Kedy užívať vitamín D: Kompletný sprievodca

Vitamín D je viac než len vitamín „na imunitu“. Ovplyvňuje tvoje zdravie na bunkovej úrovni - od kostí, cez náladu, až po obranyschopnosť. Ale koľko ho vlastne potrebuješ? Jeho nedostatok má negatívne dopady nielen na našu imunitu, ale ovplyvňuje aj zdravie kostí, našu náladu či kvalitu spánku. Adekvátne dopĺňanie vitamínu D prostredníctvom doplnkov výživy môžeme považovať za jednoduché a lacné opatrenie, ktoré nášmu organizmu prináša zdravotné benefity.

Vitamín D je jeden z najznámejších vitamínov a je kľúčovým pre naše zdravie, imunitu a celkovú vitalitu. Často sa nazýva aj ako slnečný vitamín, keďže ho naše telo dokáže extrahovať z pobytu na slnku. Ale stačí len samotný pobyt na slnku? Alebo je potrebné siahnuť po doplnkoch výživy?

Čo je to vitamín D?

Vitamín D je skutočne dôležitý pre správne fungovanie organizmu. Bol pomenovaný ako štvrtý objavený vitamín v poradí, odkiaľ pochádza jeho označenie D. Tento slnečný vitamín prirodzene vzniká pôsobením slnečného žiarenia, čo je dôvodom prečo väčšina ľudí trpí jeho nedostatkom počas zimných mesiacov. Jeho najdôležitejšie formy sú vitamín D2 (ergokalciferol), ktorý sa získava z rastlín a vitamín D3 (cholekalciferol), ktorý sa extrahuje zo slnečného žiarenia. Pod pojmom vitamín D rozumieme skupinu piatich typov sekosteroidov, ktoré sa v organizme podieľajú na metabolizme fosfátov, vápnika a horčíka. Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch a najdôležitejšími formami vitamínu D je cholekalciferol (vitamín D3) a ergokalciferol (vitamín D2). Vzájomne sa líšia štruktúrou, no v súčasnosti prevažuje názor, že ich účinky na organizmus nie sú odlišné. Obidve formy považujeme za prohormóny, z ktorých v pečeni a v obličkách postupne vzniká definitívna, biologicky aktívna forma kalcitriol. U človeka je prirodzenou formou vitamín D3 - cholekalciferol, ktorý sa tvorí v koži pôsobením UV-B žiarenia.

Kde sa nachádza vitamín D?

Ak sa pýtate, kde sa vitamín D nachádza, odpoveď nie je len jedna. Tento dôležitý vitamín naše telo dokáže získať nielen zo slnka, ale aj z výživových doplnkov či zo stravy. Keďže v zimných mesiacoch je slnečného žiarenia menej, jeho prirodzená tvorba sa výrazne znižuje. Vitamín D sa syntetizuje v tele človeka fotochemickou cestou zo 7-dehydrocholesterolu v keratinocytoch (epidermálna vrstva kože) pri žiarení s vlnovou dĺžkou asi 300 nm. Takéto žiarenie je prítomné v slnečnom svetle a tiež v UV lampách solária. Podľa vedeckých štúdií je pre normálnu hladinu vitamínu D potrebná expozícia tváre, nôh a rúk slnečnému žiareniu v dĺžke asi 5 - 30 minút dvakrát týždenne. Platí však, že čím je pokožka tmavšia, tým je potrebná dlhšie trvajúca expozícia, nakoľko melanín (pigmentové farbivo pokožky) znižuje syntézu vitamínu D. Prirodzeným zdrojom vitamínu D sú tiež potraviny živočíšneho pôvodu ako je vaječný žĺtok, mäso, pečeň, ryby (losos, tuniak, sardinky) a rybí tuk. Vitamín D sa nachádza v niektorých typoch húb, v kokose, datliach a kakau. Tepelné opracovanie však znižuje obsah vitamínu D asi o 10 - 30 %. Potrava je zdrojom asi 10 % celkového množstva vitamínu D. V modernom svete sa vitamín D pridáva umelo do bežných potravín, od džúsov až po pečivo. Vitamín D je možné užívať aj vo forme výživových doplnkov, či už v podobe kvapiek, sublingválnych sprayov, kapsúl alebo tabliet. Vždy je však potrebné užívať tieto výživové doplnky spolu s jedlom bohatým na tuky - napr. Potrava zabezpečí približne 10 % potrebného množstva vitamínu D. Zvyšné množstvo si organizmus musí vytvoriť sám alebo ho čerpať zo zásob uložených v tukovom tkanive a v pečeni. Pohár kravského mlieka obsahuje asi 150 IU vitamínu D, treščia pečeň (100g) až 10 000 IU vitamínu D.

