Nie každý pár sa rozhodne uzatvoriť manželstvo. Spolužitie „bez papiera“ má však právne dôsledky v prípade rozličných životných udalostí. Spoločný majetok, spoločné úvery, spoločné deti, či dedenie. Ako právny poriadok nazerá na spolužitie dvoch ľudí bez toho, aby uzavreli manželstvo? Dozviete sa v článku nižšie na Xprávo.eu.
Slovenský právny poriadok pojmy "druh" a "družka" nepozná. Postavenie druha a družky nie je právnym poriadkom upravené. Keďže právny poriadok toto partnerstvo nedefinuje a neupravuje ho, druh a družka z pohľadu legislatívy predstavujú v zásade len dvoch kamarátov, priateľov, partnerov. A to má dopad aj na spoločné spolužitie, spoločné nadobúdanie majetku, dedenie a ďalšie.
Majetkové vzťahy druha a družky
Na rozdiel od manželstva, kde zákon automaticky upravuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), druh a družka nadobúdajú veci do svojho výlučného vlastníctva. Ak chcú, aby niektoré konkrétne veci (napríklad nehnuteľnosti) boli spoločné, teda aby boli obaja partnermi po polovici, môžu sa stať podielovými spoluvlastníkmi. Na to však treba myslieť už pri kúpe veci, aby ju nekupoval jeden z partnerov, ale aby boli kupujúcimi obaja partneri.
V prípade, ak by druh alebo družka bol podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ostatní spoluvlastníci majú k tejto veci predkupné právo. Ak by sa spoluvlastník rozhodol predať alebo darovať svoj podiel na veci, je povinný ponúknuť ho na predaj najskôr ostatným spoluvlastníkom. To však neplatí pre blízke osoby spoluvlastníka.
Rozdiel medzi manželmi a druhmi a družkami pri nadobúdaní majetku:
- Manželia: Veci nadobúdajú spoločne automaticky zo zákona (okrem výnimiek). Napríklad pri kúpe auta je majiteľom ten, kto ho kupoval, ale je to súčasť BSM.
- Druh a družka: Majú veci vo výlučnom vlastníctve. Ak chcú spoločné vlastníctvo, musia sa stať podielovými spoluvlastníkmi (napr. pri kúpe nehnuteľnosti). Majú nárok na vrátenie toho, čo investovali do spoločnej veci, ak to vedia preukázať. V prípade nezhôd sa môžu obrátiť na súd na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Odporúča sa uzatvárať písomné dohody.
V prípade nehnuteľnosti je to jednoduchšie - tam zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy vždy a podiely každého spoluvlastníka sa zapisujú do katastra nehnuteľností.
Príklad z praxe: Pani Terézia predala svoj byt a investovala peniaze do prerobenia bytu svojho priateľa Petra. Po rokoch sa rozišli. Peter ako výlučný vlastník bytu ju požiadal, aby byt opustila a odmietol jej vrátiť investované peniaze. Súd rozhodol v Petrov prospech, pretože Terézia nemala žiadne právne nároky k bytu, aj napriek jej investíciám.
Spoločné bývanie
Zápis trvalého pobytu neznamená žiadne práva k nehnuteľnosti. Ak by druh a družka žili v prenajatom byte, v prípade úmrtia jedného z nich prechádza nájom bytu na žijúceho druha alebo družku len za splnenia určitých podmienok: musel tam žiť aspoň 3 roky pred smrťou, nemá vlastný byt a staral/a sa o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu, alebo na neho bol/a odkázaný/á výživou. Uvedený prechod nájmu bytu upravuje § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak by bol vlastník bytu len jeden z partnerov, riešením pre nečakanú životnú situáciu môže byť napr. zriadenie vecného bremena k bytu.
Dedenie
Druh a družka môžu po sebe dediť na základe platného závetu, v súlade s § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak však neexistuje platný závet, alebo sa závetom dedí len časť majetku poručiteľa, dedí sa podľa zákona.
Občiansky zákonník určuje 4 skupiny dedenia. Manžel alebo manželka dedia v prípade úmrtia jedného z nich po sebe vždy. Do prvej skupiny dedičov patria manžel a deti poručiteľa. Ak nededí niektoré dieťa, jeho dedičský podiel nadobúdajú jeho deti.
Druh a družka môžu dediť až v druhej alebo v tretej skupine, v zmysle § 474 a 475 Občianskeho zákonníka. Do tejto skupiny môže patriť žijúci druh (alebo družka), ak:
- žil/a s poručiteľom v spoločnej domácnosti a súčasne
- o spoločnú domácnosť sa z tohto dôvodu spoločne starali, alebo ak bol/a odkázaný/á výživou na poručiteľa.
Manžel v druhej skupine dedí vždy najmenej polovicu dedičstva, ostatní dedia rovným dielom. Ak nededia manžel a žiaden z rodičov poručiteľa, dedí sa podľa tretej skupiny. Tu platí to, čo je uvedené vyššie.
