Prečo bábätko celý deň nespí a ako mu pomôcť?

Každé dieťa je iné - jedinečné. Hoci sú problémy so spánkom veľmi časté, vždy sa na ne treba pozerať individuálne. To, čo pomôže jednému bábätku, nemusí byť riešením pre iné.

Mnoho mamičiek sa stretáva so situáciou, keď ich bábätko celý deň nesúvislo spí, alebo spí len veľmi krátko. Prečo sa to deje a ako môžeme našim najmenším pomôcť? Spánok bábätiek je veľmi zvláštnou a zložitou neznámou pre množstvo rodičov.

Možné príčiny problémov so spánkom u bábätiek

Najprv sa uistime, že bábätko netrápi zdravotný problém. Bolesti bruška, kolika, plynatosť, zápcha, choroba alebo akýkoľvek diskomfort môžu byť dôvodom, prečo dieťa nespí pokojne.

Spí menej ako predtým? Najčastejšie plač a nepokoj znamenajú, že je bábätko hladné alebo smädné. U novorodencov býva typické „zámenné“ správanie - cez deň veľa spia, v noci sú bdelí. Vo veku 5-6 mesiacov môžu do spánku zasiahnuť prvé pokusy o pohyb a začínajúce zúbky. Medzi 7.-9. mesiacom sa pridávajú zmeny v trávení spôsobené prikrmovaním.

Okolo 4. mesiaca sa u bábätiek objavuje veľká zmena v spánku. Nazýva sa to „sleep regression“, no v skutočnosti nejde o spätný krok, ale o dozrievanie spánku. Medzi cyklami nastávajú mikroprebudenia - krátke chvíľky, keď dieťa skontroluje prostredie. U nás dospelých je to rovnaké: niekedy sa pritúlime pod perinu alebo zájdeme na toaletu. Preto je pre rodičov náročné zosúladiť sa s rytmom bábätka.

Prerezávanie zúbkov toto obdobie vie potrápiť nejednu z nás. Okrem toho, že dieťatko prežíva celkovú nepohodu, je veľmi nepokojné a stále má potrebu niečo hrýzť, sú prejavy aj oveľa horšie. Mnoho detí si prvé zúbky aj odhnačkuje a odteplotuje, čo samozrejme vôbec nepridáva na kvalite spánku. Dieťa sa v tomto období neustále budí, vzlyká, plače a vyžaduje neustálu prítomnosť matky.

Separačná úzkosť - panický strach z odlúčenia od matky, môžu mať deti od približne pol roka do asi jedného roka života. Dieťa sa v tomto období veľmi obáva toho, že bude odlúčené od matky a preto neustále vyžaduje jej prítomnosť. Ak sa mama vzdiali, je zle. Vyžaduje si stálu prítomnosť matky, čo samozrejme platí aj v noci.

Vývojový míľnik - ako dieťa postupne rastie, naberá aj nové poznatky a zážitky, zo dňa na deň sa stáva fyzicky zdatnejšie. Čím je dieťa staršie, tým viac vníma aj okolie a to, čo sa počas dňa deje okolo neho, neskôr v noci spracúva. To sa môže preniesť do jeho snov, ktoré bývajú veľmi živé a spánok je tak veľmi nepokojný.

Dieťa nespí celú noc - podľa niektorých odborníkov, nie je prirodzené, aby dieťa prespalo celú noc. Ani my dospelí neprespíme celú noc bez prebudenia, tak prečo by sme to mali očakávať od našich najmenších ratolestí. Navyše nie je dobré, ak dieťa úplne prespí bez pohnutia celú noc, nakoľko chvíľkové prebudenia pomáhajú zmenšovať riziko syndrómu náhleho úmrtia (SIDS).

Dieťa patrí k matke - mnoho rodičov si myslí, že je dieťa čo najskôr potrebné ukladať na spánok samé. Najlepšie do vlastnej izby. Nie je to však pravda. Deti, ktoré spia v tesnej blízkosti s matkou sú oveľa pokojnejšie a počas noci sa budia oveľa menej ako deti, ktoré sú od matky odlúčené.