Vitamín D a jeho účinky

Ak sa zaujímate o vitamín D účinky? Je dôležité vedieť, že ide o látku s rozsiahlym pôsobením na celý organizmus. Tento vitamín totiž neovplyvňuje len zdravie kostí, ale aj svaly, imunitu, hormonálnu rovnováhu, psychickú pohodu či ďalšie mnohé procesy v tele. Jeho deficit môže viesť k zníženej obranyschopnosti, únave či poruchám nálady, preto je jeho dopĺňanie nevyhnutné počas celého roka. Podpora imunity - vitamín D posilňuje imunitný systém a pomáha organizmu lepšie zvládať rôzne infekcie, vírusy a baktérie. Zdravie srdca - optimálna hladina vitamínu D ovplyvňuje aj funkciu obličiek, pomáha uvoľňovať cievy, čím prispieva k zdravému krvnému tlaku. Prevencia cukrovky - podieľa sa na tvorbe a funkcii inzulínu, čím pozitívne vplýva na stabilnú hladinu cukru v krvi a znižuje riziko vzniku cukrovky 2. Zdravie a pružnosť pleti - dostatočné hladiny vitamínu D majú protizápalové a regeneračné účinky, ktoré sú prospešné pri akné, psoriáze či ekzémoch. Jeho nedostatok môže viesť k suchej pleti, vyrážkam, pigmentovým škvrnám či predčasnému starnutiu. Vývoj detí a prevencia krivice - u detí je vitamín D nevyhnutný pre správny rast kostí a vývoj zubov. To je dôvod, prečo sa odporúča jeho pravidelné dopĺňanie už od dojčenského veku. Zdravie zubov a ďasien - vďaka regulácii fosforu a vápnika podporuje vitamín D zdravú zubnú sklovinu a bojuje proti zápalom ďasien. Podpora funkcie pokožky - pomáha regenerovať kožné bunky a zlepšuje priebeh kožných ochorení ako je psoriáza, vitiligo, lupus či keratóza. Pomoc pre alergikov - zmierňuje zápaly a podráždenie slizníc, zlepšuje toleranciu organizmu voči alergénom a môže znížiť frekvenciu alergických reakcií. Vitamín D je významným prvkom homeostázy vápnika, takže jeho primárnym účinkom je správny rast a vývoj kostí vrátane ich denzity. Nie je to však jeho jediný priaznivý účinok. Vitamín D sa stal predovšetkým v období pandémie ochorenia COVID-19 symbolom imunity, pretože aktivuje vrodený imunitný systém a spolu s antivírusovými a protizápalovými účinkami predstavuje základný pilier v obranyschopnosti organizmu pred vírusovými infekciami, infekciami dýchacích ciest, ako aj pri niektorých bakteriálnych ochoreniach, akými je napríklad tuberkulóza. Výnimkou nie sú tiež priaznivé účinky v spojitosti vitamínu D a zápalových ochorení čriev (Crohnova choroba), demencie, depresie či dokonca potenciálna súvislosť deficitu vitamínu D s kolorektálnym karcinómom. Vitamín D taktiež ovplyvňuje činnosť viac ako 1000 typov génov.

Kedy užívať vitamín D?

