Prvé mesiace života s bábätkom sú plné zmien a objavov, a jednou z najdiskutovanejších tém medzi rodičmi je spánok. Každé bábätko je jedinečné, a preto aj jeho spánkový rytmus a potreby sa môžu líšiť. Aj keď neexistuje univerzálny návod na ideálny spánok, existujú odporúčania a informácie, ktoré môžu rodičom pomôcť zorientovať sa v tejto oblasti a podporiť zdravý spánkový režim u svojho 2-mesačného bábätka.
Individuálne spánkové vzorce a podpora vývoja
Bábätká zvyčajne spia a pijú mlieko práve vtedy, keď to ich rastúce telíčko potrebuje. Drobček si denno-nočný rytmus vytvára postupne, ale určite mu pomôže, keď vy začnete a ukončíte deň v rovnakom čase. Zatemnená izba, v ktorej má spať, každovečerné rituály pred spaním a pravidelná uspávanka mu pomôžu prispôsobiť vnútorné biologické hodiny skutočnému dňu a noci. Podobne je to s časmi dojčenia a kŕmenia bábätka. Závisia od vašich každodenných činností a rutiny, ktorú si postupne vytvárate. Ak máte staršie dieťa či deti, ktoré už chodia do škôlky alebo školy, bude to o niečo komplikovanejšie.
Spánok bábätka sa mení z mesiaca na mesiac. Možno si už zvyklo na cirkadiánny, teda denno-nočný cyklus, ale možno ešte stále spí tak, ako spalo vo vašom brušku. Fázy bdenia sa vo všeobecnosti celkovo predlžujú, fázy spánku sa skracujú - bábätko chce aktívne vnímať svet okolo. Po jednej až dvoch hodinách však zvyčajne jeho pozornosť ochabne a potom prichádza čas na ďalšie zdriemnutie.
Dĺžka spánku dvojmesačných detí môže byť vo všeobecnosti rôzna a pohybuje sa od 30 minút do 4 hodín, pričom deti spia niekoľkokrát počas dňa. V dvoch mesiacoch sa ich nočný spánok začína stabilizovať, takže môžete očakávať, že vaše dieťa bude v noci spať dlhšie, 4 až 6 hodín v kuse. Spánkový rytmus sa tiež postupne vyvíja, ako dieťa rastie. Najdôležitejšie je sledovať, či je bábätko bdelé a spokojné a či má dostatok spánku, pretože spánok je dôležitý pre jeho vývoj.
Potreba spánku dvojmesačného dieťaťa je vysoká, takže môže spať až 14 alebo dokonca 17 hodín denne. Tento čas zahŕňa denný aj nočný spánok a dĺžka spánku môže byť rôzna: dieťa môže spať len pol hodiny alebo aj päť hodín v kuse. Je úplne normálne, že niektoré deti rovnakého veku sú bdelšie ako iné. Je však dôležité sledovať potrebu spánku vášho dieťaťa a snažiť sa ju podporiť.
Spánkový rytmus dieťaťa sa začína stabilizovať vo veku dvoch až troch mesiacov. Rozdiel medzi dňom a nocou pomôže vášmu dieťaťu pochopiť pravidelný denný rytmus a rutinu. Preto kŕmte svoje dieťa pravidelne počas dňa a ak je to možné, znížte počet nočných kŕmení. Uistite sa, že prostredie je upokojujúce a vhodné na spánok dieťaťa. Tmavá, tichá a primerane chladná miestnosť podporuje kvalitný spánok. Upokojujúce návyky, ako napríklad večerný kúpeľ alebo rozprávka pred spaním, pomôžu vášmu dieťaťu pripraviť sa na spánok.
V prvých mesiacoch je potreba spánku u bábätiek veľmi vysoká. V priebehu 24 hodín bábätká prespia aj 18 hodín. Dĺžka spánkov veľmi kolíše. Niektoré bábätká ťahajú dlhé spánky a treba ich z nich budiť napr. na papanie. Iné bábätká majú zase veľa krátkych spánkov. V tomto období je to úplne normálne.
