Jeseň je obdobie prechladnutí, ako pri dospelých, tak hlavne pri deťoch. Obzvlášť dojčiace mamičky sú náchylnejšie, pretože dojčenie je veľmi energeticky náročné a pokiaľ žena len lieta okolo domácnosti a bábätka a moc sa o seba nestará, potom ju môžu dobehnúť akékoľvek zdravotné komplikácie. Strava je liek na všetky choroby. Často stačí urobiť pár malých zmien v jedálničku a hneď sa mamička cíti lepšie. Najdôležitejšie pre dojčiacu ženu sú potraviny ako mäso, kvalitné tuky, vajcia, vývary, ovocie, zelenina, mliečne výrobky.
Pre imunitu je dôležitý vitamín C v kombinácii so selénom a zinkom. V prípade, že mamička na svoj jedálniček veľmi nedbá, potom jej budú isto chýbať potrebné vitamíny, aby bola zdravá a mala silu sa postarať o svoje bábätko. Vhodnejšie je teda dopĺňať vitamíny z vyváženej stravy. Pokiaľ však aj tak chýbajú vitamíny, potom najlepšie vstrebateľné sú tie lipozomálne.
V šestonedelí by sa mala mamička šetriť a skôr by sa mala s bábätkom zoznamovať v posteli. Maznať sa s ním, dojčiť ho, dopriať mu kontakt, ktorý potrebuje. Samozrejme nie vždy je to možné, zvlášť pokiaľ má doma ešte ďalšie deti, ktoré ju potrebujú. Tak ako tak, by mal byť pohyb pre mamičku na dennom poriadku, aby sa udržala v kondícii. Zvlášť pohyb vonku, či už chôdza s kočíkom alebo s dieťaťom v šatke/nosiči.
S nedostatkom spánku bojuje isto každá mamička, obzvlášť tá novopečená. Nočné budenie, ktoré je často sprevádzané plačom je naozaj vyčerpávajúce. Ideálny je spoločný spánok v jednej posteli, tým sa eliminuje nočné vstávanie k postieľke a nedôjde tak k úplnému prebudeniu. Zároveň je dôležitý aj odpočinok cez deň. Teda, keď spí bábätko, mamička buď tiež spí alebo odpočíva.
Materskému mlieku sa tiež hovorí aj tekuté zlato a je veľmi dôležité pre imunitu bábätka. Obsahuje totiž mnoho vitamínov, minerálov a tiež protilátok, ktoré sa pre bábätko tvoria takzvane na mieru. Pokiaľ je to možné, tak je skvelé, keď je dieťa dojčené aspoň do dvoch rokov jeho veku. Prechádzky sú samozrejmosť, prospešné aj pre dojčiace matky a ich vzájomný vzťah.
Pri zavádzaní príkrmov je treba dbať tiež na vyváženú a kvalitnú stravu, ideálne potraviny v bio kvalite. Potraviny, ktoré sú dôležité pre mamičku, sú taktiež dôležité aj pre jej dieťa. Teda mäso, vývary, vajcia, mliečne výrobky, ovocie a zelenina.
Dojčenie má pre dieťa význam z imunologického hľadiska aj po 6. mesiaci. Protilátky, probiotiká a prebiotiká, lyzozým, HAMLET, biele krvinky, laktoferín, oligosacharidy, makrofágy, neutrofily, imunoglobulíny alebo T lymfocyty - to všetko sú dôležité zložky, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú aj po 6. mesiaci. Ženám, ktoré dojčia po 6. mesiaci, je dôležité povedať, že to nerobia zbytočne. Pretože na dojčení záleží. Povzbudiť vás môže aj citát zo štúdie v časopise Nutrients (2019): “Naše výsledky dokazujú vysoký imunologický potenciál materského mlieka počas dlhodobého dojčenia a že koncentrácia laktoferínu je vtedy podobná jeho koncentrácii v kolostre. Dôkazy o stabilných či dokonca stúpajúcich hladinách imunoproteínov počas dlhodobého dojčenia poskytujú argumenty proti odstavovaniu.”