Vedieť, kedy užívať vitamín D, je rovnako dôležité ako vedieť, prečo ho dopĺňať. Tento „slnečný vitamín“ má v tele množstvo funkcií, no bez správneho načasovania jeho účinnosť výrazne klesá. Počas chladných mesiacov, keď slnko nestačí, je užívanie vitamínu D kľúčové pre podporu zdravých kostí, svalov či imunity. Najviac rizikové sú mesiace, počas ktorých je menej slnečného žiarenia. Riziková z pohľadu dostatočnej hladiny vitamínu D je jeseň, zima a začiatok jari. V našich zemepisných šírkach, približne od septembra do konca februára slnečné lúče neobsahujú UVB žiarenie, ktoré je pre tvorbu vitamínu D potrebné. Predpokladáme však, že organizmus je po letnej expozícii ešte určité obdobie zásobený vitamínom, preto nie je nutné začať užívať vitamín D hneď pri prvom ochladení. Optimálna je, samozrejme, bohatá a pestrá strava a suplementácia vitamínu D u zdravých je vhodná až približne od októbra v malých dávkach (1000 IU). Pandémia koronavírusu zvýšila povedomie o potrebe vitamínu D. Adekvátne dopĺňanie vitamínu D prostredníctvom doplnkov výživy môžeme považovať za jednoduché a lacné opatrenie, ktoré nášmu organizmu prináša zdravotné benefity. Vďaka potrave (napríklad vaječným žĺtkom či mastným rybám) vieme nášmu telu zabezpečiť len 5 až 10 % vitamínu D. Jeho hlavným zdrojom by malo byť dostatočné vystavovanie sa slnku, kedy si ho náš organizmus prirodzeným spôsobom vytvára sám. Aj preto sa mu hovorí „slnečný vitamín“. Množstvo syntetizovaného vitamínu D v organizme závisí od mnohých faktorov (napr. S nadchádzajúcim sychravým jesenným počasím a následnou zimou ale nastáva problém. V našom miernom pásme je totiž vlnová dĺžka UVB lúčov počas neskorej jesene, zimy a skorej jari nedostatočná, slnko je prinízko a lúče dopadajú pod takým uhlom, že sa „déčko“ v koži netvorí, resp. Keďže vitamín D je rozpustný v tukoch, najvhodnejšie je užiť ho počas jedla - ideálne hneď ráno počas zdravých a výživných raňajok. Ak vám to ale váš denný režim nedovoľuje, je v poriadku, ak si zvyknete na užívanie „déčka“ aj počas obeda. Či už užijeme vitamín D ráno, alebo počas obeda, dôležité je vybudovať si pravidelnosť. Tento „slnečný vitamín“ by sme mali mať počas prípravy jedla vždy „po ruke“, aby sa jeho ranné alebo obedné užívanie stalo pre nás rutinou. Tak, ako má užívanie vitamínu D pre náš organizmus obrovské benefity, môže nám aj uškodiť. A to právne vtedy, ak sa rozhodneme užívať ho večer. Rovnako ale platí, že aj nedostatok vitamínu D sa prejavuje v zhoršení kvality spánku. Najvhodnejší čas na užívanie vitamínu D je hlavne ráno, prípadne počas obeda a ideálne s jedlom obsahujúcim tuky, pretože ide o v tukoch rozpustný vitamín. Vyhnite sa užívaniu večer, keďže môže ovplyvniť tvorbu melatonínu a tým aj kvalitu spánku. V našom miernom pásme ale slnečné lúče medzi septembrom a májom UV-B žiarenie takmer neobsahujú, preto je vhodné vitamín D do tela dopĺňať. Pri prípravku COVIRIN, ktorý je vhodný na aktívne a okamžité posilnenie imunity, napr. počas sezóny respiračných ochorení, nájdete v 2 kapsulách 2000 IU vitamínu D. Odporúčam užívať vitamín D od novembra do mája.

Ako užívať vitamín D?

Ako správne užívať vitamín D, aby sa v tele skutočne vstrebal a priniesol očakávané účinky? Keďže je to v tukoch rozpustný vitamín, tak jeho efektívne vstrebávanie neovplyvňuje len denné a pravidelné užívanie, ale aj spôsob podávania a kombinácia s inými látkami. Užívajte ho spolu s jedlom obsahujúcim tuky - keďže je vitamín D v tukoch rozpustný, tak sa bez tuku nevstrebe do tela dostatočne. Keďže vitamín D patrí k vitamínom rozpustným v tukoch, konzumácia s potravou obsahujúcou tuky je vhodná na jeho dobré vstrebanie. Závisí však aj od formy podávania vitamínu D. Na trhu totiž máme prípravky vo forme kvapiek alebo kapsúl už obsahujúcich tukovú zložku. Ako vieme, „déčko“ patrí do skupiny vitamínov rozpustných v tuku. Špeciálnym postupom sa molekuly lipozomálneho vitamínu obalia molekulami tuku (lecitínu), čím sa vytvorí fosfolipidový obal, vďaka ktorému dokáže vitamín D3 priamo prestúpiť cez črevnú stenu do lymfatického systému a do krvi. Lipozomálny vitamín D3 má preto najlepšiu možnú vstrebateľnosť zo všetkých foriem doplnkov výživy. Pokiaľ sa rozhodneme pre suplementáciu, je najlepšia kombinácia vitamínu D + K2. Spoločne majú synergický efekt, čo znamená, že sa podporujú vo vzájomnom účinku. Medzi takéto látky patria vitamín K2, magnézium (horčík), bór či vitamíny A, B2, B3, B6.

