Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť.
Pre rodičov je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
Prečo nechce vaše dieťa jesť - dajte mu čas
Väčšina detí netrpí žiadnymi poruchami príjmu potravy, ale mnohé z nich prechádzajú normálnou vývojovou fázou nazývanou neofóbia. Objavuje sa už okolo 12.-13. mesiaca a znamená, že deti, ktoré predtým bez problémov jedli rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a zároveň netolerujú novú potravu. Neofóbiu často zhoršuje aj to, ak deti v noci pijú neprimerane veľa mliečka a následne cez deň nie sú hlavné. Majú prehodení režim jedenia deň a noc. Tým pádom celú noc pijú mlieko a cez deň nemajú základnú motiváciu preto, aby jedli - hlad.
Ďalší problém, ktorý si treba uvedomiť, je tzv. food jag. Ide o prijímanie len jedného druhu potravy alebo len niektorých druhov jedla. Stáva sa to väčšinou, ak každý deň ponúkate vášmu drobcovi to isté - napr. na raňajky má stále toast, na večeru pečený zemiak. Ak nestriedate potraviny, môže to vyústiť do úplného odmietania jedla, ktoré malo vaše dieťa po celé týždne. Tento stav sa dá prekonať, ak dáte vášmu drobcovi pauzu od tohto druhu jedla a opätovne ho zavediete neskôr.
Deti zvyčajne jedia dobre do svojich 10-12 mesiacov. Potom začínajú jesť menej. Súvisí to s ich tempom rastu. Stačí, ak porovnáte dvoch súrodencov. Mladšie dieťa zje rovnako toľko ako staršie, pretože menšie stále rastie. Deti musia jesť, aby rástli, rozvíjali sa a mali energiu, ktorú potrebujú, aby boli aktívne. Niekedy to však vyzerá, že jedia málo. Vždy by ste si mali všímať, či vaše dieťa rastie, prosperuje a či má dostatok energie. Ak áno, nie je žiadny dôvod na paniku. Z tejto fázy odmietania jedla určite vyrastie.
Prvé obdobie vzniku nechutenstva je pri prechode z mliečnej výživy na nemliečnu. Nová strava je pre dieťa niečo, čo nepozná. Rodičia sa niekedy obávajú, aby dieťa nezostalo hladné a tak mu pokrmy začínajú zbytočne sladiť alebo preferujú sladké pokrmy. To je však to najhoršie, čo môžu urobiť, pretože dieťa si na takú chuť pokrmov privykne a môže začať odmietať normálne, nesladké jedlá. Druhým obdobím, keď dieťa môže odmietať stravu, je vek okolo troch rokov, keď dieťa začína objavovať svoju individualitu a presadzovať sa voči rodičom. Problémy s jedlom môžu byť súčasťou tohto vymedzenia sa. Samozrejme, odmietanie jedla sa môže objaviť aj v iných súvislostiach. Napríklad pri nástupe do škôlky ako protest dieťaťa. Ak vycíti, že rodičom na jedle veľmi záleží, ešte viac ho odmieta. Ak sa rodičia v škôlke pred dieťaťom stále pýtajú personálu, čo a koľko zjedlo, výsledkom môže byť vydieranie rodiča práve jedlom. Dieťa napríklad dúfa, že ak nebude jesť, nemusí ísť do škôlky.
Niekedy rodičia sami svojím správaním prispejú k tomu, že dieťa odmieta jedlo. Často ho do konzumácie pokrmov nútia, čím v ňom môžu vypestovať odpor. Ak nezje, nechajte ho tak, nekomentujte to. Určite si príde vypýtať neskôr, keď vyhladne. Určite sa neodporúča nahradzovať jedno jedlo druhým, dieťa by sa tak mohlo stať veľmi prieberčivým a naučiť sa jesť len zopár svojich obľúbených jedál. Chybou tiež je podávať medzi jedlom sladké nápoje či sladkosti, ďalej neustále chrumkanie rôznych malých jedál, ako sú rožok, chrumky či piškóty, alebo odpútavanie pozornosti pri jedle televízorom či mobilom. Rodičia by sa mali vyvarovať aj porovnávania s ostatnými deťmi, pretože každé má inú potrebu jedenia a zje iné množstvo potravy, ďalej nie je dobré behať za dieťaťom s jedlom po celom byte alebo ho kŕmiť počas hry. Toto všetko môže prispieť k tomu, že dieťa začne jedlo odmietať.