Cieľom by vždy malo byť najprv pomôcť bábätku uľaviť od „nepohody“ a poskytnúť mu komfort a až potom sa zamerať na spánok. Cieľom by vždy malo byť najprv pomôcť bábätku uľaviť od „nepohody“ a poskytnúť mu komfort a až potom sa zamerať na spánok. Veľkým pomocníkom sú v tomto veku kontakt kože na kožu alebo masáže. V tomto období sa už začína jasnejšie formovať potreba denného a nočného spánku. Viete sa s dieťatkom ustáliť na určitom počte denných spánkov a aj predvídať, kedy by približne mali byť. Sledujte si dieťatko, reagujte na jeho znaky únavy primeranými bdelými oknami (1,5 - 2,5 hodiny), pričom sa orientujte podľa veku.
Spánok je dôležitý pre vývin mozgu. V prvých týždňoch, mesiacoch a rokoch života sa dieťatku vyvíja mozog a tento vývoj sa deje práve v spánku. Je dôležité si uvedomiť, že vaše dieťatko má celkovú potrebu spánku, ktorú si prerozdeľuje medzi deň a noc. Na denný a nočný spánok sa pozeráme spoločne, pretože sa vzájomne ovplyvňujú.
Čo dokáže 2-mesačné bábätko?
Bábätko sa v priebehu 2. mesiaca začína intenzívnejšie zaujímať o svoje okolie. Začína registrovať ostatné tváre, pohybujúce sa predmety, dokáže sa usmievať a z hľadiska motoriky konečne dokáže v obmedzenej miere cielene ovládať pohyby svojich končatín. To, čo dokáže 2-mesačné bábätko, je veľmi individuálne. Jednotlivé charakteristiky a vlastnosti nevnímajte ako nevyhnutné.
Počas fyzického vývinu sa u dvojmesačného dojčaťa rozvíja jemná i hrubá motorika a taktiež zmyslové vnímanie. Oproti prvému mesiacu už dieťa dokáže v limitovanej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Z hľadiska jemnej motoriky sú pre ležaní na chrbte už dlane zvyčajne pootvorené alebo úplne otvorené a prsty ohybnejšie. Preto dokáže dieťa po krátku dobu v ruke udržať predmet. Je vhodné stimulovať jeho hmatové zmysly.
Pri ležaní na brušku dokáže hlavičku dvíhať a otáčať konkrétnym smerom. Pohyb hlavičky už môže byť izolovaný - neotáča hrudník a telo, ale len hlavičku. Bábätko pozoruje svoje ruky a prsty. Pri ležaní na chrbte dokáže ruky - prsty nasmerovať k ústam a pästičky si vkladá do úst a oblizuje. Takisto dochádza k spájaniu pravej a ľavej ruky, čo indikuje súhru oboch hemisfér mozgu. Nožičky dvíha v polohe na chrbte nad podložku a chvíľu ich udrží vo vzduchu. Brušné svalstvo už spevňuje. V polohe na brušku môže mať bábätko snahu sa opierať o lakte a dvíhať hlavu. Dieťatko čoraz lepšie ovláda krk.
Dieťa omnoho viac interaguje s okolím. Má lepšiu pozorovaciu schopnosť, sleduje dynamický pohyb a zrak sa zlepšuje. Stále ešte nedokáže pohyby očí koordinovať jedným smerom. Preto môže dieťatko škúliť. Schopnosť koordinovať pohyb očí sa objaví až v priebehu 3. až 6. mesiaca. Vtedy by už škúlenie malo odznieť. Inak je potrebná diagnostika u očného lekára. Periférne videnie sa rozvíja taktiež až okolo 3. - 6. mesiaca. Farebné videnie u bábätka ešte stále nie je úplne rozvinuté. Stále dieťatko vidí na pomerne krátku vzdialenosť. Mozog však spracúva informácie o obrysoch a tvaroch (rozpoznáva hrany).
