže predstavovať potenciálnu liečbu neplodnosti. Počas výskumu sa ukázalo, že ľudské vajíčko má úplne iný cyklus ako králičie. Edwards s kolegami realizoval viacero experimentálnych výskumov a uskutočnil niekoľko základných objavov. Objasnil proces dozrievania ľudského vajíčka a vysvetlil, akým spôsobom doň zasahujú hormóny. Podarilo sa mu určiť podmienky, za ktorých sa aktivujú spermie a oplodnia vajíčko.

Edwards kontaktoval gynekológa Patricka Steptoea, s ktorým sa mu podarilo aplikovať poznatky z experimentov do praxe. Steptoe bol v tom čase priekopníkom laparoskopie - novej techniky, ktorá umožňovala kontrolu vaječníkov pomocou optického prístroja. Techniku použil na odobratie vajíčok z vaječníkov. Edwards ich umiestnil do bunkovej kultúry a pridal k nim spermie. Vedci u pacientov analyzovali hladinu hormónov, vďaka čomu mohli určiť presné obdobie vhodné na oplodnenie vajíčka, a maximalizovať tak šancu na úspech.

Narodenie Louise Brownovej a prelom v medicíne

V roku 1977 prišli na kliniku manželia Lesley a John Brownovci, ktorým sa nedarilo ani po deviatich rokoch splodiť dieťa. Podstúpili teda novú liečbu a len čo sa oplodnené vajíčko vyvinulo do štádia embrya s ôsmimi bunkami, lekári ho vložili do maternice budúcej matky. Dňa 25. júla 1978 sa jej po deviatich mesiacoch cisárskym rezom narodilo zdravé dieťa. Bola ňou Louise Brownová. Metóda umelého oplodnenia sa odrazu stala skutočnosťou. Médiá po narodení Louise Brownovej písali o obrovskom zázraku. V tomto prípade zasiahli ruky lekárov a vytúžená dcérka sa narodila zo skúmavky. V tej dobe išlo o nevídanú situáciu.

Po rokoch sklamania sa Lesley Brownová podrobila rôznym vyšetreniam, ktoré u nej odhalili nepriechodnosť vajíčkovodov. Išlo o problém, ktorý v tých rokoch nepoznal riešenie. Pár však po bábätku túžil veľmi a tak ich gynekológ Patrick Steptoe a fyziológ Robert G. Edwards z britskej Oldham General Hospital zaradili do svojho výskumu. Dňa 10. novembra 1977 tak Lesley laparoskopicky z vaječníkov odobrali jej vajíčka, ktoré následne v Petriho miske laborant Jean Purdy spojil so spermiami jej manžela. Išlo o experimentálny zákrok, ktorý sa dovtedy lekárom nikdy nepodaril. Nikto sa však nevzdával a spoločne sledovali, ako sa embryo vyvíja. Aj naďalej sa totiž vyvíjalo podľa plánov a všetko bolo v absolútnom poriadku. Lesley pod srdcom nosila svoje vytúžené dieťatko. Podarilo sa to po desiatich rokoch spoločného výskumu a išlo o obrovské zadosťučinenie.

Edwards a Steptoe napokon založili prvú kliniku na svete poskytujúcu liečbu neplodnosti umelým oplodnením v Cambridgei. Klinika sa stala centrom, z ktorého sa poznatky o spomenutej metóde šírili ďalej do svete. V priebehu rokov sa zaviedlo do praxe viacero vylepšení - napríklad sa začali vkladať spermie priamo do vajíčka, čo výrazne pomohlo v liečbe mužskej neplodnosti.

Ocenenie Roberta Edwardsa Nobelovou cenou

V roku 2010 získal Robert G. Edwards Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za vyvinutie metódy umelého oplodnenia. Švédsky Kráľovský inštitút Karolinska vyzdvihol, že Edwards priniesol radosť do života neplodných párov v celom svete. "Jeho úspechy umožnili liečbu neplodnosti, zdravotného stavu, ktorý trápi veľkú časť ľudstva vrátane vyše 10 percent všetkých párov vo svete," zdôvodnil inštitút svoje rozhodnutie.