Nechutenstvo u detí spôsobuje rodičom vrásky, a to hlavne vtedy, keď už trvá pridlho. Keď 4-ročné dieťa nechce jesť, ale očividne je v úplnom poriadku, možno je iba prejedené alebo má s jedlom krátkodobý osobný problém. Niekedy sa však k nechutenstvu pridajú aj iné príznaky, a vtedy je načase vyhľadať lekára. V prípade, že sa u vášho drobca nevyskytujú žiadne z týchto ťažkostí, no aj tak už niekoľko dní odmieta jesť, poraďte sa s lekárom.
Kolísanie apetítu u detí je prirodzené a stretávajú sa s tým aj dospelí. U detí je bežné, že jeden deň si neustále pýtajú niečo na jedenie a hneď nasledujúci deň od seba odsunú všetko, čo im naservírujete. Obdobie batoľaťa so sebou prináša rôzne úskalia a odmietanie jedla je jedným z nich. Deti v ranom veku sa vyvíjajú bleskovou rýchlosťou, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo. Keďže jedenie je zmyslový zážitok (a pre batoľa obzvlášť), možno mu nechutí práve kvôli tomu, že ponúkané jedlo je príliš chrumkavé, nadmieru rozmixované (alebo, naopak, nedostatočne rozmixované), zapácha, má zvláštnu farbu, je studené alebo horúce a podobne. Po dlhom a aktívnom dni, ale aj po náročnej noci môže byť dieťa príliš unavené na to, aby sa najedlo. Prerezávanie zubov je samostatná kapitola, ktorú majú všetci rodičia veľmi dobre prečítanú. V tomto období deti často plačú, sú unavené, ubolené a, hádate správne, nechutí im. Keď 2-ročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť. Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla. Hoci sa to zdá ako nemožné, nechutenstvo u detí je vo veľkej väčšine prípadov iba prechodná fáza, ktorú spolu dokážete prekonať.
Ako si zachovať chladnú hlavu, keď dieťa odmieta jesť
Pre rodičov je odmietanie jedla stresujúca a náročná výzva, ktorá si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a aj kreativity. Často je súčasťou trojuholníka - jedenie - zmeny správania sa - spánok. U niektorých detí sa neofóbia môže stať súčasťou širšieho problému so správaním, stále to však neklasifikujeme ako poruchu príjmu potravy.
Odmietanie jedla je pre mnohých rodičov frustrujúce. Uistite sa, že vaše dieťa nemá medzi hlavnými chodmi neustále snacky (jedlo, mlieko). Chceme totiž, aby pri príchode k stolu na obed, večer, či ráno, pociťovalo základnú biologickú potretu, základný predpoklad preto, aby jedlo - HLAD. Nechceme, aby dieťa hladovelo, avšak ani nechceme, aby polhodinu pred večerou zjedlo pol rožka a dve jablká.
Nátlak pri jedení v spojitosti s prehnanou kontrolou rodičov je kontraproduktívny. Skúste ponúknuť vášmu drobcovi „bezpečné“ známe jedlo s malým kúskom nového jedla. Nemali by ste si všímať, či ho dieťa prijme alebo odmietne. Ak nové jedlo vyskúša, opýtajte sa ho, čo si o ňom myslí. Alebo to premeňte na hru a opýtajte sa vášho dieťaťa, akú známku do 10 by mu dalo. Ak dieťa nechce jesť, hovorte o jedle v intelektuálnej rovine.
