Nevyhnutnou súčasťou opatrení okolo nás, spojených s domácou karanténou je zvýšená starostlivosť o naše deti a ich prežívanie. Na Vás rodičov sú kladené veľké nároky. Z praxe a aktuálnych rozhovorov s Vami viem, aké veľké tie nároky sú. Aj keď sa nám zdá, že detské strachy sú často nelogické, je dôležité ich nepodceňovať. Strach u detí súvisí s budovaním samostatnosti a postupným odpútavaním sa od rodiča. Zrazu sa musia spoliehať samy na seba - v škôlke, škole, jednoducho naučiť sa fungovať vo svete bez neustálej prítomnosti a ochrany najbližšej osoby. Aj keď dieťa celkom strachu nezbavíme, vieme ho naučiť pracovať s obavami a viesť ho k tomu, aby vedelo strach rozlišovať a prekonávať. Buďme mu oporou, poskytnime mu útechu a pocit istoty.
Strach je prirodzená emócia, ktorá nás chráni a u detí to platí dvojnásobne. Detský strach je prejav vyvíjajúceho sa mozgu a ich schopnosti uvedomovať si riziká, ktoré ešte nevedia správne vyhodnotiť. Niektoré strachy sú typické pre určitý vek. Napríklad strach z odlúčenia okolo 8. mesiaca, strach z tmy vo veku 2-6 rokov, obavy z príšer a strašidiel okolo 4 rokov. Či strach z neúspechu alebo výsmechu v škole, ktorý je viditeľný u starších predškolákov a školákov. Úplne zbaviť dieťa strachu nie je cieľ, a ani to nie je reálne. A napokon ani zdravé. Každý strach dieťaťa je volaním po istote.
Prejavy úzkostného dieťaťa
Máte úzkostné a ustráchané dieťa? Ak dieťa vykazuje niektoré z nasledujúcich prejavov, môže trpieť úzkosťou:
- Je plačlivé, reaguje prehnane citlivo.
- Je mrzuté, alebo nahnevané bez zjavnej príčiny.
- Obáva sa urobiť aj najmenšiu chybu.
- Má záchvaty paniky (alebo má strach z panického záchvatu).
- Trpí fóbiami (zo psov, včiel apod.) a svoje strachy preháňa (napríklad že príde živelná pohroma apod.).
- Obáva sa vecí, ktoré sú v ďalekej budúcnosti, (napríklad ako pôjde zase do školy).
- Obáva sa, ostať osamote bez rodičov.
- Má pravidelné nočné mory o strate a ťažkostiach, čo prežíva.
- Z hry ho vyrušia jeho obavy a strachy.
- Má obsesívne (vtieravé) myšlienky a kompulzívne správanie (klepká prstami, umýva si ruky apod.).
- Začínajú sa objavovať kolapsy a jeho obavy sa horšia.
- Neustále sa pýta „čo ak?“ („Čo ak budem chorý alebo ty? Čo sa to deje ?“).
- Odmieta účasť na aktivitách, hlavne ak sa očakáva, že bude spolupracovať.
- Neustále vyhľadáva súhlas od ostatných, od rodičov.
- Často vraví „Ja to nedokážem.“ bez ozajstného dôvodu.
Deti prežívajú stres rovnako intenzívne ako dospelí, no nemajú nástroje na jeho efektívne zvládanie. Stres u detí väčšinou znamená mať strach z neznámeho. Môže byť vystavené rozličným tlakom, cítiť sa neisto a nepríjemne.
Ako zmierniť rodičovské obavy a pomôcť deťom prekonať strach
Súčasní rodičia často prežívajú silné obavy o svoje deti, ktoré môžu prameniť z rôznych zdrojov. Je dôležité si uvedomiť, že obavy sú prirodzenou súčasťou rodičovstva, ale nadmerné obavy môžu byť kontraproduktívne. Prehnané obavy môžu prinášať viac komplikácií ako úžitku a škodia aj vzájomným vzťahom. Deti strácajú zodpovednosť za seba do tej miery, v akej ju za ne preberajú rodičia.
Začnite deťom viac veriť
Súčasní rodičia deťom často neveria, čo deti podvedome cítia. Je dôležité pretnúť tento začarovaný kruh a dať deťom najavo, že im veríte a že sú schopné sa o seba postarať.