Jednoducho je hladné - hoci si myslíme, že dieťa od pol roka by jesť v noci nemalo, naši malí hladoši majú na to iný názor. Niektoré detičky jednoducho potrebujú častejšie jesť a my sa môžeme snažiť akokoľvek, svoju dávku mliečka jednoducho vyžadujú - Nebráňte im v tom. Nedopriať dieťaťu jesť, keď je hladné, zrejme vôbec nepomôže a dá vám to plačom jasne najavo.

Prechádzka vonku? Od narodenia bábätka - nehrať sa na dokonalosť. Už vopred nepočítať, ako bude doma upratané, navarené. Pripraviť manžela na bábätko - stačí, ak uvarí niečo pod zub, vezme vysávač. Mamička má prvé týždne oddychovať a dojčiť - to je jej úloha, lebo jej dieťa potrebuje toto, nie krásnu izbičku, vyriadený byt. Potrebuje spokojnú mamičku, ktorá sa teší z jeho prítomnosti.

Bábätko celý prvý rok života potrebuje veľmi veľa spinkať. Novorodenec by sa mal nadojčiť, prebaliť, možno prezliecť… a už aj to je pre neho obrovská námaha. Potrebuje zaspinkať, aby načerpal nové sily na ďalšie kŕmenie. Bábätko do cca 6 týždňov väčšinu dňa i noci spí. Prestávky sú skôr len na nevyhnutné potreby ako je dojčenie… Nepotrebuje sa veľa hrať, stačí mu pár úsmevov od mamičky či otecka, prihováranie sa, jemná masáž - to je jeho hra. Ako je dieťatko väčšie, prestávka, kedy bdie sa trošku predlžuje. No dlhodobo platí, že bábätko po cca 2, max 3 hodinách potrebuje zaspinkať.

Bábätko, ktoré málo spinká, je dlhodobo preťažené, vyzerá ako hladné. Dožaduje sa prsníka, dojčí sa často, väčšinou len krátko pocuckáva. Vyžaduje si nesmiernu pozornosť, nevydrží sa samé hrať, chce byť stále na rukách, pôsobí ako moderné hyperaktívne dieťatko. Cmúľa si palčeky, je nervózne, zúrivo sa na prsník prisaje na pár sekúnd, vzápätí sa ho s veľkým plačom pustí. Alebo naopak, prisaje sa na prsník, cucne si len trošku, často si vôbec mliečko sacími pohybmi ani nespustí. Zaspáva. Mamička ho z prsníka stiahne, ono sa rozplače nanovo …. a takto sa to opakuje celý deň. Prsníky má ako handričky, cíti sa úplne vysatá fyzicky i psychicky. Mamička sa nemá kedy najesť, napiť, umyť, sú 4 hodiny poobede, ona je stále v nočnej košeli, doma všetko hore nohami.

Niektoré deti sa s touto schopnosťou jednoducho narodia. Väčšina žiaľ nie. Ak však za ním „skočíme“ hneď, ako sa zobudí a okamžite ho zodvihneme alebo začneme hojdať či nosiť, môže to mať na jeho upokojenie práve opačný efekt. Bábätko tak môžeme ešte viac prebudiť namiesto toho, aby sme ho znova uspali.

Niektoré bábätká sa v zavinovačke cítia zle, iné naopak, veľmi dobre, potrebujú byť aj celé mesiace stiahnuté ako to bolo v brušku. Treba to rešpektovať.

Niektoré deti odmietajú robiť potrebu do plienok. Spoznáte to ľahko - drobček sa vrtí a plače, idete ho prebaliť, rozopnutá plienka je suchá… a odrazu nie je. Kontroverzná téma, no pre mamy nespavých detí to môže byť záchranou.

