Komunikácia je základným predpokladom pre výmenu informácií medzi podávateľom A a prijímateľom B v tej istej komunikatívnej situácii. Znamená každú výmenu informácií medzi ľuďmi, zvieratami, ale aj neživými systémami. Komunikácia sa uskutočňuje, ak chceme sprostredkovať nejaké informácie, ktoré tvoria tému komunikácie. Komunikácia môže prebiehať medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, pričom účastníci komunikácie sa nazývajú komunikanti, ktorí sa dorozumievajú na základe zvoleného kódu komunikácie. Kód komunikácie predstavuje systém znakov a pravidiel ich spájania, ktorému všetci zúčastnení rozumejú. Komunikačná situácia je súhrn sociálnych a technických podmienok, v ktorých sa komunikácia uskutočňuje.
Formy a metódy reprodukcie informácií
Existuje viacero spôsobov, ako môžeme reprodukovať informácie z rôznych zdrojov. Medzi ne patria:
- Anotácia - krátka charakteristika napr. literárneho, televízneho diela, jeho obsahu, spôsobu spracovania.
- Marginálie - krátke poznámky na okraji textu.
- Resumé - zhrnutie, stručný (krátky) obsah.
- Konspekt - krátky prehľad; je krátky, výstižný výťah.
- Osnova - najstručnejší, najprehľadnejší záznam obsahu textu v bodoch alebo v heslách. Obsahuje len kľúčové pojmy.
- Tézy - obsah textu vo forme ucelených viet; prinášajú stručné, veľmi zhustené hlavné myšlienky.
Pri spracovaní informácií môžeme využiť aj grafické zvýraznenie textu pomocou šípiek, rámčekov, zakrúžkovania, podčiarknutia či značiek na okraji. Dôležité pojmy môžeme zvýrazniť väčším písmom alebo ich napísať farebne.
Doslovná citácia predstavuje doslovne uvedený cudzí výrok, s bibliografickým záznamom. Graficky sa odlišuje od ostatného textu, napríklad použitím úvodzoviek. Na rozdiel od nej, parafráza je voľné prerozprávanie, spracovanie cudzej predlohy a nevyskytuje sa v odbornej literatúre.
Mapa mysle je grafické spracovanie myšlienok cudzieho textu a pomáha pri rozlišovaní významovo nadradených a podradených myšlienok a pojmov. Môžeme ju využiť aj pri príprave vlastného textu.
Zdroje informácií
Informácie môžeme získať z rôznych zdrojov:
- Základné informačné inštitúcie:
- Knižnice
- Bibliografické inštitúcie
- Strediská vedeckých a technických informácií
- Informačné pramene:
- Primárne - originálne, nespracované, prvoradé pramene (knihy, časopisy, slovníky, vedecké spisy, výskumné správy vedeckých pracovníkov, nahrávky...).
- Sekundárne - spracované primárne pramene, druhoradé pramene (zoznamy, katalógy, katalogizačný lístok...).
- Terciárne - údaje spracované z primárnych a sekundárnych prameňov, treťoradé pramene (bibliografia - zoznamy literatúry o nejakej téme).
Bibliografický záznam je usporiadaná množina bibliografických údajov a ďalších údajov, ktoré zahŕňajú formu a obsah dokumentu. Má deskriptívnu, identifikačnú, lokalizačnú, informačnú a substitučnú funkciu.
K dôležitým častiam dokumentu patria:
- Titulok - nadpis, ktorý poskytuje prvú informáciu o texte a má za cieľ upútať adresáta.
- Obsah - zoznam názvov jednotlivých kapitol.
- Index - register (menný a vecný), abecedný zoznam mien a odborných termínov s uvedením strán.
- Bibliografia - abecedný zoznam použitej literatúry.
- Resumé - zhrnutie, stručný obsah knihy, býva aj cudzojazyčné.
Štýly a postupy pri reprodukcii informácií
Štýlistika skúma jazykové prostriedky z hľadiska ich výberu, spôsobu a vhodnosti ich využitia v rôznych druhoch textu. Výber a spôsob využitia výrazových prostriedkov určuje funkcia jazykového prejavu a štýlová norma.
V administratívnom štýle, ktorý sa využíva na komunikáciu medzi úradníkmi, sa často stretávame s:
- Písomnosťou - ide takmer vždy o vopred písomne pripravené texty.
