Každý rodič s očakávaním sleduje, ako sa vyvíja jeho dieťa, a jednou z prvých otázok je, na koho sa bude podobať a akú farbu očí bude mať. Často sa stáva, že hnedookí rodičia sú prekvapení, keď sa im narodí modrooké dieťa. Ako je to možné? Tento článok sa zaoberá genetikou určujúcou farbu očí a vysvetľuje, prečo sa táto zdanlivá anomália deje.
Genetika farby očí: Zložitejší proces, ako sa zdá
Farba očí je geneticky daná, riadená množstvom a typom pigmentu nazývaného melanín, ktorý je uložený v dúhovke. Melanocyty, pigmentové bunky, produkujú farbivo melanín, ktoré spôsobuje zafarbenie dúhovky. Ak je v oku tohto farbiva málo, sú oči modré, ak ho je viac, zelené, a ak sa ho vyprodukuje veľa, tak hnedé.
Zatiaľ čo sa kedysi predpokladalo, že farba očí je určená jedným génom, dnes vieme, že ide o komplexnejší proces, na ktorom sa podieľa viacero génov. Posledné výskumy hovoria o približne 16 génoch, ale toto číslo sa v budúcnosti ešte pravdepodobne bude zvyšovať.
Dominantné a recesívne gény: Ako sa dedí farba očí?
Naše gény sa delia na silné (dominantné) a slabé (recesívne). Silný gén sa môže ťahať mnohými generáciami a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane.
Všeobecne sa hnedá farba očí považuje za dominantnú nad modrou a zelenou. To však neznamená, že hnedookí rodičia nemôžu mať modrooké dieťa. "Príčinu dominancie hnedých očí vysvetľuje známa lekcia z hodiny biológie, ale farba očí je v skutočnosti určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie," hovorí Kate Garberová, PhD., riaditeľka vzdelávania na oddelení ľudskej genetiky na Emory University School of Medicine. Čiže výsledná farba očí je ako keby vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzičasom iné gény kontrolujú množstvo pigmentu. "Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky," hovorí Robin Bennettová, genetická poradkyňa na klinike Medical Genetics of the University of Washington v Seattli.
Farba očí patrí do ľudských znakov, ktorých dedičnosťou sa zaoberá vedná disciplína genetika človeka. Hnedá, modrá a zelená patria k najbežnejším farbám očí, ale sú ľudia, ktorí majú oči šedé, šedomodré, svetlo hnedé aj čierne. Vysvetlenie nie je tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Hoci sa väčšinou predpokladá, že farba očí je dedičný znak, ktorý sa "mieša" z farieb očí rodičov, je to zložitejšie. Farbu očí dieťaťa určuje nielen farba očí matky a jej partnera, ale aj informácie našich predkov, ktoré sú v génoch každého z nás zaznamenané.
Všeobecne sa dá predpokladať, že modrookí rodičia budú mať potomkov s modrými dúhovkami, tmavookí sú však komplikovanejší a môžu mať dieťa s očami všetkých farieb. Dokonca aj modrými, zelenými či šedými. Platí to najmä vtedy, ak svetlé oči mali starí alebo prastarí rodičia.
Prví ľudia moderného typu žili v Afrike. Mali tmavú pleť aj oči. Keď sa však ľudské populácie začali presúvať do severnejších oblastí, ich organizmus sa prispôsobil novým klimatickým podmienkam. Aby boli schopní vytvárať vitamín D, začali strácať pigment, ktorý sa v koži tvorí pôsobením slnečného žiarenia. Stratou pigmentu sa svetlo lepšie dostane do pokožky. Tento proces sa postupne zakódoval do ľudského genómu a dnes majú typickí Severania bledú kožu a modré oči.
Pravdepodobnosť farby očí dieťaťa: Genetické kombinácie
Pravdepodobnosť farby očí dieťaťa závisí od farby očí rodičov a prarodičov. Ak majú obaja rodičia hnedé oči, ale v rodine sa vyskytli aj iné farby očí (zelené, modré), existuje:
- 75 % šanca, že dieťa bude mať hnedé oči.
- 18,75 % šanca, že bude mať zelené oči.
- 6,25 % šanca, že bude mať modré oči.
Ak má jeden rodič zelené oči a druhý hnedé, pravdepodobnosť je nasledovná:
- 50 % šanca, že dieťa bude mať hnedé oči.
- 37,5 % šanca, že bude mať zelené oči.
- 12,5 % šanca, že bude mať modré oči.
Ak sú obaja rodičia modrookí, je takmer isté (99 %), že aj ich dieťa bude mať modré oči. V zriedkavých prípadoch (1 %) môže mať dieťa zelené oči.
How the Body Works : Eye Color
Vývoj farby očí u detí: Postupný proces
Väčšina detí sa rodí s modrými alebo šedými očami. Ako priblížila pediatrička a hovorkyňa Americkej pediatrickej akadémie Jen Trachtenberg, farba očí je určená množstvom tmavého pigmentu, melanínu, ktorý sa aktivuje svetlom pri pôrode. Samotný melanín je hnedý, to znamená, že čím menej melanínu v dúhovke, tým sú oči svetlejšie. Hneď po pôrode má dieťatko len málo pigmentových buniek. Oko nadobúda svoju konečnú farbu postupne.
Hneď po pôrode má dieťatko len málo pigmentových buniek. Postupne, ako sú jeho oči vystavené slnečnému žiareniu, začínajú melanocyty v dúhovke produkovať pigment melanín a farba očí sa začína meniť a podobať na oči rodičov.
Konečná farba očí sa zvyčajne ustáli medzi 9. a 12. mesiacom života, no pigmentácia môže byť úplne kompletná až v treťom roku života. Zatiaľ čo väčšine ľudí zostane farba očí po prvých narodeninách rovnaká, asi u 15 percent sa ešte môže zmeniť buď v puberte alebo aj v dospelosti.
Zaujímavosti o farbe očí
Asi pred 10 000 rokmi mal každý na svete hnedé oči. Vedci sa domnievajú, že prvá modrooká osoba mala genetickú mutáciu, ktorá spôsobila, že telo produkovalo menej melanínu.
Najbežnejšou farbou očí na svete je hnedá. Má ju viac ako polovica ľudstva.
Najmenej rozšírenou farbou očí je zelená.
Modré oči má asi 150 miliónov ľudí (3% svetovej populácie). Modrookí ľudia sa vyskytujú predovšetkým v severnej Európe a na Balte. Napríklad v Estónsku má 99% ľudí modré oči.
Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta.
Farba očí a zdravie
Zdá sa, že melanín v dúhovke pomáha chrániť zadnú časť oka (sietnicu) pred poškodením spôsobeným UV žiarením, ktoré pochádza zo slnka.