Aké je odporúčané dávkovanie vitamínu D?

Správne vitamín D dávkovanie individuálne závisí od veku, pohlavia, životného štýlu, zdravotného stavu aj ročného obdobia. Telo si síce dokáže časť vitamínu D vytvoriť zo slnečného žiarenia, no v zimných mesiacoch je jeho tvorba značne obmedzená. Preto je kľúčové vedieť, aké množstvo je potrebné dopĺňať, aby ste si udržali optimálnu hladinu tohto vitamínu, a samozrejme dávkovanie prispôsobili individuálnym kritériám po konzultácii s lekárom. Odporúčaná denná dávka vitamínu D sa líši podľa veku, ročného obdobia, zdravotného stavu aj životného štýlu. Pri určovaní správneho množstva vitamínu D je dôležité vedieť, že väčšina ľudí potrebuje dopĺňať vitamín D najmä mimo letných mesiacov. Otázka „koľko vitamínu D denne pre deti“ patrí medzi najčastejšie vyhľadávané. Pri dodržiavaní odporúčaných dávok je vitamín D bezpečný a predstavuje jeden z najdôležitejších doplnkov pre imunitu, kosti, svaly aj hormonálne procesy v tele. Pri syntéze cholesterolu je odbočka, ktorou vzniká 7-dehydrocholesterol. Táto molekula je vo veľkom sústredená v našej pokožke. Jej premenu na vitamín D3 spôsobuje UVB spektrum slnečného žiarenia spolu s teplom organizmu. Paradoxom prírody je, že vystavovanie sa slnku je na jednej strane nevyhnutné pre autosyntézu vitamínu D3. Na strane druhej nesie so sebou riziká, ako je spálenie kože alebo až zmena buniek na nádorové. Tieto paradoxy od seba nemožno oddeliť a je na každom z nás ako sa k tomu postaví. Zo stravy vieme získať oba druhy vitamínu D, vitamín D 2 (ergocalciferol) z rastlín a húb ale i vitamín D3 (cholekalciferol) zo živočíšnych zdrojov. Známym zdrojom vitamínu D3 sú morské ryby. Dôvodom tak vysokého obsahu vitamínu D v nich je pravdepodobne ich strava bohatá na fytoplanktón, ktorú umelo chované ryby nemajú. Po tom, ako príde vitamín D do tenkého čreva, nastúpia molekuly nazývané chylomikróny a prenesú vitamín D do krvného riečiska. Sú hlavnou časťou systému vstrebávania tukov z potravy. Je teda logické, že ich množstvo sa znásobí práve po strave bohatej na tuky. Vo väčšine krajín sa suplementuje primárne vitamín D 3. Hoci sa obe tieto molekuly považujú za vitamín D, ich správanie v našom organizme je rôzne. Dopĺňanie vitamínu D2 je oveľa menej účinné a pri rovnakej dávke z neho vznikne menej aktívnej formy vitamínu D než z vitamínu D3. Vitamín D, ktorý poznáme z doplnkov výživy či jeme v strave, je vlastne len prekurzorom hormónu kalcitriol. Tento hormón je nositeľom účinkov vitamínu D. Vzniká premenou vitamínov D2 a D3 v pečeni a v obličkách. Jeho účinok je spojený so špecifickými receptormi pre kalcitriol a nájdeme ich v rámci celého organizmu a rôznych biologických procesov. Okrem vstrebávanie, môže byť negatívne ovplyvnený prenos vitamínu D do pečene a obličiek cez špecifické proteíny v krvi a tiež premena na jeho aktívnu formu. Isté percento ľudí na dopĺňanie vitamínu D nereaguje z genetických dôvodov alebo kvôli užívaniu