Pozor! V prípade dedenia, ak by poručiteľ mal potomkov, dedilo by sa podľa prvej skupiny. To znamená, že by dedili iba deti. Družka alebo druh, keďže nejde o manželov, by nededili v súlade s § 473 Občianskeho zákonníka. Možnosťou dediť pre partnera, ak už má poručiteľ potomkov, je existencia platného závetu. Tu však upozorňujeme na § 479 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade existencie závetu sa maloletým potomkom musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona.
Pracovné právo a sociálne zabezpečenie
Zákonník práce v zásade nediskriminuje partnerský vzťah oproti manželskému. V zmysle § 40 ods. 5 Zákonníka práce je rodinným príslušníkom na účely Zákonníka práce aj osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti. V zmysle § 141 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy najviac na 1 deň na účasť na pohrebe osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti.
Manželovi je však priznané osobitné postavenie v niektorých situáciách. Napríklad v prípade smrti. Peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú a do 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti.
Zákon o sociálnom poistení na druha a družku vo svojich ustanoveniach tiež vôbec nepamätá. Preto nárok na vdovský dôchodok vzniká len manželovi. Obdobne nárok na jednorazové odškodnenie z dôvodu smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania majú len manžel, manželka a nezaopatrené dieťa.
Otcova príslušnosť a narodenie dieťaťa
Ak sa dieťa narodí v manželstve, za otca sa považuje manžel matky. To platí aj pre deti narodené 300 dní po zániku manželstva alebo po vyhlásení manželstva za neplatné, v súlade s § 85 zákona o rodine.
V prípade druha a družky je otcovstvo potrebné určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov pred matrikou alebo súdom. Ak sa otcovstvo neurčí týmto spôsobom, určí ho súd. Návrh je oprávnený podať muž, ktorý tvrdí, že je otcom, matka alebo dieťa.
Matka, ktorá nie je vydatá, má nárok na príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov od otca dieťaťa, za podmienok upravených najmä v Zákone o rodine. "Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom."
Zdravotná starostlivosť a plnomocenstvo
Druh a družka nemajú zo zákona nárok na oboznamovanie sa s informáciami o zdravotnom stave partnera. Platí to však aj pre manželov. Zdravotníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť. Môžu poskytnúť informácie o zdravotnom stave len v prípadoch stanovených zákonom, alebo so súhlasom dotknutej osoby.
Pokiaľ ide o plnoleté osoby, na oboznamovanie sa s informáciami o ich zdravotnom stave musí mať osoba udelený súhlas alebo plnomocenstvo. Preto aj druh a družka, ak chcú mať možnosť konzultovať zdravotný stav a informovať sa o ňom, musia mať preukázateľne udelené plnomocenstvo alebo súhlas. Odporúča sa mať plnomocenstvo v písomnej forme s úradne overeným podpisom.
Úvery
Manželia, ktorí majú záujem o úver, tak môžu urobiť každý sám len v prípade, ak by sa výška úveru mohla posúdiť ako bežná vec alebo ak by si dohodou zúžili BSM. V ostatných veciach, ktoré nie sú bežnými vecami, je potrebný súhlas oboch manželov. Inak je úkon neplatný.
Druh a družka môžu vystupovať na zmluve o úvere buď samostatne alebo spoločne - podľa ich vlastného rozhodnutia. Môžu sa sami rozhodnúť, či je výhodnejšie žiadať o úver spoločne alebo len jedným z nich. Pozor: Ak na úverovej zmluve vystupuje len jeden z partnerov, banka bude v prípade nesplácania úveru vymáhať jeho zaplatenie len od partnera, ktorý je na úverovej zmluve. Iba pokiaľ by na úverovej zmluve boli ako dlžníci obidvaja partneri, len vtedy by mali povinnosť splácať obaja.
Riešením môže byť spoločný úver, kde na úverovej zmluve budú obaja partneri ako spoludlžníci. Pre prípad nesplácania však banka v týchto prípadoch bude vymáhať dlh od oboch. Ak zaplatí celý dlh jeden z partnerov, ten si bude musieť jeho úhradu v pomernej časti vymáhať od druhého partnera, ktorý neplatil.
EFEKTÍVNY SPRÁVCA 1.1 Všeobecný úvod do problematiky
Zhrnutie
Postavenie manžela a manželky je právnym poriadkom v zásade viac chránené, či už vo vzťahu k nadobúdaniu majetku počas manželstva, dedeniu, či vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Spoločné spolužitie bez manželstva síce nie je právne definované, avšak v určitých prípadoch (napr. dedenie, pracovné právo) sa berie do úvahy existencia spoločnej domácnosti.
Uvedomelé páry, ktoré sa chcú chrániť pre prípad smrti či ťažkého úrazu partnera, uzatvárajú životné poistky vinkulované v prospech druhého partnera. V prípade nejasností alebo potreby právnej úpravy majetkových vzťahov je vždy vhodné obrátiť sa na advokáta.