Bábätká nevedia spať dnu, ale ešte horšie je to so spaním v postieľke. Dojčenie uspáva - bábo sa nadojčí a zadrieme. Aby sme ho neprebrali, stačí prsník opatrne vytiahnuť z pusinky, ale nechať ho v blízkosti tváričky. Bábo si pár krát pusinkou poťahá na prázdno a zadrieme. Až keď bude v polospánku - keď už nebude vládať protestovať, treba ho preložiť. Alebo až keď bude tuho spinkať.

Prechádzka vonku? Spočiatku bábo spinká v kočíku či nosiči možno len chvíľočku. Treba ho ukladať napapané. Ak sa napr. dojčilo o 9.00 a kým sa pripravíme, je 10.00 - bábätku treba prsník ponúknuť opäť - ak bude hladné, vezme si ho aspoň na pár hltov. To ho upokojí, pravdepodobnosť, že v kočíku zaspinká aspoň na pár minút sa zvyšuje. Z 15 min. prechádzok sa stanú viachodinové.

V kočíku si bábätko dokáže vytvoriť to, po čom každá mamička túži - aspoň aký taký režim. Bábätko sa naučí zaspať bez prsíčka - postupne si to zafixuje a bude bez prsíčka zaspávať i dnu. Väčšina detí dnu spinkať nevie. Deti sú citlivé na ruchy okolia, všetko ich ruší. Na čerstvom vzduchu im to ide lepšie. Najskôr na prechádzkach, časom dokážu spinkať i staticky v kočíku- na balkóne či terase.

Čo môžeme ako rodičia urobiť, aby sme im pomohli?

Dôležité je, aby bábätko pred spaním dostalo všetko, čo potrebuje: plné bruško, suchú plienku, primerané oblečenie. Dbajme na teplotu a oblečenie. Prispôsobme sa spánkovým zmenám, ktoré prichádzajú okolo 4. Po 8.-10. mesiaci ukladajme bábätko vtedy, keď je naozaj ospalé.

Nepremiestňujme dieťa do inej izby a nenechávajme ho vyplakať. V prvých dvoch rokoch sa buduje bazálna dôvera - základný pocit, že svet je bezpečný a rodičia sú oporou. Ak dieťa necháme plakať, jeho hladina stresového hormónu (kortizolu) sa zvýši a môže zostať vysoká aj dlhodobo.

Pred spaním obmedzme silné podnety - hlasnú hudbu, televízor či divoké hry. Večer by mal byť tichší, pokojný, v príjemnom polotme.

Koľko spí novorodenec? Odporúčaný počet hodín spánku novorodenca alebo bábätka od 0 do 3 mesiacov je 14 až 17 hodín denne. Existuje aj širšie rozpätie, ktoré hovorí o tom, koľko hodín spánku je v určitom veku ešte primerané. U novorodencov je širšie rozpätie 11 až 19 hodín spánku denne. To znamená, že existujú bábätká, ktoré naozaj nepotrebujú spať spomínaných 17 hodín denne, ale stačí im iba 11 hodín.

Spánok detí má určité rozpätie, ktoré je pre každý vek pomerne široké. Každé dieťa je individuálne a potrebuje „svoje“ množstvo spánku. Riešiť ako uspať bábätko, ktoré má nízku potrebu spánku je nezmysel.

Bábätko je malý človiečik, ktorý sa veľmi rýchlo učí. Od prvej chvíle po pôrode sa snaží pochopiť nový svet, v ktorom sa ocitlo a spracováva signály zo svojho okolia. Čo chceš v skutočnosti svoje bábätko naučiť, keď ho chceš naučiť spinkať? Tvoje bábätko sa narodí so základnými inštinktmi a reflexami, ktoré mu pomáhajú prežiť. Nie je ľahké ho presvedčiť, aby opustilo svoje inštinkty a spoľahlo sa na to, že mama sa oňho za každých okolností postará.

Jednou z prvých vecí, ktoré musí bábätko pochopiť je, že v noci sa spí a deň je čas na hranie. Veľa bábätiek si zamieňa deň a noc. Otočený režim bábätka môže byť pomerne veľký problém. Preto by si od prvej chvíle po narodení mala začať bábätko učiť rozdiel medzi dňom a nocou. Tento 5 krokový postup, ako uspať bábätko na nočný spánok, zároveň učí bábätko spať v noci viac ako cez deň. Ak ho budeš dodržiavať, bábätko si nebude mýliť deň a noc.