Niektorí imunológovia sa v poslednom období v médiách vyjadrili, že v našich končinách nemá veľký zmysel, aby bolo dieťa dojčené po prvých narodeninách. Odborník na imunitu, Martin Hrubiško, ktorý je primárom oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave, hovorí, že dojčenie by malo trvať aspoň pol roka. „Materské mlieko je úžasný „prebiotický a probiotický drink“, ktorý obsahuje veľa úžasných látok, ktoré pomáhajú vytvárať toleranciu na všetko, s čím sa dieťa skôr či neskôr stretne - od vzdušných alergénov, cez baktérie, huby, plesne až po potravinové alergény. Takže dieťa sa s tým má stretnúť počas prvého roka života.“ Podľa Hrubiška však nemá zmysel, aby mamy dojčili dlhšie ako rok. „Chýbajú dôkazy, že viac ako ročné dojčenie má zdravotný význam,“ tvrdí.
Imunologička a alergiologička Jaroslava Orosová zastáva názor, že z imunologického hľadiska je veľmi dôležité dojčenie do šiesteho mesiaca. Pretože až približne od štvrtého mesiaca si začne dieťa tvoriť vlastné protilátky, ktoré dovtedy získava od matky cez placentu a po narodení prostredníctvom materského mlieka. Tvrdí, že po prvom roku už z hľadiska vývoja imunity dojčenie veľmi zmysel nemá. Rovnako tvrdí, že pitie materského mlieka po roku života nemá ani výraznú nutričnú hodnotu, ak ide o zdravé dieťa, schopné prijímať rozmanitú stravu. Iné je to v krajinách tretieho sveta, kde je zdravšie a bezpečnejšie, keď žena dojčí dieťa aj po roku, ako by ho mala vystaviť kontaminovaným potravinám. Podľa Orosovej práve z týchto dôvodov odporúča Svetová zdravotnícka organizácia dojčenie v kombinácii s príkrmami do 2 alebo viac rokov.
Pediatričky Elena Prokopová a Marta Špániková však hovoria, že matka by mala dojčiť tak dlho, kým to považuje za správne a kým dojčenie spôsobuje radosť jej aj dieťaťu. Upozorňujú, že násilné ukončenie dojčenia má negatívny vplyv na psychiku, najmä v období „separačnej úzkosti,“ lebo dieťa v tomto čase ešte nevie pochopiť, prečo odrazu materské mlieko nedostane. Aj ony spomínajú doplnkové dojčenie, ktoré odporúča WHO do 2. rokov života aj dlhšie. „Ak matka nechá voľbu na dieťa, odstavia sa niektoré deti skôr a iné až v treťom roku,“ zhodujú sa pediatričky.
Keďže však žijeme v prostredí, kde nás zabíjajú iné civilizačné ochorenia ako hnačky z kontaminovaných potravín, možno by nás mohli zaujímať aj iné súvislosti. Dojčenie po roku môže byť síce z hľadiska imunológov pre dieťa irelevantné, no pre matku sa ukazuje ako veľmi prospešné. Podľa metaanalýzy publikovanej v Acta Paediatrica v r. 2015: dojčenie viac ako 12 mesiacov je asociované so zníženým rizikom karcinómu prsníka a ovária (každý rok dojčenia o 4,3 %) a s poklesom rizika vzniku diabetu mellitu 2. typu o 32 %. Ženy, ktoré dojčili celkovo 12 - 24 mesiacov, majú signifikantne znížený výskyt kardiovaskulárnych ochorení vrátane artériovej hypertenzie, hyperlipidémie a reumatoidnej artritídy. Kratšie dojčenie bolo asociované so zvýšeným rizikom popôrodnej depresie. Každá mama si však musí odpovedať sama na otázku, dokedy jej dáva dlhodobé dojčenie zmysel. Dojčenie podporuje normálny vývoj dieťaťa a to, aby malo možnosť rozvinúť naplno svoj potenciál pre najlepší vývoj a zdravie.