Dajte im príležitosť ukázať vlastné schopnosti
Okrem viery je dôležité dať deťom dostatok príležitostí, aby si v praxi mohli vyskúšať svoje sily, schopnosti a zručnosti. Ak zistia, že dokážu ísť samé do školy, zorientovať sa na neznámom mieste alebo zvládnuť veľkú preliezačku, vzrastie ich sebavedomie a budú sa správať zodpovednejšie.
Vybavte deti informáciami
Namiesto trápenia sa tým, čo všetko by sa deťom mohlo stať, je lepšie poskytnúť im dostatočné informácie, ako sa majú správať, aby minimalizovali potencionálne riziko. Naučte ich, ako reagovať, ak ich osloví cudzí človek, ako odmietnuť sexuálne obťažovanie, čo robiť, keď sa stratia v dave, ako prejsť rušnú križovatku alebo ako sa zachovať, keď ich vonku stretne búrka.
Čo sa dá ovplyvniť, to ovplyvnite. Iné neriešte.
Rozlišujte medzi situáciami, ktoré môžete ovplyvniť a ktoré nie. Ak sa bojíte, že dieťa zraní elektrický prúd, môžete zaslepiť zásuvky. Ak sa však obávate, že dieťaťu niekto raz ublíži alebo že dostane vážnu chorobu, takým strachom sa môžete utrápiť a dieťa aj tak stopercentne ochrániť nedokážete.
Zvažujte veľkosť rizika, to malé povoľte
Rozlišujte medzi situáciami, v ktorých hrozí dieťaťu veľké riziko a kde naopak len malé. Ak bývate na piatom poschodí, má zmysel zabezpečiť okná, ale tam, kde je riziko malé, sa nebojte a nechajte dieťa behať z kopca alebo robiť iné aktivity, ktoré ho rozradostnia.
Nepotrebujete pomoc odborníka?
Ak sa o dieťa prehnane bojíte, môže to byť dôsledok úzkostnej poruchy, ktorá si vyžaduje návštevu u psychológa alebo psychoterapeuta. Sami si môžete pomôcť tak, že zhodnotíte, kedy je váš strach užitočný a kedy už škodí všetkým zúčastneným.
Ako pomôcť dieťaťu zvládnuť strach
Strach je prirodzená emócia, ktorá nás chráni. U detí je to prejav vyvíjajúceho sa mozgu a ich schopnosti uvedomovať si riziká, ktoré ešte nevedia správne vyhodnotiť. Niektoré strachy sú typické pre určitý vek.
Pomenujte emócie
Použite slová ako: "Vyzeráš vystrašene."
Ponúknite stratégiu
Vymyslite spolu rituál, ochranný predmet, napríklad plyšáčika strážcu. Netrvajte na hrdinstve. Niekedy dieťa potrebuje čas.
Pracujte s dychom
Rozprávali sme sa o tom, čo sa deje s naším telom, keď sa bojíme. Zistili sme, že to cítime v brušku a zároveň sa nedokážeme nadýchnuť. Učili sme sa vedome hlboko dýchať. S výdychom sme dávali strach preč. Mali sme takú mantru "s nádychom berieme do seba silu a s výdychom dávame strach preč." Dych nám pomáhal najmä v situáciách, keď moje dieťa premkla nekontrolovateľná úzkosť.
Nájdite oporné body, ako čeliť strachu
Základom úzkosti je neistota a strach z neznámych ohrození. Veľa rozhovorov sme venovali strachu. Čoho sa bojí? Čo sa môže stať? Ako môžem ja pomôcť? Mojim cieľom bolo vkladať kontrolu do rúk môjho dieťaťa. Chcela som vybudovať pocit bezpečia a robiť svet, čo najviac predvídateľným. Hľadajte s deťmi to, čo im pomôže. Čokoľvek, čo im uľaví a dokážu samé zrealizovať. Vďaka tomu moje dieťa získavalo kontrolu.