1) Keď bábätko spí, nechaj ho spaťPrvý bod platí, keď sa snažíš uspať bábätko večer, ale aj cez deň. Už je to relatívne dávno, keď som čakala prvé bábätko a chodila na predpôrodnú prípravku do pôrodnice. Pôrodná asistentka, ktorá prípravku viedla, nám na jednej z hodín povedala: “Prvorodičia sú všetci rovnakí. Keď bábätko plače, myslia si, že zomiera. Keď zaspí, myslia si, že už zomrelo.” Viem, že je veľmi lákavé zodvihnúť bábätko, ktoré si pokojne spinká vo svojej postieľke, ale prosím ťa, nerob to. Radšej pozoruj jeho malý hrudníček ako sa pomaly dvíha, keď sa chceš uistiť, že je v poriadku.

2) Režim bábätka: Večerný rituál by sa mal opakovaťUž si asi počula o tom, že večerné rituály nie sú o ukladaní bábätka do postele presne o ôsmej. Režim bábätka je viac o tom, že po sebe nasledujú vždy tie isté činnosti. Bábätko nemá hodinky, takže nevie, či je čas ísť na prechádzku, obed alebo hru. Keď chceš uspať bábätko na jeho nočný spánok, dôležitá je následnosť krokov, ktoré uloženiu do postele predchádzajú. Nemusí ísť o nič komplikované, ani to nemusí byť 10 krokov. Dokonca večerný rituál nemusí zahŕňať kúpanie, ak nechceš bábätko kúpať každý deň (kúpanie vysušuje pokožku, stačí ak budeš bábätku dôkladne umývať zadoček po kakaní). Váš večerný rituál môže byť úplne jednoduchý. Napríklad: Prinesieš bábätko do spálne, prebalíš ho a prezlečieš do pyžamka. Zhasneš svetlo. Bábätko nakŕmiš. V izbičke je prítmie. Môžeš si nechať zažatú malú lampu, aby si s bábätkom vedela lepšie manipulovať. V izbe je ticho a počas papania sa už s bábätkom nerozprávaš. Ak aj niečo povieš, šepkáš. Vyšleš tak bábätku jasnú správu o tom, že je čas ísť spinkať. Režim bábätka sa postupne “sám” stabilizuje, keď zistíte, aký denný a večerný program vám najviac vyhovuje. Pravdepodobne budeš bábätko ukladať spinkať v približne rovnakom čase každý deň. No určite to nie je nevyhnutné. Pozoruj náznaky únavy a zváž, aký malo tvoje bábo deň. Niektoré dni môžu byť náročnejšie, bábätko bude viac unavené a uložíš ho spať skôr. A naopak, keď bábätko poobede nezvyčajne dlho spinkalo, bude mať večer viac energie a vydrží hore dlhšie. Pamätaj si, že bábätká rýchlo rastú a menia sa z týždňa na týždeň. Rituály a rutina nie sú o dodržiavaní presného časového harmonogramu každý deň, ale o dodržaní následnosti krokov, ktoré tvoje bábätko pozná. Vie, čo nasleduje a môže sa na to pripraviť.

3) Tma: Nezapínaj v noci svetloJe noc, svetlo by malo byť stiahnuté na minimum. Zaobstaraj si malú nočnú lampu, ktorá buď ostane zapnutá po celú noc alebo ju zapneš iba vtedy, keď sa bábätko zobudí. Lampa by nemala izbu osvetliť, iba vytvoriť šero, aby si videla bábo zodvihnúť a nakŕmiť. Viac svetla si rozsvieť iba v prípade, že potrebuješ vymeniť okakanú plienku. No ani vtedy by som nezapínala veľké svetlo. Keď je v izbe šero, bábätko vie, že nie je deň. Je čas na spanie.