Prehľad literatúry zverejnený v medicínskom časopise Pediatrics ukazuje, že dojčenie v prvých štyroch mesiacoch života má potenciál znížiť pravdepodobnosť výskytu astmy, atopickej dermatitídy, či alergie na bielkovinu kravského mlieka. Nemecká štúdia zistila, že ak sa bábätko dojčí 6 - 9 mesiacov či dlhšie, znižuje sa riziko výskytu atopickej dermatitídy a astmy v ranom detstve a spája tento fakt s ochranným účinkom látky CD14, ktorá sa nachádza v materskom mlieku a hrá úlohu vo vrodenej imunite. Švédska štúdia uskutočnená na viac ako 4-tisíc bábätkách zistila, že výlučné dojčenie 4 mesiace alebo dlhšie pomáha znížiť riziko výskytu astmy, atopickej dermatitídy alebo sennej nádchy. Austrálska štúdia sledovala počas prvých 6 rokov života viac ako 2-tisíc detí a zistila, že ak deti neboli výlučne dojčené v priebehu 6 mesiacov, zvyšovalo to pravdepodobnosť vzniku detskej astmy, iných alergických ochorení a tiež riziko obezity, čo je rizikový faktor pre vznik astmy. Škandinávsky prehľad 132 štúdií naznačuje, že dojčenie má ochranný účinok proti ochoreniam súvisiacim s poruchami imunity. Systematický prehľad literatúry z roku 2015 ukázal, že dojčenie má potenciál ochrániť dieťa pred astmou, ekzémom a sennou nádchou.
Dojčenie je prirodzený spôsob výživy pre novorodencov a dojčatá, ale zároveň aj najlepší stimulant rozvoja detského imunitného systému. Podľa aktuálneho prieskumu medzi pediatrami je na Slovensku po prepustení z pôrodnice dojčených viac ako 80% dojčiat a každé druhé dieťa je stále dojčené vo svojich šiestich mesiacoch. Doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof., predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti, hodnotí výsledky prieskumu pozitívne: „Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je dojčenie najprirodzenejšia forma výživy dojčaťa. Poskytuje totiž mnoho zdravotných a emočných benefitov pre dieťa aj matku. Odporúčame dojčiť dieťa prvých šesť mesiacov, a následne popri prikrmovaní podávaním tuhej stravy pokračovať v dojčení do dvoch rokov aj dlhšie, ak to matke a dieťaťu vyhovuje.“
Podľa odhadu oslovených pediatrov je po prepustení z pôrodnice dojčených 81% dojčiat. Počet alergikov však na Slovensku stúpa a čoraz častejšie sa v ambulanciách pediatrov objavujú aj potravinové alergie, predovšetkým alergia na bielkovinu kravského mlieka. Potvrdzujú to aj dáta z prieskumu, v ktorom pediatri uviedli, že prvé známky alergie sa prejavia u 22% dojčiat a batoliat vo veku do 3 rokov. Aj keď pozitívna rodinná anamnéza je dôležitejším rizikovým faktorom, druhým najvýznamnejším činiteľom, ktorý vznik allergies ovplyvňuje, je dojčenie, resp. jeho dĺžka. Okrem samotného dojčenia má vplyv na vývoj alergií aj správne zavádzanie nemliečnych príkrmov v primeranom veku. Podľa MUDr. Eleny Prokopovej, predsedníčky Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti, sa takmer 30% oslovených pediatrov v prieskume stretáva s podávaním nesprávnych jedál v nevhodnom veku dieťaťa. „Medzi nedostatky v oblasti výživy, ktoré sa najčastejšie vyskytujú, patrí priskoré podávanie tuhej stravy, nepoužívanie odporúčaných dojčenských a batoliacich mliek či ich zbytočné striedanie, zaraďovanie kravského mlieka do jedálnička príliš skoro alebo podávanie sladkostí vrátane sladených nápojov.“
Mliečna zložka stravy je dôležitá aj po ukončení dojčenia. Nie je pritom dôležité, z akého dôvodu matka dojčenie ukončí, dieťa by nemalo byť ochudobnené o kvalitnú mliečnu zložku. Nie len z dôvodu výživových parametrov, ale aj z hľadiska vplyvu na prevenciu pred alergiami. Rodičia môžu ovplyvniť najmenej 80% celoživotného zdravia svojho dieťaťa, vrátane výskytu civilizačných ochorení. Prvých 1000 dní, teda obdobie tehotenstva po druhé narodeniny dieťaťa, je najcitlivejším obdobím nielen pre rast a vývoj organizmu, jeho imunity, ale aj chuťových preferencií a návykov. Zvyky, ktoré si dieťa vytvorí v tomto období, sa preňho stanú trvalými na celý život, a môžu ovplyvniť aj sklon k nadváhe a obezite.