Dožaduje sa interakcie, očného kontaktu, dotykov, nosenia na rukách. Okrem plaču začína komunikovať úsmevom a občasnými grimasami. Často ho svojím úsmevom rozosmejete a ono vám ho opätuje. Dieťa vníma zvuky, nielen hlasy, ale aj melódie, hrkanie a zachytáva niektoré hlásky. Dokáže rozpoznávať hlasy matky či otca. Za istý „druh reči“ u dvojmesačného bábätka možno považovať vŕkanie, mrnkanie a občasné hrdlové zvuky pripomínajúce samohlásky „óóó“ - „ááá“. Rôzna intenzita plaču môže znamenať hlad, mokrú plienku či bolesť. Ak zvuk bábätko indikuje, snaží sa ho hľadať očami. Občasné bľabotanie naprázdno akoby imitovalo reč človeka. Radosť a nevôľu môže vyjadrovať aj pohybom rúk a nôh.
Skúšajte prstové hry a rytmické pohyby, pri ktorých sa dieťaťa dotýkate (hladkáte ho, masírujete, klopkáte mu na telíčko, hýbete do rytmu rúčkami a nôžkami). Popri tom sa mu prihovárajte rytmickými riekankami. Pri prebaľovaní, prezliekaní alebo kúpaní mu doprajte jemnú masáž. Upokojujte ho spevom, rečou, hojdaním alebo veselými grimasami. Nastolte čas, keď môžete drobčeka z času na čas položiť na bruško.
V prvých týždňoch po narodení vidí dieťatko ostro len predmety či tváre, ktoré sú vzdialené niekoľko centimetrov. V 2. mesiaci jeho očká vedia zaostriť už do jedného metra. Človek v 2. mesiaci už dobre vníma základné farby (červenú, modrú, žltú), ale ešte nerozpoznáva jemnejšie, napríklad pastelové odtiene.
Prvé body či dupačky vo veľkosti 50 alebo 56 sú už bábätku zrejme tesné. Dieťa v 2. mesiaci zvyčajne meria priemerne 51 až 56 centimetrov, takže kupovať nové oblečenie s číslom 56 už nemá veľký význam. Tip: Osvojte si zásadu kupovať bábätku radšej voľnejšie oblečenie.
Kŕmenie a spánok
Kŕmenie a spánok spolu úzko súvisia. Dieťa v tomto veku je často hladné, dokonca každé 2 až 4 hodiny. Okrem toho po jedle často zaspáva, čo priamo ovplyvňuje spánkový rytmus. V noci sa dieťa môže budiť hladné, preto je dôležité, aby sa pred spaním dostatočne najedlo. Vo všeobecnosti platí, že čím lepšie sa dieťa cez deň naje, tým lepšie spí v noci.
Základnú zložku potravy aj v období 2 mesiacov neustále predstavuje materské mlieko, prípadne umelé mlieko. Žiadne prikrmovanie v tomto období nie je potrebné, dieťa si vystačí s bohatými živinami, ktoré ponúka materské mlieko. Tabuľkové intervaly kŕmenia majú skôr odporúčací charakter. Záleží totiž od toho, koľko mliečka dieťa pri aktuálnom kojení vypije. Pri dojčení to nie je možné odsledovať a dieťa by ste mali kŕmiť vždy vtedy, keď to vyžaduje. To, ako často kŕmiť 2-mesačné bábätko, je teda veľmi individuálne. Intervaly kŕmenia sa môžu pohybovať od 1 do 4 hodín, v noci môžu byť intervaly dlhšie.
Dojča na základe tabuliek priberá v 2. mesiaci veku okolo 20 až 30 gramov denne. Týždenne to tak predstavuje prírastok 120 až 250 gramov (pozn. podľa tabuliek Svetovej zdravotníckej organizácie - WHO). Aj v tomto období sú rizikom u dojčiat koliky, ktoré sú sprevádzané dlhotrvajúcim plačom a nepokojom, pričom príčina nemusí byť úplne zjavná. Dojča prospieva, priberá a nemá príznaky ochorenia. Príčinou v niektorých prípadoch býva žalúdočná nerovnováha, plynatosť, nevhodné umelé mlieko (môže byť sprevádzané zápchou alebo hnačkou), nesprávna manipulácia s dieťaťom alebo alergická reakcia. Do 3. mesiaca by dojčenské koliky mali ustúpiť. Ak vás koliky trápia častejšie, konzultujte stav s pediatrom/pediatričkou.