4) Ticho: V noci šepkaj alebo radšej vôbec nehovorĎalšia rada ako uspať bábätko úzko súvisí s tou predošlou: V noci sa bábätku neprihováraj. Snaž sa obmedziť interakciu s bábätkom na minimum. Nie je čas na hranie, takže nemáš záujem sa s bábätkom zhovárať ani počúvať čo hovorí, ani sa s ním hrať. Je čas byť tíško a spinkať. Jednoducho, je noc. Niektorým bábätkám stačí aj očný kontakt. Sú z neho nadšené a hneď sa budú chcieť s tebou hrať. Takže bude lepšie, keď si bábätko pritúliš, pohladkáš ho a veľmi tichým hlasom zašepkáš “Čššš!” Zvoľ si utišujúci zvuk, ktorý sa bábätko naučí rozpoznať. Alebo ostaň celkom ticho. Keď sa bábätko dostane do nálady na hru uprostred noci, jednoducho ho ignoruj. Nie, v žiadnom prípade ho nenecháš plakať. Iba mu nebudeš odpovedať rozprávaním ani pohľadom. Tvár sa, že ho nepočuješ, keď ti niečo “vysvetľuje.” Ďalší deň mu ukážeš, že sa s ním chceš hrať a že spolu môžete zažiť veľa zábavy: Pretože je deň, nie noc!

5) Nemeň hlučnosť prostredia, kde bábätko spíKeď bábätko zaspí pri určitej úrovni hluku, môže sa prebudiť, ak sa táto úroveň zmení. Najmä vtedy, keď hluk utíchne. Zaujímavé je, že väčšine bábätiek nevadí, keď sa úroveň hluku zvýši. Nehovorím o náhlom, hlasnom buchote. Skôr mám na mysli neurčitý hluk. Takýto “hluk” môže dokonca bábätko uspať, pretože mu pripomína časy, keď bolo ešte v brušku a počulo zvuky tvojho tela. Pokús sa vyhnúť uspávaniu bábätka tak, že mu zapneš na mobile white noise alebo tzv. biely hluk. Už predsa nie je v brušku a snažíš sa ho naučiť, že keď je ticho, tak sa spí. Nemyslím, že biely hluk je dobrý spôsob, ako uspať bábätko. Avšak je veľa rodičov, ktorým nahrávky bieleho hluku pomáhajú bábätko uspať. Koniec koncov, je to len na tvojom rozhodnutí. V prípade, že tvoje bábätko dokáže zaspať len pri hluku, nerob si z toho ťažkú hlavu. Ešte som nepočula o žiadnom 17 ročnom tínedžerovi, ktorý by zaspával pri zvuku vysávača, ty už áno? 🙂

Ďalším, úžasným, riešením je nosenie bábätka von i dnu - dojčenie a nosenie sa spolu snúbia, bábätko v náručí mamičky je takmer vždy spokojné. V nosiči (vak, nosič, šatka) sa bábo dokáže upokojiť, odstrihnúť od okolia. Je obalené v látke, cíti sa ako v brušku. Máme voľné ruky, môžeme sa hrať so starším dieťatkom, čosi zjesť, upratať … bábätko je súčasťou bežných činností v domácnosti a napriek tomu oddychuje. Nosenie bez nosiča nemá ani z polovice taký úspech - také nosenie unavuje. Sme strnulé, bolí nás chrbát, ruky - napätie prenášame na dieťatko, bábo plače ešte viac. Veľa mamičiek nosenie odmieta, bojí sa, že bábo sa bude chcieť len nosiť. Nie to tak, každé dieťa je zvedavé a dospeje do štádia, keď bude viac na zemi objavovať svet než sa nosiť. Nosením nepoznáme bariéry, dostaneme sa kamkoľvek, môžeme sa prechádzať po lúkach, kopcoch, po nákupných centrách i po ulici s poškodenými chodníkmi. Bábätko treba začať učiť od narodenia, pokojne už v pôrodnici, rýchlo si zvykne mamička i bábätko.