- Monologickosťou - texty sú podaním informácií o autorovi.
- Adresnosťou - útvary majú konkrétneho adresáta.
- Štandardizáciou - texty sú upravované podľa istých kritérií do jednotného vzoru.
V rámci administratívneho štýlu rozlišujeme:
- Dokumentárne písomnosti - zachytávajú presné údaje a fakty (zápisnica, protokol, zmluva, splnomocnenie).
- Oznamovacie písomnosti - oznamujú isté fakty, údaje (hlásenie, správa, vyhláška, prípis, pozvánka, prihláška, reklamácia, urgencia, inzerát, upomienka, dotazník).
- Heslové písomnosti - ich vývoj súvisí s rozvojom mediálnych systémov a počítačovej techniky (vysvedčenie, štruktúrovaný životopis, diplom, súpisy, inventáre).
Slohový postup je spôsob, akým je text vytvorený, aké prostriedky používa a na čo zameriava svoju pozornosť. Slohový útvar je výsledný text, ktorý vznikne použitím nejakého slohového postupu.
Informačný slohový postup je často zastúpený v odbornom opise a prevláda v referáte. Zachytáva vnútorné vzťahy medzi jednotlivými faktami, javy vysvetľuje s ohľadom na ich vývin a porovnanie s inými. Analyzuje a vysvetľuje príčiny a dôvody javov a vzťahov medzi faktami objektívne.
Výklad nesie najviac znakov výkladového slohového postupu a jeho hlavnou funkciou je zachytiť vnútornú logiku vysvetľovanej skutočnosti. Cieľom výkladu je rozšíriť vedecké poznatky a je určený všeobecnému adresátovi.
Pri reprodukcii informácií je dôležité rozlišovať medzi:
- Fonémou - zvukovú jednotku, ktorá je schopná rozlišovať význam slov.
- Hláskou - najmenšiu zvukovú jednotku.
- Grafémou - najmenšiu grafickú jednotku (písmeno).
Gramatické významy slova nie sú viazané na jediné konkrétne slovo či pomenovanie, ale sú spoločné pre rovnakú kategóriu slov. Plnovýznamové slovné druhy majú lexikálny i gramatický význam.
Diagnostika čítania a porozumenia
Proces čítania je komplexný psychický proces, ktorý zahŕňa viacero fáz. Pri diagnostikovaní čítania a porozumenia sa zameriavame na:
- Zvukovú analýzu čítaného slova na jednotlivé grafémy.
- Syntézu grafém do slabík a slov, pričom sa slovo prevedie do fonetickej podoby.
- Vytvorenie významovej stránky prečítaného.
Pri učení čítania je dôležitá spolupráca viacerých psychických úkonov, ako sú sluchová a zraková analýza a syntéza, pamäť, orientácia v priestore a rozvoj slovnej zásoby.
Fixácia je počet písmen, ktoré čitateľ zachytí pri jednom pohybe očí medzi dvoma prestávkami. Vyspelí čitatelia majú menej a kratších fixácií ako začiatočníci.
Regresie - návraty v čítaní, ktoré vznikajú z dôvodu nepochopenia prečítaného. Vyspelý čitateľ má menej regresií ako začiatočník.
Metódy diagnostikovania čítania zahŕňajú:
- Analýzu a hodnotenie čítania a chápania čítaného textu, pričom sa sledujú jazykové kvality (prednes, intonácia, artikulácia) a dramatické prejavy.
- Meranie rýchlosti čítania podľa počtu prečítaných slov za časovú jednotku.
- Cloze test - text s vynechanými slovami, kde sa hodnotí množstvo správne doplnených medzier.
Porozumenie textu môžeme zistiť aj pomocou:
- Reprodukcie textu (voľná reprodukcia je vhodnejšia ako doslovná).
- Zisťovacích otázok (konkrétnejšie zamerané otázky majú vyššiu validitu).
- Vytvorenia súhrnu textu, vyčlenenia hlavných informácií alebo vytvorenia hesla či titulku.
Dezinformácia je zámerná, účelne vytvorená chybná informácia, ktorá má za cieľ mýliť a zavádzať adresáta.
tags: #doslovna #reprodukcia #prejavu