liekov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus látok v pečeni. Práve mutácia génu pre enzým pečene, ktorý to má celé pod palcom je často prítomná u ľudí, ktorým vitamín D "nezaberá". Ak vám dopĺňanie čistého vitamínu D nepomáha alebo chcete jeho hladinu zvýšiť efektívnejšie, môžete zvážiť užívanie vitamínu D s látkami, ktoré podporujú jeho premenu na aktívnu formu a podporujú jeho správny účinok. Až 90 % vitamínu D sa u človeka získava zo slnka. Strava bohatá na vitamín D by mala obsahovať morské ryby, mäso, vaječné žĺtka, pečeň a podobne. Odhaduje sa, že 60 % z nás má nízke hodnoty vitamínu D a 30 % až extrémne nízke. Dôvodom je najmä nedostatočné vystavovanie sa UVB žiareniu a možno aj ďalšie (už spomenuté) príčiny. jeho deficit sa spája s aktiváciou zápalu (napr. Pre presné nastavenie dávkovania je nutné pravidelne (raz za 3 mesiace) sledovať hladinu aktívneho vitamínu D v krvi. Optimálne hladiny vitamínu D sú od 30 ng/ml. Pri vysokom tlaku alebo napr. očakávanom predčasnom pôrode u tehotnej sa odporúča hladina okolo 40 ng/ml. Pri znižovaní rizika respiračných ochorení na jeseň a v zime je namieste zvýšiť hladinu vitamínu D v sére až na hodnoty okolo 50 ng/ml. Pri vážnejších stavoch to môže byť aj viac. V ČR bola navrhnutá odporúčaná denná dávka (DDD) v roku 1999, a to 5 µg (200 IU) pre dospelých, 7,5 µg (300 IU) pre dojčatá do 6 mesiacov a 10 µg (400IU) pre deti, tehotné a dojčiace ženy. Z najnovších štúdií vidíme, že aby sme sa predávkovali vitamínom D3 z doplnkov stravy, museli by sme dávkovať dlhodobo 100 000 IU a viac. Čo ale neznamená, že by sme si mali sami upravovať dávkovanie, bez odbornej konzultácie s lekárom či iným skúseným zdravotníkom. Odporúčaná denná dávka vitamínu D pre dospelú osobu sa pohybuje v rozmedzí 1000 - 2000 IU. Pri nedostatku vitamínu D sa môžeme cítiť unavení, bez nálady a energie. Skrytým príznakom je znižovanie funkcie imunitného systému. Pri dlhodobom nedostatku môžeme byť náchylnejší na problémy so zubami, kosťami či pociťovať nesprávnu kondíciu svalov. Nedostatok vitamínu D preto netreba podceňovať a preventívne siahnuť po účinných doplnkoch. Z odporúčaní odborníkov na gastroenterológiu a pediatriu vyplýva, že deťom od 2. týždňa života až po dovŕšenie jedného roka sa má podávať vitamín D3 v dávke 400 - 500 IU na dennej báze. Detský lekár už pri prvej návšteve novorodenca predpíše alebo odporučí vhodný preparát. Daný prípravok je následne potrebné používať podľa pokynov lekárnika, resp. podľa informácie v príbalovom letáku. Pri niektorých je totiž dôležité podávanie spolu s mliekom, kvôli rozpustnosti vitamínu D v tukoch, pri iných, modernejších prípravkoch, už táto starosť odpadá. Vitamín D3 má rovnako vplyv aj na plod. Indikácie a kontraindikácie podávania tohto vitamínu určuje lekár po klinickom a laboratórnom vyšetrení pacienta. Nemal by sa podávať svojvoľne a vo vysokých dávkach. Ak má niekto nízku hladinu vitamínu D, dopĺňať ju treba čo najskôr a po dohode s lekárom.