Na dnešné udelenie Nobelovej ceny za medicínu britskému profesorovi Robertovi Edwardsovi, otcovi metódy umelého oplodnenia mimo tela matky, reagovala aj Louise Brownová, ktorá sa v júli 1978 narodila ako vôbec prvé "dieťa zo skúmavky" na svete. "Je to fantastická správa - ja a mama sme tak radi, že jeden z priekopníkov oplodnenia v skúmavke dostal ocenenie, ktoré si zaslúži. Máme Boba veľmi radi a s radosťou jemu aj jeho rodine v tejto chvíli súkromne blahoželáme."

Umelé oplodnenie v Československu

Profesor Ladislav Pilka sa celý roky významne podieľal na liečbe neplodnosti a práve vďaka nemu aj u nás prichádza ročne na svet tisícky detí zo skúmavky. Vďaka nemu sa u nás narodilo prvé dieťa zo skúmavky vôbec! Skon priekopníka v oblasti umelého oplodnenia potvrdil riaditeľ kliniky reprodukčnej medicíny v Zlíne David Rumpík. Prelom v liečbe neplodnosti profesor Ladislav Pilka sa celé roky významne podieľal na liečbe neplodnosti a práve vďaka nemu aj u nás prichádza ročne na svet tisícky detí zo skúmavky.

A bol to práve on, kto 4. novembra 1982 spolu so svojim tímom lekárov umožnil v Brne narodenie vôbec prvého dieťaťa zo skúmavky vo vtedajšom Československu a aj celom komunistickom bloku. Išlo o chlapca, ktorý prišiel na svet vďaka metóde zvanej GIFT (prenos pohlavných buniek priamo do vajíčkovodu).

"Naše prvé deti vznikali doslova na kolene. V Československu vtedy nebol dostupný žiaden materiál, špeciálne striekačky som zohnal na Slovensku v Starej Turej a naše sestričky ich ešte museli "dopilovať", aby sme dosiahli potrebnú špicatosť. Hadičky som zohnal od vojakov a špeciálnu komôrku, kde sa spojuje vajíčko so spermiou, vyrobil kolega v tíme." Takto opísal profesor Pilka vo svojich spomienkach pred dvoma rokmi podmienky, za akých pracoval so svojim tímom v brnianskej pôrodnici na Obilnom trhu.

Ako prišiel na metódu GIFT?

Prvá inšpirácia vraj prišla z Británie a konkrétna predstava bola vlastne vecou náhleho impulzu. Pre portál idnes.cz si na tú situáciu zaspomínal sám profesor Pilka: "Jedného večera sme s embryológom Honzou Tesaříkem kráčali po ulici. Premýšľali sme, ako to vymyslieť, keď v tom prišiel náhly impulz. Čo keby sme upravili vajíčkovod a spermiu s vajíčkom potom preniesli rovno tam - na to miesto, kde k oplodneniu normálne dochádza? Dáme to dovnútra a uvidíme..." A ono to na prekvapenie všetkých naozaj vyšlo! Niet preto divu, že potom všetkom neváhal priznať:"V živote som sa veľakrát presvedčil, že zdanlivo nepriaznivé náhody sa napokon obrátili v môj prospech..."

GIFT je skratka z anglickej terminológie - gamete intrafalopian transfer a znamená zavedenie gamét, vajíčka a spermie, do vajíčkovodov. Uvedená metodika bola jednou z mála poskytovateľných v danom období.

Umelé oplodnenie na Slovensku

Začiatky IVF programu na Slovensku siahajú do spoločného československého štátu, boli sme súčasťou spoločnej sekcie asistovanej reprodukcie, založenej v roku 1985, aj spoločného registra asistovanej reprodukcie. Prvé „dieťa zo skúmavky“ v ČSSR sa narodilo v roku 1982 v Brne po GIFT. Na Slovensku sa prvé dieťa po IVF + ET narodilo až 13 rokov po Lujze Brownovej. Podľa archívnej správy TASR sa prvé slovenské dieťa zo skúmavky narodilo v roku 1991: „Dňa 3. mája, ráno o pol deviatej sa v Bratislave narodilo prvé slovenské dieťa oplodnené v skúmavke.“

Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa smerovanie asistovanej reprodukcie na našom území zmenilo. O IVF program sa v tom období snažili dve bratislavské a jedna košická klinika, ale možnosti na liečbu boli ekonomicky výrazne obmedzené. V roku 1994 bola založená sekcia asistovanej reprodukcia pri Slovenskej gynekologicko- pôrodníckej spoločnosti (SAR SGPS). Prvé súkromné IVF centrum na Slovensku vzniklo v roku 1998 - Iscare v Bratislave.