Jednou z najväčších výhod dojčenia je uspávanie na prsníku. To, že ti bábätko počas dojčenia zaspí, ber ako veľkú výhru. Uspávanie na prsníku určite nie je zlozvyk. Je to tá najprirodzenejšia a najlepšia možnosť, ako uspať novorodenca, ba dokonca ako utíšiť novorodenca. Nepokojné bábätko sa dojčením upokojí a zaspí. Vyspinkané bábätko je šťastné a pokojné. Počas prvých mesiacov by si mala výhodu uspávania na prsníku využívať čo najviac vo svoj prospech. Máš dokonalý spôsob ako upokojiť a uspať bábätko, váž si to.

Problém nastáva vtedy, keď bábätko vyrastie a čím je staršie, tým viac odmieta spať, pokiaľ nemá tvoj prsník v puse…

Mamičky, ktoré dojčia, nosia svoje detičky sú viac empatické a pomerne ľahko vedia inštinktívne vycítiť potreby svojho dieťatka. Existujú rôzne spánkové modely a návody ako naučiť bábo spinkať. Za cenu vyplakania. Väčšina mamičiek túži po takom bábätku. Zároveň sa v nej čosi búri. Pretože mamička čo dojčí, má dokonale rozvinuté vnímanie potrieb bábätka, nie je otrlá voči plaču, najmä ak vie, že existuje účinný prostriedok, ktorý plač zvyčajne zastaví - jej prsník.

Nie je umenie bábätko nechať vyplakať a počkať, kým sa nezlomí a rezignovane sa neutíši. Takých detí je veľa v detských domovoch. Sú zlomené a naučené, že plač ako volanie o pomoc nefunguje. My sme chceli bábätká, nie sú to bábiky, sú to živé tvory, ktoré sú závislé na nás.

Čo sa týka spánku v noci, je to veru kapitola sama osebe. Ako však naložiť s denným spánkom? Uložiť náročné dieťa na nočný spánok vyžaduje predsa toľko úsilia! To máme tým všetkým prechádzať aj cez deň? Nuž, veru áno, pri náročnom dieťati čelíte jednej výzve za druhou a denný spánok k nim rozhodne patrí tiež... Otázok je skutočne veľa a tak nečudo, že sa z toho zapotí nejeden rodič. Ako na to, aby sa z každodenného boja stala príjemne zabehnutá rutina?

Tak ako takmer vo všetkých oblastiach, aj v tejto existujú značné individuálne rozdiely medzi jednotlivými deťmi. Taktiež veľmi záleží od veku a všeobecne platí: čím je dieťa väčšie, tým menej denného spánku potrebuje. Čo sa týka náročných detí, opäť je to oblasť, v ktorej sú „náročnejšie“. Často sa stáva, že v období okolo dvoch rokov niektoré deti začínajú tzv. poobedňajší spánok odmietať. Sú deti, ktoré okolo dvoch rokov už pohodlne vydržia celý deň bez zdriemnutia. Ako sa však schyľuje k večeru, únava robí svoje a môže sa stať, že v domácnosti práve na večer nastanú dramatické chvíle.

Unavené dieťa = ťažko spolupracujúce dieťa. Unavené dieťa = predráždené dieťa so sklonom k emočným výbuchom. A to platí aj pre bábätká. Nervová sústava cez deň beží na plné obrátky, prijíma všetky rôznorodé podnety z okolia aj z vnútorného prostredia dieťaťa. Náročné deti - často hypersenzitívne - sú veľmi citlivé na podnety zo svojho okolia. A čo je veľa, to je moc. Aj ich nervová sústava potrebuje oddych.

Keď bábätko spinká pri tebe (píšem “keď,” pretože verím tomu, že všetci rodičia občas spia so svojimi bábätkami, a to aj vtedy, keď väčšinu nocí spí bábätko vo svojej postieľke), mala by si dostatočne vnímať prítomnosť bábätka.

tags: #dojca #cely #den #nespi