Terapeutický príbeh pre dieťa
Terapeutické príbehy sú jednoduchou možnosťou ako dieťaťu uľaviť. Príbeh je v podstate príbeh o probléme, ktorý trápi aj vaše dieťa. Môže to byť príbeh o škôlke, o návšteve lekára či o problémoch so zaspávaním. Hlavnými hrdinami sú zvieratká, čo zabezpečuje dieťaťu bezpečný odstup. Zároveň vďaka tomu, že opis situácie a vlastnosti hlavného hrdinu sú podobné vašej situácii, sa dieťa vie so zvieratkom identifikovať. Príbeh končí šťastne a hlavný hrdina svoj problém vyrieši. Je to možnosť ukázať dieťaťu nejaké riešenie, ktoré môže pomôcť v reálnom živote i jemu.

Problémy so zaspávaním a strach
Deti sa často dožadujú prítomnosti rodičov pri zaspávaní, pretože zaspávanie a samota sa im spájajú s nebezpečenstvom a napätím. Je to často spojené so strachom z tmy a tmavých priestorov.
Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach zo zaspávania
- Neignorujte strach: Ignorovanie strachu len zhoršuje situáciu. Naučte dieťa tolerovať dané pocity.
- Uistite dieťa, že ste nablízku: Povedzte dieťaťu, že sa nemá čoho báť a že ste nablízku.
- Nevytvárajte strachy: Vyhnite sa vetám typu „Nechoď tam, tam je strašidlo“.
- Rozprávajte sa o strachu: Zistite, čoho sa dieťa bojí a prečo.
- Uistite dieťa, že je v poriadku byť nervózny: Povedzte dieťaťu, že je v poriadku, že sa bojí a že je v bezpečí.
- Rozprávajte o tom, ako ste prekonali strach: Podeľte sa s dieťaťom o svoje skúsenosti.
- Buďte trpezliví: Uvedomte si, že strach dieťaťa z tmy len tak nezmizne.
Praktické tipy
- Použite nočné svetlo: Nočné svetlo môže pomôcť dieťaťu zvládnuť prechod zaspávania.
- Vytvorte ochranný obrázok: Nechajte dieťa nakresliť obrázok, ktorý ho bude cez noc ochraňovať.
- Použite sprej proti strašidlám: Vyrobte si sprej s vôňou, ktorá znižuje napätie a zmenšuje strach.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc
O vážnej úzkosti alebo fóbii hovoríme vtedy, keď strach ovplyvňuje väčšinu správania dieťaťa alebo každodenný život rodiny (spánok, rodinné výlety, chodenie do školy, stravovanie, priateľstvá). V tom prípade je vhodné porozprávať sa s pediatrom a nájsť pre dieťa vhodného terapeuta. Ak úzkosti zasahujú do každodenného života, nebagatelizujte ich, ale vyhľadajte pedopsychiatra. Ak máte pocit, že je situácia nad vaše sily, obráťte sa na nás odborníkov. Sme tu pre vás.
Čo nerobiť pri zvládaní detského strachu
Existujú frázy, ktorým by sme sa mali vyhnúť. Ak ich často používate a neviete ich prestať hovoriť, môže to zhoršovať úzkosť vášho dieťaťa. Vyhýbajte sa vetám ako:
- "Nie je to nič, čoho by si sa mal báť."
- "Nikto iný sa nebojí, iba ty!"
- "Pozri sa na ostatné deti, nikto z nich sa nespráva ako ty!"
- "S tvojou sestrou nikdy neboli také problémy!"
- "Si ako malé decko alebo ty si už veľká, aby si to robila."
- "Prestaň už!" či "Zase to robíš!"
Ak nedokážete podobné vety zadržať, môžete využiť odbornú pomoc, aby ste boli väčšou oporou pre svoje deti.
Boja sa deti tmy? 6 kľúčových návykov na prekonanie strachu z tmy
Strach je na jednej strane bežnou a potrebnou súčasťou vývoja, na druhej strane môže prerásť do problému, do nebezpečných fóbií. Strach v pozitívnom zmysle je znak toho, že dieťa začína chápať svet a spôsob, akým funguje. Snaží sa pochopiť, čo to preň znamená. Časom a skúsenosťami samo príde na to, že veci, ktoré sa zdajú strašidelné, nakoniec také strašidelné nie sú.