Treba spomenúť aj mená lekárov, ktorí vo vtedajších určite nie ideálnych podmienkach asistovanú reprodukciu na Slovensku rozvíjali ‑ v Bratislave doc. Války, Dr. Hrúzik, Dr. Pintér, v Košiciach Dr. Herman, Dr. Obr. Priekopníkom umelého oplodnenia na Slovensku je MUDr. Jozef Války. Prvé slovenské „dieťa zo skúmavky“ sa narodilo 3. mája 1991 v Bratislave. Dievčatko s menom Zuzanka malo hmotnosť 3 070 gramov a dĺžku 50 cm.

Súčasnosť a budúcnosť umelého oplodnenia

Metóda umelého oplodnenia je bezpečná a efektívna. Zo 100 oplodnených vajíčok sa narodí dvadsať až tridsať detí. Komplikácie ako predčasný pôrod sú zriedkavé. Dlhodobé výskumy ukazujú, že zdravotný stav detí počatých touto cestou a detí splodených prirodzene sa nijako nelíši. Do dnešného dňa boli touto cestou splodené asi 9 miliónov ľudí.

Čo umožnilo pozitívny posun v možnostiach a úspešnosti liečby neplodnosti na Slovensku? Jednoznačne súkromné IVF centrá. Aj keď ich máme podstatne menej ako napr. Tak kde sme sa po asi 30 rokoch úspešného rozvoja liečby neplodnosti na Slovensku dostali? Slovenské páry zbytočne cestujú za liečbou do zahraničia, zahraničné páry nachádzajú úspech a porozumenie u nás. Poskytujeme všetky metódy liečby, vieme vybrať aj tzv. „liečbu šitú na mieru“, realizujeme všetky „patient a baby friendly“ postupy. Máme úspešný medical freezing, výrazne sa posunula aj úhrada liečby v tejto oblasti. Máme úspešný darcovský program.

Ešte nedávno prichádzali za tzv. social freezingom prevažne zahraničné pacientky. Aj vďaka cielenej osvete túto možnosť dnes už využíva veľa slovenských pacientiek. Od roku 2022 máme spustený Národný register asistovanej reprodukcie. Od rozdelenia republík takmer až doteraz bola mapa Slovenska „bielym miestom“ na mape európskeho registra (EIM -European IVF Monitoring). Náš register manažuje NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií), je povinný a tzv. „cycle per cycle“, čiže prospektívny, registruje každý urobený výkon asistovanej reprodukcie. Údaje zadáva každé IVF centrum, zadávanie je časovo náročné, ale máme valídny výstup o výsledkoch našej práce. Tvrdenie, že máme minimálne porovnateľné výsledky liečby s okolitými krajinami je už podložené aj výstupom z Národného registra.

Údaje do nedávno vytvoreného prospektívneho európskeho registra asistovanej reprodukcie (EuMAR - European Monitoring of Assisted Reproduction) bude už zadávať NCZI.

Etické a spoločenské aspekty

Hoci je umelé oplodnenie úspešnou metódou liečby neplodnosti, vyvoláva aj etické otázky. Medzi ne patrí napríklad osud nadbytočných embryí. Obavy našich poslancov o osud embryí pri umelom oplodnení sú legitímne, ale dôvodová správa k návrhu zákona obsahuje až priveľa omylov a argumentačných faulov. V dôvodovej správe sa tiež píše, že povolené má byť iba „prirodzené oplodnenie ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou“. To je značne problematická formulácia, lebo nie je vôbec zrejmé, čo „prirodzené oplodnenie“ znamená. Navyše, celá medicína je postavená na boji s nedokonalosťami nášho tela. Na druhej strane, obavy našich poslancov o osud zmrazených embryí sú celkom legitímne.

tags: #prve #dieta #zo #skumavky #na #slovensku