Nepoužívajte žiadne frázy typu „dobrý chlapec“ alebo „šikovné dievčatko, zjedla si brokolicu“. Jedenie je normálna vec, nie je to niečo, za čo by sme museli naše deti pochváliť. Pochvala za jedenie ich učí, že môžu prosíkať, manipulovať s nami a získavať pozornosť na to, čo a ako jedia. Mali by ste byť neutrálni. Pochváliť vášho drobca môžete za dobré správanie pri stole, alebo môžete podotknúť, aké fajné a zdravé je jedlo, ktoré práve je. Mali by ste sa však vyhnúť frázam typu mňaaam, to je výbornééé.
Vždy si siahnite na dno svojich síl a snažte sa zachovať pokoj. Ak sa jedlo stane bojovým poľom, obe strany sú na tom horšie. Radšej urobte kompromis. Použite veľký tanier s menšou porciou jedla. Než sa váš drobec rozhodne, či má niečo rád alebo nie, môže vás to stáť niekoľko pokusov. Prvá negatívna reakcia by nemala znamenať, že nejaké jedlo mu už neponúknete nikdy viac. Občas, keď niečo jete, skúste namodelovať situáciu, že ste si možno vzali viac ako zvládnete, alebo niečo, čo sa vám nepáči a čo vám nechutí. Úspech je, ak je dieťa schopné dať si jedlo do úst. Ak ho za vypľutie hrešíte, potom môže odmietať dať si jedlo do úst úplne.
Ak bol čas jedenia stresujúci, urobte po ňom niečo zábavné - súboj šteklíkov alebo maznania. Cvičením sa uvoľní oxytocín a ostatné endorfíny, čo spôsobí, že sa všetci budete cítiť lepšie. Predovšetkým, zachovajte si zmysel pre humor. Nezabúdajte aj na vyťaženie iného dospelého.
Keď 2-ročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť. Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla.
Monika Antošová vymenúva niekoľko situácií, ktoré by mali viesť k návšteve lekára, pretože môže ísť o nejaký zdravotný problém, napríklad celiakiu alebo intoleranciu zložky potravy. Spozornite, ak dieťa nerastie, je unavené a bledé. K vyhľadaniu pediatra by mala viesť aj zmenená farba či konzistencia stolice. Varovným znakom je aj vracanie, a to aj len občasné. Ak sa s nechutenstvom spájajú aj časté bolesti bruška, je to ďalší dôvod, prečo žiadať o pomoc. Rodičia si tiež môžu všimnúť, či dieťa nemá zdravotné problémy po jednej konkrétnej potravine. V tom prípade by mohlo ísť o alergiu. „Iba u desiatich percent detí má nechutenstvo chorobný podklad. Nemýľme si nechutenstvo s prieberčivosťou. Ak dieťa normálne rastie, je spokojné, živé a šťastné, nie je unavené a nemá iné problémy, určite netrpí nedostatkom potravy. Za týmto nechutenstvom sa väčšinou skrýva chybný prístup rodičov,“ upozorňuje Monika Antošová.
5 tipov, ako deťom dopomôcť k chuti do jedla
1. Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná.
2. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
3. Táto hra je skvelá pre deti, ktoré sa boja nových farieb, chutí a zloženia. Pripravte spoločne veľkú misu s niečím chutným - napríklad so želé, pudingom alebo jogurtom. Zakryte ju a vložte do nej nejaké malé plastové hračky, s ktorými sa môže váš drobec hrať. Dovoľte mu objavovať hračky a jedlo akýmkoľvek spôsobom, akým chce. Cieľom tejto hry nemusí byť jedenie, ale iba to, že dieťa vidí jedlo ako niečo zábavné. Nesnažte sa ho prinútiť, aby jedlo, olizovalo alebo koštovalo.
4. Vložte rôzne druhy jedla do rôznych priehradiek. Alebo použite podnos na muffiny. Pre malé deti je to veľmi pôsobivé. Niektoré nemajú rady, keď sa potraviny dotýkajú iných, mohli by sa vzájomne „kontaminovať“.
5. Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla. Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami. Choďte do knižnice, dovoľte vášmu drobcovi nájsť knihu s receptami a vybrať jedlo, ktoré vám pomôže pripraviť. Potom môže nakresliť alebo napísať nákupný zoznam. Dokonca aj 15-mesačné dieťa vie miešať a dvojročné môže s pomocou rodiča začať krájať. Dovoľte deťom prestrieť stôl a servírovať, čo pripravíte.