V priebehu 6. až 8. týždňa sa u kojacej mamičky môže vyskytnúť obdobie, ktorému sa hovorí laktačná kríza. Toto obdobie je tiež charakteristické v 3. až 5. mesiaci. Laktačná kríza sa nevyskytuje u každej dojčiacej ženy. Ide o stav, keď má mamička prechodný nedostatok mlieka. Často sa stáva, že ženy v domnienke z obáv, že stratili mlieko, prestanú dojčiť a prejdú na umelú formulu. Často ide len o vnútorný pocit mamičky, že dochádza k výraznému poklesu mlieka. Snažte sa produkciu materského mlieka podporiť častejším prikladaním bábätka k prsníku, potrebný je dostatočný príjem tekutín. Prsia tvoria vo väčšine prípadov vždy toľko mlieka, koľko si dieťa odsaje. Nie je nutné, aby boli prsia po každom kojení mäkké. Rolu zohráva aj podvedomie. Pomôcť môže podľa niektorých mamičiek masáž pŕs a bradaviek.
Nočné budenie a spánkové návyky
Nočné budenie môže byť pre rodičov náročné, preto by mali vedieť, že je to normálna súčasť vývoja dieťaťa. Ak sa dieťa v noci budí, môže byť hladné alebo mať mokrú plienku. Nočné budenie sa dá zvládnuť rôznymi spôsobmi. K upokojeniu dieťaťa prispievajú rôzne postupy pred spaním, dobrým je kúpanie. To, ako dieťa prospieva počas dňa, ovplyvňuje aj jeho nočný spánok. Preto sa počas dňa venujte hrám a príjemným činnostiam, ktoré potom podporia jeho nočný spánok. Pre niektoré deti je nočné budenie normálne aj počas dlhšieho obdobia.
Rodičia majú na školu spánku rôzne názory. Niektorí ju uprednostňujú už v ranom veku, iní ju považujú za vhodnejšiu až pre staršie deti. Či už patríte k prvým alebo druhým, mali by ste myslieť na to, že dvojmesačné dieťa je ešte veľmi malé a nočné budenie je v tomto veku úplne normálne. Mnohí odborníci preto odporúčajú, aby sa skutočná škola spánku začala medzi 4. a 6. mesiacom. Spánkové návyky pre svoje dieťa však môžete začať vytvárať už od dvoch mesiacov. Môžete spoločne vykonávať upokojujúce rituály alebo rituály pred spaním, aby sa naučilo rozoznávať rozdiel medzi dňom a nocou. Vždy však majte na pamäti, že každé dieťa je individuálne.
Fyziologicky je jemné prebudenie pri prechode z fázy do fázy (cyklu do cyklu) normálne a prirodzené pre každého človeka. Bábätká sa tiež v noci budia z rôznych dôvodov a nie je to len od hladu. 🙂 Preto je normálne, že tzv. „nočné rodičovstvo“ k prvým mesiacom života nášho dieťatka neodmysliteľne patrí.
Spôsob zaspatia bábätka má teda tiež vplyv na to, koľkokrát bábätko bude potrebovať tento (alebo iný) spôsob uspatia v noci opäť. Ak vaše dieťatko zaspáva pomocou dojčenia (čo je absolútne v poriadku), je potrebné počítať s tým, že bude potrebné bábätko v noci dojčiť pri menšom aj väčšom zobudení opäť, aby zaspalo a že to môže byť častejšie. Ak bábätko zaspí napríklad vedľa vás pri spievaní a hladkaní v postieľke bez väčšej pomoci, viaceré cykly si v noci pravdepodobne spojí bez pomoci, lebo to už zvládlo pri zaspávaní.
