Mnohí rodičia sa stretávajú s obdobím vzdoru u svojich detí, ktoré sa prejavuje rôznymi spôsobmi, často aj deštruktívnym správaním. Toto obdobie je normálnou súčasťou vývinu dieťaťa, no môže byť pre rodičov veľmi náročné.
Niektorí rodičia preplávajú „prvou pubertou“ svojho dieťaťa a ani o tom, že je v období vzdoru, netušia. Dieťa je kľudné, poslušné, okrem bežných malých konfliktov nie je treba riešiť vážnejšie situácie. Nehádže sa o zem, nevrieska, neplače, nepresadzuje si s enormným úsilím svoju vôľu. Nie je hlučné, nezatína päste.
Rodičia iných, tých „druhých“ detí vedia veľmi dobre, čo je to detský vzdor. S úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje.
Čo je obdobie vzdoru a kedy sa prejavuje?
Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo… Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Vzdor sa u detí prvýkrát objavuje vo veku 1,5 roka, okolo troch rokov začne zvyčajne pomaly miznúť. Pred nástupom do školy by sa už deti takto správať nemali a len veľmi málo z nich máva záchvaty zúrivosti ešte v prvej triede.
Kde sa tieto strašné záchvaty zúrivosti berú a prečo? Väčšinou takýto záchvatov príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené. Preto sa tomuto obdobiu hovorí obdobie vzdoru.
Dvojročné dieťa je v kritickom období vývoja, kedy si začína uvedomovať seba samého a svoju autonómiu. Chce ovplyvňovať svoje okolie a často naráža na to, že jeho priania sa líšia od prianí rodičov. Toto obdobie je kľúčové pre budovanie osobnosti a nezávislosti.
Prejavy vzdorovitého správania
Prejavy vzdorovitého správania sú rôznorodé a môžu zahŕňať:
- Hádzanie sa o zem, kričanie, plač
- Odmietanie poslúchnuť, robiť veci naschvál
- Agresívne správanie: hryzenie, kopanie, udieranie
- Odmietanie jedla, obliekania, spánku
- Záchvaty hnevu, ktoré môžu trvať aj hodinu
- Testovanie hraníc rodičov
Situácia č. 1: Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídete na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, kope, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať. Dieťa vrieska ako nepríčetné, až kým neprídu domov.
Situácia č. 2: Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou…“ Otec sa s deťmi vracia domov.
Situácia č. 3: Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty.
Situácia č. 4: 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.
Situácia č. 5: Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.
Ako zvládnuť obdobie vzdoru?
Zvládnutie obdobia vzdoru si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a pochopenie. Tu je niekoľko osvedčených rád:
1. Zachovajte pokoj a pozorujte
Najdôležitejšie je nekričať a nezvyšovať hlas. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie. Vášou mantrou by malo byť: "Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám."
2. Zabezpečte bezpečnosť
Ak je záchvat zlosti intenzívny, odstráňte z dosahu dieťaťa všetko, čím by si mohlo ublížiť. Takéto detičky ešte nevedia vyjadriť svoje potreby slovami, preto je dôležité vyčkať, kým záchvat prejde.
3. Ponúknite fyzický kontakt a odvrátenie pozornosti
Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať. Účinné môže byť aj odvrátenie pozornosti. Napríklad, ak dieťa plače, skúste ho zaujať niečím iným - pozorovaním hviezd na oblohe alebo vtáčikov.
4. Dajte dieťaťu možnosť rozhodovať
Nechajte dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre vás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povedzte: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtajte: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do pripraveného oblečenia, dajte na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo.
5. Rozhodne sa nenechajte biť
Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytíte rúčky alebo nôžky, pozriete mu priamo do očí a rozhodne a rázne poviete: „Biť ma nesmieš“. Tón vášho hlasu musí byť veľmi rázny a neoblomný.
6. Využite intelektuálnu prevahu
Dajte presne opačný príkaz ako to, čo by ste chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u vášho drobca funguje.
7. Naučte dieťa povedať, čo chce
Postupne deti učte, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
8. Vysvetľujte, vysvetľujte, vysvetľujte
Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vráťte sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávajte.
9. Stanovte mentálny vek dieťaťa
Často sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický. Ich výrazná osobnosť sa presadzuje, ale schopnosť sebaovládania je rovnaká ako u detí s rovnakým fyzickým vekom. Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé.
10. Hovorte s nimi ako s partnermi
Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti.
3 - Komunikácia s emočne rozrušeným dieťaťom
Vzdor a rozmaznanosť - kde je hranica?
Je dôležité rozlišovať medzi prirodzeným vzdorom a rozmaznanosťou. Rozmaznané dieťa očakáva, že sa všetko musí podriadiť jeho potrebám a prianiam. Často má záchvaty hnevu, keď nedostane, čo chce, nedokáže sa vysporiadať s domácimi prácami, neznáša súťaženie a má nízku sebadôveru.
Deti nemožno rozmaznať v dojčenskom veku. Plačú a vyvádzajú preto, že nevedia zvládať svoje emócie. Nálada a správanie detí závisí od atmosféry domova, nálady rodičov, hladu a kvality spánku.
Rozmaznanosť je naučený rys. Deti sú veľmi chytré a pokiaľ vidia vo výchove dieru, využijú ju vo svoj prospech. Ak vaše dieťa vykazuje znaky rozmaznanosti, zamyslite sa v prvom rade nad sebou.
Útecha pre rodičov
Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme. Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi. Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia.
Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!
| Situácia | Možné prejavy dieťaťa | Možné reakcie rodiča |
|---|---|---|
| Dieťa chce niečo, čo mu nedovolíte (napr. hračku v obchode) | Krik, plač, hádzanie sa o zem, trucovanie | Zachovať pokoj, vysvetliť dôvod odmietnutia, ponúknuť alternatívu, neustupovať pod nátlakom |
| Dieťa odmieta robiť niečo, čo od neho žiadate (napr. obliekanie) | Vzdorovité odmietanie, plač, fyzický odpor | Dať na výber z možností, ponúknuť pomoc, vysvetliť dôležitosť danej činnosti |
| Dieťa je frustrované z neúspechu alebo obmedzenia | Hnev, frustrácia, agresívne správanie | Pomenovať jeho emóciu, prejaviť empatiu, pomôcť mu nájsť riešenie, zabezpečiť bezpečnosť |
Deti síce skúšajú, koľko toho svojím správaním dokážu vo svojom okolí ovplyvniť, vnútri však potrebujú cítiť hranice. Potrebujú zistiť, odkiaľ-pokiaľ, a keď to zistia, lepšie chápu svet okolo seba a jeho pravidlá.
Najťažšie chvíle zažívajú rodičia práve v situáciách, keď sa ponáhľajú. Dieťa cíti váš stres, cíti napätie… Aká skvelá príležitosť otestovať rodiča, čo ešte zvládne! Ak poznáte chúlostivé momenty - opakujúce sa situácie, v ktorých sa prejavuje vzdorovito, predvídajte najmä v čase, kedy očakávate stres.