Nechutenstvo u detí je vo veľkej väčšine prípadov iba prechodná fáza, ktorú spolu dokážete prekonať. Jedzte vždy v rovnakom čase. Raňajky, obedy, večere, ale aj desiate a olovranty si naplánujte vždy na rovnaký čas a snažte sa takisto dodržiavať pravidelné intervaly medzi jedlami. Možno bol olovrant vášho dieťaťa veľmi skoro po výdatnom obede a drobec jednoducho nemá chuť.
Neponúkajte deťom alternatívne možnosti. Občas sa stane, že dieťa z rôznych dôvodov (alebo bezdôvodne) odmieta jesť to, čo ste pripravili. Neponúkajte deťom v každej takejto situácii niečo iné, pretože tak stratia motiváciu jesť to, čo majú pred sebou a budú neustále vymýšľať.
Pri nákupe dávajte do košíka veci, o ktorých viete, že ich vaše deti majú rady a to isté platí aj o varení. Samozrejme, nie každý deň môžu byť na raňajky presladené cereálie, ale neodopierajte deťom úplne to, čo im najviac chutí.
Podporujte u nich už od útleho veku zdravé stravovacie návyky a stolujte spolu ako rodina. Dovoľte deťom vybrať taniere, poháre a príbory a naučte ich pripraviť stôl. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich. Počas jedla sa rozprávajte a užívajte si tieto chvíle.
Nerozptyľujte ich. Keď sa je, tak sa je. Počas jedla odložte bokom všetky tablety, telefóny, hračky a vypnite aj televízor. Jediné, čo si deti môžu priniesť k stolu, je obľúbený plyšák, bez ktorého neurobia ani krok, poprípade bábika alebo plyšový maznáčik.
Podporujte fyzickú aktivitu. Deti spravidla milujú pohyb, či už ide o skákanie, tanec, beh, plávanie, jazdenie na odrážadle alebo kolobežke… pohyb je pre ne jednoducho prirodzený a na vás je, aby ste ho podporovali.
Je vaše dieťa prieberčivé v jedle? Urobte toto...
Monika Antošová má niekoľko rád, ako zlepšiť vzťah dieťaťa k jedlu. Odporúča neodtrhávať dieťa od hry a nútiť ho hneď do jedla, ale počkať, kým hru ukončí. Inak by si mohlo k stolu sadať s plačom a odpor k jedlu by si vytvorilo raz dva. Jedlo sa môže stať utrpením, ak rodičia potomka neustále kritizujú, že svoju porciu nezjedlo. Dávať za prázdny tanier odmenu tiež nie je dobrá cesta, pretože potom nebude dieťa jedenie vnímať ako prirodzenú súčasť života, ale ako niečo, čo si zaslúži odmenu - a aj ju bude „tvrdo“ vyžadovať. Skúšate nový pokrm a nemal úspech? O dva tri týždne ho skúste ponúknuť znovu v trošku inej podobe. Monika Antošová radí využiť fantáziu a jedlá pre dieťa zaujímavo aranžovať, často to robí priam divy. A rada na záver: jedlo by sa podľa lekárky Moniky Antošovej nemalo stať ústrednou témou debát v rodine, niečo, čo sa neustále rieši a okolo čoho sú stále nejaké problémy. Dieťa môže v tejto situácii šikovne manévrovať a celú situáciu ešte len zhoršovať. Jedenie je predsa prirodzená vec, žiadna dráma a všetky problémy s ním spojené možno riešiť pokojne a bez výčitiek.
Materské mlieko je výborným zdrojom karbohydrátov, proteínov, tuku, minerálov a vitamínov. Je najlepším typom mlieka pre dieťa tak dlho, ako ho dokáže vaše telo vytvoriť.
V prípade, že sa u vášho drobca nevyskytujú žiadne z týchto ťažkostí, no aj tak už niekoľko dní odmieta jesť, poraďte sa s lekárom.