Vysvetlivky: 1 μg = 40 IU (medzinárodných jednotiek); 1 μg = 0,001 mg

Čo sa môže stať, ak naše telo nemá dostatok vitamínu D?

Podľa môjho osobného názoru sa nedostatok vitamínu D týka väčšiny populácie, predovšetkým v stredoeurópskych krajinách. Keďže je vitamín D zodpovedný za správnu metabolizáciu vápnika, pri jeho nedostatku sa radikálne znižuje črevná absorpcia vápnika z potravy. Dlhodobý, resp. ťažký nedostatok vitamínu D spôsobuje u detí mäknutie kostí, ktoré môže vyústiť do krivice. Kosti sú menej mineralizované, u dospelých dochádza k osteomalácii. V takýchto prípadoch môže dôjsť k ohýbaniu kostí, a to v oblasti najväčšej gravitačnej tiaže, teda v oblasti chrbtice, nôh, k ochabovaniu svalov a k zvýšeniu rizika vzniku zlomenín. Okrem osteomalácie môže dôjsť k vývoju osteoporózy, teda k zníženiu hustoty kostí, čím sa zvyšuje ich krehkosť.

Akej skupine pacientov je odporúčané jeho účelové dopĺňanie?

Účelové dopĺňanie vitamínu D je nevyhnutné predovšetkým u detí v prvom roku života na dennej báze, bez ohľadu na ročné obdobie, v dôsledku limitovaného príjmu v potrave a prirodzenej tvorby keratinocytmi. Suplementácia vitamínu D sa odporúča aj tehotným ženám, a to počas trvania celej gravidity. Nie je však správne užívať vitamín D v bolusových dávkach, teda nárazovo vo vyššom množstve - vitamín D by sa mal užívať pravidelne a v nižších dávkach. Keďže je vitamín D rozpustný v tukoch, môže dôjsť aj k jeho predávkovaniu. Suplementáciu vitamínu D odporúčame tiež rizikovým skupinám, teda predčasne narodeným novorodencom, deťom v puberte, ale tiež pacientom s chronickými ochoreniami pečene, obličiek, alebo tráviaceho traktu. V neposlednom rade odporúčame suplementáciu vitamínu D pacientom s rodinnou anamnézou reumatologického a onkologického ochorenia alebo ochorenia kostí. Ľudia s poruchami vstrebávania živín (napr. Kedy užívať vitamín D, ráno alebo večer? Otázka, či je lepšie užívať vitamín D ráno alebo večer, sa objavuje často. Mnohí ľudia však preferujú užívať vitamín D3 ráno, pretože u časti populácie môže večerné užívanie mierne ovplyvniť spánkový rytmus. užívať ho spolu s jedlom obsahujúcim tuky (napr. kombinovanie s doplnkami, ktoré znižujú účinok (napr. Ľudia so sklonom k tvorbe obličkových kamienkov by mali byť opatrní, pretože kumulácia vitamínu D v organizme môže viesť k vyšším hladinám vápnika v krvi, a tým k možnej tvorbe obličkových kameňov, únave, slabosti a pri vysokých koncentráciách až k zástave srdca. V lekárni mi nedávno predali doplnok s obsahom déčka 2000 jednotiek. Je to v poriadku, ak človek má potvrdenú nízku hladinu tohto vitamínu v krvi a nemá spomínané obličkové kamene alebo iné kontraindikácie. V niektorých odborných prácach sa denná substitučná dávka udáva až do 4000 jednotiek, ale nie je to všeobecne odporúčané. Ako ho užívať? Keďže vitamín D patrí k vitamínom rozpustným v tukoch, konzumácia s potravou obsahujúcou tuky je vhodná na jeho dobré vstrebanie. Závisí však aj od formy podávania vitamínu D. Na trhu totiž máme prípravky vo forme kvapiek alebo kapsúl už obsahujúcich tukovú zložku. Hovorili ste, že na tvorbu vitamínu D je potrebný cholesterol. Určite netreba preferovať mastné jedlá, aj racionálna strava obsahuje cholesterol. Indikácie a kontraindikácie podávania tohto vitamínu určuje lekár po klinickom a laboratórnom vyšetrení pacienta. Nemal by sa podávať svojvoľne a vo vysokých dávkach. Ak má niekto nízku hladinu vitamínu D, dopĺňať ju treba čo najskôr a po dohode s lekárom. Deti sú zvlášť citlivé na nedostatok vitamínu D, pretože ich kosti sa len vyvíjajú a rastú. Dlhodobý nedostatok môže viesť k poruchám vývoja kostného systému. Preto sa odporúča, aby deti dostávali dostatočné množstvo vitamínu D buď prostredníctvom slniečka a pestrej stravy, prípadne suplementov. Kvalita je zásadná. Zamerajte sa na tzv. “CLEAN LABEL“ doplnky stravy, sú bez ďalších prídavných látok, farbív, sladidiel, protihrudkujúcich látok a pod. Vo väčšine produktov na Puravia je zdrojom vitamínu D3 ovčia vlna alebo vegánska forma vitamínu D3 z lišajníka. Pretože sa vitamín D rozpúšťa v tukoch, je dôležité, aby bol v kvalitnom oleji (olivový alebo MCT olej) alebo v lipozomálnej forme. Neberme vitamín D ako spásu, vždy zdôrazňujeme, že žiadny doplnok stravy nás nespasí. Základom je pestrá, priemyselne nespracovaná strava súvisiaca s adekvátnym životným štýlom (v tomto prípade byť veľa vonku, na slniečku).

tags: #dokedy #uzivat #vitamin #d #dieta