Je veľmi dôležité, aby rodičia mali primerané očakávania voči veku a spánku svojho bábätká. Nečakajte teda od vášho 3 mesačného alebo ročného dieťatka, že musí prespať noc. Je úplne normálne, ak sa párkrát zobudí. Štúdie potvrdili, že deti spiace v jednej posteli s rodičom sa budia v noci častejšie. (Hysing 2015, Hayes 2001). Na základe Hysingovej štúdie (2015) sa väčšina detí budí 0 až 3krát vo veku 6.-18. mesiacov. Podobná štúdia Paavonen et al. zistila že približne 75% detí sa budí 3 krát. Toto budenie považujeme za normálny nočný spánok. V prípade, že sa zdravé bábätko/dieťa budí častejšie, jedná sa pravdepodobne o narušenie spánku z dôvodu rušivej spánkovej asociácie alebo nevhodného režimu, či spánkovej hygieny, zdravotného problému. Dieťa môže aj v tomto veku spávať celú noc, ale je prirodzené a normálne, ak sa v noci zobudí. Každé dieťa je v tom, čo kedy zvládne iné a každý rodič je iný v tom, ako to cíti a ako by to chcel. Pamätajte na obdobia spánkovej regresie, prípadne na zhoršenie spánku v dôsledku choroby alebo potreby rodiča. Sú to stále deti. Avšak dlhodobé časté nočné budenie môžeme považovať za pediatrickú insomniu.
Štúdie potvrdili, že zlepšenie spánku a kvality spánku celej rodiny prispieva k zlepšeniu vzťahu matka-dieťa, otec-dieťa, matka-otec.
Vývoj zraku a sluchu
V prvých týždňoch po narodení vidí dieťatko ostro len predmety či tváre, ktoré sú vzdialené niekoľko centimetrov. V 2. mesiaci jeho očká vedia zaostriť už do jedného metra. Človek v 2. mesiaci už dobre vníma základné farby (červenú, modrú, žltú), ale ešte nerozpoznáva jemnejšie, napríklad pastelové odtiene.
Dieťa vníma zvuky, nielen hlasy, ale aj melódie, hrkanie a zachytáva niektoré hlásky. Dokáže rozpoznávať hlasy matky či otca. Za istý „druh reči“ u dvojmesačného bábätka možno považovať vŕkanie, mrnkanie a občasné hrdlové zvuky pripomínajúce samohlásky „óóó“ - „ááá“. Rôzna intenzita plaču môže znamenať hlad, mokrú plienku či bolesť. Ak zvuk bábätko indikuje, snaží sa ho hľadať očami. Občasné bľabotanie naprázdno akoby imitovalo reč človeka. Radosť a nevôľu môže vyjadrovať aj pohybom rúk a nôh.
Kedy navštíviť lekára
Ak problémy so spánkom pretrvávajú dlhší čas alebo ovplyvňujú pohodu dieťaťa alebo rodičov, obráťte sa na zdravotnú sestru alebo lekára. Môžu vám ponúknuť individuálne usmernenie a rady pre vašu konkrétnu situáciu.
Opätovne je potrebné myslieť na preventívnu kontrolu u lekára. Pediater/pediatrička znovu skontroluje hmotnosť a miery bábätka. Nechýba meranie obvodu hlavičky a tiež sledovanie fyzického a mentálneho rozvoja. Lekár kontroluje reakcie bábätka a jeho oči - prípadný stav škúlenia. Zhodnotí psychomotorický vývoj a pre detailnejšie zhodnotenie rastu odporučí návštevu ortopéda. Lekár orientačne kontroluje všeobecne zadefinované vývojové míľniky u bábätka v 2. mesiaci.
V období od 2 do 5 mesiacov sa odporúča návšteva ortopéda. Pri návšteve ortopéda odborník zhodnotí, ako je na tom vývoj pohybového aparátu dieťaťa. Pri skríningu pozoruje, čo dokáže 2-mesačné bábätko. Vykonáva jednoduché testy, ktoré vo veku 4 až 6 týždňov môžu odhaliť isté odchýlky. Vykonáva sa tiež vyšetrenie pod ultrazvukom - sonom.
Vaše dvojmesačné dieťa: Sprievodca pediatra pre spánok, kŕmenie, rast a vývoj
tags: #dvojmesacne #dieta #a #spanok